Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 11, 2012

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7P/15/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211200498
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2012:6211200498.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o

maloletého C. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, dieťa rodičov JUDr. S. G., nar. XX. XX. XXXX, zamestnanej
Ú. G., D. E. S. O. E. E. T., t. č. na materskej dovolenke, bytom E. T., G.. M.. Y. XX, zastúpenej JUDr.
Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, Veľký Krtíš a T. G., nar. XX. XX. XXXX, štátneho
zamestnanca, bytom T.P. Ú. XX, XXXX Q., C. O., zastúpeného Mgr. Viktóriou Hellenbart, advokátkou so
sídlom Martina Rázusa 32, Lučenec o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Maloletý C. G., nar. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.

Otec maloletého je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého počínajúc dňom 01. 01. 2011 výživným
vo výške 160 Eur mesačne. Výživné je splatné k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Nedoplatok výživného za čas od 01. 01. 2011 do 11. 04. 2012 v čiastke 816 Eur sa otcovi maloletého p
o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 50 Eur splatných súčasne s bežným výživným počínajúc
mesiacom apríl 2012 pod stratou výhody splátok.

Otec maloletého je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým každý utorok a piatok v týždni od 15.00
h do 18.00 h, ako aj každú nedeľu v týždni od 15.00 h do 18.00 h za prítomnosti matky.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom matka maloletého dieťaťa žiadala súd, aby jej maloleté dieťa zveril do jej osobnej
starostlivosti zároveň, aby otcovi uložil povinnosť prispievať naň výživným vo výške 200 Eur mesačne
a umožnil otcovi stretávať sa s maloletým každú nedeľu v čase od 15.00 h do 17.00 h za prítomnosti
matky. V návrhu matka maloletého uviedla, že s otcom dieťaťa sú manželia, avšak nežijú v spoločnej
domácnosti od 28. 09. 2010 kedy otec maloletého dieťaťa opustil spoločnú domácnosť a odsťahoval sa

z nej a to z dôvodu, že ona nebola ochotná presťahovať sa s ním do Maďarska kde on pracuje a odkiaľ
aj pochádza. V návrhu ďalej uviedla, že vzhľadom na vek dieťaťa chce zabezpečiť maloletému dieťaťu
pokojné a pravidelné prostredie, pričom nebráni otcovi maloletého dieťaťa v styku, avšak trvá na tom,
aby úprava styku bola presne vymedzená. Poukázala na špecifické alergické onemocnenie maloletého,
ktoré vyžaduje špeciálnu stravu a nákup špeciálnych hygienických potrieb, pracích prostriedkov v
súvislostisčímjejvznikajúzvýšenéfinančnévýdavkyjednaknazakúpenieliekov,špeciálnejstravy,ktorú
skutočnosť žiadala, aby súd pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil. Matka maloletého dieťaťa

v návrhu ďalej uviedla, že poberá v súčasnej dobe rodičovský príspevok vo výške 256 Eur, prídavky
na maloleté dieťa vo výške 21,99 Eur a v súvislosti s jej príjmom jej pomáhajú najmä finančne rodičia,
nakoľko jej príjem by nepostačoval na zabezpečenie riadnej starostlivosti a výchovy maloletého. Ďalej v
návrhu uviedla, že vylučuje možnosť zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti spoukazom na vek maloletého dieťaťa, pričom nepopiera právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom
rodičom, avšak je podľa jej názoru potrebné rešpektovať jeho vývinové potreby a potreby zvláštnej
starostlivosti o dieťa. Na pojednávaní sa matka maloletého dieťaťa pridržiavala podaného písomného

návrhu a ďalej uviedla, že maloleté dieťa musí konzumovať hypoalergénne mlieko, nakoľko v jeho
prípade je potrebné predísť možnej alergickej reakcii a tiež v súvislosti s týmto zdravotným stavom
potrebuje špeciálnejšiu stravu a to bio, na ktorú ona má zvýšené finančné výdavky. Uviedla tiež, že otec
maloletého dieťaťa prispieva na výživu maloletého dieťaťa a to mesačne po 108 Eur, okrem mesiaca
február 2011 kedy jej zaplatil 72 Eur. Nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou tak ako to žiadal

otec maloletého a to s prihliadnutím na vek dieťaťa a na jeho citovú viazanosť sa na jej osobu.

