Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 29, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/268/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710209461
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710209461.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a

členov senátu JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov 1) E. F., nar. XX.
XX. XXXX, bytom A.Q. XXXX/XX, XXX XX A., štátne občianstvo: SR, zastúpeného JUDr. Emilom
Vaňkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M. XXX, XXX XX M. (kancelária: L. X, XXX
XX A.) a II) Y. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. Q. XXXX/XX, XXX XX A., štátne občianstvo: SR proti
žalovaným 1) Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava,
IČO: 00151866, 2) Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, so sídlom 9. mája 1, 974
86 Banská Bystrica, IČO: 00735833, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Allianz -

Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00151700 (adresa na
doručovanie Námestie SNP 98/2, 960 47 Zvolen), o zaplatenie 4.854,64 eur, na odvolanie žalovaného 1/
a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/94/2010-97, zo dňa 27.05.2011

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 402,84
eur, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 14C/94/2010-97, zo dňa 27.05.2011 rozhodol o povinnosti
žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 402,84 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania uviedol, že rozhodne až po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej. V konaní mal za preukázané, že dňa 23.06.2008 príslušník Krajského
riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici viedol motorové vozidlo U. I. EČV F. XXX E., v smere od Zvolena
na Zvolenskú Slatinu, ktoré bolo posledným vozidlom kolóny vozidiel, sprevádzajúcich prevoz peňazí
W. F. L., kde na ceste I/50 v kilometri 245, 550 mimo uzavretej obce, katastra obce Zvolenská Slatina
prešiel vozidlom 0,8 metra až 1,0 metra do protismeru za pozdĺžnu súvislú stredovú čiaru, kde ľavou
prednou časťou vozidla narazil do osobného motorového vozidla značky U. T. EČV A. XXX E. idúceho
v protismernom jazdnom pruhu, ktoré viedla vodička E. J., pričom pri dopravnej nehode došlo k ťažkým

zraneniam vodičky ako aj spolujazdca maloletého E. J., ktorí na následky zranení po prevoze do
nemocnice podľahli. Súd považoval za nesporné, že vlastníkom služobného cestného motorového
vozidla značky U. I. EČV F. XXX E., bola Slovenská republika, jeho správcom a prevádzkovateľom
Ministerstvo vnútra SR, ktoré v tomto čase bolo zapísané i ako držiteľ tohto motorového vozidla.
Ohľadne predmetného motorového vozidla bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá
bola uzatvorená medzi vedľajším účastníkom ako poisťovateľom a žalovaným 1/ ako poistníkom. Súd

dospel k záveru, že v posudzovanom prípade ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravného prostriedku upravenú v § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá spočíva na princípe
objektívnej zodpovednosti. Voči žalovanému 2/ súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko v čase dopravnej nehody nebol prevádzkovateľom motorovéhovozidla, hoci ho mal vo faktickej držbe, nebol jeho vlastníkom a nemal ohľadne tohto motorového
vozidla uzatvorené ani povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
tohto motorového vozidla. Žalobcovia 1/, 2/ sa v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou domáhali

odškodnenia nárokov podľa § 449 ods.2, 3 Občianskeho zákonníka. Žalobu zamietol aj voči žalobcovi 2/,
nakoľko v konaní bolo preukázané, že všetky náklady spojené s pohrebom E. J. i maloletého E. J. hradil
žalobca 1/. Vedľajší účastník na strane žalovaných žiadal zohľadniť pri rozhodovaní o nároku na náhradu
škody, čo do jej výšky, spoluvinu poškodených na škode v rozsahu 40 % z dôvodu, že poškodená
E. J. svojim motorovým vozidlom napriek tomu, že jej v tom nič nebránilo, nejazdila pri pravom okraji

vozovky, ale pri stredovej čiare, napriek tomu, že sa stretávala s kolónou vozidiel, ktorá mala zapnuté
svetelné, aj zvukové výstražné znamenia a z dôvodu, že nemala pripnuté bezpečnostné pásy a takisto
maloletý poškodený nebol na zadnom sedadle pripútaný v sedačke, pričom pri pripútaní bezpečnostným
pásom by bola veľká šanca na ich prežitie pri dopravnej nehode. S poukazom na § 441 Obč. zákonníka
spoluzavinenie poškodených súd ustálil vo výške 20 %, pričom okresný súd vychádzal zo záverov
trestného konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5T/205/2009, so žalobcom 1/

uplatneného nároku na náhradu škody z titulu nákladov spojených s pohrebom poškodenej E. J. a
maloletého E. J. v sume 2.617,57 eur, keď s poukazom na § 2 ods. 2 Vládneho nariadenia č. 87/1995
Z.z., možno tieto nároky uhradiť najviac do výšky 663,88 eur, čo v prípade dvoch poškodených činí
1.327,76 eur. S poukazom na spoluzodpovednosť vo výške 20 % a rozsah náhrady škody vyplatenej
vedľajším účastníkom súd priznal žalobcovi 1/ sumu 402,84 eur, pričom v prevyšujúcej časti návrh

zamietol. Pri rozhodovaní o trovách konania poukázal na § 151 ods.3 Obč. zákonníka, podľa ktorého o
trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný 1/ - Slovenská republika - Ministerstvo vnútra

SR a vedľajší účastník na strane žalovaných Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava.

