Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/14/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111201557
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5111201557.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:

S. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. A. Z.. D.. K., J. XX, XXX XX W., štátny občan SR, proti odporcovi: S. A., R..
XX.XX.XXXX, D. Ľ. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, o určenie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd určil, že odporca je otcom maloletej R. Z.O., R..
XX.XX.XXXX z matky - navrhovateľky, z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 15.01.2011 doručeným súdu dňa 20.01.2011 sa navrhovateľka domáhala vydania
súdneho rozhodnutia, ktorým by súd určil, že odporcu je otcom maloletej R. Z. narodenej dňa
XX.XX.XXXX z matky - navrhovateľky a súčasne rozhodol o výchove a výžive maloletej R. Z.Š. tak, že

túto by zveril do výchovy navrhovateľky a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej R. Z. sumou
100,- eur mesačne od 18.06.2010 vopred vždy k 1. dňu v mesiaci do rúk navrhovateľky.

Svoj návrh navrhovateľka skutkovo odôvodnila tým, že s odporcom udržovala intímnu známosť od roku
2006 a tiež žili v spoločnej domácnosti. Pravidelne niekoľkokrát v mesiaci mali pohlavný styk. Z tohto
vzťahu sa im narodili 3 deti. Pri prvých dvoch , a to N. Z., nar. 01.03.2007 a J. A., nar. 08.05.2008,
otcovstvo priznal. O tom, že s ním žije v spoločnej domácnosti vedela aj jej matka - R. Z.. Dňa 18.06.2010
sa im narodilo tretie dieťa R. Z., ktorej otcovstvo pod rôznymi zámienkami nepriznal. Po celú známosť
s odporcom a teda aj v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa pohlavne nestýkala so žiadnym iným

mužom, len s ním. Preto nemôže byť otcom maloletej R. Z.Š. nik iný než odporca. Zákonná domnienka
otcovstva nasvedčuje tomu, že otcom dieťaťa je odporca, pretože v čase od ktorého neprešlo do
narodeniadieťaťamenejako180dníaviacako300dní,sapohlavnenestýkalasožiadnyminýmmužom,
len s ním. V súčasnosti je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 164,40 eur a
rodinné prídavky vo výške 21,99 eur. Odporca pracuje ako živnostník, ale ona nemá vedomosť o výške
jeho príjmu.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 06.06.2011 doručeným súdu dňa 06.06.2011. V tomto

podaní uviedol, že je pravdou, že s navrhovateľkou bývali v jednej domácnosti od roku 2006 do roku
2008. Prišiel o prácu a nebolo z čoho platiť nájom. Navrhovateľka išla s deťmi do detského domova.
Najskôr bola v Rajci, odtiaľ odišla, túlala sa s deťmi po ulici, neskôr išla do azyláku do Čadce. Odtiaľ
odišla, čím ohrozila deti, neskôr skončili v detskom domove v Martine. S navrhovateľkou nemal pohlavný
styk a ak s ňou aj mal, tak nie tak často, ako opisuje, lebo robil v Čechách. Navrhovateľka udržiavala
pohlavný styk aj s iným mužom, ktorý jej za to dával 20,- eur. Keď sa jej pýtal, prečo to urobila, tak
povedala len, že nemala peniaze a čo mala robiť. Okrem tohto muža udržiavala pohlavný styk aj s inýmimužmi. Preto nadobudol presvedčenie, že maloletá R. Z. nie je jeho dcéra, že navrhovateľka ho chce
len využiť, aby platil na dieťa.

Súd pojednával vo veci dňa 15.05.2012 za účasti navrhovateľky. V súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd

pojednával v neprítomnosti odporcu, keďže tento hoci mu bolo predvolanie na pojednávanie doručené
náhradným spôsobom podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p. sa bez ospravedlnenia na pojednávanie neustanovil,
pričom nepožiadal ani z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní v zásade zotrvala v plnom rozsahu na svojich
skutkovýchtvrdeniachuvedenýchvnávrhu.Dodala,žesije100%-neistá,žeodporcajeotcommaloletej

R. Z.. Začali spolu bývať, keď jej dcéra R. mala 4 mesiace. Táto sa narodila 11.11.2005. Najskôr žili
v Tepličke nad Váhom, pričom odtiaľ odišli preč vzhľadom k tomu, že to bola vlastne chatka a majiteľ
nesúhlasil s tým, aby tam bývali aj v zime. Tak sa presťahovali na Vlčince. Adresu si už nespomína. Bolo
to niekde blízko Prešovskej ulice. Išlo o 2-izbový byt. Z Vlčiniec ich vyhodili vzhľadom k tomu, že odporca
neplatil nájom. Je tomu tak dva roky, čo s odporcom spolu nežijú. S odporcom sa prestali intímne stýkať
približne pred rokom a pol. S odporcom však mali súlož aj v čase, keď už spolu nebývali. Keď za ňou

odporca prišiel, tak to bolo poväčšine kvôli tomu.