Otec maloletého dieťaťa žiadal súd, aby maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti a poukázal
nato,žemávytvorenévšetkypodmienkypreto,abymoholzabezpečiťadekvátnustarostlivosťomaloleté
dieťa. Poukázal na tú skutočnosť, že dieťa by malo vyrastať v harmonickej rodine pod vplyvom obidvoch
rodičov a podľa jeho názoru by matka nemala byť vo väčšej výhode vo vzťahu k starostlivosti a výchove

dieťaťa ako je otec. Tiež poukázal na svoj citový vzťah k dieťaťu, na svoje pracovné zaradenie v
dôsledku, ktorého by on bol schopný zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Na
pojednávaní otec dieťaťa pre prípad, že súd nerozhodne o striedavej starostlivosti, súhlasil so zverením
dieťaťa matke, avšak žiadal, aby mu styk s dieťaťom upravil tak, aby sa s ním mohol stretávať bez
prítomnosti matky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičom maloletého dieťaťa, oboznámením sa so správami o
zárobku otca dieťaťa, správou z prešetrenia pomerov v rodine matky, sobášnym listom rodičov dieťaťa,
rodným listom dieťaťa, vyjadrením mediátorky, znaleckým posudkom znalkyne C.. R. T., lekárskou
správou o zdravotnom stave maloletého od C.. L., vyjadreniami otca k jeho mesačným výdavkom,

vyjadrením matky k vyjadreniu otca, ako ja potvrdením o zárobku otca za rok 2011.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa sú manželia, títo však
nežijú v spoločnej domácnosti od 28. 09. 2010. V čase kedy rodičia maloletého dieťaťa spoločne žili a
spoločne zabezpečovali starostlivosť o dieťa bolo vo veku 2 mesiace. V čase rozhodovania súdu dieťa

bude mať dva roky. Matka maloletého dieťaťa je zamestnaná na Ú. G. E. E. T., v súčasnej dobe je na
materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 256 Eur a prídavky na maloleté dieťa,
okrem tohto príjmu iný príjem nemá. Otec maloletého dieťaťa je štátnym zamestnancom, pracuje ako
policajt, jeho zárobok predstavuje v prepočte na euro cca 760 Eur mesačne (podľa potvrdenia jeho
zamestnávateľacca230000forintov).Matkamaloletéhožijesama,okremmaloletéhoďalšiuvyživovaciu

povinnosť nemá. Pokiaľ sa týka otca tento pracuje ako štátny zamestnanec s príjmom cca 760 Eur
mesačne. Otec maloletého externe študuje, žije sám. Ani jeden z rodičov okrem maloletého ďalšiu
vyživovaciu povinnosť nemám. Z potvrdenia C.. C. L. súd zistil, že maloleté dieťa musí konzumovať
hypoalergénne mlieko, nakoľko jeden z rodičov je alergik, táto výživa má protektívny charakter a je
finančne nákladnejšia. Podľa lekárskej správy zo dňa 05. 09. 2011, ktorú podala C.. L. maloletá dieťa je

v jej starostlivosti od narodenia. Do poradne matka s ním chodí pravidelne podľa predvolania. Ďalej z
uvedenej správy vyplynulo, že maloleté dieťa vyžaduje zvýšenú starostlivosť a to s prihliadnutím najmä
na tú skutočnosť, že imunitný systém maloletého dieťaťa sa začína budovať a najväčšia frekvencia
infektov detí začína cca od druhého roku života až do ukončenia predškolského veku. Zo znaleckého
posudku znalkyne C.. R. T. súd zistil, že zdravotný stav maloletého dieťaťa nie je vážnejšie narušený

a alergiu na mlieko je možné korigovať dodržiavaním rád lekára, nezohráva významnejšiu prekážku
napr. pri striedavej starostlivosti. Prekážkou pre striedavú starostlivosť je nízky vek dieťaťa. Vo veku,
ktorý má maloletý podľa vyjadrenia znalkyne striedavá starostlivosť je pre dieťa neprijateľná. Z posudku
ďalej súd zistil, že obidvaja rodičia majú veľmi dobré osobnostné predpoklady, schopnosti optimálne
dieťa vychovávať no len za predpokladu, že ho budú vychovávať spoločne. Pokiaľ sa rozvedú, pre

