Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 27, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/588/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811206985
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811206985.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141 proti
povinnej P. K., L. č. XXX/XX, Y., S.: XXXXXXXX, o vymoženie 325 eur s príslušenstvom, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. mája 2011, č.k. 16Er/1323/2011-10
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45 ods. 1,2 z.č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie voči
povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa

03.01.2011, sp. zn. SR 10320/10. Z predloženého exekučného titulu a z pripojenej zmluvy o úvere
okresný súd zistil, že dňa 22.12.2009 bola medzi oprávneným a povinnou uzavretá zmluva o úvere
č. 308000201, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver v sume 200 eur za poplatok vo výške
144 eur počnúc dňom 27.01.2010. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné Obchodné podmienky poskytnutia
úveru. Poskytnutie peňažných prostriedkov na účel podnikania nebolo dostatočne preukázané. Povinná
je označená v zmluve ako dlžník ako fyzická osoba, má aj uvedené obchodné meno a IČO, ale

zmluvu podpísala len ako fyzická osoba. Povinnú treba považovať za spotrebiteľa podľa Občianskeho
zákonníka, nakoľko z definícii spotrebiteľa v § 52 ods. 4 možno vyvodiť, že nespotrebiteľom je len tá
osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej
obchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti. Okresnýsúdmalzato,žebremenonapreukázanie
toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží
toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda veriteľa. Bezpečným preukázaním nespotrebiteľského charakteru

zmluvy nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na výkon podnikania, ktorý neposkytuje
odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s takýmto predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie
príslušnej zmluvy má. Okresný súd tak dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi
veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva. Preskúmaním zmluvy o úvere, konkrétne čl. 15 všeobecných podmienok vzhliadol súd v
zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V článku 15 VP zmluvy o úvere uzavreli zmluvné strany

rozhodcovskú doložku, na základe ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky budú riešené
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. alebo pred
príslušnýmsúdomSR.Zmluvnéstranysadohodli,žepokiaľktorákoľvekzozmluvnýchstránpodážalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Okresný súd skonštatoval, že

možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinnou je len zdanlivá, keďže vo väčšine prípadov určuje
spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený.V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských zmlúv je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako
spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvy síce mal možnosť
ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným,

stratila povinná možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne
zakotvenú oprávneným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky okresný súd posúdil
ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcovského
súduaosobyrozhodcuuskutočnenájednostranne,nakoľkosamotnéustanovenierozhodcovskéhosúdu
rozhodnúťvovecinapredtlačenomformuláridokoncapredchádzaloajsamotnémurozhodnutiupovinnej

si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže pred tým ako k uzatvoreniu zmluvy povinná vôbec
pristúpila. Okresný súd skonštatoval, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a
Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo

Claro, C-168/05, Zb. s I-10421, bod 25). Súd preto prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku,
ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v
zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Pri tejto príležitosti dal do pozornosti rozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 z 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones SL proti
Cristina Rodríguez Nogueira a rozsudok z 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875, bod

34). Hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých
zmluvných dojednaní (§ 53 ods. 3 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) ale tiež
zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú
nerovnováhu(§53ods.1Obč.zák.vzneníplatnomkudňuuzatvoreniazmluvy).Neprijateľnépodmienky
sú doplňovanéajsamotnouprávnouúpravou,keďsúčinnosťouod 01.01.2008jevustanovení§53ods.

4 písm. r/ Obč. zák. výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ak
rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania
rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je
možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a

oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému
zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Súdny
dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel k záveru, že
podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom,
ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu,

v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.
Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru súdu spĺňa
všetkypodmienkynato,abybolakvalifikovanáakonekalápodľa§53,54Obč.zák.,aleipodľaSmernice
Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods.
1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je absolútne neplatná. Existujúca,

ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu.
Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal
exekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutiepovažovaťzarozhodnutievydanéosobounatooprávnenou.
Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a
to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu
oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní
namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že v danej veci súd aplikoval
ustanovenia spotrebiteľského práva bez toho, aby mal preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského
právneho vzťahu. Zdôraznil, že povinná je podnikateľom a úver jej bol poskytnutý za účelom podnikania,

a teda nemôže byť spotrebiteľom v zmysle vnútroštátnej či európskej judikatúry. Ďalej dôvodil, že
zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom a z uvedeného vyplýva, že jej platnosť nie
je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je
platnou v prípade, že obsahuje všetky náležitosti podľa § 1 a § 2 zák. č. 191/1950 Zb.. V prípade
blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou

o vyplňovacom práve zmenky. Avšak považoval za nutné uviesť, že zmenkový úrok 0,25 % denne
bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok teda ani nebol predmetom
vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere, je bez
právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom, t.j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Vytýkal súdu, že síce poukazuje na existenciu zmenky a
dohody o vyplňovacom práve zmenky, avšak na takto správne zistený skutkový stav vôbec neaplikoval
príslušné ustanovenia zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.