Súd tak vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou a
výsluchom navrhovateľky, pričom zistil nasledujúci skutkový stav postačujúci pre rozhodnutie vo veci:

Z rodného listu maloletej R. Z. súd zistil, že táto sa narodila dňa 18.06.2010 v Žiline. Otec v rodnom liste
nie je uvedený a ako matka je v rodnom liste uvedená navrhovateľka.

Podľa ust. § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva
ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľaust.§85ods.1zákonač.36/2005Z.z.orodine,aksanarodídieťavčaseoduzavretiamanželstva
do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za
otca manžel matky.

Podľa ust. § 85 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje
sa za otca neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie
manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.

Podľa ust. § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa
dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

Podľaust.§87ods.1zákonač.36/2005Z.z.orodine,aksanarodídieťavčasemedzistoosemdesiatym
dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené
za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom
dieťaťa.

Podľa ust. § 87 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi

stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom
manžela matky nemožno zaprieť. Otcovstvo však možno zaprieť, ak by sa preukázalo, že matka dieťaťa
otehotnela inak.

Podľa ust. § 87 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa narodí dieťa pred stoosemdesiatym
dňom od uzavretia manželstva, postačí na to, aby sa manžel matky nepovažoval za otca, ak zaprie

svoje otcovstvo na súde. To neplatí, ak manžel s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo
do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, alebo ak pri uzavretí manželstva
vedel, že je tehotná.

Podľa ust. § 90 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva
manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa ust. § 91 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo
bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.Podľa ust. § 91 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené
pred matričným úradom alebo pred súdom.

Podľa ust. § 94 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným

vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo
určil súd.

Podľa ust. § 94 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa
súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní,
ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa ust. § 79 ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí

( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,
bydliskoúčastníkov,prípadneichzástupcov,údajoštátnomobčianstve,pravdivéopísanierozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí

byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je
účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a
identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a
označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných
právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( § 90), nazýva sa žalobou.

Podľa ust. § 80 písm. a) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o
osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení
rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho).

Podľa ust. § 91 ods. 2 O.s.p., ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre

ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Otcovstvo k dieťaťu sa určuje na základe Zákonom o rodine stanovených vyvrátiteľných domnienok
otcovstva. Naša právna úprava uprednostňuje rodinnoprávny vzťah medzi otcom a dieťaťom, založený
prvou zákonnou vyvrátiteľnou domnienkou otcovstva. Prvá zákonná domnienka otcovstva, ktorá je

upravená v ust. § 85 Zákona o rodine, tak svedčí manželovi matky dieťaťa, teda za otca dieťaťa sa
považuje muž, ktorý je manželom matky dieťaťa, a to za predpokladu, že sa narodí v čase stanovenom
ust. § 85 ods. 1 Zákona o rodine. Táto domnienka otcovstva svedčiaca manželovi matky dieťaťa však nie
je absolútna, neplatí totiž, ak sa žena opätovne vydala. Tu totižto platí taktiež aj pre neskoršieho manžela
matky dieťaťa v súlade s ust. § 85 ods. 2 Zákona o rodine prvá zákonná domnienka otcovstva. Ak platí

prvá zákonná domnienka, nemôže prichádzať do úvahy žiadna ďalšia zákonná domnienka otcovstva,
čo vyplýva zo znenia ust. § 90 Zákona o rodine.

V poradí druhá zákonná domnienka otcovstva v zmysle ust. § 90 až § 92 Zákona o rodine nastupuje,
až ak nie je otcovstvo určené podľa prvej zákonnej domnienky svedčiacej manželovi matky. V takomto
prípade možno otcovstvo určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov dieťaťa (výnimočne v zákonom

ustanovených prípadoch sa vyhlásenie matky nevyžaduje). Za otca sa teda v tomto prípade považuje
muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným orgánom. Ak platí
druhá zákonná domnienka otcovstva, nemôže sa uplatniť ďalšia v poradí tretia zákonná domnienka
otcovstva, čo vyplýva zo znenia ust. § 94 ods. 1 Zákona o rodine.

V prípade, že sa neuplatní prvá ani druhá zákonná domnienka otcovstva, uplatní sa v poradí tretia

zákonná domnienka otcovstva v zmysle ust. § 94 Zákona o rodine. Podľa tejto zákonnej domnienky
otcovstva sa za otca považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do
narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní, pokiaľ jeho otcovstvo nevylučujú závažné
okolnosti (napríklad neplodnosť).

