Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 10, 2012

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9T/133/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5410010315
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2012:5410010315.7

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 10.04.2012 v Dolnom Kubíne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Ing. U. Ď.Ď., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom Y. M., R. F. XXXX/XX
je vinný, že

porušil svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka tým, že ako
konateľ spoločnosti TEHOS, s.r.o., IČO: 36 389 331
- dňa 10.11.2006 uzatvoril so spoločnosťou OBILNÍ TECHNIKA, s.r.o., Česká republika, IČO: 62363786
"Rámcovú kúpnu zmluvu č. 323/2006 na dodávku príjmovej linky pilín", na základe ktorej sa spoločnosť
TEHOS, s.r.o. zaviazala kúpiť technologickú linku na výrobu peletiek za kúpnu cenu 18.491.200,- Kč
(23.798.174,40 Sk; 789.954,67 €) bez DPH, ktorá bola postupne v období od decembra 2006 do júna

2007sčastizaplatenávovýške16.500.000,-Kč(20.478.000,-Sk),avšakpredúhradouposlednejsplátky
vo výške 1.991.200,- Kč uzatvoril dňa 29.06.2007 so spoločnosťou OBILNÍ TECHNIKA, s.r.o. dodatok
nazvaný "Príloha č. 6 k Rámcovej kúpnej zmluve č. 323/2006" na základe ktorého spoločnosť TEHOS,
s.r.o. ako kupujúci od tejto kúpnej zmluvy odstúpila a tovar jej teda nebol dodaný, pričom zo zaplatenej
kúpnej ceny jej spoločnosť OBILNÍ TECHNIKA, s.r.o. vrátila len sumu 5.000.000,- Kč (5.915.000,- Sk)

formou dobropisu zo dňa 07.08.2007
- dňa 28.12.2007 uzavrel so spoločnosťou OBILNÍ TECHNIKA, s.r.o. zmluvu o postúpení pohľadávky,
na základe ktorej spoločnosť TEHOS, s.r.o. ako postupník získala od spoločnosti OBILNÍ TECHNIKA,
s.r.o. pohľadávku voči spoločnosti ODOS DK, s.r.o., IČO: 31 634 338 vo výške 11.500.000,- Kč, pričom
konateľom a spoločníkom spoločnosti ODOS DK, s.r.o. bol obžalovaný a vedel o majetkovej situácii
tejto spoločnosti, ktorá jej neumožňovala riadne a včas splatiť postúpenú pohľadávku, napriek tomu

sa spoločnosť TEHOS na základe tejto zmluvy zaviazala zaplatiť spoločnosti OBILNÍ TECHNIKA,
s.r.o. za postúpenú pohľadávku odplatu vo výške 100% z hodnoty postupovanej pohľadávky, t.j. sumu
11.500.000,- Kč, ktorá bola uhradená formou zápočtu oproti vyššie uvedenému splatnému záväzku
spoločnosti OBILNÍ TECHNIKA, s.r.o. voči spoločnosti TEHOS, s.r.o. z titulu nevrátenej časti kúpnej
ceny vo výške 11.500.000,- Kč, zatiaľ čo postúpená pohľadávka zostala zo strany spoločnosti ODOS
DK, s.r.o. voči spoločnosti TEHOS, s.r.o. doteraz neuhradená,

čím spôsobil spoločnosti TEHOS, s.r.o. škodu vo výške 483.403,04 €,
teda
z nedbanlivosti inému spôsobil značnú škodu tým, že porušil všeobecne záväzným predpisom
ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok,
čím spáchal
prečin "Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku" podľa § 238 Tr. zák.,

a za to mu súd
ukladá
podľa § 238 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j) a § 38 ods. 3 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere
šestnásť mesiacov.
Súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa §
50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu tri roky.Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti
TEHOS, s.r.o., Nám. slobody č. 1269/3, Dolný Kubín, IČO: 36 389 331 škodu vo výške 466.507,33 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal voči obžalovanému dňa 29.12.2010 obžalobu pre
skutok, ktorý formuloval nasledovne:
"...obvinenýdňa10.11.2006,akokonateľspoločnostiTehos,s.r.o.DolnýKubín,ul.Pelhřimovská2054/6,
IČO: 36389331, uzatvoril "Rámcovú kúpnu zmluvu číslo 323/2006 na dodávku príjmovej linky pilín" so
spoločnosťou Monticom Obilní technika, s.r.o., Farma ZD, 763 14 Zlín 12 - Veliková, Česká republika,
za kúpnu cenu 18 491 200,- Kč bez DPH (23 798 174,40 Sk), ktorá bola sčasti uhradená zaplatením

faktúr: číslo 260937/842/2006 zo dňa 1. 12. 2006 na sumu 5 140 000,- Sk (4 000 000,- Kč), číslo
260938/965/2006 zo dňa 3. 1. 2007 na sumu 4 424 000,- Sk (3 500 000,- Kč), číslo 270904/2007 zo
dňa 23. 2. 2007 na sumu 4 916 000,- Sk (4 000 000,- Kč), číslo 270917/2007 zo dňa 24. 5. 2007 na
sumu 2 415 000,- Sk (2 000 000,- Kč), č. 270921/2007 zo dňa 20. 6. 2007 na sumu 3 582 000,- Sk
(3 000 000,- Kč), čím porušil povinnosti uvedené v § 135a ods. 1 Zákona číslo 513/1991 Zb. v znení

neskorších predpisov (Obchodný zákonník), pričom následne dňa 29. 6. 2007 v zmysle prílohy číslo
6 "rámcovej kúpnej zmluvy" ako M. spoločnosti TEGOS, s.r.o. odstúpil od tejto zmluvy a na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupiteľom Obilní technika, s.r.o. a postupníkom
Tehos, s.r.o., bola spoločnosťou Tehos, s.r.o. odkúpená pohľadávka spoločnosti Obilní technika, s.r.o.
voči spoločnosti ODOS DK, s.r.o. Dolný Kubín, Na Sihoti 1168, ktorej M. bol obvinený, v hodnote 11 500

000,- Kč (suma uhradených faktúr), v dôsledku čoho bol predmet zmluvy podľa novej rámcovej kúpnej
zmluvy č. 342/2007 zo dňa 7.7.2007 a zmluvy o dielo č. 343/2007 zo dňa 16.7.2007 uzatvorených medzi
spoločnosťou Obilní technika, s.r.o. a ODOS DK, s.r.o., inštalovaný na Ukrajine, kde z plánovanej výroby
peletiek mala byť uhrádzaná finančná strata spoločnosti Tehos, s.r.o., čo sa mu ale pre podnikateľské
problémy na Ukrajine nepodarilo realizovať, čím poškodenej spoločnosti Tehos, s.r.o. Dolný Kubín, ul.

Pelhřimovská 2054/6, spôsobil škodu vo výške 466 507, 33 EUR (14 054 000,- Sk, 11 500 000,- Kč)."
Pred vyhlásením rozsudku prokurátor formuláciu žalovaného skutku upravil (č.l. 1166) a skutok
navrhol právne kvalifikovať ako nedbanlivostný prečin "Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho
majetku" podľa § 238 Tr. zák.
Okresný súd Dolný Kubín dňa 23.09.2011 podanú obžalobu najskôr odmietol a vrátil vec prokurátorovi

(č.l. 1067), toto rozhodnutie však Krajský súd v Žiline dňa 11.01.2012 zrušil (č.l. 1078) pričom
o.i. konštatoval, že zo zabezpečených dôkazov možno vyvodiť dostatočnú dôvodnosť postavenia
obžalovaného pred súd, pretože v prípravnom konaní bol skutkový stav zistený v rozsahu nevyhnutnom
na podanie obžaloby a o skutkovom stave nie sú dôvodné pochybnosti.
Následne na hlavnom pojednávaní, konanom v dňoch 27.3.2012 (č.l. 1112), 28.03.2012 (č.l. 1124),

29.03.2012 (č.l. 1140), 03.04.2012 (č.l. 1886) a 10.04.2012 (č.l. 1194) okresný súd vykonal dokazovanie
v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný spočiatku odmietol vo veci vypovedať (č.l. 61), pričom vyšetrovateľovi len predložil svoje
vyhlásenie k veci samej (č.l. 62). Neskôr už k veci opakovane vypovedal (č.l. 64, 74, 1047) a tvrdil,
že jeho konanie v pozícii M. spoločnosti Tehos, s.r.o. nebolo nikdy motivované snahou spôsobiť škodu

tejto spoločnosti, alebo jej vlastníkovi, t.j. mestu Y. M.. Naopak, poukazoval na svoje zásluhy pri
rozsiahlej rekonštrukcii tepelného hospodárstva v Y. M., čím nielenže zabránil kolapsu zastaraného
systému vykurovania (vrátane rozvodov tepla), ale najmä zefektívnil výrobu tepla a spravil z krachujúcej
spoločnosti Tehos, s.r.o. ziskovú firmu. Ohľadom žalovaného skutku uvádzal, že spočiatku chcel, aby
peletky z biomasy vyrábala spoločnosť Tehos, s.r.o. Keď však došlo po komunálnych voľbách v r. 2006

k zmene vo vedení mesta Dolný Kubín a s tým spojenej neochote vyjsť mu v ústrety pri realizácii jeho
plánov, ktoré súviseli s pokračujúcou reorganizáciou výroby tepla v Y. M., začal uvažovať o náhradnom
riešení. Až pod tlakom týchto okolností sa rozhodol kúpiť linku vyrobenú pôvodne pre Tehos, s.r.o. na
svoju firmu ODOS DK, s.r.o. a umiestnil ju na Ukrajine. Uviedol, že táto jeho investícia bola napokon
stratová len preto, že bol podvedený spoločníkmi pri realizácii podnikateľského zámeru na Ukrajine.

Potom si už chcel peletovaciu linku vziať odtiaľ späť na Slovensko, ale ukrajinskí spoločníci ho spolu
so svedkom F. začali vydierať a požadovali 200-400 tis. € ako odstupné. Keďže im vyplatil len 50 tis. €,
nedovolili mu linku doviezť späť na Slovensko. Práve kvôli ich konaniu teda prišiel o peletovaciu linku,
avšak jeho trestné oznámenie voči bývalým spoločníkom orgány činné v trestnom konaní odmietli. Aj po
prevalení sa kauzy ponúkal mestu Y. M. riešenie vzniknutej situácie. Zabezpečil totiž pre firmu Tehos,

s.r.o. linku na výrobu peliet, prevádzkou ktorej by firma Tehos, s.r.o. dokázala po pár rokoch vykryť nímspôsobenú stratu. Na túto linku zriadil aj záložné právo, lebo mu to takto poradila audítorka firmy Tehos,
s.r.o. (svedkyňa Y.).
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný nevedel vysvetliť, prečo v máji a júni ešte za firmu Tehos, s.r.o.

pokračoval v splácaní kúpnej ceny za linku, od kúpy ktorej krátko nato odstúpil. Poukazoval na to, že
konal pod veľkým tlakom, a tak mnohé jeho kroky strácali ekonomickú aj logickú súvislosť. Potvrdil, že
úver pre svoju firmu ODOS DK, s.r.o. na kúpu peletovacej linky vybavoval už v marci 2007. Tvrdil však,
že pôvodne plánoval kúpiť inú linku, ale situácia sa napokon zmenila, a tak kúpil linku pôvodne určenú
pre Tehos, s.r.o. Priznal, že zámerne nechcel, aby Tehos, s.r.o. vymáhal od firmy Obilní technika, s.r.o.

peniaze za nevrátené zálohy kúpnej ceny zo zrušenej kúpnej zmluvy, lebo "ak by ich v tom nechal, bolo
by to od neho chrapúnske" (č.l. 1116). Preto firma Tehos, s.r.o. kúpila od firmy Obilní technika, s.r.o.
pohľadávku voči firme obžalovaného a zaviazala sa zaplatiť firme Obilní technika, s.r.o. za postúpenie
takej pohľadávky odplatu vo výške 11,5 mil. Kč, t.j. 100% hodnoty postúpenej pohľadávky. Následným
započítaním pohľadávok (nárok firmy Tehos, s.r.o. na vrátenie kúpnej ceny, oproti nároku firmy Obilní
technika, s.r.o. na zaplatenie odplaty za postúpenie) zanikla povinnosť firmy Obilní technika, s.r.o. vrátiť

firme Tehos, s.r.o. peniaze vo výške 11,5 mil. Kč a namiesto toho zostala firme Tehos, s.r.o. pohľadávka
v rovnakej výške už voči firme ODOS DK, s.r.o., ktorá je doteraz nezaplatená.
V rámci svojich výpovedí obžalovaný viackrát korigoval svoje vyjadrenia ohľadom vedomosti orgánov
spoločnosti Tehos, s.r.o. o nákupe peletovacej linky. Raz uvádzal, že valné zhromaždenie bolo o tejto
investícii informované (č.l. 67), pričom vopred avizoval, že v jeho prospech bude vypovedať aj bývalý

primátor V. (č.l. 72), inokedy vravel, že mal "tichý súhlas" na realizáciu ďalších projektov, vzhľadom na
úspešnú realizáciu predchádzajúcich projektov (č.l. 69). Obžalovaný ohľadom rôznych verzií zápisníc zo
zasadnutiadozornejradyzodňa24.10.2006uvádzal,žejejznenie"reklamoval",apreto"sadoplnila"(č.l.
69). Pred súdom však už priznal, že zápisnicu zo zasadnutia dozornej rady zo dňa 24.10.2006 zmenil
on, pretože zistil, že odtiaľ "vypadla" poznámka o tom, že členov dozornej rady informoval o nákupe

peletovacej linky (č.l. 1131). Zámerné falšovanie listín však odmietol (č.l. 1188).
Obžalovaný priznal autorstvo svojich vyhlásení, ktoré priebežne k veci samej poskytoval. Obžalovaný vo
vyjadrení zo dňa 10.10.2008 (č.l. 696) tvrdil, že časť linky, ktorú zaplatila firma TEHOS, s.r.o., sa vrátila z
Ukrajiny späť a je uložená v priestoroch firmy Tehos, s.r.o. Vo vyjadrení zo dňa 14.01.2009 (č.l. 277) opäť
tvrdil, že peletovacia linka, ktorá sa v tom čase nachádzala v areáli firmy Tehos, s.r.o., je tou istou linkou,

ktorá bola pôvodne (v r. 2007) vyrobená pre firmu Tehos, s.r.o. Uviedol, že linka sa vrátila z Ukrajiny
späť do firmy Tehos, s.r.o. Vo vyhlásení zo dňa 15.06.2009 (č.l. 272) však už obžalovaný priznal, že
peletovacia linka uskladnená v areáli firmy Tehos, s.r.o. je iná linka, než tá, ktorá bola pôvodne vyrobená
v roku 2007 pre firmu Tehos, s.r.o. Uviedol, že ide o linku, ktorá bola dodaná jeho firme ODOS DK, s.r.o.
na základe kúpnej zmluvy z r. 2008. Keďže firma ODOS DK, s.r.o. za túto technológiu nezaplatila ani

len časť ceny, priznal, že jej vlastníkom je aj naďalej firma Obilní technika, s.r.o. Vo vyhlásení zo dňa
15.07.2009 (č.l. 62) obžalovaný uviedol, že linku, ktorá bola v rámci jeho súkromného podnikateľského
plánu vyvezená na Ukrajinu, si kúpil pre svoju firmu ODOS DK, s.r.o. aj za peniaze firmy Tehos, s.r.o.
Svedok Ing. F. X. ako súčasný M.Ľ. spoločnosti Tehos, s.r.o. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1116) v zhode
s prípravným konaním (č.l. 101, 106) opísal okolnosti, za akých sa ako nástupca obžalovaného v pozícii

konateľa dozvedel skutočnosti opísané v žalovanom skutku. Uviedol, že konateľom firmy sa stal v máji
2009. Dovtedy tam pôsobil ako člen dozornej rady, ale nebol obžalovaným informovaný o zámere kúpiť
peletovaciu linku. Uviedol, že firma Tehos, s.r.o. nikdy nedisponovala ani len časťou takto objednanej
technologickej linky. V areáli firmy síce bola istý čas zložená časť technologickej linky, ale zástupcovia
spoločnosti Obilní technika, s.r.o. uviedli, že ide o úplne inú linku, ktorá bola vyrobená na základe

zmluvy z r. 2008 pre firmu ODOS DK s.r.o. Túto skutočnosť napokon priznal aj obžalovaný v čestnom
vyhlásení, a preto bola táto technologická linka firmou Obilní technika, s.r.o. odvezená preč. V r. 2009
bola vykonaná zo strany mesta Dolný Kubín kontrola v spoločnosti Tehos, s.r.o., pričom z jej záverov
vyplynuli skutočnosti uvedené v žalovanom skutku. Svedok za spoločnosť Tehos, s.r.o. uplatnil voči
obžalovanému nárok na náhradu spôsobenej škody vo výške 466.507,33 € (14.054.000,- Sk). Uviedol,

že ide o sumu zálohových platieb, ktoré firma Tehos, s.r.o. zaplatila spoločnosti Obilní technika, s.r.o. za
kúpu technológie, ktorá však firme Tehos, s.r.o. napokon nebola dodaná. V rovnakom rozsahu uplatnil
za poškodenú spoločnosť nárok na náhradu škody aj jej splnomocnenec (č.l. 122, 1112).
Svedok Ing. P. I. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1117) v zhode s prípravným konaním (č.l. 132) potvrdil,
že od 01.11.2008 pracuje ako hlavný kontrolór mesta Dolný Kubín. Na základe interpelácie poslanca

mestského zastupiteľstva (svedok Ing. Š.) bola vykonaná kontrola v spoločnosti Tehos, s.r.o. ohľadom
spôsobu obstarania a dodávky tzv. peletovacej linky. Kontrolou boli zistené porušenia účtovných
predpisov, a tiež boli konštatované výhrady k manažérskej práci konateľa, keďže takáto investícia bola
stratová. Obžalovaný počas kontroly tvrdil, že kúpená technológia sa nachádza v areáli firmy Tehos,s.r.o., čo sa však neskôr ukázalo ako nepravdivá informácia. Svedok uviedol, že v rámci kontroly neboli
preukázané tvrdenia obžalovaného o tom, že mal problém s umiestnením linky v priestoroch patriacich
mestu Dolný Kubín, ktoré ich malo odmietnuť prenajať na tento účel. Svedok zároveň pripustil, že v tom

čase nebola kompetencia obžalovaného pri nakladaní so spravovaným majetkom obmedzená, pričom
poukázal na čl. 7 písm. f) zakladateľskej listiny s tým, že valné zhromaždenie v tom čase neprijalo žiadne
uznesenie, ktorým by určilo hornú hranicu (rozsah) nakladania s majetkom. Obžalovaný teda nebol
povinný napriek výške realizovanej investície túto skutočnosť vopred prerokovať s nijakým orgánom
spoločnosti Tehos, s.r.o. Napriek tomu svedok poukazoval na skutočnosť, že išlo o úkon týkajúci sa

budúceho rozvoja a stratégie firmy, a preto mal o svojom zámere informovať vlastníka ním riadenej firmy.
Potvrdil, že obžalovaný z titulu svojej pozície rozhodoval o miliónových úhradách aj v iných prípadoch,
ale išlo o úhrady súvisiace s bežnou prevádzkovou činnosťou firmy Tehos, s.r.o. (napr. nákup plynu na
výrobu tepla), alebo o úhrady súvisiace s vopred riadne odsúhlasenou rekonštrukciou rozvodov tepla.
Svedok Ing. L. Š. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1146) v zhode s prípravným konaním (č.l. 199) potvrdil,
že ako poslanec mestského zastupiteľstva začal dostávať od občanov mesta neoverené informácie

o nákupe technologickej linky na spracovanie drevnej štiepky. Na základe toho sa začal o danú vec
čoraz intenzívnejšie zaujímať, až napokon prostredníctvom poslaneckej interpelácie inicioval vykonanie
kontroly vo firme Tehos, s.r.o., ktorá vzniknutý problém odhalila. Uviedol, že otázka nákupu takejto linky
nebola nikdy prerokúvaná na mestskom zastupiteľstve, ani na zasadnutí valného zhromaždenia firmy
Tehos, s.r.o.

Svedok PaedDr. Ľ. V. bol primátorom mesta Dolný Kubín do decembra 2006. V prípravnom konaní (č.l.
173) svedok tvrdil, že nákup linky na spracovanie biomasy bol súčasťou schváleného projektu zmeny
tepelného hospodárstva v meste Dolný Kubín, pričom táto linka úzko súvisela s výstavbou kotolne na
biomasu. Tvrdil, že sa odsúhlasoval aj nákup stroja na spracovanie biomasy. Na hlavnom pojednávaní
(č.l. 1133) už svedok tvrdil, že nevie o tom, či nejaký orgán v minulosti odsúhlasoval nákup stroja

na spracovanie biomasy. Ani po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania nevedel tento rozpor
vysvetliť, keď poukazoval len na odstup času.
Svedok Ing. C. V. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1132) v zhode s prípravným konaním (č.l. 176) uviedol, že
primátorom mesta bol od decembra 2006 do decembra 2010 s tým, že valné zhromaždenie spoločnosti
Tehos, s.r.o. bolo realizované za účasti poslancov mestského zastupiteľstva s tým, že on ako primátor

nemal možnosť hlasovať, len viedol rokovania. O nákupe peletovacej linky vopred nič nevedel. Nevedel
ani o žiadnom probléme, či záujme obžalovaného umiestniť také zariadenie do niektorého priestoru
vo vlastníctve mesta. O celej kauze sa dozvedel až na základe interpelácie poslanca Ing. Š., ktorý
opakovane žiadal objasnenie tohto nákupu. Preto bola napokon vytvorená kontrolná komisia, ktorá
odhalila pozadie celého prípadu.

Svedok P. M. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1142) v zhode s prípravným konaním (č.l. 166, 163) uviedol,
že pracoval ako konateľ firmy MOTORŠPORT, s.r.o., pričom svoju činnosť (autoservis) v tom čase
vykonávali v priestoroch firmy Tehos, s.r.o. na základe zmluvy o nájme. V r. 2006 zistil, že obžalovaný
chce v týchto priestoroch umiestniť peletovaciu technológiu, ktorý pri rozhovore so svedkom naznačil,
že ak sa mu podarí jeho zámer realizovať, bude nájom ukončený. Svedok o týchto skutočnostiach

informoval primátora mesta Ing. V., ktorý mu prisľúbil, že bude túto situáciu riešiť. Následne bola
podpísaná zmluva o nájme na ďalšie obdobie, ktorú za spoločnosť Tehos, s.r.o. podpisoval obžalovaný.
SvedokIng.P.D.nahlavnompojednávaní(č.l.1128)vzhodesprípravnýmkonaním(č.l.183)potvrdil,že
bol predsedom dozornej rady Tehos, s.r.o. Obžalovaný ich informoval o zámere vybudovať technológiu
na spracovanie biomasy, avšak nehovoril o tom, že ide kupovať nejakú peletovaciu linku. Najskôr v

prípravnom konaní tvrdil, že na oboch zápisniciach z rokovania dozornej rady zo dňa 24.10.2006 je
jeho podpis, v konaní pred súdom však spresnil, že jeho podpis sa na verzii zápisnice z č.l. 653 síce
nachádza, ale je skopírovaný. Uviedol, že túto skutočnosť zistil až dodatočne, keď si porovnal znenie
pravej zápisnice, ktorú má doma odloženú.
Svedkyňa W. L. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1129), v zhode s prípravným konaním (č.l. 205) potvrdila,

že v spoločnosti Tehos, s.r.o. pracovala ako asistentka a vyhotovovala zápisnice zo zasadnutia dozornej
rady. Rokovaní sa však osobne nezúčastňovala a zápisnicu vyhotovovala podľa rukou písaných
poznámok obžalovaného, ktoré prepísala na počítači. Po prepísaní zápisnice túto podpísala a poslala
na kontrolu a podpis predsedovi dozornej rady. Ohľadom nákupu technologickej linky jej obžalovaný
nariadil založiť osobitnú zložku, v ktorej evidovala všetky doklady súvisiace s týmto prípadom. Svedkyňa

potvrdila, že podpis na zápisnici z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti Tehos, s.r.o. zo dňa
26.10.2006 (z č.l. 754) je jej podpisom, avšak tvrdila, že nikdy na rokovaní tohto orgánu nebola a nikdy
ju ani primátor mesta nežiadal, aby vyhotovila takú zápisnicu alebo jej prepis.Svedkyňa Ing. K. P. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1187) uviedla, že pracovala na mestskom úrade ako
prednostka od r. 2001 až do januára 2007. Z vlastnej iniciatívy si viedla osobitnú evidenciu zápisníc
a uznesení z valného zhromaždenia firmy Tehos, s.r.o., ktoré sa realizovali po skončení mestského

zastupiteľstva za účasti jednotlivých poslancov.
Svedok Ing. Ľ. V. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1187) tvrdil, že na žiadnom z valných zhromaždení firmy
Tehos, s.r.o. nebola otázka nákupu peletovacej linky prerokúvaná.
Svedok MUDr. P. Š. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1125) v zhode s prípravným konaním (č.l. 180) uviedol,
že v období od roku 2002 bol členom dozornej rady Tehos, s.r.o. s tým, že na žiadnom z rokovaní

dozornej rady nebol prerokúvaný nákup peletovacej linky. O nákupe takej linky sa svedok dozvedel až
v r. 2009, keď vyšla celá kauza najavo.
Svedok Ing. U. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1126) v zhode s prípravným konaním (č.l. 193) uviedol,
že ako člen dozornej rady spoločnosti Tehos, s.r.o. vystupoval od augusta 2005 do marca
2007. Na žiadnom z rokovaní dozornej rady nebola prejednávaná otázka nákupu technologickej linky na
výrobu peletiek. Bol prekvapený, keď sa v roku 2009 takáto investícia odhalila. Po nahliadnutí do dvoch

rôznych zápisníc z rokovania dozornej rady zo dňa 24.10.2006 (č.l. 653, 689) svedok uviedol, že mal k
dispozícii len tú zápisnicu, ktorá je podpísaná svedkyňou L..
Svedok Ing. L. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1131) v zhode s prípravným konaním (č.l. 187) uviedol, že
bol členom dozornej rady spoločnosti Tehos, s.r.o., pričom poprel vedomosť o zámere kúpy peletovacej
linky. Nič "osobitne drahé" na rokovaní dozornej rady nepreberali.

Svedok Ing. R. U. v prípravnom konaní (č.l. 196) uviedol, že obžalovaný predniesol pred členmi dozornej
rady len zámer nákupu štiepkovacieho stroja. Nepamätá si na žiadnu informáciu o zámere kúpiť aj
peletovaciu linku. Podľa jeho názoru nákup takej linky však logicky nadväzuje na nákup štiepkovacieho
stroja. Má k dispozícii zápisnicu z dozornej rady zo dňa 24.10.2006, pričom tam sa nákup peletovacej
linky nespomína.

Svedok Ing. L. Y. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1141) v zhode s prípravným konaním (č.l. 202) uviedol,
že pracoval ako ekonóm vo firme Tehos, s.r.o. od mája 2007. O kúpe technologickej linky sa dozvedel až
koncom r. 2007, keď zistil v rámci účtovnej závierky, že boli vyplatené preddavkové platby. Až vtedy mu
obžalovaný oznámil, že ide o preddavky kúpnej ceny za peletovaciu linku. V prípravnom konaní svedok
tvrdil, že v rámci užšieho vedenia firmy Tehos, s.r.o. bol prerokovaný zámer nákupu peletovacej linky.

Do užšieho vedenia patril okrem neho a obžalovaného aj výrobný riaditeľ M.. Na hlavnom pojednávaní
už svedok tvrdil, že v prípravnom konaní takto nevypovedal. Tvrdil, že obžalovaný ho o zámere kúpiť
linku ani nemohol informovať, keďže v čase jeho vstupu do firmy Tehos, s.r.o. už bola kúpna zmluva
podpísaná.
Svedok Ing. R. U. v prípravnom konaní (č.l. 232) uviedol, že vo firme Tehos, s.r.o. pracoval ako

ekonomický námestník až do 01.08.2006. O nákupe technologickej linky vopred nič nevedel, ani na túto
tému s obžalovaným nerozprával.
SvedokIng.X.X.nahlavnompojednávaní(č.l.1127)vzhodesprípravnýmkonaním(č.l.190)uviedol,že
pracoval ako hlavný kontrolór mesta až do septembra 2008. V spoločnosti Tehos, s.r.o, ktorej 100%-ným
spoločníkom bolo mesto Dolný Kubín, nezistil neoprávnený nákup technologického zariadenia. Neboli

mu totiž predložené žiadne listiny o tomto nákupe a ani v účtovníctve o tom nebol záznam. Tvrdil, že
obžalovaný ich informoval o možnom nákupe peletovacej linky, ale bolo to len v rovine jeho budúcich
vízií. Nešlo o konkrétnu informáciu o plánovanom nákupe takej technológie.
Svedkyňa Ing. Y. Y. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1147) potvrdila, že pre firmu Tehos, s.r.o. vykonávala
auditúčtovnejuzávierkyzarok2006anáslednezakaždýďalšírok,pričomnezistilazúčtovnéhohľadiska

vážnejší žiadny problém.
Svedok Z. X. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1134), v zhode s prípravným konaním (č.l. 141, 144) uviedol,
že pracoval ako konateľ firmy Obilní technika, s.r.o., ktorá vyrábala technologické zariadenia (lisy)
na výrobu peletiek z drevnej hmoty. Obžalovaný ich požiadal o výrobu takej technológie s tým, že
technologická linka bude umiestnená v Dolnom Kubíne. Prvé rokovania medzi ním a obžalovaným boli

v apríli 2006, pričom k podpisu rámcovej kúpnej zmluvy č. 323/2006 došlo dňa 20.11.2006 s tým, že v
prílohe bola uvedená špecifikácia jednotlivých dielov celej technológie. Neskôr boli k zmluve postupne
uzavretéviacerédodatky,ktorébolioznačovanéako"prílohy".FirmaTehos,s.r.o.nazákladetejtozmluvy
zaplatila kúpnu cenu vo výške 16.500.000,- Kč a nezaplatená zostala len posledná časť kúpnej ceny
vo výške 1.991.200,- Kč. Na základe posledného dodatku zo dňa 29.06.2007 (príloha č. 6) spoločnosť

Tehos, s.r.o. odstúpila od tejto kúpnej zmluvy. K odstúpeniu od zmluvy a k uzavretiu novej zmluvy s
firmou ODOS DK, s.r.o. (zmluva č. 342/2007) došlo na základe žiadosti obžalovaného, ktorý uviedol,
že sa rozhodol, že peletky sa nebudú vyrábať v Dolnom Kubíne, ale na Ukrajine kvôli lacnejšiemu
zdroju surovín. Len preto sa kúpna zmluva s firmou Tehos, s.r.o. dňa 29.06.2007 zrušila a hneď nato (07.07.2007) bola uzavretá nová kúpna zmluva s firmou ODOS DK, s.r.o., ktorej predmetom bola
tá istá technologická linka s tým, že bola rozšírená o zariadenie na automatické balenie vyrobených
peletiek. Po uzavretí kúpnej zmluvy s firmou ODOS DK, s.r.o. vrátila firma Obilní technika, s.r.o. časť

zaplatenej kúpnej ceny vo výške 5 mil. Kč firme Tehos, s.r.o. Zostávajúcu sumu zaplatenej kúpnej
ceny (11.500.000,- Kč) firme Tehos, s.r.o. nevrátili, pretože spoločnosť ODOS DK, s.r.o. jej takúto sumu
na základe novej kúpnej zmluvy č. 342/2007 dlhovala. Obžalovaný, ktorý bol konateľom aj v tejto
firme, tvrdil, že banka mu neumožnila dočerpanie úverových prostriedkov. Obžalovaný sám navrhol,
že vzniknutú situáciu vyrieši tým, že firma Tehos, s.r.o. prevezme od firmy Obilní technika, s.r.o. jej

pohľadávku voči firme ODOS DK, s.r.o. v celom rozsahu. Zmluva o postúpení tejto pohľadávky bola
uzavretá dňa 28.12.2007. Na základe takého postúpenia Obilní technika, s.r.o. odovzdala vyrobenú
technológiufirmeODOSDK,s.r.o.anažiadosťobžalovanéhotútonainštalovalanaUkrajineaodovzdala
firme ODOS DK, s.r.o. do užívania. V novembri 2008 bola uzavretá ďalšia kúpna zmluva č. 357/2008
so spoločnosťou ODOS DK, s.r.o., na základe ktorej bola zhotovená ďalšia linka na výrobu peletiek s
tým, že za túto linku mala zaplatiť firma ODOS DK, s.r.o., ale využívať ju mala firma Tehos, s.r.o. Išlo už

o inú linku, keďže tá pôvodná bola nainštalovaná na Ukrajine. Táto technologická linka bola podstatne
lacnejšia, keďže to bola repasovaná linka so zníženou kapacitou výroby. Podstatná časť tejto linky bola
firme ODOS DK, s.r.o. dodaná ešte pred zaplatením kúpnej ceny a bola zložená v areáli firmy Tehos,
s.r.o. Firma ODOS DK, s.r.o. však napokon ani za túto druhú technologickú linku nezaplatila, a preto
firma Obilní technika, s.r.o. technologickú linku kupujúcemu (ODOS DK, s.r.o.) odňala.

Svedok Ing. U. M. v prípravnom konaní (č.l. 151) vypovedal ako obchodný riaditeľ firmy Obilní technika,
s.r.o. Uviedol, že obžalovaný im oznámil, že technológia vyrobená pre firmu Tehos, s.r.o. bude napokon
dodaná na Ukrajinu pre spoločnosť ODOS DK, s.r.o. Táto skutočnosť bola dohodnutá aj zmenou
zmluvných dokumentov v júli 2007. Ešte predtým však vykonali ohliadku miesta na Ukrajine z dôvodu
spresnenia projekčných a technických otázok.

SvedokC.F.nahlavnompojednávaní(č.l.1120)vzhodesprípravnýmkonaním(č.l.154,158)uviedol,že
s obžalovaným rokoval už v roku 2005 o možnosti výroby peletiek na Ukrajine s tým, že svedok mal nájsť
vhodnémiestonaumiestnenietechnológienaichvýrobunaUkrajine.Koncomr.2005bolobžalovanému
priamo na Ukrajine ukázať miesto, ktoré spoločne odsúhlasili. V roku 2006 bol na realizáciu tohto
podnikateľského zámeru vytvorený spoločný ukrajinsko-slovenský subjekt. Úlohou obžalovaného bolo

zabezpečiť technologickú linku na výrobu peletiek, pričom tento mal zároveň zabezpečiť aj existenciu
ďalšej firmy, ktorá bude zabezpečovať odbyt ich výrobkov. Obžalovaný peletovaciu linku zabezpečil
prostredníctvom jeho firmy ODOS DK, s.r.o. a túto priamo na Ukrajine nainštalovali zamestnanci firmy
Obilní technika, s.r.o. Výroba peletiek však riadne nefungovala z dôvodu technologických nedostatkov
výroby. Vzhľadom na nespokojnosť zainteresovaných osôb sa z podnetu obžalovaného v marci 2008 na

Ukrajine uskutočnilo stretnutie, na ktorom obžalovaný prejavil záujem o vrátenie celej peletovacej linky
späť na Slovensko. Ukrajinskí spoločníci s tým súhlasili pod podmienkou vyplatenia sumy 400.000,- €
ako náhrady za nimi preinvestované náklady. Obžalovaný však zaplatil len sumu 50.000,- €, a preto
peletovacia linka zostala na Ukrajine, hoci už bola pripravená v kamiónoch na hraniciach. Na týchto
svojich vyjadreniach svedok zotrval aj počas konfrontácie s obžalovaným (č.l. 80).

Svedok Mgr. E. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1119) už nevypovedal tak presne a detailne ako v
prípravnom konaní (č.l. 212), preto súd prečítal túto jeho výpoveď. Svedok vtedy opísal spôsob a plán
podnikateľského zámeru, ktorý chceli spoločne s obžalovaným a svedkom C. F. realizovať na území
Ukrajiny. Realizáciu tohto podnikateľského zámeru preberali už v roku 2006 s tým, že na Ukrajine budú
vyrábať peletky. Obžalovaný mal zabezpečiť technológiu na ich výrobu. Prevádzka bola spustená až

v r. 2007, pričom technológia na výrobu peletiek bola inštalovaná českou firmou. Výroba peletiek však
nefungovala podľa ich predstáv, a preto sa v marci 2008 v Mukačeve uskutočnilo stretnutie medzi
obžalovaným a svedkami F. a F., vrátane dvoch ukrajinských investorov. Na tomto stretnutí obžalovaný
oznámil, že nemá záujem na ďalšom spoločnom podnikaní. Ním dodanú technológiu na výrobu peletiek
si chcel odviezť z Ukrajiny s tým, že ostatných spoločníkov vyplatí. V tomto zmysle bol svedkom F.

spísaný aj záznam o rokovaní (č.l. 927), ktorý obžalovaný podpísal dobrovoľne.
Svedok W. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1144) už nevypovedal tak presne a detailne ako v prípravnom
konaní (č.l. 219) čo odôvodňoval odstupom času. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania
uviedol, že sa na ten prípad rozpamätal a stalo sa to tak, ako vtedy vypovedal. V prípravnom konaní
svedok uviedol, že obžalovaný ho už koncom r. 2006 oslovil s ponukou práce pri montáži peletovacej

linky na Ukrajine. Už na jar 2007 bol svedok spolu s projektantom firmy Obilní technika, s.r.o. na Ukrajine
prezrieť budúce miesto (halu), kde bude linka nainštalovaná. Následne svedok zostal na Ukrajine
dozeraťnaprípravnéprácepredinštalácioutechnológie,ktorétrvalicca4až5mesiacov.Vauguste2007
sa do pripravených priestorov začala technológia dovážať a montovať. Skúšobná prevádzka sa spustilav októbri 2007. Výsledné produkty boli nekvalitné, pričom došlo ku sporu s firmou Obilní technika, s.r.o.,
ktorá tvrdila, že problém je vo vstupnej surovine, zatiaľ čo oni tvrdili, že problém je v technológii. V lete
2008 došlo k demontáži technológie, ale medzi obžalovaným a ukrajinskými spoločníkmi došlo k sporu

pri vývoze linky za hranice, a tak k jej vývozu späť na Slovensko napokon nedošlo.
Svedok R. Š. v prípravnom konaní (č.l. 209) uviedol, že vo firme EKOPELET, s.r.o. nevykonával žiadnu
činnosť. Funkciu vo firme prijal na žiadosť svedka F., ktorý nechcel oficiálne vo firme figurovať. K
žalovanému skutku preto nevedel nič bližšie uviesť.
Svedkyňa V. V. v prípravnom konaní (č.l. 215) ako colná deklaranta uviedla, že na žiadosť svedka

F. vykonávala colnú deklaráciu k tovaru vyvážanému na Ukrajinu. Svedok F. bol na takúto činnosť
splnomocnený od firmy ODOS DK, s.r.o.
Svedok R. X. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1148) v zhode s prípravným konaním (č.l. 169) uviedol, že
podnikal s obžalovaným v rámci firmy ODOS DK, s.r.o. až do roku 2006. Oficiálne síce obchodný podiel
vo firme previedol až v septembri 2008, ale reálne už v rokoch 2007 - 2008 nevykonával žiadnu činnosť v
tejto firme. O nákupe technológie nevedel nič bližšie uviesť. Žiadnu listinu v tejto súvislosti nepodpisoval,

teda nepodpisoval zmluvu o postúpení pohľadávky (č.l. 553) ani záložnú zmluvu (č.l. 559). Svedok Ing.
P. I. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1143) nevedel vypovedať ku skutku tak podrobne ako v prípravnom
konaní, preto súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania (č.l. 222). Svedok po prečítaní jeho
výpovede uviedol, že vtedy mal k dispozícii spisovú dokumentáciu tohto úveru, a preto k danej veci
vypovedal oveľa podrobnejšie. Svedok vtedy uviedol, že obžalovaný vybavoval v banke DEXIA pre firmu

Tehos, s.r.o. úver na rekonštrukciu teplovodných vedení v meste Dolný Kubín, pričom išlo o objemovo
veľký úver. Javil sa im ako solídny partner a aj preto bol schválený úver pre jeho firmu ODOS DK, s.r.o. v
objeme 30 mil. Sk. O tento úver obžalovaný žiadal už na jar 2007 a dňa 15.06.2007 bol schválený. Úver
žiadal na nákup technológie na spracovanie biomasy. Úver bol vyčerpaný len vo výške 14,5 mil. Sk, a
to dňa 28.06.2007. K čerpaniu ďalších tranží úveru už nedošlo, pretože nastali problémy pri realizácii

podnikateľského zámeru obžalovaného na Ukrajine. Napokon úverový záväzok firmy ODOS DK, s.r.o.
prevzala spoločnosť JIA, s.r.o., ktorá sa zaviazala úver splatiť do roku 2017 a spolu s ňou aj ďalšie dve
pristupujúce osoby (L. T., L. G.).
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:
Z rámcovej kúpnej zmluvy č. 323/2006 (č.l. 9) mal súd preukázané, že obžalovaný ako konateľ firmy

Tehos, s.r.o. dňa 10.11.2006 uzavrel s českou spoločnosťou Obilní technika, s.r.o. kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bola dodávka peletovacej linky. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 18.491.200,- Kč.
Z jednotlivých príloh (dodatkov) k rámcovej kúpnej zmluve č. 323/2006 (č.l. 309 - 318) mal súd
preukázané priebežné úpravy textu rámcovej zmluvy s tým, že na základe prílohy č. 5 zo dňa 07.05.2007
sa obžalovaný zaviazal zaplatiť ďalšiu zálohovú platbu vo výške 3 mil. Kč do 25.06.2007 a následne

dňa 29.06.2007 už uzavrel prílohu č. 6, v zmysle ktorej odstúpil od tejto kúpnej zmluvy, čo na rokovaní
s predávajúcim odôvodnil zásadnou zmenou priorít v investičnej oblasti firmy Tehos, s.r.o. (č.l. 319).
Z rámcovej kúpnej zmluvy č. 342/2007 (č.l. 321) mal súd preukázané, že dňa 07.07.2007 obžalovaný
v mene svojej firmy ODOS DK, s.r.o. kúpil tú istú technologickú linku (doplnenú o baličku finálnych
produktov) za sumu cca 21,5 mil. Kč.

Napokon na základe rámcovej kúpnej zmluvy č. 357/2008 (z č.l 327) mal súd preukázané že dňa
07.11.2008 uzavrel obžalovaný ďalšiu zmluvu o kúpe inej peletovacej linky za kúpnu cenu cca 8 mil. Kč.
Zo zmluvy o podnájme č. 03/2006 zo dňa 01.01.2006 (č.l. 282) mal súd preukázané, že nebytové
priestory kotolne Bysterec boli od 01.01.2006 prenajaté firme MOTORŠPORT, s.r.o. na dobu neurčitú,
pričom dňa 30.06.2007 bol uzavretý dodatok č. 2 o úprave výšky nájomného (č.l. 285). Všetky zmluvné

dokumenty za firmu Tehos, s.r.o. podpisoval obžalovaný.
Z úverových podkladov banky DEXIA mal súd preukázané, že obžalovaný ešte počas trvania pôvodnej
kúpnej zmluvy medzi firmou Tehos, s.r.o. a firmou Obilní technika, s.r.o. požiadal o úver pre svoju
súkromnú firmu ODOS DK, s.r.o., pričom dňa 28.06.2007 (deň pred zrušením kúpnej zmluvy č.
323/2006) podpísal úverovú zmluvu (č.l. 387). Následne obžalovaný koncom r. 2007 (čl. 377) požiadal

o zníženie výšky pôvodne poskytnutého úveru z pôvodnej sumy 30 mil. Sk na sumu 14,5 mil. Sk, ktorá
už bola vtedy reálne vyčerpaná. Obžalovaný v podanej žiadosti uviedol, že tieto pôvodne plánované
úverové zdroje "boli nahradené pôžičkou od spoločnosti Tehos, s.r.o." (č.l. 373). V žiadosti o úver
obžalovaný priznal, že jeho firma ODOS DK, s.r.o. má miliónové pohľadávky voči firme Tehos, s.r.o.
za výstavbu blokových kotolní (č.l. 371, 382), pričom tieto pohľadávky boli následne predmetom aj

záložného práva v prospech banky DEXIA (č.l. 389).
Zo zmluvy o postúpení pohľadávky (č.l. 550) mal súd preukázané, že dňa 28.12.2007 firma Tehos, s.r.o.
ako postupník kúpila od firmy Obilní technika, s.r.o. pohľadávku, ktorú mala táto firma voči spoločnosti
ODOS DK, s.r.o. vo výške 11.500.000,- Kč z titulu neuhradenej časti kúpnej ceny za peletovaciu linku,ktorú firma Obilní technika, s.r.o. pôvodne vyrobila pre firmu Tehos, s.r.o. a na základe novej kúpnej
zmluvy s firmou ODOS DK, s.r.o. ju dodala tejto firme na Ukrajinu. Za takto kúpenú pohľadávku sa firma
Tehos, s.r.o. zaviazala zaplatiť 100% jej nominálnej hodnoty, t.j. 11.500.000,- Kč. Už v tejto zmluve bolo

dohodnuté, že odplata za postúpenú pohľadávku bude predmetom zápočtu oproti povinnosti firmy Obilní
technika, s.r.o. vrátiť firme Tehos, s.r.o. zálohovo zaplatenú kúpnu cenu v rovnakej výške.
Z dohody o vzájomnom vyrovnaní (č.l. 552) mal súd preukázané, že medzi firmou Obilní technika, s.r.o.
a Tehos, s.r.o. došlo k zápočtu vzájomných pohľadávok dňa 28.12.2007.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.05.2008 (č.l. 553) mal súd preukázané, že na základe

tejto zmluvy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorú v tom čase mala mať firma Tehos, s.r.o. voči
firme Obilní technika, s.r.o. vo výške 14.054.000,- Sk. Túto pohľadávku mala kúpiť firma ODOS DK,
s.r.o. za 100% jej nominálnej hodnoty. Túto pohľadávku obžalovaný zabezpečoval záložným právom na
technológiu, o ktorej vyhlasoval, že je v jeho vlastníctve (č.l. 273, 556). Obžalovaný vo vyhlásení zo dňa
17.04.2009 (č.l. 248) priznal, že zmluvu o postúpení podpísal namiesto svedka X. on sám.
Z listín súvisiacich s konaním pred OR PZ Dolný Kubín č. ORP-384/OEK-DK-08 (č.l. 912-929, 986-991)

mal súd preukázané, že obžalovaný podal voči svedkovi F. trestné oznámenie pre podozrenie zo
spáchania trestného činu podvodu a sprenevery, ale toto jeho trestné oznámenie bolo odmietnuté.
Z protokolu o výsledkoch kontroly (č.l. 644-696) mal súd preukázané, že mesto Dolný Kubín vykonalo
vo firme Tehos, s.r.o. v r. 2009 kontrolu, ktorej predmetom bolo preveriť úkony súvisiace s nákupom
peletovacejlinky.Vykonanoukontrolouboliodhalenéjednotlivéúkony,ktoréobžalovanývykonalvpozícii

konateľafirmyTehos,s.r.o.tak,akosúuvedenévovýrokurozsudku.Podľazáverovkontrolyneexistovalo
vtedy žiadne uznesenie valného zhromaždenia firmy Tehos, s.r.o., ktoré by obmedzovalo právomoci
konateľa tak, ako to predpokladá čl. VII písm. f) Zakladateľskej listiny.
Zo Zakladateľskej listiny spoločnosti Tehos, s.r.o. (č.l. 567) mal súd preukázané, že v zmysle článku VII.
písm. f) mohol konateľ rozhodovať o všetkých finančných operáciách až do výšky určenej uznesením

valného zhromaždenia. Podľa čl. VI. bod 1. písm. a) Zakladateľskej listiny patrí do výlučnej právomoci
valného zhromaždenia rozhodovať o zásadných otázkach investičnej a obchodnej politiky spoločnosti.
V čase spáchania žalovaného skutku platilo všeobecne záväzné nariadenie č. 76/2003 (č.l. 714), pričom
podľa§10ods.3nebolapôsobnosťorgánovspoločnostiTehos,s.r.o.obmedzenánadrámecustanovení
Obchodného zákonníka.

V priebehu trestného konania boli už pred podaním obžaloby vyšetrovateľom zabezpečené dve verzie
zápisníc zo zasadnutia dozornej rady spoločnosti Tehos, s.r.o. zo dňa 24.10.2006, ktoré boli aj pripojené
ako prílohy k protokolu o kontrole vykonanej v spoločnosti Tehos, s.r.o. zo strany mesta Dolný Kubín.
Podľa tej verzie zápisnice, ktorá nebola zapisovateľkou (svedkyňa L.) podpísaná a o ktorej sa predseda
dozornej rady (svedok Ing. D.) vyjadril, že ju nepodpísal a jeho podpis je len skopírovaný, bola

predmetom rokovania dozornej rady v tento deň aj informácia obžalovaného o investíciách súvisiacich
s modernizáciou kotolne na biomasu, vrátane výstavby sušiacej a peletovacej linky na kotolni Bysterec
(č.l. 653). Podľa druhej verzie zápisnice (č.l. 689) obžalovaný na rokovaní dozornej rady v tento deň
informoval len o investíciách súvisiacich s modernizáciou kotolne na biomasu bez bližšej špecifikácie.
Už v priebehu prípravného konania vyšetrovateľ zabezpečil aj súbor zápisníc a uznesení valného

zhromaždenia spoločnosti Tehos, s.r.o., z ktorých vyplýva, že dňa 26.10.2006 sa uskutočnilo valné
zhromaždenie spoločnosti Tehos, s.r.o., na ktorom obžalovaný oboznámil členov valného zhromaždenia
s výstavbou peletkárne s tým, že túto investíciu by chcel uviesť do prevádzky najneskôr do konca r.
2008 (č.l. 754). Až pred vyhlásením rozsudku prokurátor predložil súdu inú verziu zápisnice z valného
zhromaždenia (č.l. 1154), v ktorej už chýba zmienka o takomto bode rokovania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. 6Rob/88/2011 mal súd preukázané, že na základe
postúpenej pohľadávky súd právoplatne zaviazal spoločnosť ODOS DK, s.r.o. na zaplatenie sumy
469.146,25 € s príslušenstvom v prospech spoločnosti Tehos, s.r.o.
Z výpisu z obchodného registra na meno spoločnosti TEHOS, s.r.o. (č.l. 1174) mal súd preukázané,
že jediným spoločníkom tejto spoločnosti je mesto Dolný Kubín a konateľom bol od 01.01.2005 do

29.01.2009 obžalovaný. Od 01.05.2009 je konateľom svedok Ing. X.. Podľa výpisu mohol konateľ konať
v mene spoločnosti samostatne.
Z výpisu z českého obchodného registra na spoločnosť Obilní technika, s.r.o. (č.l. 1176) mal súd
preukázané, že táto spoločnosť do 13.01.2007 pôsobila pod obchodným menom MONTICOM - OBILNÍ
TECHNIKA, s.r.o. Konateľom tejto spoločnosti je svedok X., a to od 30.01.1995.

Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť ODOS DK, s.r.o. mal súd preukázané, že v tejto
spoločnosti je obžalovaný spoločníkom a zároveň konateľom od augusta 1995.
Zo správ o povesti na obžalovaného mal súd preukázané, že tento zatiaľ nebol nikdy súdom odsúdený
(č.l. 1179), ani trestne stíhaný v inej veci. V minulosti spáchal dva priestupky proti občianskemuspolunažívaniu, keď sa opakovane vyhrážal, resp. vulgárne nadával rôznym fyzickým osobám (č.l. 1094
- 1100).
Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je

trestným činom a z nedbanlivosti ho spáchal obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.
Z prečítaných listín a z výpovedí jednotlivých svedkov mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný bol v pozícii konateľa spoločnosti Tehos, s.r.o. od 01.01.2005 do 29.01.2009. Jediným
vlastníkom (spoločníkom) tejto firmy bolo mesto Dolný Kubín (č.l. 1174). Obžalovaný dňa 10.11.2006
podpísal so spoločnosťou Obilní technika, s.r.o. (č.l. 1176) "Rámcovú kúpnu zmluvu č. 323/2006", na

základe ktorej sa firma Tehos, s.r.o. zaviazala kúpiť technologickú linku na výrobu peletiek za cenu
18.491.200,- Kč. Spoločnosť Tehos, s.r.o. postupne zaplatila firme Obilní technika, s.r.o. zálohy na kúpnu
cenu vo výške 16.500.000,- Kč, t.j. takmer 90% z kúpnej ceny. Pred zaplatením poslednej dohodnutej
splátky vo výške 1.991.200,- Kč sa však obžalovaný dohodol so spoločnosťou Obilní technika,
s.r.o. na zrušení kúpnej zmluvy ku dňu 29.06.2007. Medzitým (ešte pred zrušením kúpnej zmluvy)
obžalovaný pripravoval umiestnenie tejto linky na Ukrajine v rámci realizácie vlastného (súkromného)

podnikateľského zámeru, a tiež požiadal v banke DEXIA o úver pre svoju firmu ODOS DK, s.r.o. na kúpu
tejto technologickej linky. Úverová zmluva o poskytnutí úveru pre firmu ODOS DK, s.r.o. bola podpísaná
dňa 28.06.2007, a následne (29.06.2007) bola zrušená kúpna zmluva medzi firmou Tehos, s.r.o. a firmou
Obilnítechnika,s.r.o.Opárdnínato(07.07.2007)kúpilafirmaODOSDK,s.r.o.túistútechnologickúlinku
od firmy Obilní technika, s.r.o., ktorá bola následne vyvezená na Ukrajinu v rámci realizácie súkromného

podnikateľského zámeru obžalovaného so svedkami F. a F.. Zo schváleného úveru vo výške 30 mil. Sk
firma ODOS DK, s.r.o. napokon vyčerpala len 14,5 mil. Sk a zaplatila časť kúpnej ceny za peletovaciou
linku vo výške cca 10 mil. Kč. Zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 11,5 mil. Kč firma ODOS DK, s.r.o.
predávajúcej firme Obilní technika, s.r.o. nezaplatila. Obžalovaný následne požiadal o zníženie úveru o
sumu 15,5 mil. Sk s odôvodnením, že táto časť pôvodne plánovaných úverových zdrojov bola nahradená

pôžičkou zo strany firmy Tehos, s.r.o. Po zrušení kúpnej zmluvy č. 323/2006 firma Obilní technika, s.r.o.
vrátila firme Tehos, s.r.o. len časť zálohovo zaplatenej kúpnej ceny (5 mil. Kč) a zostávajúcu časť vo
výške 11,5 mil. Kč zostala spoločnosti Tehos, s.r.o. dlžná. V decembri 2007 však uzavrela firma Tehos,
s.r.o. so spoločnosťou Obilní technika, s.r.o. zmluvu o postúpení, na základe ktorej firma Tehos, s.r.o.
kúpila (prevzala) od spoločnosti Obilní technika, s.r.o. pohľadávku voči firme obžalovaného ODOS DK,

s.r.o. vo výške 11,5 mil. Kč, ktorá vznikla v dôsledku nezaplatenia zvyšku kúpnej ceny za peletovaciu
linku podľa kúpnej zmluvy č. 342/2007. Za túto pohľadávku sa firma Tehos, s.r.o. zaviazala zaplatiť firme
Obilní technika, s.r.o. odplatu vo výške 100% nominálnej hodnoty postúpenej pohľadávky. Následne
došlo k zápočtu takto vzniknutej pohľadávky firmy Obilní technika, s.r.o. voči firme Tehos, s.r.o. oproti
pohľadávkefirmyTehos,s.r.o.,ktorútátomalavočifirmeObilnítechnika,s.r.o.vrovnakejvýške(11,5mil.

Kč) z titulu nevrátenej kúpnej ceny zo zrušenej kúpnej zmluvy č. 323/2006. Nadobudnutá pohľadávka
voči firme ODOS DK, s.r.o. nebola firme Tehos, s.r.o. doteraz uhradená.
Takýmto konaním teda obžalovaný z nedbanlivosti spôsobil spoločnosti Tehos, s.r.o. značnú škodu tým,
že porušil všeobecne záväzným predpisom (§ 135a Obch. zák.) ustanovenú povinnosť spravovať cudzí
majetok.

V tejto súvislosti treba uviesť, že konanie obžalovaného treba posudzovať komplexne, počnúc kúpou
technologickej linky pre firmu Tehos, s.r.o., cez následné zrušenie kúpnej zmluvy napriek splateniu
takmer celej kúpnej ceny, cez uzavretie novej zmluvy v prospech vlastnej firmy obžalovaného, až po
prevzatie pohľadávky voči firme obžalovaného firmou Tehos, s.r.o.
Samotná kúpa technologickej linky sa totiž ešte z trestnoprávneho hľadiska nejavila ako škodlivý

(nehospodárny) úkon v zmysle § 238 Tr. zák. Nebolo predsa preukázané, že by kúpna cena bola
neadekvátna, pričom kúpená linka sa skutočne vyrobila a po zrušení kúpnej zmluvy vznikla firme
Tehos, s.r.o. na strane aktív bonitná pohľadávka voči funkčnej firme Obilní technika, s.r.o. spočívajúca
v povinnosti vrátiť firme Tehos, s.r.o. zaplatenú kúpnu cenu (§ 457 Obč. zák.).
Škodlivým a plne nehospodárnym bolo až následné konanie obžalovaného, keď tento "kúpil" od svojho

dlžníka (Obilní technika, s.r.o.) pohľadávku voči vlastnej (stratovej) firme ODOS DK, s.r.o. za 100%
jej hodnoty, čím vznikla firme Tehos, s.r.o. započítateľná povinnosť zaplatiť firme Obilní technika, s.r.o.
odplatu za postúpenie vo výške 11,5 mil. Kč. Tým obžalovaný spôsobil na strane spoločnosti Obilní
technika, s.r.o. vznik dovtedy neexistujúcej pohľadávky, ktorá bola následne započítaná oproti reálnej
(dôvodnej) pohľadávke firmy Tehos, s.r.o. na vrátenie kúpnej ceny (zálohy) vo výške 11,5 mil. Kč. Firme

Tehos, s.r.o. tak napokon zostala len pohľadávka voči firme ODOS DK, s.r.o. vo výške 11,5 mil. Kč, ktorá
je stále (ani len sčasti) neuhradená. Až tento absolútne nevýhodný úkon pre spoločnosť Tehos, s.r.o.
teda znamenal jasné porušenie povinností konateľa podľa § 135a Obch. zák.Okresný súd najskôr vyslovil pochybnosti, či bolo takéto konanie predmetom pôvodnej obžaloby a
vec vrátil prokurátorovi (č.l. 1067). Vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline (č.l. 1078) však
napokon okresný súd konštatuje, že totožnosť žalovaného skutku zostáva zachovaná aj po úprave jeho

formulácie tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Možno totiž ustáliť, že totožný skutok bol opísaný aj
v pôvodnej obžalobe (v druhej polovici opisu žalovaného skutku), i keď menej prehľadne a zrozumiteľne.
Namietané postúpenie (prevzatie) pohľadávky bolo totiž okrajovo spomínané už aj v pôvodnej obžalobe.
Okresný súd pri posudzovaní totožnosti skutku vychádzal z judikovaných rozhodnutí iných súdov (ZSP
č. 7/2012; Rt-64/1973; Rt-52/1979; Rt-50/1981; Rt-9/1997), v zmysle ktorých podstatu skutku tvorí

konanie páchateľa a následok týmto konaním spôsobený, ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva.
Totožnosť skutku je zachovaná v prípade:
- úplnej zhody konania a následku
- zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku
- zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní
- ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, avšak za

predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach.
Teória ani prax teda nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami
uvedenými v obžalobe a výrokom rozsudku súdu. Stačí zhoda medzi podstatnými skutkovými
okolnosťami. Súd totiž musí prihliadať na tie zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci
dokazovania. Súdna prax teda pripúšťa odchýlky od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak,

že sa k nemu pripoja nové skutočnosti (v obžalobe neuvedené) alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti
v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávne alebo sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú,
pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku (rozh. NS SR č. 1TdoV 19/2011 - ZSP č. 7/2012).
Hoci formuláciu žalovaného skutku orgány činné v trestnom konaní v priebehu trestného konania
opakovane upravovali (č.l. 38, 1027, 1058, 1166), okresný súd rešpektujúc názor krajského súdu (č.l.

