Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 20, 2012

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/81/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511010190

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2012:3511010190.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, členov
N. S. a Z. V., v trestnej veci vedenej proti obžalo-vanej M. Š., nar. XX.XX.XXXX v D., trestne stíhanej
pre zločin ublí-ženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v

znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") spáchaný v štádiu pokusu podľa §
14 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. februára 2012 v Novom Meste
nad Váhom takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n á : M. Š., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. č. XXXX/XX, H. Z. H. N.,

j e v i n n á, ž e

dňa 25.10.2009 asi o 12.30 hod. v mieste svojho trvalého bydliska, v kuchyni bytu v H. Z. H. N., ul. E.
č. XXXX/XX, bodla nožom do steny brušnej svojho syna mal. F. S., pričom jej útok smeroval na životne
dôležité orgány poškodeného, hlavne pre intímnu blízkosť pečene, žalúdka, hrubého čreva a orgánov
hrudnej dutiny, čím mu spôsobila hlbokú bodnú ranu nadbrušia v pravom podrebrí, priebod prednej steny
brušnej s 1 cm výbodom aj cez podbrušnicu, kompletne prenikajúcu do brušnej dutiny s chorobným
poúrazovým nahromadením vzduchu v nej bez poškodenia vnútrobrušných orgánov, pričom v dôsledku
zranenia bol poškodený mal. F. S. obmedzený na bežnom spôsobe života v trvaní najmenej 3 až 4
týždne,

t e d a

v úmysle spáchať zločin dopustila sa konania bezprostredne smerujúceho k spôsobeniu ťažkej ujmy na
zdraví inému, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo a spáchala tento čin na chránenej osobe -
dieťati a blízkej osobe,

č í m s p á c h a l a

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona a
s použitím § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanej určuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa§51ods.2,ods.4písm.g)Trestnéhozákonaobžalovanejakosúčasťprobačnéhodohľaduukladá
povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradní-kom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 15.06.2011 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom na Okresný súd

Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. Pv/1206/09 obžalobu na obvinenú M. Š., nar. XX.XX.XXXX v D.,
pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, spáchaný v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Súd obžalobu predbežne prejednal na verejnom zasadnutí dňa 14.09.2011.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 16.02.2012 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej M. Š.,
výsluchom poškodeného F. S., výsluchom svedkov A. Š., B. C., MUDr. Z. G., Z.. A. Š., S.. B. S., P.. Q.
O., S. Š., O. E., E.H. Z., Z. D., výsluchom znalca MUDr. M. O., čítaním výpovede svedkyne P.. B. N.
z prípravného konania, čítaním znaleckých posudkov S.. Z. D., Z.. A. F. a Z.. K. M., čítaním listinných

dôkazov a zistil nasledovné:

ObžalovanáM.Š.popoučenípodľapríslušnýchustanoveníTrestnéhoporiadku,vrátane§257,vyhlásila
na hlavnom pojednávaní, že je nevinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Spáchanie
skutku poprela. Synovi nikdy neublížila, ani nikdy nemala v úmysle mu ublížiť. Celé je to založené na

klamstvách. So synom má veľmi dobrý vzťah. Narodil sa predčasne, do 3 rokov života v podstate ani
nevedeli, či prežije. Vzhľadom k zdravotnému stavu preto potreboval osobitnú opateru. Starostlivosti o
neho venovala preto zvýšenú pozornosť. Z detstva u neho pretrvala porucha sústredenosti. Jej syn má
svoj uzavretý svet, je individualista. Väčšinou mu ako spoločnosť stačí iba ona. Syn na nej lipne, trávili a
trávia spolu veľa času. Ku skutku uviedla, že si spomína, že so synom boli v kuchyni. Pripravovala obed,

pravdepodobnečistilazeleninu.Synbolprinej,keďzazvoniltelefón,ktorýbolvinejmiestnosti.Požiadala
syna, aby telefón išiel vziať z kabelky, resp. aby jej telefón zdvihol. Nepočula, či syn pre telefón ide
alebo nie a ako sa následne otáčala, držiac v ruke nôž, zrazu sa ocitol syn pri nej a nejakým spôsobom,
nedokázala definovať akým, keďže si to nepamätá, došlo k jeho napichnutiu na nôž. Pamätá si len, ako
jej syn povedal „mami, niečo ma zaštípalo na brušku.“ V tom momente dostala neuveriteľný šok, všetko

odhodila, vzala syna a utekala s ním na pohotovosť. Lekárka skonštatovala, že musí ísť do nemocnice,
kam ho vzala sanitka. V nemocnici jej lekár oznámil, že syn pôjde na operáciu, s tým, aby prišla až na
druhý deň a doniesla mu veci. V nemocnici ho potom počas hospitalizácie navštevovala každý deň.
Z odpovedí obžalovanej na doplňujúce otázky na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v čase spáchania
skutku bola otočená čelom ku kuchynskej linke, za ňou bol kuchynský stôl, ktorý je masívny, veľký,

so šiestimi stoličkami. Tento bol viac vysunutý do stredu. Kuchynská linka je obdĺžnikového typu. Syn
zvyčajne sedával alebo stával po jej pravej strane a dvere do chodby boli po jej ľavej strane. Aby prešiel
do kuchyne, nemal inú možnosť, iba prejsť popri nej. Poza stôl to nebolo možné. Nôž, ktorým došlo k
zraneniu jej syna, sa už nenachádza v ich domácnosti. Kde sa nachádza, nevie. Pravdepodobne ho
omylomvyhodili.Používalihomáloaveľakrátsaimstalo,žemaléškrabkyaleboinépomôckynačistenie

