Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711215705
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711215705.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT
Czech, a.s., so sídlom Jindřišská 24/941, 110 00 Praha 1, Česká republika adresa pre doručovanie
nábřeží Závodu míru 2739, 530 02 Pardubice, Česká republika, IČO: 61860069 proti povinnému
Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, vedenej pod sp. zn. EX 1135/11 súdnym exekútorom JUDr.
Júliou Kubjatkovou, Exekútorský úrad so sídlom Námestie M. R. Štefánika 11, 977 01 Brezno, na

vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 59.330,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č.k. 30Er/482/2011-11 zo dňa 15. novembra 2011 v senáte
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 30Er/482/2011-11 zo dňa 15. novembra 2011 z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo Zvolene uznesením č.k. 30Er/482/2011-11 zo dňa 15. novembra 2011 zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Júlii Kubiatkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa
27.10.2011.

Súdny exekútor predložil dňa 31.10.2011 na Okresný súd vo Zvolene žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom, ktorý vydal dňa 11.10.2010 rozhodca Mgr.

Marek Ladsmann pod sp. zn. La 8984/09-12. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah
medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 14.03.2008 medzi
oprávneným a povinným. V čl. 18 bode 18.1 Zmluvných dojednaní si zmluvné strany dohodli
rozhodcovskú doložku.

Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2, § 45 ods. 1 písm. b) a c) a §

40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad, respektíve
rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je
možné vyhovieť. Súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej
bol vydaný rozhodcovský rozsudok podľa jej obsahu ako spotrebiteľskú zmluvu, a to nielen s poukazom
na ust. § 52 ods.1 a nasl. OZ účinného od 31.10.2008, ale aj na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993.

Demonštratívny výpočet prípadov, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa upravuje § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V tomto
výpočte sú s účinnosťou od 01.01.2008 výslovne upravené aj neprijateľné podmienky, ktoré od
spotrebiteľa vyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Súd konštatoval, že dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je podľa

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah. Dojednaná rozhodcovská doložka vyvoláva hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Na základe

uvedeného zdôvodnenia exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že vydá poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.
V odvolaní oprávnený uviedol, že povinný podpisom úverovej zmluvy potvrdil, že súhlasí so znením
zmluvných dojednaní upravujúcich rozhodcovskú doložku a ich obsah nenamietal. Poskytnutý úver

prijal a zaviazal sa ho zaplatiť v celej výške. Poukázal, že v rozhodcovskom konaní má dlžník rovnaké
možnosti na ochranu svojich práv ako v súdnom konaní. Voľbu alternatívneho riešenia sporov v podobe
dojednanej rozhodcovskej doložky nepovažoval za porušenie rovnosti zmluvných strán zmluvy o úvere.
Obidve zmluvné strany majú v rozhodcovskom konaní rovnaké podmienky ako brániť svoje práva a
preukazovať svoje tvrdenia.

Oprávnený namietal, že zo Smernice nevyplýva zákaz dojednať v spotrebiteľských zmluvách
rozhodcovskú doložku. Len zo samotnej skutočnosti, že rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná nemožno vyvodzovať záver o jej neplatnosti. V tejto súvislosti poukázal na písmeno q) Prílohy
k Smernici a jeho znenie v rôznych jazykových verziách, z ktorých vyplýva, že na to aby mohlo ísť

o neprijateľnú podmienku v zmysle Smernice, muselo by ísť o rozhodcovské konanie, ktoré nespadá
pod právne predpisy. O takúto rozhodcovskú doložku sa podľa oprávneného v danom prípade nejedná.
Európsky súdny dvor pritom vo svojej judikatúre používanie rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských
zmluvách minimálne explicitne aproboval a požiadavku úradného prieskumu platnosti rozhodcovskej
doložky súdom dovolil len vo vzťahu k španielskej právnej úprave.

Ďalej oprávnený namietal, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právomoc exekučného súdu
skúmať rozhodcovskú doložku, pričom ani eurokonformným výkladom nemožno dospieť k opaku,
nejednalo by sa totiž o eurokonformný výklad slovenského práva, ale o jeho faktickú zmenu, čo nie je
u Smernice bez priameho horizontálneho účinku prípustné. Ak povinný chcel spochybniť rozhodcovskú

doložku, mal sa proti nej podľa českého práva účinne brániť už v rozhodcovskom konaní (§ 15 ods. 2
z.č. 216/1994 Sb.), čo sa v danom prípade nestalo. Ďalej uviedol, že žiadny právny predpis nevylučuje,
aby rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy. Zdôraznil, že v exekučnom konaní je
súd viazaný právnym a skutkovým posúdením veci v exekučnom titule. Súd neskúma jeho správnosť po
skutkovej a právnej stránke, ale má posúdiť len to, či je vykonateľný a formálne správny. Vykonávacie

konanie slúži nútenému uskutočňovaniu toho, čo bolo v zisťovacom konaní ako subjektívne právo alebo
subjektívna povinnosť zistené a vyslovené. Na záver uviedol, že ak by aj predmetná zmluva o úvere a
rozhodcovský rozsudok neboli úplne v súlade so slovenským právom, táto skutočnosť nie je dôvodom,
aby súd nevydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 251 ods. 4, § 212 ods. 1 a
§ 214 ods. 2 OSP bez pojednávania.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 17.10.2011 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh

oprávneného na uznanie rozhodcovského nálezu a na vykonanie exekúcie, a to na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský nález vydaný v Českej republike dňa 11.10.2011 rozhodcom Marekom
Lansmann so sídlom v Pardubiciach pod č. La 8984/09-12. Na základe uvedeného návrhu podal súdny
exekútor dňa 31.10.2011 na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Spolu sožiadosťou o udelenie poverenia predložil súdu aj zmluvu o revolvingovom úvere č. 9100213753 uzavretú
medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 14.03.2008, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou podľa písmena C zmluvy sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere poskytnutom

spoločnosťou Profi Credit Czech, a.s. I., v ktorých si účastníci v čl. 18 dohodli rozhodcovskú doložku,
na základe ktorej rozhodca založil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu.

Podľa§2zákonač.97/1963Zb.omedzinárodnomprávesúkromnomaprocesnomsaustanoveniatohto
zákona použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika

viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. VII ods.1 Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uzavretého 10.
júna 1958 v New Yorku, vyhláška MZV č. 74/1959 Sb. v prípade, že niektorý štát, ktorým je Slovenská
republika viazaná aj dvojstrannou zmluvou je zmluvnou stranou aj Dohovoru, prednostne sa použije
dvojstranná zmluva, ktorou je v prípade Českej a Slovenskej republiky Zmluva medzi Slovenskou

republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých
právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach (zverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky pod č. 193/1993 Z. z. ako oznámenie Ministra zahraničných vecí, ďalej len "Zmluva").

Podľa článku 22 písmena c) Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej

pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych
a trestných veciach zverejnenej v Zbierke zákonov Oznámením č. 193/1993 Z. z. zmluvné strany s
výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území
za podmienok ustanovených v tejto zmluve rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní, na
území druhej zmluvnej strany.

Článok 23 Zmluvy upravuje podmienky uznania a výkonu rozhodnutí tak, že rozhodnutia uvedené v
článku 22 tejto zmluvy sa budú uznávať a vykonávať, ak
a) rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné podľa potvrdenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal;
predbežne vykonateľné rozhodnutia a vykonateľné predbežné opatrenia možno na území dožiadanej

zmluvnej strany uznať a vykonať, i keď ich možno napadnúť riadnym opravným prostriedkom,
b) ak justičné orgány druhej zmluvnej strany nevydali skôr právoplatné rozhodnutie alebo neuznali a
nevykonali rozhodnutie tretieho štátu v tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi,
c) ak účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho
poriadku zmluvy strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a

rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne
doručené a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený,
d) ak na konanie nebola daná výlučná právomoc orgánov zmluvnej strany, na území ktorej sa o uznanie
žiada,
e) a ak zmluvná strany, na území ktorej sa o uznanie alebo výkon žiada, sa domnieva, že uznanie alebo

výkon neohrozí jej zvrchovanosť alebo bezpečnosť alebo nebude v rozpore s jej verejným poriadkom.

Podľa článku 24 ods. 3 Zmluvy súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa
obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 22 a 23 a ak zistí, že tieto podmienky
sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon.

Podľa odseku 2 vyššie citovaného článku výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon
rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti
výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má
rozhodnutie vykonať.

Podľa § 39 ods.3 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov platného ku dňu 17.10.2011 k návrhu na vykonanie exekúcie na
podklade cudzieho rozhodnutia oprávnený pripojí aj listiny uvedené v osobitnom predpise.

Podľa § 42 ods. 4 Exekučného poriadku cudzí exekučný titul uznáva príslušný súd (§ 45) tak, že vydá
poverenie na vykonanie exekúcie.Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní (ďalej ZoRK), cudzí rozhodcovský
rozsudok je na účely tohto zákona rozhodcovské rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo v rozhodcovskom
konaní o veci samej a bolo vydané na území iného štátu ako Slovenskej republiky.

Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, cudzí rozhodcovský rozsudok možno uznať a
vykonať v slovenskej republike za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. § 49 ZoRK, uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným

rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozsudok.

