Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/53/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108230621
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5108230621.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ C. U.,nar. XX.X.XXXX, bytom U.,
H. č. X, 2/ K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom U., N. č. X, obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Václavom
Jaroščiakom, so sídlom U., M. W. č. XX, proti odporcovi: Mesto Žilina, IČO: 00 321 796, Námestie obetí
komunizmu č. 1, o zaplatenie 79.904,07 eur (2.407.190,- Sk) s príslušenstvom, na základe odvolania
navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/190/2008-70 zo dňa 26.10.2010, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 79.904,07 eur s
príslušenstvom. Vychádzal z toho, že ak niekto si neplní povinnosť v synalagmatickom vzťahu
(navrhovatelia nezaplatili riadne a včas kúpnu cenu), nemôže sa domáhať voči druhému ochrany
práv, ktoré má z tohto vzťahu nadobudnúť. Rovnako nebol preukázaný vznik škody na strane

navrhovateľov. Navrhovatelia totiž nepreukázali skutočnosť, že nehnuteľnosť bola v stave umožňujúcom
jej prenajímanie. V tomto smere okresný súd zdôraznil, že priestory v nehnuteľnosti sa neprenajímali
ani po obnovení dispozičných práv navrhovateľov a vykonaní rekonštrukcie. Zároveň dodal, že odporca
nehnuteľnosť neužíval, a teda sa nemohol ani (bezdôvodne) obohatiť.
Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie navrhovatelia, ktorí sa domáhali
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazovali na nepreskúmateľnosť napadnutého
rozsudku, keď nie je zrejmé, prečo okresný súd posudzoval uplatnený nárok len z hľadiska § 420
Obč. zák. bez ohľadu na to, že navrhovatelia opakovane argumentovali § 77 ods. 3 O.s.p. Práve v
zmysle dotknutého predbežného opatrenia však nemohli „vykonávať úkony výkonu vlastníckeho práva“,

preto ani nemohli vykonať úkony smerujúce k prenajímaniu nehnuteľnosti. Odvolatelia namietali, že len
nepreukázanou domnienkou alebo úvahou súdu je záver o nedostatku (ich) finančných prostriedkov
na opravu a rekonštrukciu nehnuteľnosti tak, aby tieto mohla byť prenajatá. Nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku videli tiež vo viacerých vzájomne rozporných konštatovaniach súdu I. stupňa.
Dodali, že okresný súd im na jednej strane vytkol nepreukázanie výšky primeraného nájomného, ale na
strane druhej návrh na súvisiace dokazovanie zamietol.

Odporca sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil so závermi súdu I. stupňa a naďalej tvrdil, že celý
nárok navrhovateľov na náhradu spôsobenej škody je nedôvodný. Navrhovatelia pri kúpe nehnuteľnosti
výslovne prehlásili, že jej stav je im dobre známy. Vedeli teda, že časť nehnuteľnosti, pre jej obývanie
rómskymi rodinami, nemôžu užívať. Odporca zdôraznil, že neporušil žiadnu povinnosť z predmetnej
kúpnej zmluvy.Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.

Zozápisniceovyhlásenírozsudkudňa26.10.2010jezrejmé,žerozsudokokresnéhosúdubolvyhlásený
JUDr. Annou Majeríkovou. Zároveň zo záhlavia predmetného rozsudku vyplýva, že sudcom, ktorý vec
prejednal a rozhodol, bol JUDr. Vladimír Kozáčik. Predmetný nesúlad nie je odstrániteľný tým, že
priamo v zápisnici o verejnom vyhlásení rozsudku je uvedené, že JUDr. Majeríková tento vyhlasuje „v

zastúpení na základe RP na rok 2010“ za JUDr. Kozáčika. Občiansky súdny poriadok, ani iný právny
predpis, neobsahuje úpravu, ktorá by takýto procesný postup umožňovala, t. j. ktorá by umožňovala,
aby rozhodnutie jedného sudcu vyhlásil „v jeho mene“ iný sudca. V zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR
pritom platí, že štátne orgány (vrátane všeobecných súdov) sú oprávnené konať len na základe zákona
a v jeho medziach.

V posudzovanej (v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p., keď pod termín „nesprávne“ je nutné zahrnúť aj zákonne/
ústavne nekonformné) otázke spojitosti je nutné zdôrazniť, že povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku
je ústavne (článok 42 ods. 2 veta druhá Ústavy SR) bezvýnimočná. To znamená, že princíp verejného
vyhlásenia rozsudku má povahu ústavného príkazu pre všeobecné súdy. Verejné vyhlásenie rozsudku
nie je len formálnym a samoúčelným úkonom. Jeho podstata má zásadný význam a spája sa s viacerými

procesnoprávnymi dôsledkami. Vyhlásením rozsudku završuje samotný rozhodovací proces súdu a
je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Zároveň ide o úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového,
miestneho a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný s iným úkonom súdu. Nedodržanie
zákonného postupu - napr. aj vyhlásením rozsudku iným sudcom, než sudcom, ktorý vec (prejednal
a) rozhodol - z pohľadu kontrolných a ochranných oprávnení účastníka znamená toľko, že korekciu

porušených procesných práv účastníka možno v odvolacom konaní docieliť len zrušením takéhoto
rozsudku, ako rozsudku zaťaženého vadou podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Z konštatovaných dôvodov krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. V
následnom postupe vo veci v prípade vyhlásenia rozsudku v zmysle § 156 ods. 2 veta druhá O.s.p.

je nutné rešpektovať právnu úpravu v tom zmysle, že rozsudok musí byť vyhlásený sudcom, ktorý vec
(prejednal a) rozhodol.
Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že právny poriadok výslovne upravuje iba podpísanie už
vyhláseného, a teda pre súd záväzného rozsudku (§ 156 ods. 4 O.s.p.), iným sudcom, než sudcom,
ktorý vec rozhodol (§ 158 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.