Žalovaný 1/ žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietol
nedostatok pasívnej legitimácie vzhľadom na to, že Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici je
samostatnározpočtováorganizáciazriadenáMinisterstvomvnútraSRk08.10.1996.Poukázalnačlánok

2 ods.1, 3, 4 a článok 17 písm.a/, bod 7 Nariadenia ministra vnútra SR č. 19/2009, podľa ktorých Krajské
riaditeľstvo PZ je samostatný právny subjekt s aktívnou, prípadne pasívnou legitimitou. S poukazom na
ustanovenie § 27 ods. 1 písm.a/, ods. 2, 4 zákona č. 381/2001 Z. z. uviedol, že vozidlo U. I. Z. EČV
F. XXX E. bolo na Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici prevedené zmluvou č.U. o bezodplatnom
prevode správy hnuteľného majetku štátu uzatvorenej podľa § 9 zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o

správemajetkuštátuvzneníneskoršíchpredpisov.Uvedenémotorovévozidlobolosícepoistenévrámci
flotilovej zmluvy s Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorú uzatvorilo Ministerstvo vnútra SR, jednalo
sa však o vozidlo, ktoré bolo prevedené na Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici. Príslušný útvar
PZ je zároveň aj prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla. Vo flotilovej poistnej zmluve č.
XXXXXXXXXX je upravené aj vykonávanie povinností poisteného. Podľa článku IX. bod 1. predmetnej

zmluvy sú príslušné rozpočtové organizácie poistníka poverené vykonávaním povinností poistníka,
vzhľadom na skutočnosť, že sú samostatnými právnymi subjektami a prevádzkovateľmi vozidiel.

Vedľajší účastník Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava v odvolaní namietol stanovenie
spoluviny poškodených na vzniku škody v rozsahu 20 %. Rozsudok okresného súdu navrhol zmeniť

a žalobu zamietnuť v plnom rozsahu. Podľa jeho názoru zo strany poškodených došlo k spoluvine
na vzniku škody v rozsahu 40 %. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 20.01.2011, č.k. 2To/331/2010, z ktorého vyplýva, že k dopravnej nehode došlo aj výrazným
spoluzavinením poškodenej E. J., nakoľko porušila ustanovenie § 7 Zákona o pravidlách o cestnej
premávke, o jazde pri pravom okraji vozovky, ustanovenie § 37 ods. 6 citovaného zákona ohľadne

umožnenia bezpečného a plynulého prejazdu vozidlám s právom prednostnej jazdy a vozidlám, ktoré
ich sprevádzajú, ďalej poukázal na znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že poškodená nemala
zapnuté bezpečnostné pásy a takisto maloletý poškodený nebol na zadnom sedadle pripútaný v
sedačke. Do pozornosti dal rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/214/2005, kde
odvolaní súd za nepoužitie bezpečnostných pásov ustálil spoluvinu 20 %, pričom v tejto predmetnej

veci došlo k porušeniu viacerých ustanovení Zákona o pravidlách o cestnej premávke.

Vedľajší účastník vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného 1/ posúdenie pasívnej legitimácie ponechal
na vyjadrenie žalovaných. V ostatnom sa pridŕžal dôvodov svojho odvolania zo dňa 09.06.2011.Žalovaný 2/ vo vyjadrení sa k odvolaniam žalovaného 1/ a vedľajšieho účastníka na strane žalovaných
sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného 1/ v podanom odvolaní. Uviedol na to, že žalovaný 1/ stále

figuruje v evidenciách ako vlastník niektorých vozidiel, ktorých správu previedol zmluvami o prevode
správy majetku štátu na žalovaného 2/. Rozsudok okresného súdu navrhol potvrdiť. S argumentáciou
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných sa stotožnil. Rovnako žalovaný 1/ vo vyjadrení sa k
odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných sa stotožnil s právnym názorom vedľajšieho
účastníka ohľadne spoluviny poškodených osôb v rozsahu 40 %.