Aktívna legitimácia na podanie návrhu na určenie otcovstva na súde je expressis verbis v ust. § 94 ods.

1 Zákona o rodine priznaná matke dieťaťa zapísanej v matrike, dieťaťu (žalobu môžu podať aj spoločneako nerozluční spoločníci), a aj mužovi, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa, a v zmysle § 95 ods. 2 Zákona o
rodine aj potomkom v lehote šiestich mesiacov od smrti dieťaťa. Je ďalej zrejmé, že účastníkmi konania
o určenie otcovstva musia byť domnelý otec dieťaťa (prípadne súdom ustanovený opatrovník, ak tento

muž nežije, § 95 ods. 1 Zákona o rodine) a samotné dieťa, keďže je rozhodované o ich osobnom stave.
Ak teda podá návrh na určenie otcovstva matka dieťaťa musí byť návrh podaný tak voči domnelému
otcovi dieťaťa (prípadne súdom ustanovenému opatrovníkovi, § 95 ods. 1 Zákona o rodine), ako aj voči
dieťaťu. V tomto prípade ide o nerozlučné spoločenstvo účastníkov podľa ust. § 91 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ
tak matka dieťaťa neoznačí oboch ako účastníkov konania, návrh musí byť bez ďalšieho v dôsledku

nesprávneho okruhu účastníkov konania zamietnutý.

Účastníkmi konania podľa ustanovenie § 90 O.s.p. sú osoby, o právach a povinnostiach ktorých
sa má konať. Za takéto osoby Občiansky súdny poriadok označuje a) navrhovateľa (žalobcu) a
odporcu (žalovaného), b) toho, koho zákon označuje za účastníka konania, c) toho, o koho právach
a povinnostiach sa má konať. Ad a): Ide o určenie účastníkov konania v návrhovom konaní, kde v
spore proti sebe vystupujú dve strany. Navrhovateľom je ten, kto podal na súd návrh, a odporcom ten,

koho navrhovateľ v návrhu označil ako odporcu. Nie je dôležité, či odporca označený navrhovateľom je
nositeľom hmotnoprávneho vzťahu tvrdeného v návrhu, t.j. či je vecne legitimovaný. Ad b): V niektorých
veciach okruh účastníkov určuje priamo zákon. Toto určenie nemusí upravovať iba Občiansky súdny
poriadok, ale akákoľvek iná zákonná úprava. Zákon určuje okruh účastníkov konania napríklad v
ustanovení § 74, § 175b, § 181, § 185b, § 185k, § 194, § 200e, § 250z, 250ze, § 250, § 250m, §

255. Iným zákonom určujúcim okruh účastníkov konania je napríklad zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov; sú to ustanovenia § 24 a 119 cit. zákona. Popri osobách,
ktorých zákon označuje za účastníkov konania, vždy bude účastníkom aj navrhovateľ, a to bez zreteľa
na to, že ustanovenie, ktoré konkrétne určuje okruh účastníkov, mu toto postavenie nepriznáva. Jeho
postavenie ako účastníka konania je založené podaním návrhu. Ad c): Ustanovenie § 94 O.s.p. určuje,

že účastníkom konania je aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. Takto určený okruh
účastníkov konania sa však týka iba tých konaní, ktoré sa môžu začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1). V
sporovom konaní, ktoré môže súd začať iba na základe návrhu (teda aj konania o určenie otcovstva, čo
vyplýva z ust. § 94 ods. 1 Zákona o rodine), preto nemožno považovať za účastníka konania toho, koho
sa vec inak týka, ak nebol v návrhu navrhovateľom určený ako účastník konania.

V prejednávanej veci navrhovateľka ako matka dieťaťa neoznačila na strane odporcu maloleté dieťa
R. Z.. Vôľa navrhovateľky podať návrh aj voči maloletej R. Z. sa nedala odvodiť ani z obsahu návrhu,
ako ani z ďalších podaní navrhovateľky (napr. zo žiadosti os oslobodenie od súdnych poplatkov zo
dňa 11.02.2011 na č.l. 10 spisu, kde navrhovateľka výslovne uviedla, že návrh na určenie otcovstva k
maloletej R. Z. a na úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu podala proti odporcovi S. A.). Súdu tak

s poukazom na vyššie uvedený právny výklad neostávalo nič iné ako návrh pre nedostatok v okruhu
účastníkov bez meritórneho skúmania zamietnuť.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Keďže odporca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, patrí mu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na
náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že si toto právo v konaní v súlade s ust. § 151 ods. 1 veta prvá
O.s.p. návrhom neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.