1078) a ustanovenie § 278 ods. 1 Tr. por. napokon upravil jeho znenie tak, aby jasne a zrozumiteľne
pomenúval miesto, čas a spôsob spáchania žalovaného skutku, vrátane ďalších skutočností potrebných
na to, aby žalovaný skutok nemohol byť zamenený s iným a zároveň aby opis skutku obsahoval všetky
zákonné znaky, vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu (§ 163 ods. 3 Tr. zák.).
V pôvodnej obžalobe prokurátor prioritne kládol obžalovanému za vinu, že kúpil technologickú linku pre

firmu Tehos, s.r.o., čím mal porušiť § 135a ods. 1 Obch. zák. Neskôr prokurátor žalovaný skutok upravil
(č.l. 1166) a doplnil, že obžalovaný kúpou technologickej linky bez predchádzajúceho súhlasu valného
zhromaždenia porušil nielen povinnosti konateľa podľa § 135a ods. 1 Obch. zák., ale aj čl. 8 ods. 2 písm.
i) stanov spoločnosti Tehos, s.r.o. (č.l. 564), v spojení s čl. 9 ods. 4, 6 a 7 týchto stanov.
Spomínané ustanovenia stanov však v tom čase riešili len nakladanie s už existujúcim (vlastneným)

hnuteľným majetkom, ktorý je prebytočný a neupotrebiteľný. Nevzťahovali sa teda na nákup nového
majetku. Okrem toho nemožno prehliadať súbežne existujúce ustanovenie čl. VII písm. f) zakladateľskej
listiny firmy Tehos, s.r.o., v zmysle ktorého mohol konateľ rozhodovať o všetkých finančných operáciách
až do výšky určenej uznesením valného zhromaždenia. Z výsledkov vykonanej internej kontroly vyplýva,
že v tom čase nebolo prijaté žiadne obmedzenie právomocí konateľa v tomto smere (č.l. 647), čo

napokon potvrdili aj niektorí svedkovia.
Kompetenciu obžalovaného ako konateľa tzv. mestskej s.r.o. v tom čase neobmedzovali ani "Zásady
hospodárenia s majetkom mesta", ktoré boli schválené mestom Dolný Kubín vo forme VZN č.
76/2003 (č.l. 714). V ustanovení § 10 ods. 3 VZN bolo totiž výslovne uvedené, že pre orgány
mestom založených obchodných spoločností platia len také obmedzenia, aké vyplývajú z Obchodného

zákonníka. Obmedzenia uvedené v § 10 ods. 1 a ods. 2 VZN sa vzťahovali len na príspevkové alebo
rozpočtové organizácie mesta a firma Tehos, s.r.o. takou organizáciou nie je a ani nikdy nebola.
Prípadné obmedzenia pre konateľa by mali byť jasné a určiteľné. Dokazovaním sa však preukázalo,
že ani mesto Dolný Kubín (jediný spoločník firmy Tehos, s.r.o.) nevie preukázať, či obžalovaný porušil
(prekročil) svoje kompetencie. Je nepochybné, že v tom čase súbežne existovali rôzne protichodné

interné predpisy (zakladateľská listina, stanovy, VZN č. 76/2003). Mnohí svedkovia (vrátane primátorov
a kontrolórov) nevedeli uviesť, kde (a či vôbec) bolo obmedzenie právomocí konateľa v tom čase
upravené. Roztrieštenosť vnútornej právnej úpravy, v ktorej bolo ťažké sa vyznať aj inak osobitne
kompetentným osobám (primátor, kontrolór), preto nemôže byť kladená za vinu obžalovanému. V tejto
nejasnej situácii, ktorú zavinil poškodený (jeho jediný spoločník) nedbalým vymedzením kompetencie

konateľa, potom nemožno vyvodzovať trestno-právnu zodpovednosť obžalovaného poukazovaním len
na porušenie (nerešpektovanie) všeobecnej kompetencie valného zhromaždenia. V takej situácii je
jediným istým a jasným obmedzením právomocí konateľa ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka.Vzmysle§135aods.1Obch.zák.súkonateliapovinnívykonávaťsvojupôsobnosť sodbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,

zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám
by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone
svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy
tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Obžalovaný je povinný si tieto svoje povinnosti plniť za každej situácie. Ani prípadné (viac či menej

formálne) prerokovanie kúpy predmetnej technologickej linky s niektorým orgánom firmy Tehos, s.r.o. by
ho teda nezbavovalo povinnosti postupovať v súlade s § 135a Obch. zák. Preto súd bližšie neskúmal
otázku, ktorá z predložených verzií zápisníc a uznesení zo zasadnutia Dozornej rady Tehos, s.r.o. zo dňa
24.10.2006 (č.l. 657, 689) a z Valného zhromaždenia Tehos, s.r.o. zo dňa 26.10.2006 (č.l. 754, 1154) je
pravá. Napriek tomu súd okrajovo poukazuje na vyjadrenie obžalovaného, ktorý pred súdom priznal, že
zápisnicu zo zasadnutia dozornej rady zo dňa 24.10.2006 pozmenil on, pretože zistil, že odtiaľ "vypadla"

poznámka o tom, že informoval členov dozornej rady o nákupe peletovacej linky (č.l. 1131).
Obžalovaný sám priznal, že v rozpore s § 135a ods. 1 Obch. zák. uprednostnil záujmy firmy Obilní
technika, s.r.o. pred záujmami firmy Tehos, s.r.o., keď "prevzal" ich pohľadávku voči jeho súkromnej
firme ODOS DK, s.r.o. na firmu Tehos, s.r.o. s odôvodnením, že "ak by ich v tom nechal, bolo by to
od neho chrapúnske" (č.l. 1116). Obžalovaný totiž pochopiteľne vedel, v akej hospodársko-ekonomickej

situácii je jeho firma ODOS DK, s.r.o., ktorá jej neumožňuje splatiť svoj splatný záväzok v dohľadnom
čase. Vedel teda, že ide o prakticky nevymožiteľnú pohľadávku, a preto chcel firme Obilní technika, s.r.o.
pomôcť. Rozhodol sa však tak učiniť na úkor ním riadenej firmy Tehos, s.r.o.
Škodlivosť tohto úkonu (postúpenia) spočíva najmä v tom, že takúto pohľadávku voči takému dlžníkovi
prevzal (kúpil) za 100% jej nominálnej hodnoty. Ani v prípade lukratívnej (bonitnej) pohľadávky nie je

odplata vo výške 100% z hodnoty (výšky) postupovanej pohľadávky obvyklá a adekvátna. Chýbal by
potom najmä zmysluplný (ekonomicky zdôvodniteľný) motív postupníka, keďže je obvyklým a dôvodným
očakávanie postupníka, že sa mu podarí získanú pohľadávku buď ďalej postúpiť (predať) so ziskom
alebo vymôcť vyššiu časť, než boli náklady na obstaranie takej pohľadávky. Ani v prípade okamžitého
splatenia takto získanej pohľadávky zo strany dlžníka (ODOS DK, s.r.o.) by teda firma Tehos, s.r.o.

na tomto "obchode" nič nezískala, keďže výška výnosu by bola rovnaká ako výška odplaty (ceny)
za postúpenie pohľadávky. Objektívne teda obžalovaný takýto úkon (postúpenie) nemohol realizovať
v dobrej viere, t.j. v snahe konať na prospech spoločnosti Tehos, s.r.o., či na prospech jej jediného
spoločníka.
O tom, že takto získaná pohľadávka bola vysoko riziková a nebonitná svedčí aj skutočnosť, že súdom

priznaná pohľadávka (6Rob/88/2011) doteraz nebola od firmy ODOS DK, s.r.o. vymožená. Pohľadávka
de facto nebola ničím krytá, keďže vystavená zmenka (bez ohľadu na jej platnosť) znela len na meno
firmy ODOS DK, s.r.o., bez bonitného avalu. Zriadené záložné právo na peletovaciu linku (č.l. 273, 556)
nikdy nebolo platné, keďže záložca (ODOS DK, s.r.o.) nikdy nenadobudol vlastníctvo k tejto linke, a teda
nemohol s ňou takýmto spôsobom disponovať, čo dodatočne obžalovaný priznal v čestnom vyhlásení

(č.l. 272).
Napriek doteraz uvedeným skutočnostiam súd pričítal obžalovanému zavinenie len v nedbanlivostnej
forme(§16písm.a)Tr.zák.).Hocivočiobžalovanémubolopôvodnezačatétrestnéstíhaniepreobzvlášť
závažný úmyselný zločin podľa § 237 ods. 4 písm. a) Tr. zák., pre takúto právnu kvalifikáciu
neboli súdu predložené dôkazy.

Obžalovaný síce vykonal (podpísal) namietané zmluvy a úkony úmyselne, ale úmysel páchateľa
trestného činu podľa § 237 Tr. zák. musí smerovať nielen k porušeniu povinnosti podľa § 135a
Obch. zák., ale aj k spôsobeniu škodlivého následku (v podobe čo i len malej škody). Na naplnenie
skutkovej podstaty úmyselného trestného činu podľa § 237 Tr. zák. nestačí, že obžalovaný úmyselne
porušil povinnosť opatrovať a spravovať zverený majetok spoločnosti Tehos, s.r.o., ale je potrebné mu

preukázať, že jeho konanie úmyselne smerovalo aj k spôsobeniu škodlivého následku (rozh. NS ČR č.
5Tdo/1138/2010).
V danom prípade nebolo preukázané, že by obžalovaný chcel úmyselne spôsobiť spoločnosti Tehos,
s.r.o. škodu. Jeho vízia podnikania na Ukrajine a splácanie postúpeného záväzku firme Tehos, s.r.o. z
tam očakávaného zisku však boli natoľko rizikové a negarantované, že sa objektívne nemohol spoliehať

na to, že k vzniku škody nedôjde. Z jeho strany teda išlo o typickú vedomú nedbanlivosť páchateľa.
Obžalovaný sa obhajoval tvrdením, že investíciu na Ukrajine nepovažovala za rizikovú ani banka, ktorá
mu poskytla úver, nemožno však prehliadať, že banka mala svoju úverovú pohľadávku zabezpečenú z
viacerých strán, zatiaľ čo "pôžička z Tehosu" nebola ničím ručená.Rovnako neobstojí ani obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že takto konal len pod tlakom
okolnostístým,žekzmenesubjektu,ktorýnapokonpeletovaciulinkukúpil,došloažvdôsledkuneochoty
mesta Dolný Kubín poskytnúť mu na jej umiestnenie a prevádzku vhodné priestory. Hoci neochota

mesta poskytnúť firme Tehos, s.r.o. priestory na prevádzku peletovacej linky nebola ničím preukázaná
(oproti tvrdeniam obžalovaného stojí výpoveď svedka V., M. a nájomné zmluvy), treba uviesť, že aj táto
skutočnosť by bola len dôkazom o nedostatočnej analýze pripravovanej investície. Je totiž zarážajúce,
že obžalovaný uzavrel záväznú zmluvu o kúpe technologického zariadenia v hodnote viac ako 20 mil.
Sk, ktorého umiestnenie, t.j. prevádzkové priestory nemal vopred riadne (zmluvne) zabezpečené.

Obžalovaný na jednej strane tvrdí, že sa usiloval do poslednej chvíle hľadať riešenie pre firmu Tehos,
s.r.o. a preto ešte aj v máji a júni 2006 uhrádzal posledné miliónové splátky (zálohy) kúpnej ceny, ale už
o pár dní nato od kúpnej zmluvy odstúpil, pričom pri rokovaní poukazoval na zásadnú zmenu priorít v
investičnej oblasti (č.l. 319). Zároveň je však preukázané, že súbežne a dlhší čas pripravoval na Ukrajine
vlastný podnikateľský zámer (výpovede svedkov F., M., F., F.) na Ukrajine a vybavoval úver pre svoju
firmu na nákup peletovacej linky (svedok I.). Na hlavnom pojednávaní to už obžalovaný ani nepopieral,

ale tvrdil, že úver pre svoju firmu vybavoval na kúpu inej linky (č.l. 1114). Svedok X. však jeho vyjadrenia
poprel a uviedol, že firma Obilní technika, s.r.o. nikdy nevyrábala súbežne dve technológie, z ktorých
jedna by bola určená pre Tehos, s.r.o. a druhá pre ODOS DK, s.r.o. K zrušeniu kúpnej zmluvy firmou
Tehos, s.r.o. došlo hneď nasledujúci deň potom, čo obžalovaný podpísal zmluvu o úvere pre jeho firmu
ODOS DK, s.r.o. (č.l. 387). Následne (07.07.2007) firma ODOS DK, s.r.o. kúpila linku určenú pôvodne

pre Tehos, s.r.o.
Obžalovaný napokon poukazoval na skutočnosť, že aj po odhalení jeho činnosti a po odvolaní z
funkcie konateľa ponúkal riešenie vzniknutej situácie. Malo ísť o ponuku pre firmu Tehos, s.r.o., aby
prevádzkovala výrobu peliet na peletovacej linke, ktorú zabezpečí jeho firma ODOS DK, s.r.o., pričom
z produkovaného zisku sa firme Tehos, s.r.o. postupne podarí získať späť vlastné peniaze, ktoré

on neoprávnene použil. Je však preukázané, že v tomto smere obžalovaný opakovane poskytoval
nepravdivé vyjadrenia zástupcom mesta, keď tvrdil, že linka, ktorú v r. 2009 umiestnil do priestorov firmy
Tehos, s.r.o., bola pôvodnou linkou vyrobenou pre Tehos, s.r.o., keďže ju priviezol späť z Ukrajiny (č.l.
696, 277). Z klamstva ho usvedčil svedok X., ktorý potvrdil, že išlo už o inú linku, keďže tá pôvodná
zostala nainštalovaná na Ukrajine. Linka pre Tehos, s.r.o. z roku 2008 bola podstatne lacnejšia. Išlo

totiž len o repasovanú linku so zníženou kapacitou výroby. Zaplatiť ju mala firma ODOS DK, s.r.o.,
ktorá tak však neučinila, a preto firma Obilní technika, s.r.o. technologickú linku kupujúcemu (ODOS
DK, s.r.o.) odňala a z Dolného Kubína ju odviezla. Nepravdivosť svojich predchádzajúcich vyhlásení
napokon obžalovaný priznal vo vyhlásení zo dňa 15.06.2009 (č.l. 272).
Hoci sa nepodarilo vyvrátiť tvrdenia obžalovaného o tom, že pôvodne plánoval kúpiť peletovaciu linku

pre firmu Tehos, s.r.o., je nepochybné, že obžalovaný dlhší čas vedel, že firma Tehos, s.r.o. pripravovanú
technológiu napokon nekúpi. Preto systematicky pripravoval konečný nákup tejto linky pre vlastnú firmu
ODOS DK, s.r.o. Popri tom však až do posledného momentu pokračoval v splácaní kúpnej ceny z peňazí
firmy Tehos, s.r.o. Cieľavedome teda využil ním spravované finančné prostriedky firmy Tehos, s.r.o.
na dočasné úverové preklenutie (prefinancovanie) výroby linky určenej v konečnom dôsledku pre jeho

súkromný podnikateľský zámer. To napokon obžalovaný priznal pri rokovaní s bankou DEXIA, keď pri
žiadosti o zmenu úveru pre svoju firmu ODOS DK, s.r.o. o.i. uviedol, že pôvodne plánované úverové
zdroje (cca 15,5 mil. Sk) už boli nahradené pôžičkou od firmy Tehos, s.r.o. (č.l. 373, 377). Obdobne sa
obžalovaný vyjadril aj vo vyhlásení pred vyšetrovateľom (č.l. 62), keď priznal, že technológiu, ktorá bola
následne v rámci jeho súkromného podnikateľského plánu vyvezená na Ukrajinu, si kúpil pre svoju firmu

ODOS DK, s.r.o. aj za peniaze firmy Tehos, s.r.o.
Existuje predpoklad, že pokiaľ by podnikateľský zámer obžalovaného spojený s výrobou peletiek na
Ukrajine bol podľa jeho očakávaní ziskový, podarilo by sa mu postupne splatiť finančné prostriedky,
ktoré si takýmto spôsobom zo spoločnosti Tehos, s.r.o. "požičal". Táto skutočnosť však nič nemení na
tom, že obžalovaný nebol oprávnený takto konať a používať spravovaný majetok (finančné prostriedky

firmy Tehos, s.r.o.) na takýto účel. Taký postup totiž nebol v záujme tejto spoločnosti, ale len v záujme
obžalovaného, resp. iných právnických osôb (§ 135a ods. 1 Obch. zák.).
Pokiaľ obžalovaný poukazoval na svoju nezištnú prácu a zásluhy na rekonštrukcii (modernizácii)
tepelného hospodárstva v meste Dolný Kubín treba uviesť, že žiadnu trestnú činnosť nemožno
ospravedlniť (vyviniť) len poukazovaním na dovtedy pozitívne správanie (dobré skutky) páchateľa.

Riadne plnenie si správcovských a manažérskych povinností je predsa zákonnou povinnosťou každého
konateľa akejkoľvek s.r.o. Ani úspešný a šikovný konateľ teda nemôže zneužiť svoju funkciu na páchanie
trestnej činnosti. Úvahy obžalovaného o tom, že celkový ekonomický prínos obžalovaného pre firmuTehos,s.r.o.prevažujenímspôsobenúškodu,súpretopreposúdeniejehotrestnoprávnejzodpovednosti
irelevantné.
Pri rozhodovaní o druhu trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák.

Vzhľadom na rozsah spôsobenej škody, ktorá takmer 20-násobne prekračuje rozsah tzv. značnej škody,
ktorej naplnenie je o.i. potrebné pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podľa § 238 Tr. zák.,
súd uvažoval len o uložení trestu odňatia slobody, ako najprísnejšieho z trestov. Uloženie adekvátneho
(prísnejšieho) peňažného trestu v danom prípade neprichádzalo do úvahy, keďže by tým mohlo byť
zmarené uspokojenie nároku poškodenej spoločnosti (§ 56 ods. 5 Tr. zák.).

Súd v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal pri určovaní druhu trestu a jeho výmery aj na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného možno konštatovať,
že existuje jedna poľahčujúca okolnosť, keďže obžalovaný doteraz viedol riadny život. Oproti tomu
nebola zistená existencia žiadnej priťažujúcej okolnosti.
Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. upravil trestnú
sadzbu uvedenú v osobitnej časti trestného zákona (0 až 2 roky) a znížil hornú hranicu o jednu tretinu.

Následne však ukladal obžalovanému trest pri hornej hranici takto upravenej trestnej sadzby (0 až 16
mesiacov) vzhľadom na škodlivosť ním zavineného následku.
Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd zatiaľ nenariadil, ale určil obžalovanému skúšobnú dobu.
Obžalovanému tak súd poskytol priestor, aby počas skúšobnej doby svojím životom preukázal, že je
schopný (ochotný) viesť v budúcnosti riadny život a prejavil snahu po náprave spôsobenej škody.

Súd zároveň uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenej spoločnosti, a to vo
výške 466.507,33 €. V rámci trestného konania si poškodená spoločnosť Tehos, s.r.o. prostredníctvom
svojho splnomocnenca uplatnila nárok na náhradu škody voči obžalovanému v takejto výške (č.l. 122,
1112). Ide o nižšiu sumu, než aká je uvedená v opise skutku (483.403,04 €), avšak súd je v adhéznom
konaní viazaný prejavom vôle poškodeného.

V trestnom konaní bolo preukázané, že poškodená spoločnosť Tehos, s.r.o. zaplatila firme Obilní
technika, s.r.o. zálohy na kúpnu cenu za peletovaciu linku v celkovej výške 16.500.000,- Kč. Tomu
zodpovedá suma 20.478.000,- Sk, keď prepočet medzi menami bol uskutočnený kurzom "devíza-stred"
platným v čase realizácie jednotlivých platieb tak, ako sú tieto zaznamenané v prílohe č. 4 k protokolu
o internej kontrole (č.l. 651). Po zrušení kúpnej zmluvy a predaji linky firme ODOS DK, s.r.o. vrátila

firma Obilní technika, s.r.o. poškodenej spoločnosti Tehos, s.r.o. len časť zaplatených záloh, a to sumu
5.000.000,- Kč (5.915.000,- Sk). Zostávajúca časť nevrátených záloh tak činí sumu 11.500.000,- Kč
(14.563.000,- Sk). V účtovníctve poškodenej spoločnosti Tehos, s.r.o. je evidovaná pohľadávka z tohto
titululenvovýške14.054.000,-Sk.Krozdieluvovýške509.000,-Skdošlovdôsledkukurzovéhorozdielu
v období od realizácie zálohových platieb po ich riadne zaevidovanie v účtovníctve, ku ktorému došlo

až dodatočne (č.l. 648).
z nedbanlivosti inému spôsobil značnú škodu tým, že porušil všeobecne záväzným predpisom
ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15

dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že taký výrok chýba.