Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/105/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106011108
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2106011108.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov: JUDr.
Ivana Ilavského a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci proti obžalovanému U. V., stíhaného pre
trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005,
o odvolaní obžalovaného U. V. a krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava pod sp.
zn. 5T/69/2006 zo dňa 8.11.2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. mája 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie krajského prokurátora a obžalovaného U. V., nar.
XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 5T/69/2006 zo dňa 08.11.2011bol obžalovaný U. V.
uznaný vinným zo spáchania trestného činu skrátenie dane a poistného podľa § 148 odsek 3 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

ako jediný konateľ spoločnosti SLOVAK WALKING COMPANY, s. r. o., Hlohovec, so sídlom Fraňa
Lipku 5, Hlohovec, IČO: 31439314v zdaňovacom období roku 2001 skrátil daň z príjmu právnických
osôb o 12.358,10 Eur (372.300,- Sk) s tým, že nezaúčtoval v účtovníctve spoločnosti všetky príjmy od
odberateľov za dodaný tovar - poľnohospodárske plodiny.

Za to mu okresný súd uložil:
Podľa § 148 odsek 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 s použitím § 35 odsek 3 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005 súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona s použitím § 59 odsek 1 Trestného zákona účinného
do 31.12.2005 mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 3

(troch) rokov.

Súčasne zrušil výrok o treste týkajúci sa obžalovaného, ktorý je uvedený v rozsudku Okresného súdu
Trnava pod sp. zn. 6T/33/2004 zo dňa 17.12.2004 právoplatného dňa 17.12.2004, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

K ustálenému skutkovému stavu a príslušnej právnej kvalifikácii konania obžalovaného dospel súd I.
stupňa na základe dokazovania realizovaného jednak pred zrušením veci na základe predchádzajúceho
uznesenia Krajského súdu Trnava pod sp. zn. 6To/38/2007 zo dňa 31.01.2008, súčasne po doplnenom
dokazovaní v rámci ktorého súdu I. stupňa zameral toto (dokazovanie) predovšetkým na doplňujúcu
výpoveď znalkyne Ing. L. B.. Tejto boli dodatočne predložené ďalšie faktúry v počte 34 ks, predložené

obžalovaným. Znalkyňa po ohliadnutí uvedených faktúr sa vyjadrila v tom zmysle, že sa malo
jednať o originály faktúr, ktoré mali preukazovať ďalšie obchodné transakcie realizované samotnýmobžalovaným. V konečnom dôsledku mali tieto (dodatočne predložené faktúry) vplyv aj na rozsah v
akom mal obžalovaný skrátiť daň. Pri súčasnom pretrvávaní rozporuplných skutočností, či zo strany
obžalovaného došlo k realizovaniu aj týchto ďalších obchodných transakcií, súd I. stupňa rešpektujúc

zásadu „in dubio pro reo“ tieto (dodatočne zistené skutočnosti) vyhodnotil v prospech obžalovaného tak,
že objektívnym výsledkom dokazovania, o ktorých nemal vážne pochybnosti, upravil znenie skutkovej
vety v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku a súčasne adekvátnym spôsobom aj právnu
kvalifikáciu konania obžalovaného. Na rozdiel od obžaloby, jeho konanie posúdil len ako trestný čin
skrátenia dane a poistného podľa § 148 odsek 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

PrisamotnomrozhodovaníodruhuavýmeretrestuuloženéhoobžalovanémusúdI.stupňabraldoúvahy
predchádzajúce odsúdenie vo veci Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 6T/33/2004 zo dňa 17.12.2004
právoplatného tým istým dňom. Zohľadňujúc toto napokon viedlo súd I. stupňa k záveru o potrebe
ukladaniasúhrnnéhotrestuobžalovanémustým,žesúčasnedošlokzrušeniuvýrokuotrestezrozsudku
Okresný súd Trnava pod sp. zn. 6T/33/2004 zo dňa 17.12.2004 ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na

tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov uložený ako trest súhrnný s podmienečným odkladom výkonu
trestu na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov považuje súd I. stupňa za adekvátny a zodpovedajúci
požiadavke zákona na zabezpečenie tak generálnej ako aj špeciálnej prevencie ukladaných trestov.

Proti rozsudku súdu I. stupňa podal odvolanie tak krajský prokurátor, ako aj samotný obžalovaný.

V odôvodnenom odvolaní krajského prokurátora tento namieta rozsudok súdu I. stupňa čo do výroku o
vine, ako aj následnom výroku o treste. Odvolateľ ohľadne modifikácie skutkového stavu veci namieta
procesný postup súdu I. stupňa zohľadňujúci dodatočne predložené faktúry v počte 34 ks. Tieto považuje

za fiktívne a preto nebolo na mieste zohľadňovať ich pri ustálení v rozsahu skrátenia dane z pridanej
hody a skrátenia dane z príjmu právnických osôb. Má za to, že obžalovaný sa posudzovanej trestnej
činnosti dopustil v rozsahu popísanom v obžalobe krajského prokurátora a jeho trestná činnosť mala
byť kvalifikovaná obdobne ako sa nachádza v obžalobe krajského prokurátora ako trestný čin skrátenia
dane a poistného podľa § 148 odsek 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

V konečnom dôsledku krajský prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok zrušil
a sám rozsudkom obžalovaného uznal vinným zo spáchania tohto trestného činu a uložil mu súhrnný
trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby a to s poukazom na rozsudok Okresného súdu v
Trnave pod sp. zn. 6T/33/2004 zo dňa 17.12.2004 so zaradením pre výkon trestu do I. NVS.