Žalobcovia 1/, 2/ sa k odvolaniam žalovaného 1/ a vedľajšieho účastníka na strane žalovaných
nevyjadrili.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec v medziach daných ustanovením § 212
ods.l O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil

v súlade s § 219 ods.l, 2 O.s.p. ako vecne správny.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V rámci
preskúmavania rozsahu a dôvodov odvolania podaného žalovaným 1/ sa zaoberal otázkou pasívnej
vecnej legitimácie. Ako správne poukázal vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd podľa § 427 ods.l

Obč. zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa § 427 ods.2 Obč. zákonníka rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Okresný súd došiel
k záveru, že v čase posudzovanej dopravnej nehody, v príčinnej súvislosti s ktorou vznikla tvrdená
škoda vlastníkom motorového vozidla zn. U. I. EČV F. XXX E. bola Slovenská republika, v zastúpení

Ministerstvom vnútra SR, ktoré bolo i prevádzkovateľom tohto motorového vozidla, jeho držiteľom a
malo uzavretú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla s vedľajším účastníkom, pričom uzavrel, že za predmetnú škodu
objektívne zodpovedá žalovaný 1/. Pokiaľ žalovaný 1/ poukazoval na to, že žalovaný 2/ Krajské
riaditeľstvoPZvBanskejBystricijesamostatnýprávnysubjektsaktívnou,prípadnepasívnoulegitimitou,

tátoskutočnosťnebolapočaskonaniarozporuplnáažiadnymzúčastníkovkonanianamietaná. Rovnako
nikdy nebolo spochybňované, že ohľadne povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola uzavretá flotilová poistná zmluva, kde poistníkom bolo
Ministerstvo vnútra SR, Bratislava a poisťovateľom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, v
rámci ktorej došlo aj k poisteniu motorového vozidla U. I. Z. EČV F. XXX E..

Žalovaný 1/ v odvolaní poukázal na uzavretú zmluvu č. U. o bezodplatnom prevode správy hnuteľného
majetku štátu uzatvorenú podľa § 9 zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení
neskorších predpisov, podľa ktorej došlo k bezplatnému prevodu správy aj k vozidlu U. I. Z. EČV F. XXX
E..

Zákon č. 278/1993 Z. z. o správne majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „o správe
majetku štátu"), upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky vo verejnoprospešnej
a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správu majetku štátu. V zmysle tohto zákona je potrebné
rozlišovať medzi prevodom správy upraveným v § 9 citovaného zákona a prevodom vlastníctva

upraveného v § 11 a nasl. citovaného zákona. Pokiaľ došlo len k prevodu správy majetku štátu v zmysle
§ 9 Zákona o správe majetku štátu, k prevodu vlastníctva majetku štátu nedochádza a vlastníkom
takéhoto majetku aj naďalej zostáva štát - Slovenská republika. Ohľadne motorového vozidla U. I. X,X
T, EČV F. XXX E. rezortné evidenčné číslo: B-XXXXX došlo zmluvou č. U. k bezodplatnému prevodu
správy hnuteľného majetku štátu uzatvorenej podľa § 9 Zákona o správe majetku štátu, a to medzi

odovzdávajúcimi Ministerstvom vnútra SR a preberajúcim Krajským riaditeľstvom PZ Banská Bystrica.
Keďže ide len o bezodplatný prevod správy a nedošlo aj k prevodu vlastníctva, naďalej vlastníkom tohto
hnuteľného majetku zostával štát, teda Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR. Samotná správa
majetku štátu tak, ako to vymedzuje § 3 ods.1 Zákona o správe majetku štátu je súhrn oprávnenia
povinností správcu k tej časti majetku, ktorý mu štát zveril do správy. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o správe

majetku štátu, správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu
činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave,
využívaťvšetkyprávneprostriedkynajehoochranuadbať,abynedošlonajmäkjehopoškodeniu,strate,
zneužitiu alebo zmenšeniu.Správcu majetku štátu v tomto prípade motorového vozidla nie je možné stotožňovať s prevádzateľom
motorového vozidla podľa § 427 ods. 2 Obč. zákonníka. Prevádzateľom motorového vozidla v tomto

prípade zostáva vlastník motorového vozidla, štát, teda Slovenská republika, v tomto prípade zastúpená
Ministerstvom vnútra SR. Nič na tom nemení tá skutočnosť, že vo flotilovej poistnej zmluve č.
XXXXXXXXXX včlánkuIX.bod1.jevykonávanímpovinnostipoistníkavsúlades§10 zákonapoverené
Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici.

V tomto prípade je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že uplatnená je náhrada škody, kde subjekt,
ktorý je zodpovedný za škodu spôsobenú Policajným zborom alebo policajtmi v súvislosti s plnením
ich úloh ustanovených zákonom, priamo upravuje § 78 ods.5 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom
zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorého štát zodpovedá aj za škody spôsobené Policajným
zborom alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak k
spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného zákroku policajta.