maloletého C. v jeho veku tohto času môže dať viacej emočných stimulov matka, na ktorú je maloletý
biologicky a emočne optimálne naviazaný a otec môže jeho výchovu doplňovať tým, že bude dieťa
často navštevovať, emočne ho stimulovať a dávať mu pocit istoty aj v jeho neprítomnosti. V prípade
zverenia dieťaťa matke je však nevyhnutné poskytnúť dieťaťu možnosť vyvíjať sa čo najprirodzenejšie,
to znamená aj s účasťou otca na výchove, t. j. aspoň obdenný dvojhodinový kontakt pondelok, streda,

piatok a aspoň jeden víkendový deň dvakrát za deň podľa denného režimu, ktorý má dieťa zabehaný.
Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku na otázku súdu či môže v konečnom dôsledku motivovať
rodičovkspolupráciastabilizáciivzťahovzvereniemaloletéhodieťaťadostriedavejstarostlivostiuviedla,
že striedavou starostlivosťou nenaplnia základné potreby dieťaťa v tak útlom veku čo sa odrazí v jehopsychickom vývine v neskoršom veku. Poukázala na tú skutočnosť, že pokiaľ obidvom rodičom záleží
na tom, aby sa po stránke psychickej dieťa vyvíjalo optimálne je potrebné, aby mu zabezpečili také
prostredie rodiny, v ktorom nebude strádať ani jedného z rodičov a nebude znášať dlhodobo odlúčenie

od toho - ktorého z rodičov. Zároveň uviedla, že rodičia by si mali uvedomiť najmä to, že dieťa tu nie je
pre nich, ale oni sú tu pre dieťa a tomuto sa musia prispôsobiť, pretože dieťa v takom útlom veku ako je
maloletý je obzvlášť zraniteľné. Súd zároveň z vykonaného dokazovania mal preukázanú tú skutočnosť,
že otec o maloleté dieťa prejavuje záujem, navštevuje ho trikrát v týždni a to podľa svojich možností a to
v utorok, piatok a v nedeľu za prítomnosti matky. Aj podľa vyjadrenia znalkyne maloleté dieťa je na takýto

model zvyknuté a tak ako to praktizujú rodičia podľa vyjadrenia znalkyne je pre maloleté dieťa v súčasnej
dobe optimálne. Znalkyňa tiež pri svojom výsluchu uviedla, že pokiaľ by maloleté dieťa sa stretlo s otcom
bez prítomnosti matky mohlo by to vyvolať u dieťaťa emočný stres, pretože dieťa má strach a obavu z
toho, že matku nemá pri sebe. Uvedený emočný stres by sa potom prejavil v neprimeranom správaní
dieťaťa, napr. dieťa by mohlo rozhadzovať hračky, rozlievať niečo, stravu a pod. a toto by malo vplyv
na jeho psychické zdravie.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a
ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí

skúmať či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine sú pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové

väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletýmdieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykus
maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode;
to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom vzťahy
medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu,
na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt.

Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 článku 1 bodu 1 písm. b) toto nariadenie sa
uplatní bez ohľadu na charakter súdu alebo tribunálu v občianskych veciach týkajúcich sa nadobúdania,
výkonu, prenesenia, obmedzenia alebo odňatia rodičovských práv a povinností.

Podľa článku 8 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 súdy členského štátu majú

právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom
štáte v čase začatia konania.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Súd zistil, že obvyklým
pobytom maloletého C. je C. E. T. v Slovenskej republike. Súd Slovenskej republiky konkrétne Okresný

súd Veľký Krtíš v obvode, ktorého maloletý s matkou žije má právomoc vo veciach rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, keďže toto má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania. Pokiaľ sa týka právneho poriadku, ktorý súd použil pri rozhodovaní o vzťahoch medzi rodičmi a
deťmivrátanevznikualebozánikuprávapovinnostírodičovjenímprávnyporiadokSlovenskejrepubliky,keďževzmyslevyššiecitovanéhozákonnéhoustanovenia§24ods.1Zákonač.97/1963Zb.tietovzťahy
sa spravujú právom štátu na území, ktorého má dieťa obvyklý pobyt. Ako už bolo uvedené maloletý C.
sa narodil na území Slovenskej republiky, je štátnym občanom Slovenskej republiky, od narodenia žije