OdvolanieobžalovanéhoU.V.vpísomnýchdôvodochsmerujelenčodovýrokuotreste.Nestotožňujesa
s rozsudkom súdu I. stupňa ukladajúceho mu súhrnný trest odňatia slobody. Poukazuje na skutočnosť,
že predchádzajúci trest, ktorý mu bol uložený na základe rozsudku Okresného súdu Trnava pod sp.
zn. 6T/33/2004, právoplatného dňa 17.12.2004 ma už vykonaný a v čase posledného rozhodnutia súdu
I. stupňa už mal uvedený trest osvedčený. Súd I. stupňa preto nemal pri opätovnom rozhodovaní na

toto odsúdenie prihliadať. Mohol mu teda ukladať len samostatný trest s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.

Na podklade v zákonnej lehote podaných odvolaní súčasne odôvodnených, odvolací súd v zmysle §
317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého rozsudku, ako i konanie

predchádzajúce jeho vydaniu, pokiaľ bolo toto (konanie) odvolaniami napádané, pričom dospel k záveru,
že tak odvolanie krajského prokurátora ako i obžalovaného nie súd dôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd I. stupňa realizoval vo veci dokazovanie v rozsahu zisťovania
skutkového stavu veci bez vážnych pochybností a to aj s ohľadom na závery vyslovené v

predchádzajúcom zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 6To/38/2007.V rámci tohto
(doplneného dokazovania) súd I. stupňa sa zameral predovšetkým na zisťovanie rozsahu skrátenia
dane zo strany obžalovaného. Samotný obžalovaný namietal v rámci svojej obhajoby, že realizoval
aj ďalšie obchodné transakcie s tým, že až následne po vyhlásení rozsudku súdu I. stupňa našiel
ďalšie listinné dôkazy v podobe faktúr, ktoré pôvodne neboli zohľadňované. Následne po ustálení

týchto ďalších faktúr vypracovala znalkyňa Ing. L. B. doplnok k znaleckému posudku spracovanému
pôvodne a to pod č. 8/2010, kde zohľadňovala predloženie aj ďalších 34 ks faktúr o ďalších obchodných
transakciách realizovaných obžalovaným. Samotná znalkyňa sa pritom vyjadrila, že sa jednalo o pravé
faktúry so všetkými náležitosťami, ktoré takýto doklad má mať. Zohľadňujúc zistenia tejto (znalkyne)viedli napokon súd I. stupňa aj k úprave skutkovej vety a súčasne k modifikácii právneho konania
majúceho sa dopustiť obžalovaným U. V.. Aj napriek skutočnosti, že iné vo veci vykonané dôkazy
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepotvrdili, že by samotný obžalovaný U. V. realizoval

aj ďalšie obchody, ktoré mali byť podporené novopredloženými faktúrami. Podľa názoru odvolacieho
súdu, súd I. stupňa správne postupoval vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“ (pochybnostiach v
prospech obžalovaného). K takémuto záveru bolo možné pristúpiť jednak s ohľadom na skutočnosť,
že obchodný partner zo spoločnosti PLUS ANTE X. B. nebol počas dokazovania vypočutý, z dôvodu
jeho úmrtia. Ďalší konateľ spoločnosti PLUS ANTE L. U. v rámci svojej výpovede poprel, že by sa

uvedená spoločnosť zaoberala predajom poľnohospodárskych plodín. Keďže uviedol, že sa venovala
výrobe a montáži oznamovacích a zabezpečovacích zariadení na železnici. V súvislosti s výpoveďou
tohto (svedka L. U.) však je potrebné súčasne uviesť, že bol konateľom spoločnosti PLUS ANTE od
30.01.1996 do 13.08.2001. Jeho pôsobenie v tejto firme ako konateľa teda nezahŕňa celé obdobie roku
2001.

Tvrdenie odvolateľa (krajského prokurátora) prezentované v tom smere, že v prípade novopredložených
faktúr v počte 34 ks sa jednalo o faktúry fiktívne, je potrebné uviesť, že takýto stav jednoznačne
na základe vykonaného dokazovania ustálený nebol, a to už aj vzhľadom na vyššie prezentované
rozporuplné skutočnosti. O fiktívnosti predložených faktúr by sa dalo bez pochybností uvažovať v
prípade, že by došlo aj k preverovaniu v rovine reálneho zisťovania, či sa predmetné obchodné

transakcie uskutočnili. Toto sa však nezrealizovalo počas šetrenie veci v rámci prípravného konania,
resp. dokazovania súdu I. stupňa. S časovým odstupom sa z pohľadu odvolacieho súdu nejaví byť
reálnym, aby sa preverili uvedené obchodné transakcie v aktuálnom čase, z dôvodu ktorého odvolací
súd sa pri hodnotení dôkaznej situácie stotožnil s procesným postupom súdu I. stupňa.

Na margo odvolacích námietok predložených samotným obžalovaným U. V., odvolací súd prvotne zistil,
že majú reálny základ v tom, že v rámci nového rozhodnutia mal súd I. stupňa pri uznaní viny ukladať
samostatný trest, teda nie trest súhrnný a to vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu I.
stupňa mal obžalovaný U. V. predchádzajúce odsúdenie osvedčené. V takýchto prípadoch neprichádza
do úvahy ukladanie súhrnného trestu. Súčasne v kontexte odvolacích dôvodov obžalovaného krajský

súd konštatuje, že samotný trest uložený obžalovanému U. V. v trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov je vzhľadom na konkrétne okolnosti
prípadu a s ohľadom na ustálenú právnu kvalifikáciu jeho konania trestom zákonným. Z pohľadu
odvolacieho súdu sa preto nejavilo byť nevyhnutným zrušiť výrok o treste uloženého obžalovanému
súdom I. stupňa, keďže by sa zrejme jednalo len o akademický výrok; vypúšťajúci posúdenie konania

obžalovaného ako konania súbežného.

Z dôvodov naznačených vyššie preto odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.