Podľa § 53 ZoRK ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná a ktorá je súčasťou jej právneho poriadku, neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů rozhodčí
nález musí obsahovat odůvodnění, ledaže se strany dohodly, že odůvodnění není třeba; to platí i o
rozhodčím nálezu vydaném podle § 24 odst. 2.

Podľa§28ods.1citovanéhozákonapísemnévyhotovenírozhodčíhonálezumusíbýtdoručenostranám

a po doručení opatřeno doložkou o právní moci.

V prípade, že exekučnému súdu je spolu zo žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
predložený exekučný titul, ktorým je cudzie rozhodnutie, je exekučný súd povinný prihliadnuť na osobitný
proces, ktorý musí predchádzať samotnému výkonu cudzieho rozhodnutia, a to proces nestrifikácie,

tj. uznania cudzieho rozhodnutia. V prípade predloženia rozhodcovského nálezu vydaného v Českej
republike na jeho výkon slovenskému súdu je potrebné s poukazom na § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom v procese uznania aplikovať príslušnú medzinárodnú zmluvu, ktorou
je v danom prípade predovšetkým Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí
(vyhl. MZV SR č. 74/1959 Sb.). Pokiaľ však vzájomné uznávanie rozhodcovských rozhodnutí upravujú

aj niektoré dvojstranné medzištátne zmluvy a štát, s ktorým je SR viazaná aj dvojstrannou zmluvou, je
zmluvnou stranou aj vyššie uvedeného dohovoru, použije sa prednostne dvojstranná zmluva. Uvedenou
dvojstrannou zmluvou je aj Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci
poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných
veciach, ktorú je potrebné v prípade rozhodovania o uznaní a výkone rozhodcovského nálezu vydaného

v Českej republike aplikovať (oznámenie č. 193/1993 Z. z.).

Z napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že súd pristúpil k preskúmaniu žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu z úradnej
povinnosti len s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2, § 45 ods. 1 písm. b) a c) a

§ 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Okresný súd však predtým
neskúmal či boli naplnené predpoklady na uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku vydaného v
Českej republike, a to v súlade s podmienkami stanovenými v Zmluve medzi Slovenskou republikou a
Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych
vzťahov v občianskych a trestných veciach (čl. 23 písm. c). Ak majú nastať účinky právoplatnosti

a vykonateľnosti rozhodcovského nálezu vydaného v Českej republike v rovnakom rozsahu, ako je
tomu v prípade vydania súdneho rozhodnutia, je nevyhnutné trvať na dodržaní pravidiel, ktorými sa
riadi doručovanie rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní podľa zákona č. 99/1963 Sb.
Občanský soudní řád, ďalej O.s.ř.). V tejto súvislosti je nutné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky, ktorý vo svojom uznesení zo dňa 26.04.2007 sp.zn. 20Cdo 1612/2006 dospel

k záveru, že písomné vyhotovenie rozhodcovského nálezu musí byť stranám doručené postupom
zakotveným v ustanoveniach Občanského soudního řádu, ktoré sa týkajú doručovania písomností podľa
§ 45 a nasl. O.s.ř. Je tomu tak preto, že doručovanie rozhodnutí stranám nie je súčasťou postupu,
ktorým rozhodcovia vedú konanie (§ 19 ods.1, 2 zák.č. 216/1994 Sb.). Rozhodcom je umožnené
disponovať s procesnými pravidlami, ktoré sa týkajú postupu v konaní od okamihu jeho začatia až

do okamihu ukončenia rozhodcovského konania, pretože konanie pred rozhodcom skončilo vydaním
rozhodcovského nálezu. Do okruhu procesných otázok, úprava ktorých je v dispozícii strán - rozhodcov
doručovanie rozhodnutí zásadne nepatrí. Ak majú nastať účinky právoplatnosti a vykonateľnosti vrovnakom rozsahu, ako je tomu v prípade vydania súdneho rozhodnutia, je nevyhnutné trvať na dodržaní
pravidiel, ktorými sa riadi doručovanie rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní.

Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vo veci predčasne, preto napadnuté uznesenie
podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie
konanie.

Súd prvého stupňa v ďalšom priebehu konania najskôr posúdi, či sú splnené predpoklady pre uznania

a výkon predloženého cudzieho exekučného titulu v zmysle čl. 23 písm. c/ Zmluvy medzi Slovenskou a
Českou republikou o právnej pomoci. Ak súd prvého stupňa zistí, že cudzie rozhodnutie (rozhodcovský
rozsudok) je možné uznať a vykonať bude pokračovať vo vlastnom výkone rozhodnutia (exekúcii) podľa
príslušných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.