na území Slovenskej republiky, v mieste bydliska matky, má trvalé bydlisko spolu s matkou a tam má aj
obvyklý pobyt, preto rozhodujúcim právnym poriadkom je právny poriadok Slovenskej republiky.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v danom prípade je rozhodovanie v zmysle vyššie
citovaných ustanovení zákona dôvodné. Súd mal totižto preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa

napriek tomu, že sú manželia nežijú v spoločnej domácnosti a to od septembra roku 2010 a preto
naplnenie podmienky, od ktorej závisí rozhodovanie v zmysle citovaného ustanovenia zákona bolo
splnené. Ďalšia podmienka, ktorá je potrebná pre rozhodovanie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
zákona a ktorá musí byť splnená súčasne s prvou podmienkou je, že rodičia sa nedokážu o zverení
dieťaťa do osobnej starostlivosti a o výživnom dohodnúť. Ako už bolo uvedené rodičia dieťaťa nežijú
spolu, o dieťa sa osobne stará matka. Matka žije vo E. T. a otec maloletého dieťaťa mimo územia

Slovenskej republiky, dieťa navštevuje pravidelne, avšak tento žiada, aby dieťa bolo zverené do
striedavej osobnej starostlivosti s čím však matka nesúhlasila. Tiež otázka výživného, jeho výška je
medzi rodičmi dieťaťa sporná. Preto potom rozhodnutie o zverení dieťaťa zodpovedá vyššie citovaným
zákonným ustanoveniam.

Súd s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa zveril maloleté dieťa matke. Pri rozhodovaní o
tejto otázke nesporne bolo rozhodujúcim vyjadrenie znalkyne, ktoré ona prezentovala v podanom
znaleckom posudku. Totižto obidvaja rodičia podľa znalkyne majú veľmi dobré osobnostné predpoklady,
schopnosti, optimálne dieťa vychovávať, avšak pokiaľ spolu žiť nebudú môže dať viac emočných
stimulov maloletému matka, na ktorú je maloletý biologicky a emočne naviazaný a v tomto vzhliadol súd

ajzáujemmaloletéhodieťaťa,abyvzhľadomnajehovekvsúčasnejdobehomalavosobnejstarostlivosti
matka. Striedavú starostlivosť, ktorej sa domáhal otec maloletého dieťaťa súd vzhliadol za neprijateľnú a
to s prihliadnutím na vyjadrenie znalkyne vo svojom znaleckom posudku kedy ona uviedla, že striedavá
starostlivosť v tomto veku dieťaťa je pre dieťa neprijateľná. Okrem iného, pokiaľ bolo dieťa zverené
matke, matka má všetky predpoklady, aby mohla zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté dieťa. Dieťa

má v jej domácnosti vytvorené veľmi dobré podmienky, či už materiálne, ale aj citové a okrem iného tak
ako to uviedla aj samotná znalkyňa je maloleté dieťa na svoju matku zvyknuté a matka mu i vytvára
nestresujúce a motivujúce prostredie.

O úprave styku otca s maloletým dieťaťom keďže maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti

matke a rodičia sa o úprave styku dohodnúť nevedeli súd rozhodol tak, že upravil styk otca s maloletým
dieťaťom v zmysle záverov znaleckého posudku. Prihliadol najmä na denný režim dieťaťa a v tejto
súvislosti aj na znalecký posudok a jeho závery, ako aj na výsluch znalkyne na súdnom pojednávaní.
Podľa názoru znalkyne v prípade, ak dieťa bude zverené matke je nevyhnutné poskytnúť dieťaťu vyvíjať
sa čo najprirodzenejšie, čo by znamenalo aj s účasťou otca na výchove a z toho vyplývajúci aspoň

obdenný dvojhodinový kontakt a aspoň jeden víkendový deň dvakrát za deň podľa denného režimu,
ktorý má dieťa zabehaný. Podľa vyjadrenia matky dieťa v čase od 15.00 h do 18.00 h je aktívne, hrá
sa a preto potom umožnil otcovi, aby sa v tomto čase s dieťaťom stretol, nakoľko aj podľa názoru
súdu otec maloletého dieťaťa keďže on nemá vo svojej osobnej starostlivosti má právo podieľať sa
osobnou účasťou na starostlivosti a výchove maloletého dieťaťa. Súd rozhodol o styku otca s dieťaťom

tak, že tento sa bude s dieťaťom stretávať za prítomnosti matky a to s prihliadnutím na vek dieťaťa. Zo
znaleckého posudku C.. T. vyplynulo, že dieťa vo veku maloletého vníma matku ako svoje bezpečie a
zároveň podľa jej vyjadrenia stretnutie dieťaťa s otcom bez prítomnosti matky by mohlo spôsobiť emočný
stres dieťaťu, pretože dieťa má strach a obavu z toho, že matku nemá pri sebe. Predmetný emočný
stres by sa mohol prejaviť v neprimeranom správaní dieťaťa a mohlo to mať vplyv na zdravotný stav

maloletého dieťaťa. Rodičia dieťaťa vlastne takýmto spôsobom realizujú stretávanie sa dieťaťa s otcom,
dieťa je na takýto režim zvyknuté. Preto potom aj s prihliadnutím na toto súd určil styk otca s dieťaťom
v súčasnej dobe za prítomnosti matky a v zabehnutom režime.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkamirodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Keďže maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke súd zároveň určil otcovi maloletého
dieťaťa povinnosť prispievať na neho výživným a to vo výške 160 Eur mesačne s prihliadnutím na

schopnosti a možnosti otca dieťaťa, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Otec maloletého
dieťaťa je štátnym zamestnancom, pracuje ako policajt v Maďarskej republike pričom jeho priemerný
mesačný zárobok predstavuje cca 760 Eur mesačne, z ktorého príjmu podľa názoru súdu aj napriek
výdavkom, ktoré on má v súvislosti so zabezpečovaním svojich osobných potrieb je schopný platiť
výživné vo vyššie stanovej výške a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že okrem maloletého
ďalšiu vyživovaciu povinnosť otec maloletého nemá a na maloletého nad rámec výživného prispieva

len veľmi sporadicky. Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že výška výživného zodpovedá
odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, na jeho zdravotný stav. Dieťa
je vo veku necelých dvoch rokov. Matka maloletého dieťaťa má zvýšené finančné výdavky v súvislosti
so starostlivosťou o maloletého, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného stavu. Dieťa trpí častými infektami.
Zároveň musí konzumovať potraviny, ktoré sú v bio forme, zdravotne nezávadné, hypoalergénne a tieto

sú aj finančne náročnejšie, nákladnejšie na ich zakúpenie. Pokiaľ sa týka matky táto si vyživovaciu
povinnosť k maloletému plní výkonom osobnej starostlivosti a preto potom výživné od otca spolu s
výživným, ktorým prispieva matka osobnou starostlivosťou a prídavkami na dieťa, ktoré poberá matka
zodpovedá výška výživného týmto odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Keďže o výživnom súd
rozhodol počínajúc dňom 01. 01. 2011, teda mesiacom kedy matka maloletého dieťaťa podala návrh na

súd. Táto žiadala výživné určiť od 01. 01. 2011. Za uvedené obdobie vznikol otcovi maloletého dieťaťa
nedoplatok vo výške 816 Eur, keďže tento si plnil vyživovaciu povinnosť mesačne po 108 Eur okrem
mesiacafebruár2011kedyprispelvýživnýmvovýške72Eurapretopotomnedoplatokvýživnéhokudňu
rozhodnutia súdu, t. j. k 11. 04. 2012 predstavuje túto uvedenú sumu, ktorú súd v súlade s ustanovením
§ 160 O. s. p. povolil otcovi maloletého splácať v mesačných splátkach po 50 Eur splatných súčasne s

bežným výživným počínajúc mesiacom apríl 2012 pod stratou výhody splátok (nedoplatok predstavuje
160 Eur x 15 mesiacov = 2 400 Eur - 1 584 Eur, ktoré otec zaplatil = 816 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu,
súdny výkon rozhodnutia.