Podľa § 78 ods. 7 citovaného zákona náhradu škody poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo.

Vzhľadom na to, že priamo zákon upravuje kto zodpovedá za škodu spôsobenú Policajným zborom
alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených zákonom, a kto poskytuje náhradu škody,

nie je možné ďalej pochybovať o pasívnej legitimácii žalovaného 1/. V zmysle § 78 ods.5, 7 Zákona
o Policajnom zbore, štát, teda Slovenská republika a v ich zastúpení príslušné ministerstvo, teda
Ministerstvo vnútra SR, zodpovedá za škodu spôsobenú Policajným zborom alebo policajtmi v súvislosti
s plnením ich úloh ustanovených zákonom a zároveň poskytuje náhradu škody. Tejto zodpovednosti
upravenej zákonom sa štát nemôže zbaviť, ani preniesť zodpovednosť na iný subjekt. Okresný súd

preto správne rozhodol, keď k náhrade škody zaviazal žalovaného 1/.

Vedľajší účastník na strane žalovaných namietal nesprávne posúdenie spoluviny poškodených osôb na
vzniku škody v rozsahu 20 % okresným súdom a navrhoval stanovenie spoluviny v rozsahu 40 %.

Ustanovenie § 441 Obč. zákonníka upravuje prípad, keď škoda bola spôsobená aj zavinením
poškodeného. V takomto prípade je potrebné zistiť mieru zavinenia poškodeného na spôsobení škody,
najmä to, či poškodený aj svojím zavineným konaním prispel k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej
rozsahu. Hodnotenie miery zavinenia poškodeného na spôsobení škody závisí od súdnej úvahy, ako
aj od okolností, ktoré sú v príčinnej súvislosti so škodou. Okresný súd mieru zavinenia poškodených

správne ustálil vo výške 20%. Je potrebné zdôrazniť, že poškodená E. J. motorovým vozidlom jazdila
vo svojom jazdnom pruhu, pričom sa stretávala s celou kolónou vozidiel, ktorá mala zapnuté svetelné
a zvukové výstražné znamenia a v rámci kolóny piatich vozidiel došlo k plynulému prejazdu štyroch
vozidiel, pričom až posledné vozidlo z dôvodu, že vybočilo do protismeru o 0,8 metra až 1,0 metra za
pozdĺžnu súvislú stredovú čiaru, došlo k nárazu do osobného motorového vozidla poškodenej vodičky.

Dôraz na spôsobení škody je potrebné klásť spôsobu vedenia motorového vozidla zn. U. I. EČV F. XXX
E., ktoré viedol príslušník PZ Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici. Hoci bolo preukázané, že
vodička E. J. svojím motorovým vozidlom nejazdila pri pravom okraji vozovky, ale pri stredovej čiare, táto
skutočnosť však nemohla výrazne prispieť k vzniku škody, vzhľadom k tomu, že kolóna štyroch vozidiel
s právom prednostnej jazdy plynule popri motorovom vozidle E. J. prešla, a až piate motorové vozidlo

práve z dôvodu vybočenia do protismeru za pozdĺžnu súvislú stredovú čiaru spôsobilo dopravnú nehodu
a vznik škody. Ani nepripútanie sa bezpečnostnými pásmi v tomto prípade nemožno porovnávať z
hľadiska miery zavinenia so spôsobením škody samotným škodcom a posudzovať v tomto rozsah účasti
na spôsobení vzniknutej škody primerane v rozsahu 40 % ku spôsobeniu vzniknutej škody škodcom
v rozsahu 60 % tak, ako na to poukazoval vedľajší účastník na strane žalovaných. Mieru zavinenia

poškodených v rozsahu 20 % okresný súd správne vyhodnotil, pričom vzal do úvahy aj výsledky
znaleckéhodokazovania,vykonanéhovrámcitrestnéhokonania,žepripripútaníbezpečnostnýmpásom
by bola veľká šanca na prežitie pri dopravnej nehode, pričom je potrebné prihliadnuť na to, že ide len
o teoretický záver.

Z uvedených dôvodov bol preto rozsudok Okresného súdu Zvolen v odvolaním napadnutej časti proti
výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 402,84 eur ako vecne
správny potvrdený. V časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, rozsudok okresného súdu nebol odvolaním
napadnutý, preto odvolací súd sa tejto časti nedotýka.Pri trovách konania okresný súd poukázal na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého o trovách
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V zmysle § 224 ods.4 O.s.p. o trovách

odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu X:X.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.