zeleniny vyhodili omylom aj s odpadom. Nôž bol menší, avšak popísať presne ho nevedela, keďže nemá
odhad. Nevie preto povedať, koľko centimetrov mohol mať. Čepeľ noža bola približne taká dlhá ako
rukoväť. Ako nôž držala, si tiež už nepamätá. Zelenina, ktorú krájala, sa nachádzala na kuchynskej linke.
Keď sa druhýkrát vydala, za S. Š., prišiel s ním do spoločnej domácnosti aj jeho syn A.. Tento odišiel
zo spoločnej domácnosti, keď dovŕšil 18 rokov, v roku 2006. S S. Š. začali žiť v roku 1999. Malý A. a

jej syn F. zdieľali izbu asi 6-7 rokov.Vzťah so synom mala a má veľmi dobrý. Syn na nej lipol. Rozumejú si. Vždy riešili veci spoločne. Fyzické
tresty pri výchove syna F. nikdy nepoužívala. Tieto nerealizovala ani voči nevlastnému synovi A.. S
ním si však nikdy nenašli k sebe bližšiu cestu. A. ju nikdy neprijal ako druhú manželku jeho otca. Bol

proti nej štvaný starými rodičmi a jeho biologickou matku, keď ešte žila. Používal vulgárne slová, mali
s ním rôzne problémy výchovného charakteru. A. mal tiež problémy v škole. Riešili s ním prípad, kedy
sa snažil vyhodiť spolužiaka z tretieho poschodia. Snažili sa to nejako korigovať, avšak nechávala to
predovšetkým na manželovi, keďže bol jeho biologickým rodičom. Jej syn F. a nevlastný syn A. spočiatku
dobre nevychádzali.

Z výsluchu poškodeného F. S. - syna obžalovanej, na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že na podrobnosti
ohľadne prejednávaného skutku si nepamätá. Spomína si len, ako ležal v nemocnici na izbe a každý deň
ho navštevovala mama s otcom. Jeho matka je praváčka. Vzdialenosť medzi stoličkami a kuchynskou
linkou v ich kuchyni je asi 2 metre, neskôr tento parameter skorigoval na 1 - 1,5 metra. Potom, ako sa
vrátil z nemocnice späť do školy, ho spolužiaci otravovali otázkami, čo mu bolo a prečo bol preč. Preto im

povedal dva varianty toho, čo sa mu stalo. Jeden, že sa pichol sám, druhý, že ho pichla mama. Triednej
učiteľke, ani riaditeľke školy nič nehovoril. Dôvod, prečo spolužiakom ponúkol dva varianty, ako došlo k
jeho zraneniu, nebol poškodeným relevantne bližšie vysvetlený. Jednoducho mu to ako prvé napadlo,
preto to povedal.
Poškodený zdôraznil, že aj pred úrazom, aj po ňom mal a má so svojou mamou veľmi dobrý vzťah.

Rozumejú si, komunikujú spolu, má ju veľmi rád ako mamu. Vo všetkom mu poradí. Skrátka je to veľmi
dobrá mama. Vychovávala ho dobre veľmi dobre, veľmi dobre sa o neho starala. Podľa neho nič
nezanedbala. Nikdy na to nemal iný názor. Iným ľuďom veľa o svojich rodičoch nehovoril.
Na svoj vzťah k A. Š. ako nevlastnému bratovi si veľmi nespomína, nevie ani, kedy s ním bol naposledy.
Tento odišiel z domu, keď mal 18 rokov. Podľa poškodeného A. Š. spravil veľa škody ich rodine. Najmä

preto, že od otca pýtal peniaze, ktoré mu nepatrili. Bývali spolu v jednej izbe niekoľko rokov. Mohlo to
byť aj viac ako 5 rokov. Na spolužitie s A. si nespomína.
Ohľadne možných telesných trestov poškodený poprel, že by niekedy musel kľačať doma za trest.

Z výpovede svedka A. Š. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že vie o prejednávanom skutku len to, čo

mu povedal vyšetrovateľ. Keď sa to však dozvedel, vôbec ho to neprekvapilo, pretože aj on bol párkrát
obžalovanou napadnutý nožom. Má na tele zopár jaziev. Čo sa týka spolužitia v domácnosti, tak podľa
svedka prebiehalo „viac-menej na hranici možností.“ Obžalovaná mala sklony k násilnostiam, nebolo
zriedkavé,keďbolisvedokajF.S.bití.Fyzickénásiliebolotonajmenej.Svedkasaviacdotýkalpsychický
nátlak zo strany obžalovanej a iné veci, ktoré sa premietali na psychike. Jazvy, ktoré má a z ktorých

jednu na lakti prezentoval na hlavnom pojednávaní, sú zo zranení spôsobených obžalovanou nožom.
Odohralo sa to v kuchyni. Pôvod prezentovanej jazvy bol v zranení spôsobenom rozseknutím kože na
lakti tupou hranou noža, keď sa na neho obžalovaná zaháňala v stave rozzúrenosti, či skôr amoku.
Ďalšiu jazvu, ktorá sa asi po 5 rokoch zahojila, mal vo forme asi 13 cm škrabanca na bruchu. Vtedy sa
mu podarilo obžalovanej uhnúť a zraziť nôž smerom nadol.

Z odpovedí svedka na doplňujúce otázky ďalej vyplynulo, že kuchyňa mala obdĺžnikový tvar v pomere
strán 2 ku 3 metre alebo 2 ku 4 metre. Na prvej krátkej strane boli umiestnené dvere v pravom rohu. Hneď
vedľa kuchynských dverí, do ktorých sa vchádza z chodby, bola špajza. Táto špajza zaberala celý ľavý
predný roh kuchyne. Hneď vedľa špajzových dverí bola popri ľavej dlhšej stene chladnička, vedľa nej
umývačka riadu, ktorá prechádzala do kuchynskej linky. Vedľa kuchynskej linky pri zadnej kratšej stene

bol šporák, hneď vedľa šporáku zadnú kratšiu stenu tvoril balkón, balkónové dvere a balkónové okno.
Tento balkón bol zasklený, v tom čase s odnímateľnou posuvnou zasklenou plochou. V strede kuchyne
bol dlhý stôl pre 6 osôb, ktorý bol rozťahovací. V pravom zadnom rohu kuchyne vedľa balkónových
dverí bola rohová polička, rohový stojan s malým televízorom. Na pravej dlhej stene bol prechod do
obývačky, tento prechod bol v tom čase zatvárateľný posuvnými dvermi, ktoré boli zo strany obývačky.

Medzi stolom a kuchynskou linkou mohlo byť 1-1,2 metra. Dve osoby by sa tam vyhli. Poloha stola sa
časom menila podľa potrieb domácnosti.
Vzťah svedka s F. S. nebol typicky bratský. Bývali spolu v jednej izbe. Ku koncu spolužitia bol ich vzťah
trochu vyhrotený, nakoľko tým, že boli psychické a fyzické napádania zo strany obžalovanej, si F. S.
uvedomil, že sa môže určitým trestom vyhnúť, ak do toho zapojí svedka. Fungovalo to vzájomne na báze

ja-Tebe Ty-mne. Vzťah svedka s otcom S. Š. sa počas spolužitia s obžalovanou zhoršil. Komunikovali
spolu len pri základných úkonoch potrebných na existenciu v domácnosti. Dôverný vzťah otca zo synom
medziniminefungoval.Boltochladnývzťah.Podľasvedkamaljehootecpredstavu,žebolproblémovým
dieťaťom. Keď bol svedok následne obmedzovaný, pociťoval trpkosť, neskôr strach. Zavládlo tamodcudzenie. Predtým mal s otcom relatívne dobrý vzťah. Zmenilo sa to príchodom obžalovanej do
domácnosti, t.j. niekedy v roku 1998-1999.
Doma svedok nikdy nekradol. Stalo sa, že v obchode, keď mal 15-16 rokov, ukradol nejakú tyčinku v

rámcipubertálnehovyčíňania.DneszastávamanažérskupozíciuvAkadémiivzdelávania.Mánastarosti
firemné vzdelávanie aj individuálnu výučbu.
Keď bývala obžalovaná v kuchyni, jej zvykom bolo, že keď sa nahnevala, chytila prvé, čo jej prišlo do
ruky.Nikdyžiadnerany,ktoréodobžalovanejutŕžil,nebolinikdeošetrované,anitonikomuneoznamoval.
Otec sa o niečom síce dozvedal, ale bolo mu to následne prezentované tak, že si to svedok zaslúžil.

Ani v škole o tom svedok nehovoril, aby nezhoršil svoju situáciu. Všetky rany a údery boli realizované
obžalovanou tak, aby cez oblečenie nebolo nič vidieť. Hlava, ruky a pod. ostávali čisté.
Udalosti, kedy na neho obžalovaná zaútočila s nožom, zažil dve. Ostatné sa nedajú zrátať. Príčinou
takéhoto konania obžalovanej bolo porušovanie pravidiel svedkom, ktoré doma zavádzala obžalovaná.
Veľapravidielvšakboločastomenených.Bolizavádzanéstakoukrajnosťou,žeichnebolomožnévšetky
dodržiavať. Napr. večera sa servírovala presne o 18.00. Ak niekto prišiel o pár minút neskôr, už bolo zle,

už prichádzalo k agresii na strane obžalovanej, slovnej alebo fyzickej. Taktiež bol limitovaný čas, ktorý
mohol byť strávený pri večeri. Ak do 5 minút nestihol večeru zjesť, zase bolo zle. Veľkú potrebu mohol
vykonávaťistýčasibavškole,čocezvíkendybolproblém.MalzapovinnosťupratovaťWCakúpeľňu,čo
by inak nebol problém, avšak k týmto úkonom potreboval hygienické prostriedky. Keďže nemal povolené
voľne sa pohybovať po byte, potreboval pomoc obžalovanej, aby mu nachystala tieto veci. Býval to dosť

veľký problém, keďže pri oslovení ho často ignorovala a keď nestihol tieto veci zrealizovať v stanovenom
čase, znova prichádzalo k napadnutiam ústnym alebo fyzickým. Takýto prístup mala obžalovaná nielen
k nemu, ale aj k svojmu vlastnému dieťaťu F. S..
Výchovné metódy aplikované obžalovanou na svedkovi táto v domácnosti komentovala tým, že svedok
je problémový, neprispôsobivý, že kade chodí, klame, hrá komédiu na verejnosti a že sa ho snaží takto

vychovať. Riešiť to s otcom považoval svedok za bezpredmetné.
Členom domácnosti bol do 29.07.2006. Pamätá si to presne, pretože domácnosť opustil dva dni
po dovŕšení 18 rokov. Začal navštevovať Strojnícku fakultu, ktorú nedokončil. Rodičia ho po 18
nepodporovali, výživné mu platili až po priznaní súdom. Platené dobrovoľne nebolo, bolo vymožené až
v rámci exekúcie po ukončení štúdia.

Obžalovaná výpoveď svedka označila za klamstvo.

Z výpovede svedkyne B. C. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že o skutku sa dozvedela až vtedy, keď
sa jej suseda - obžalovaná, vrátila z nemocnice od syna F.. Vtedy svedkyni obžalovaná povedala, že

syn má reznú ranu, nabehol jej na nôž a je v nemocnici po operácii. Susedmi s obžalovanou sú 9 rokov.
Navštevujú sa 2-3 krát do týždňa, podľa toho, ako im to vyjde. Nestretla sa s tým, že by boli nejaké
problémy v domácnosti obžalovanej. S malým F. sa o jeho zranení nerozprávala. Nevlastný syn A. Š.
nemal obžalovanú rád. Svedkyňa býva v tom istom vchode, o poschodie vyššie, nad bytom obžalovanej.

Z výpovede svedkyne Z.. Z. G. na hlavom pojednávaní vyplynulo, že v čase, kedy sa skutok stal, bola
slúžiacim lekárom lekárskej pohotovosti v Novom Meste nad Váhom. Prišla vtedy do ambulancie žena s
dieťaťom.Vanamnézebolo,žedošlokúrazunešťastnounáhodou,atopričistenízeleninykobedualebo
jedlu. Podľa informácií, ktoré svedkyňa o pôvode zranenia získala, mala matka čistiť zeleninu a ako sa
otočila s nožom v ruke, došlo k náhodnému poraneniu dieťaťa. Maloletý mal ranu v oblasti pravej strany

hrudníka. Nemal porušené dôležité životné funkcie. Pretože nevedela posúdiť rozsah poranení, ranu
zabezpečila, prelepila nepriedušne. Bola volaná rýchla zdravotná pomoc za účelom odvozu maloletého
na hospitalizáciu na chirurgickej ambulancii. O udalosti svedkyni hovorila iba matka, nakoľko ako lekárka
sa pýta na zranenie u maloletých ich zákonného zástupcu. Vysvetlenie matky ohľadne toho, ako k
zraneniu došlo, považovala za dôveryhodné.

Z výpovede svedkyne Z.. A. Š. z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom
vyplynulo, že ohľadne prípadu ju oslovila pani riaditeľka základnej školy, ktorú navštevoval maloletý
F. S., P.. O.. V škole mali podozrenie z týrania jedného ich žiaka. Oznámenie dostali aj písomne
od riaditeľky základnej školy. Stretli sa, riaditeľka jej vec opísala, následne svedkyňa podala trestné

oznámenie. K samotnému skutku sa vyjadriť nevedela. Všetko sa dozvedela od riaditeľky. Na žiakovi
mali v škole spozorovať modriny. Mal im uviesť, že mu to spôsobila matka, bitkou vešiakom. O zranení
mal referovať F. S. svojim spolužiakom. Z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste Váhom
boli aj prešetrovať pomery v domácnosti, doma obžalovanú však nezastihli. Neskôr bola obžalovanána ich úrade, kde komunikovala s P.. N.. Svedkyňa komunikovala s manželom obžalovanej, keďže im
bol doručený z prokuratúry podnet, aby posúdili a prešetrili možnosť nariadiť nad maloletým ústavnú
starostlivosť. Otec svedkyni uviedol, že je v každodennom kontakte s maloletým a nevšimol si, že by mu

matka nejakým spôsobom ubližovala. Starostlivosť vyhodnotil za dobrú. Svedkyňa osobne s maloletým
nekomunikovala. Vie, že s jej kolegyňou maloletý odmietol komunikovať.

Z výpovede svedkyne S.. B. S. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že o skutku sa dozvedela tak, že keď
sa poškodený vrátil do školy po 2-3 týždňoch práceneschopnosti, potreboval si od spolužiakov vypýtať

domáce úlohy. Ona spolužiakov požiadala, aby poškodenému domáce úlohy poskytli. Keď sa s nimi
neskôr stretla, zisťovala, či mu tieto úlohy dali k dispozícii. Toto spolužiaci potvrdili, pričom svedkyni tiež
oznámili
dôvod jeho absencie, ktorý sa od svedka dozvedeli, a to, že ho mama pichla nožom. Neskôr sa svedkyňa
sama s poškodeným rozprávala. Poškodený svedkyni potvrdil, že ho mama pichla nožom do brucha,
pričom ju opakovane upozorňoval, že to nemá nikomu hovoriť, aby jeho mama nemala z toho zle.

S poškodeným sa svedkyňa o skutku rozprávala dvakrát. Prvýkrát sama, druhýkrát za prítomnosti
riaditeľky školy P.. O.. V tom, čo jej poškodený hovoril o skutku, mu verila, lebo to aj viacerým hovoril,
nielen jej. Nemal podľa nej dôvod si vymýšľať. Po vypočúvaní policajtmi na pôde školy, potom ako ostatní
odišli, poškodený svedkyni a P.. O. v jej kancelárii predviedol, ako to v inkriminovaný deň doma celé
prebiehalo. Malo sa to stať tak, že cez obed alebo popoludní jeho matka očakávala nejaké poďakovanie

cez obed. On sa jej však neadekvátne poďakoval a vtedy na neho zaútočila nožom. Nemal sa kam
uhnúť, začal cúvať a keď už nemal kam cúvnuť, pichla ho nožom. Súčasne tiež uviedol, že to nemá
hovoriť nikomu a svoje zranenie má interpretovať tak, že sa to stalo vtedy, keď im doma zazvonil telefón,
pričom ako on k telefónu bežal, tak ho mama nechtiac pichla nožom, resp. sa nechtiac na nôž napichol.
Triednou učiteľkou poškodeného bola 5 rokov. Veľa o rodinných veciach nerozprával. Raz, keď mali

telesnú výchovu, jeho spolužiaci jej spomenuli, že poškodený mal na rukách modriny. Keď sa ho
následne pýtala, čo sa mu stalo, on jej odpovedal, že ho mama zbila vešiakom. Vo vyjadreniach
poškodeného ako triedna učiteľka nepostrehla, že by si vymýšľal. Prospechom bol poškodený priemerný
žiak. Svedkyňa obžalovanú videla asi dvakrát. Raz prišla asi v šiestom ročníku, keď mali rodičovské
združenie. Druhý raz, keď mala podpísať papiere na integráciu poškodeného. Iní rodičia sa o svoje deti

zaujímajú častejšie.

Obžalovaná v rámci reakcie na výpoveď svedkyne uviedla, že modriny mohol mať jej syn z toho, že
chodil v tom čase na karate. Tiež poukázala na šikanu jej syna v škole, čo škola ani po jej upozornení
neriešila. Preto prestala komunikovať so školou.

Z výpovede svedkyne P.. Q. O. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že o prejednávanom skutku sa
najskôr dozvedela ako riaditeľka školy „zo šumov v zborovni.“ Hovorilo sa to medzi učiteľmi. Neskôr,
keď s deviatakmi pripravovali mikulášske balíčky, od spolužiakov poškodeného tiež počula informácie,
že za jeho zranenie môže jeho mama. Neskôr sa rozprávala aj s poškodeným. Tento to povedal nejako

v náznakoch, zdôrazniac, že o tom nesmie hovoriť, že to má zakázané, lebo že by jeho mama mala z
toho zle. Keď prišli policajti z Bánoviec ho do školy vyšetrovať a pred nimi odmietol vypovedať, na druhý
deň prišiel do riaditeľne a oznámil svedkyni, že ľutuje, že to neurobil a že mal povedať celú pravdu.
Bola tam vtedy aj jeho triedna učiteľka. Svedkyni aj triednej učiteľke tam potom predviedol, ako to celé
bolo. S matkou boli pri stole, niečo jedli. Jeho mama sa niečo pýtala a on neodpovedal tak, ako si to

ona predstavovala. On ju stále rozčuľoval, následne ho začala naháňať s nožom. Nemal kam cúvať,
odrazu mu tiekla krv a mama potom chodila okolo neho a zaviezla ho na pohotovosť. Svedkyňa popis
týchto udalostí poškodeným považovala za vierohodný. Poškodený tiež hovoril o tom, že matka od neho
vyžadovala nejaké modely správania, aby sa vždy usmieval a aby pozitívne odpovedal na otázky a že
keď to nerobil, nebola s ním spokojná. Raz ho vyhodila von za dvere, celý deň tam bol v domácom

oblečení. Keď sa večer vracal domov, počul, ako jeho mama narieka nad ním. Svedkyni uviedol, že
vtedy pochopil, že jeho mama ho má veľmi rada. Svedkyňa vzťah poškodeného k matke vnímala ako
taký, že z nej má strach. Spomínal jej raz, že ak by mal 20 Eur, odišiel by do Humenného, kde má babku
a príbuzných, čo ho majú radi. Keď sa ho pýtala, či má súrodencov, najprv jej povedal, že nemá, ale pri
jednom z neskorších rozhovorov vyplynulo,

že brata má. Osobne poškodeného nikdy neučila. Podľa nej mal tendenciu začínať si a provokovať.
Používal aj neslušné výrazy. Čo sa týka šikny, táto sa na ich škole riešila. Boli udelené aj výchovné
opatrenia, aby niektorí žiaci poškodenému neubližovali. Matka nedala podnet na riešenie šikany.
Svedkyňa to riešila iba na základe informácií od pedagógov.Z výpovede svedka S. Š. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že počas víkendu, kedy sa skutok stal, bol
na školení. Keď prišiel domov, mohli byť asi dve hodiny až pol tretej popoludní. Vnútri bytu bolo zažaté

svetlo, na sporáku rozvarený obed. Volal najskôr manželke, neskôr F.. Keď sa manželka neskôr vracala
domov, stretli sa na parkovisku, ako parkovala auto. Povedala mu, že F. sa napichol na nôž. Vzťah jeho
manželky so synov F. bol veľmi dobrý. Tento je podľa svedka na ňu naviazaný. Kam sa ona pohne,
on ide za ňou. Svedkov syn A. obžalovanú nenávidel, odkedy sa poznali. Svedok je toho názoru, že
starí rodičia A. platili za to, aby obžalovanú ohováral. A. doma podvádzal, klamal. Strácali sa im veci.

Predavačkou bol prichytený v obchode, ako kradol. Keď mu toto správanie vytýkali, len sa to zhoršovalo.
Fyzické tresty sa u nich doma neaplikovali, ani kľačanie v kúte. O tom, že by na jeho syna A. obžalovaná
niekedy zaútočila, svedok nič nevie. A. F. ignoroval. A. bol nadmieru inteligentný a vedel to využívať.
Išiel tam, kde mu bolo lepšie, resp. kde to pre neho bolo výhodnejšie. Svedkovi ako policajtovi sa
takéto správanie nepáčilo. Vzťahy medzi svedkom a jeho synom A. neboli nikdy dobré. Bývalá manželka
svedka a jeho bývalí svokrovci mali opačný prístup k výchove A. než ako mal svedok.

Z výpovede svedkyne O. E. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že bola spolužiačkou poškodeného,
chodili do jednej triedy. Niekedy sa stávalo, že si poškodený vymýšľal, že klamal profesorom. Napr. že
má úlohy, pričom ich nemal, alebo že nemá súrodenca, neskôr, že má a pod. Keď sa po dlhšej absencii
vrátil do školy, pýtala sa ho počas jedného popoludňajšieho doučovania, kde bol. Uviedol jej, že mama

ho nechtiac napichla na nôž. Iné podrobnosti ku skutku nehovoril.

Z výpovede svedkyne E. Z. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že poškodený bol jej spolužiak. O tom,
čo sa mu stalo, sa dozvedela vtedy, keď ho doučovala. Jej a ešte jednej prítomnej spolužiačke na
otázku dôvodu jeho neprítomnosti povedal, že mama mu náhodou ublížila nožom, že ho náhodou bodla.

Poškodený podľa svedkyne si občas vymýšľal. Niekedy nevedeli, či mu majú veriť, raz spomínal, že má
brata, potom zase, že brata nemá. Na svoju rodinu sa pred ňou ako spolužiačkou nikdy nesťažoval. Ona
na ňom na základnej škole nepozorovala nikdy žiadne modriny. Medzi spolužiakmi nemal poškodený
veľa kamarátov. Bol taký tichší, správal sa viac detsky. Nemala s ním nikdy žiadne problémy. Keď jej
povedal o tom, ako došlo k jeho zraneniu, nebola si istá tým, či je to pravda.

Z výpovede svedka Z. D. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že bol spolužiakom poškodeného na
základnej škole. Sedeli spolu v jednej lavici, boli kamarátmi. Poškodený dlhšiu dobu nebol v škole.
Najskôr si mysleli, že bol chorý. Neskôr sa dozvedeli, že bol v nemocnici na chirurgii, kde mu zašívali
brucho. Keď sa ho po návrate pýtali, prečo bol preč, najskôr zapieral, neskôr sa priznal, pričom svedkovi

osobne uviedol, že sa pichol do brucha pri krájaní chleba. Svedkovi bolo divné, ako sa niekto môže
pichnúť, keď drží nôž čepeľou od seba. Poškodený mu uviedol, že sa mu nejako šmykla ruka a pichol
sa. Svedkovej spolužiačke povedal verziu, že ho pichla nechtiac jeho matka. Výsledky v učení mal podľa
svedka poškodený priemerné. Chodil do školy väčšinou posmutnelý. Svedok nevie, z akého
dôvodu. Niekedy si poškodený tiež vymýšľal, napr. keď nemal úlohu. Závažné klamstvá u neho svedok

nespozoroval.

K otázke zranenia, ktoré utrpel poškodený, bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec MUDr. M.Š.
O., z odboru zdravotníctvo a farmácia - odvetvie chirurgia, ktorý prezentoval závery svojho písomne
podaného posudku č. 6/2010 zo dňa 22.01.2010 a jeho dodatku č. 4/2011 zo dňa 02.01.2011. Z

týchto posudkov vyplynulo, že poškodený F. S. dňa 25.10.2009 utrpel hlbokú bodnú ranu nadbrušia
v pravom podrebrí-podhrudí (priebod prednej steny brušnej s 1 cm výbodom aj cez podbrušnicu),
kompletne prenikajúcu do brušnej dutiny, s chorobným poúrazovým nahromadením vzduchu v nej
(pneumoperitoneom, predoperačne potvrdeným na CT aj s krvným výronom do prednej brušnej steny),
ale bez poškodenia vnútrobrušných orgánov, liečené operačne (laparotomiou - klasickým otvorením a

revízioudutinybrušnejvcelkovejanestézii,nielaparoskopicky).Zmedicínskehohľadiskapochirurgickej
stránke sa jednalo o zranenie ťažké. Údaje o vzniku zranenia zodpovedajú objektívnemu nálezu, mohlo
byť spôsobené následkom aj jednorazového konania matky poškodeného - jeho aktívneho bodnutia
nožom. Spôsobením zranenia bola poškodená životne dôležitá funkcia celistvosti prednej steny brušnej
ako menej nápadného, ale i tak dôležitého orgánu. Poškodený bol vplyvom zranenia vyradený z

obvyklého spôsobu života najmenej v trvaní 3 - 4 týždne. Poškodenému v danom prípade hypoteticky
hrozilo až smrteľné nebezpečenstvo, a to nielen z povahy útočného predmetu, ale hlavne pre intímnu
blízkosť pečene, žalúdka, hrubého čreva a orgánov hrudnej dutiny.Z dodatku k znaleckému posudku vyplýva, že najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku zranenia
poškodeného bol po jeho aktívnom bodnutí nožom páchateľa. Na hlavnom pojednávaní znalec dodal,
že ak je nôž držaný voľne, dochádza v prípade neúmyselného napichnutia zvyčajne iba k ľahkému

povrchovému poraneniu. V prípade poškodeného však išlo o určitú razanciu. Hoci znalcovi nebol
predložený nôž, nebolo mu predložené šatstvo, cez ktoré prenikal nôž, nebol k dispozícii priamy
nezávislý svedok incidentu a ani popis zranení v zdravotnej dokumentácii nebol vyčerpávajúci, znalec
sa priklonil k záveru, že na prienik cez šatstvo, kožu, podkožie, pravý priamy brušný sval, zadnú pošvu a
pobrušnicu bolo treba určitý stupeň vyššieho násilia, vyššiu razanciu, ktorá by bola schopná to prekonať.

Preto tu mohlo ísť o aktívne vedené násilie. Variant neúmyselného vlastného napichnutia poškodeného
na nôž považuje preto znalec za menej pravdepodobný.

Zo záverov čítaného znaleckého posudku PhDr. Z. D., znalca z odboru psychológia (č.l. 91-127
spisu) vyplýva, že vplyv prežitých udalostí na psychiku poškodeného sa v minulosti neprejavil, v
súčasnosti sa neprejavuje, resp. prípadne doteraz sa neprejavuje, teda neprejavuje sa žiadnym

výrazným psychopathologickým spôsobom a nezanechal psychické následky na psychike poškodeného
a jeho osobnosti. Poškodený v čase vyšetrenia netrpel syndrómom týranej osoby, čiže netrpel diagnózou
syndrómu týraného, zneužívaného, zanedbávaného dieťaťa (Child Abuse and Neglect Syndrom, CAN).

Zo záverov čítaného znaleckého posudku MUDr. K. M. a MUDr. A. F., znalcov z odboru zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie psychiatria (č.l. 205-215 spisu) vyplýva, že znalci u poškodeného F. S. nenašli
prejavy, svedčiace pre prítomnosť niektorého ekvivalentu poúrazovej stresovej poruchy. Úraz zo dňa
25.10.2009,nezanechalupoškodenéhotrvaléduševnénásledky.Upoškodenéhosanejednáosyndróm
týranej osoby.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a
spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,

c) z osobitného motívu.

Podľa § 123 ods. 3 Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len
vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je
a) zmrzačenie,

b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
c) ochromenie údu,
d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
e) poškodenie dôležitého orgánu,
f) zohyzdenie,

g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
h) mučivé útrapy, alebo
i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona

rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

Podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona dieťaťom sa na účely Trestného zákona rozumie osoba mladšia

ako osemnásť rokov, ak nenadobudla plnoletosť už skôr.

Podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely Trestného zákona rozumie príbuzný
v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnompomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu ktorú utrpela jedna z nich, druhá
právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 139 ods. 1 Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie
a) dieťa,
b) tehotná žena,
c) blízka osoba,
d) odkázaná osoba,

e) osoba vyššieho veku,
f) chorá osoba,
g) osoba požívajúca ochranu podľa medzinárodného práva,
h) verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona, alebo
i) svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ.

Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje
k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k
dokonaniu trestného činu.

Aj keď obžalovaná M. Š. spáchanie skutku poprela a jej verziu skutkového deja podporil svojou

výpoveďou sám poškodený F. S., pričom v jej prospech vyznieva aj obsah výpovede svedka S.
Š. a nepriamo aj svedkyne B. C., vyhodnotením dôkazov každého jednotlivo, no najmä všetkých v
ich vzájomnej súvislosti, dospel súd k právnemu záveru, že vina obžalovanej bola v tomto konaní
preukázaná v rozsahu, ktorý možno označiť za jednoznačný a nepochybný. Obžalovanú predovšetkým
usvedčujú závery znaleckého posudku MUDr. M. O.. Tento dospel k názoru, ktorý podrobne a logicky

na hlavnom pojednávaní aj vysvetlil, že na taký prienik noža do tela poškodeného, k akému dňa
25.10.2009 došlo, bolo treba určitý stupeň vyššieho násilia, muselo ísť o vyššiu razanciu, ktorá by
bola schopná prekážku v podobe šatstva, pružnej kože a brušného svalu prekonať. Preto v prípade
zranenia poškodeného išlo s oveľa väčšou pravdepodobnosťou o aktívne vedené násilie zo strany
útočníka. Variant neúmyselného vlastného napichnutia poškodeného na nôž považoval znalec za menej

pravdepodobný. Závery znalca sú následne relevantne podporené obsahom výpovede svedka A. Š..
Tento spontánne a veľmi plasticky opísal metódy obžalovanej, aplikovanej dlhodobo pri jeho výchove,
pričom uviedol, že tieto uplatňovala obžalovaná nielen voči nemu ako nevlastnému synovi, ale tiež voči
vlastnému synovi - poškodenému. Sám bol obeťou dvoch útokov vedených obžalovanou za použitia
noža, pričom tiež popísal situácie, pri ktorých k takýmto útokom obžalovanej spravidla dochádzalo.

Následným výsluchom svedka S. Š. tu bola zaznamenaná snaha o spochybnenie dôveryhodnosti A.
Š. vlastným otcom. Nebolo však relevantne preukázané, že by svedok A. Š. si ním prezentované
udalosti vymyslel. Veď ak nič z toho, čo uviedol, sa mu nemalo ako a kde podľa obžalovanej a jeho
otca stať, absentovalo logické vysvetlenie, prečo by A. Š. obžalovanú krivo obviňoval a takto sám
seba iniciatívne zaťažoval opakovanou povinnosťou svedčiť, spojenou so značným rizikom odhalenia

nečestného úmyslu niekoho krivo obviniť. Vierohodnosť ním prezentovaných zážitkov s obžalovanou
preukazuje najmä skutočnosť, že takmer ihneď po dovŕšení plnoletosti bez váhania opustil domácnosť,
v ktorej sociálne dominovala obžalovaná a nebyť jeho opätovného vyťažovania orgánmi činnými v
trestnom konaní a súdom, zrejme by s ňou už nikdy dobrovoľne neprišiel ani len do letmého kontaktu.
U svedkýň PaedDr. B. S. a P.. Q.F. O. nebola zistená žiadna okolnosť, pre ktorú by bolo možné ich

výpovede vyhodnotiť ako účelové alebo vymyslené. Ani jedna z nich nemala žiadny osobný záujem
na kriminalizácii obžalovanej. Naopak, ich konzistentný prístup k celej kauze počas všetkých štádií
trestného konania, ktoré absolvovali, svedčí o ich prioritnej snahe ako pedagogičiek hájiť záujmy
poškodeného, ktorý bol žiakom ich školy. Pritom práve priebeh skutkového deja, aký mal týmto
dvom svedkyniam za ich súčasnej prítomnosti opísať v škole poškodený a ktorý skutkový dej obe v

hlavných rysoch zhodne interpretovali aj na hlavnom pojednávaní, je jednak v súlade so zisteniami
znalca MUDr. M. O. vo vzťahu k následku, ako aj v súlade s obsahom výpovede svedka A. Š. vo
vzťahu k charakteristickým znakom situácií, za akých dochádzalo k prejavom násilia obžalovanej, dňa
25.10.2009 voči vlastnému synovi. Čo sa týka popierania skutku priamym účastníkom - poškodeným
F. S., tu súd dodáva, že u neho ide o osobu spadajúcu nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti do

sféry bezprostredného sociálneho a emocionálneho vplyvu obžalovanej, ktorý bol a zrejme ešte stále je
intenzívny. Je preto pochopiteľné, že následná normalizácia sociálnej interakcie v rámci vzťahu matka-
syn, do akej ich koexistencia snáď dospela od spáchania skutku do času vykonávania dokazovania
na hlavnom pojednávaní, spôsobila u poškodeného, v minulosti síce emocionálne deptaného a fyzickyvýchovne neprimerane trestaného, avšak vlastnú matku aj vtedy aj teraz stále intenzívne milujúceho
syna, prevahu takého videnia sveta a udalosti zo dňa 25.10.2009, aké celej kauze pripisuje obžalovaná.
Uvedené je viditeľné najmä z verbálnej prezentácie ich vzťahu nielen obžalovanou, ale aj poškodeným

a sprostredkovane aj svedkom S. Š., ako vzťahu ideálneho, nemajúceho žiadnej chyby, pričom práve u
poškodeného táto časť jeho výpovede, týkajúca sa vzťahu matka-syn, pôsobila skôr ako namemorovaná
poučka, než ako z vlastných zážitkov vyvierajúci spontánny produkt mysle prezentovaný pri jeho
vypočúvaní na hlavnom pojednávaní.

Súdu sa teda vykonaným dokazovaním javilo ako nepochybné, že obžalovaná naplnila svojím konaním
znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, keďže bolo preukázané, že v úmysle
spáchať zločin sa dopustila konania bezprostredne smerujúceho k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví
inému, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo a tento čin spáchala na chránenej osobe - blízkej
osobe a dieťati. K tejto právnej kvalifikácii sa súd priklonil vychádzajúc najmä zo záverov znalca MUDr.

M. O.. Na tomto mieste možno odkázať na právne konklúzie obžaloby, v zmysle ktorých pre záver, že
ťažká ujma na zdraví bola páchateľom spôsobená úmyselne, nie je nutné, aby páchateľ chcel spôsobiť
práve také poranenie, ktoré bolo jeho konaním spôsobené. Z hľadiska úmyslu spôsobiť ťažkú ujmu na
zdraví stačí zistenie, že páchateľ vedel, že svojím konaním môže spôsobiť tento ťažší následok a bol
s tým uzrozumený. Ak páchateľ konal v úmysle spôsobiť niekomu ublíženie na zdraví a použije k tomu

zbraň, pričom ide o zbraň, ktorej použitie proti telu druhého má spravidla za následok ťažkú ujmu na
zdraví a smeruje proti dôležitým častiam tela, je nutné z toho usudzovať na úmysel páchateľa spôsobiť
ťažkú ujmu na zdraví. Obžalovaná sa skutku dopustila ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt.
Súd nemal za preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovanej za tento skutok. U obžalovanej
ide o konanie úmyselné, pretože vedela, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť

porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bola s
takýmto následkom uzrozumená. Zákonom chráneným záujmom v tejto trestnej veci je ochrana života
a zdravia.

Z odpisu z registra trestov obžalovanej (č.l. 283 spisu) vyplýva, že doposiaľ nebola súdne trestaná. Zo

správy Obvodného úradu v Novom Meste nad Váhom (č.l. 282 spisu) vyplýva, že nebola riešená za
priestupok. S. na X. Q. S. T. H. Z. H. N. ako S. S..

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život.

Podľa § 14 ods. 2 Trestného zákona pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej

na dokonaný trestný čin.

Podľa § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej Trestným zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo za pokus
trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie

trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.U obžalovanej súd identifikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, pričom u
nej neidentifikoval žiadnu priťažujúcu okolnosť. Hoci zákonom stanovená trestná sadzba, z ktorej súd
pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal, je v rozmedzí od 5 rokov do 12 rokov, dospel súd k

záveru, že u obžalovanej je možné a tiež dôvodné uvažovať o aplikácii inštitútu mimoriadneho zníženia
trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby (§ 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona).
Súd je toho názoru, že aj od pod dolnú hranicu zníženého trestu možno očakávať naplnenie jeho účelu,
ktorým je ochrana spoločnosti a náprava páchateľa. Aj keď čin spáchaný obžalovanou bol sprievodným
znakom odsúdeniahodných výchovných metód obžalovanej, aplikovaných na poškodenom, deklarácia

viny prichádza už v čase, kedy poškodený je plnoletý. V tomto štádiu vývoja vzájomného vzťahu
matka-syn, by prísna trestná represia v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa názoru súdu
prekračovala svoj zmysel. Takýto prístup k výške trestnej sankcie a tiež spôsobu jej výkonu okrem
skutočnosti, že v konaní obžalovanej išlo iba o pokus trestného činu a nie dokonaný trestný čin,
odôvodňuje aj doba, ktorá do vyhlásenia rozsudku uplynula od spáchania skutku, počas ktorej nie sú
u obžalovanej evidované výchovné excesy, prípadne inak neštandardné metódy výchovy smerom k

poškodenému. S poukazom na uvedené úvahy súd obžalovanej uložil podľa § 155 ods. 2 Trestného
zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1
Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil
probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe, ktorú podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určil

na 5 rokov. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g) Trestného zákona obžalovanej ako súčasť probačného
dohľadu uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Takto uložený trest
považuje súd s poukazom na okolnosti tohto prípadu za zákonný a primeraný. Trest súčasne primeranou
mierou vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V lehote na podanie odvolania podal prokurátor proti tomuto rozsudku odvolanie proti výroku o treste
v neprospech obžalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom

súde Nové Mesto nad Váhom. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.