S poukazom na § 10 cit. zákona vyplýva, že vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v
rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo V 43/2006, keď
v rozhodcovskom konaní nebola vznesená námietka smerujúca proti použitiu zmenky povinným, preto
súd nemal bez existencie tejto námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky a teda nemal dôvod
zamietnuť poverenie pre súdneho exekútora. Namietal, že súd nemôže sám ex offo vzniesť námietku

nedostatku dôvodu na použitie zmenky, pričom tento zmenkový vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. V
rozhodcovskom konaní povinná takúto námietku nevzniesla, pričom o návrhu bola riadne upovedomený.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi okresného súdu. Z daného titulu si v
tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle §
219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

Oprávnený podal v danej veci návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8,
Bratislava sp. zn. SR 10320/10 zo dňa 03.01.2011. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní v uvedenej
veci vychádzal z oprávneným predloženej zmenky, vystavenej za účelom zabezpečenia pohľadávky
oprávneného zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 22.12.2009.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Ex.por. ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia
preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba
rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu
vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto
exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Ex.por., zákon

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v ust. § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne
aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť exekúciu aj pokiaľ ide o
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

V zmysle čl. 6 ods. 1 citovanej smernice nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné.
Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice
je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže
znova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba

pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho súdny
dvor konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej
podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Z
tejto povinnosti existujú len obmedzené výnimky a to na základe určitých uznávaných procesných
zásad v rámci súdneho konania a len za určitých osobitných podmienok. Aj podľa platnej právnej

úpravy SR nie sú zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami pravidiel na
ochranu spotrebiteľa platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa
zakladajú na takýchto zmluvných ustanoveniach sa preto považujú za protiprávne a preto ich vykonanie
nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS a ktoré
sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia považovať za

odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na
škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS).

Predmetná zmluva o úvere v spojení s VPPÚ, uzavretá medzi účastníkmi dňa 22.12.2009, na
zabezpečenie ktorej bola vystavená zmenka, z ktorej rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie

voči povinnému, je typizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv
je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie
obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou
zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností VPPÚ, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko bolipripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Na základe zmluvy o úvere oprávnený v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol povinnému ako spotrebiteľovi úver v sume 200 eur.
V zmluve sa síce uvádza, že peňažné prostriedky boli povinnému poskytnuté na výkon podnikania,

avšak takýto účel poskytnutia peňažných prostriedkov nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. S
poukazom na interpretačné ust. § 54 Obč.zák. je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad
priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je na oprávnenom /ako veriteľovi/. Oprávnený však
okrem svojho subjektívneho tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Vzhľadom

na uvedené krajský súd uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1.
Obč.zák., podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy. Zároveň ide o spotrebiteľský úver, ktoré
posúdenie nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú
taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi
možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ cit. zákona.

Krajská súd sa vzhľadom na uvedené stotožňuje so závermi okresného súdu, že daná rozhodcovská
doložka je neprijateľnou podmienkou v súlade s ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák., ktorá je podľa § 53
ods. 5 Obč. zák. neplatná, a to i v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Pri výklade ustanovení
ObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluváchjepritompotrebnévychádzaťajzprílohySmernice
Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993, ktorá za neprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča ako vzor

aj zmluvnú podmienku "neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu,alebopodaťakýkoľvekinýopravnýprostriedok,najmävyžadovaťodspotrebiteľa,abyriešilspory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom,
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane".

V prejednávanej veci okresný súd potom opodstatnene poukázal na to, že predmetná rozhodcovská
doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal okresný súd, javí ako absolútne nevyvážená a preto nekalá.
Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná
riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú

pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s
viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách
platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto
odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie
spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na

všeobecných právnych zásadách. V súlade so všeobecnými poznatkami je zrejmé, že v rámci modelu
spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý
získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe
tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca

právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Pre prípad vyvolania
rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie
je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a
oprávnenýmjedodávateľ.Rozhodcovskúdoložkujepreto trebavykladaťtak,ženeodporujecitovanému
zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

Ochranuspotrebiteľapredneprijateľnýmizmluvnýmipodmienkamisúdzabezpečíbezohľadunapovahu
spotrebiteľského vzťahu a teda dokonca aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver.
Okresný súd preto vyvodil správny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá

nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

Krajský súd na základe všetkých uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu, ktorým bola

zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, potvrdil ako vecne
správne.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .