Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 15, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/6/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406201410
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2012:1406201410.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave samosudkyňou JUDr. Silviou Walterovou v právnej veci

navrhovateľa: Ľ. G., T.. XX.X.XXXX, H. G. X, H. zastúpený JUDr. Evou Fridrichovou, Pribišova 31,
Bratislava proti odporkyni: J. G., T.. XX.XX.XXXX, H. W. T. D. XXX zastúpená JUDr. Ľuboslavom
Kašubom, Pribišova 25, Bratislava o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov sa prikazuje do výlučného vlastníctva
navrhovateľa:

- účet vedený v G. G., Z..G.., Č. Ú.: XXXXXXXXXX so zostatkom vo výške 1.015,92 eura,

a do výlučného vlastníctva odporkyne:

- účet vedený vo D.J. Ú. H., Z..G.., Č. Ú.: XXXXXXXXXX so zostatkom vo výške 199,64 eura.

II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu 37.808,04 eura do 12
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Účastníci sú povinní zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok 2.346,- eur na účet
Okresného súdu Bratislava IV do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31.1.2006, doplneným dňa 14.6.2006 domáhal
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov po rozvode manželstva. Návrh odôvodnil tým,
že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 12C 109/04, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.

10. 2004 bolo jeho manželstvo s odporkyňou rozvedené. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 18C 8/05
sa stala odporkyňa výlučnou nájomkyňou 3 - izbového družstevného bytu, nachádzajúceho sa D. H.
na N. Č.. X, na X. poschodí. Nakoľko odporkyňa zostala v uvedenom byte bývať, mal záujem uzavrieť
mimosúdnu dohodu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, aby mu vyplatila
polovicu z hodnoty členského podielu na uvedenom byte.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila z dôvodu, že návrh nezahŕňal celú masu BSM ako aj

z dôvodu, že predmetný byt nepatrí do BSM, nakoľko stanovy družstva presne určujú pridelenie bytu
a jeho majetkové vyrovnanie. Žiadala vyporiadať náhradu mzdy, ktorá bola navrhovateľovi vyplatená
v súvislosti s konaním o určenie neplatnosti výpovede a náhrady mzdy vedenom na Okresnom súde
BratislavaIpodsp.zn.21C33/01aúspory,ktorémalikaždýnasvojomúčte.Ďalejžiadalavyporiadaťdlh,ktorý im vznikol voči SBD Bratislava IV ako nedoplatok na nájomnom a službách spojených s užívaním
bytu, ktoré uhradila ona.

Rozsudkom č. k. 16C/6/2006-243 zo dňa 3.11.2009 tunajší súd rozhodol o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov tak, že uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie
jeho podielu 45.579,88 eura do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť náhradu trov konania
voči štátu 90,93 eura na účet tun. súdu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň uložil
účastníkom povinnosť zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok 2.841,50 eura na účet

tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Voči uvedenému rozsudku podala odporkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie a Krajský súd
v Bratislave uznesením č. k. 14Co/52/2010 zo dňa 29.6.2010 vyššie uvedený rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Na základe vykonaného dokazovania (pred vyhlásením rozsudku zo dňa 3.11.2009 a po vrátení veci
odvolacím súdom) mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 12C 109/2004-24 zo dňa 14.9.2004 bolo manželstvo účastníkov
uzavreté dňa X.XX.XXXX rozvedené. Súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá T.

G., T.. XX.X.XXXX na čas po rozvode zverená do výchovy odporkyne a navrhovateľ sa zaviazal
prispievaťnajejvýživusumou2.500,-Skmesačne.Rozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa25.10.2004.
Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že obaja účastníci zhodne potvrdili dlhotrvajúce problémy v
spolužití, vzájomné odcudzenie a nadviazanie nových známostí v poslednom období. Navrhovateľ sa
vo februári 2004 zo spoločnej domácnosti odsťahoval Ako príčinu vážneho rozvratu manželstva súd

zistil rozdielnosť pováh účastníkov a ich predstáv o vzájomnom spolužití, keď účastníci nepreukázali
tvrdenia nadväzovaní známostí druhým manželom pred rozvratom manželstva a ani neoznačili dôkazy
na preukázanie týchto tvrdení.

V konaní bola predložená odporkyňou dohoda medzi manželmi o vzájomnom vyporiadaní zo dňa

28.1.2005, ktorú navrhovateľ namietal z dôvodu, že ju nepodpísal a ani ju nepozná. Odporkyňa k dohode
uviedla, že navrhovateľ dohodu podpísal, pri jej uzavretí boli len oni. Podstatou dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je, že sa vykoná vyporiadanie tak jednotlivých vecí ako
aj celej masy spoločného spoluvlastníctva manželov. Čiastočná dohoda je len prípravou pre celkovú
dohodu a platí pri dokončení dohody. Dôležité a rozhodné je len konečné riešenie. V danom prípade

však dohoda zo dňa 28.1.2005 nezahŕňala celý majetok účastníkov. Ak si účastníci neboli vedomí, čo
všetko do spoločného majetku patrí, prípadne, čo sa môže ešte objaviť, bolo vhodné v dohode uviesť
aj opatrenia týkajúce sa vecí, ktoré neboli zahrnuté v tejto dohode o vyporiadaní. V predmetnej dohode
v bode 3. je uvedené, že navrhovateľ prehlásil, že dobrovoľne opustil spoločnú domácnosť a zrieka
sa akýchkoľvek nárokov na svoj podiel na majetku získanom spoločne za trvania manželstva vrátane

svojho družstevného podielu k ich bytu v prospech odporkyne ako bývalej manželky. V prípade ak
podľa tvrdenia odporkyne došlo medzi ňou a navrhovateľom k dohode, prečo túto dohodu nepredložila
Stavebnému bytovému družstvu a prečo podávala na tunajší súd návrh o zrušenie práva spoločného
nájmu bytu, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 18C/8/2005. V rámci tohto konania navrhovateľ predložil súdu list
zodňa5.5.2005(návrhbolpodanýodporkyňoudňa25.5.2005)adresovanýodporkyni,vktoromnavrhuje

vyporiadať BSM dohodou. Uvedený list si odporkyňa v odbernej lehote neprevzala a na pojednávaní o
vyporiadaní BSM po nahliadnutí do tohto listu uviedla, že ho vidí prvýkrát. Vzhľadom k vyššie uvedeným
skutočnostiam dospel súd k záveru, že účastníci konania sa po právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedohodli. Nakoľko k dohode o vyporiadaní
BSM medzi účastníkmi nedošlo, súd z dôvodu hospodárnosti konania zamietol návrh na vypočutie

svedkov Y. U., J. G. I.. Z. N. R., ktoré sa mali vyjadriť k uzavretiu dohody o vzájomnom vyporiadaní zo
dňa 28.1.2005.

Súd po zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov rozvodom ich manželstva (§ 148 ods. 1 Obč.
zák.) v zmysle § 149 ods. 3 Obč. zák. vykonal vyporiadanie tohto bezpodielového spoluvlastníctva.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v §150.Podľa § 149 ods. 3 Obč. zák. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
manželov súd.

Podľa § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo , čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý s manželov staral o rodinu ,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba

vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Zo zhodných výpovedí účastníkov mal súd preukázané, že účastníci za trvania manželstva nadobudli
nehnuteľnosť - 3-izbový družstevný byt nachádzajúci sa v H. na N. O. Č.. X a účty špecifikované v
bode I. výrokovej časti rozsudku.

Dňa 5.4.1990 bola medzi Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV a navrhovateľom uzavretá
dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, na základe ktorej družstvo ako vlastník odovzdalo navrhovateľovi
do užívania H. Č.. XXX, na X. C., na N. Č.. X D. H. pri spoločnom členstve manželky J.. Účastníkom
počas manželstva vznikol spoločný nájom a spoločné členstvo v družstve.

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 18C 8/2005-30 zo dňa 8.11.2005 bolo zrušené účastníkom právo
spoločného nájmu k bytu nachádzajúcemu sa v H. na N. O.. Č.. X, na X. C., H.E. Č.. XXX s tým, že tento
byt bude ďalej užívať ako nájomca navrhovateľka. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.1.2006.

Dodatkom zo dňa 15.8.2006 k dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 5.4.1990 uzavretého

medzi Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV ako prenajímateľom a odporkyňou ako nájomcom
sa výlučnou nájomníčkou predmetného bytu stala dňom 26.1.2006 odporkyňa.

Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu č. XXXX/XXX/XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX SBD
Bratislava IV ako prevádzajúci previedol na odporkyňu ako nadobúdateľku predmetný byt do vlastníctva.

Zo znaleckého posudku č. 76/2011 zo dňa 10.112011 znalca Ing. Juraja Nagya súd zistil všeobecnú
hodnotu členského podielu v SBD k predmetnému bytu rovnajúcej sa trhovej hodnote, za ktorú je možné
v súčasnosti nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia
a veku, podľa stavu bytu ku dňu zrušenia spoločného členstva v bytovom družstve, t. j. dňa 26.1.2006,

ktorá predstavuje sumu 77.000,- eur.

Po vykonanom dokazovaní medzi účastníkmi nebola sporná výška aktív, ktoré pozostávajú z účtu
navrhovateľa vedeného v G. G., Z..G.. Č..: XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu 25.10.2004 vo
výške 1.015,92 eura (30.605,50 Sk) a účtu odporkyne vedeného vo D., Z..G.. Č..: XXXXXXXXXX so

zostatkom ku dňu 5.11.2004 vo výške 199,64 eura (6.014,50 Sk). Súd prikázal každému z účastníkov
ten účet vedený v peňažnom ústave, na meno ktorého je tento účet vedený.

Spornou medzi účastníkmi ostala hodnota členského podielu v bytovom družstve. Navrhovateľ titulom
vyporiadania hodnoty členského podielu v bytovom družstve žiadal o priznanie jeho polovice. Spoločnú

domácnosť opustil ešte pred rozvodom manželstva a v konaní o zrušenie právo spoločného nájmu
k bytu súhlasil s tým, aby nájomníčkou bytu bola odporkyňa. Odporkyňa nesúhlasila s vyporiadaním
hodnoty členského podielu, nakoľko uviedla, že predmetný byt nie je predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, keďže účastníkom bolo zrušené užívacie právo k bytu a len ona sa stala
jeho užívateľkou. Toto tvrdenie odporkyne súd vyhodnotil ako účelové, nakoľko bolo preukázané, že

účastnícipočasmanželstvanadobudlivyššieuvedenýdružstevnýbyt,teda počasmanželstvaimvznikol
spoločný nájom k tomuto bytu. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nie je hodnota
bytu ale hodnota členského podielu v bytovom družstve. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo 29/2000, podľa ktorého všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je
cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k

bytu v porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. Obvykle sa táto cena (tiež trhová hodnota)
zisťuje porovnaním s už zrealizovanými predajmi a kúpami podobných bytov v danom mieste a čase.
Vzhľadom k tomu, že počas manželstva bol účastníkom pridelený družstevný byt, vznikol im spoločný
nájom k družstevnému bytu, ktorý bol zrušený rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 18C 8/2005-30 zo dňa8.11.2005 s tým, že tento byt bude ďalej užívať ako nájomca odporkyňa. Zmluvou o prevode vlastníctva
družstevného bytu č. XXXX/XXX/XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX SBD Bratislava IV previedlo odporkyni
predmetný byt do vlastníctva. Na základe uvedených skutočností súd do masy BSM zahrnul všeobecnú

hodnotučlenskéhopodieluvbytovomdružstve,určenúvyššieuvedenýmznaleckýmposudkomvovýške
77.000,- eur.

Odporkyňa žiadala zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj náhradu mzdy, ktorá bola
navrhovateľovi vyplatená vo výške 101.560,- Sk na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.

k. 21C/33/2001-144 zo dňa 15.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2005 v spojení s
rozsudkomKrajskéhosúduvBratislaveč.k.4Co/7/2005-178zodňa19.10.2005.Súdtútonáhradumzdy
nezahrnul do masy BSM a túto nevyporiadal z dôvodu, že náhrada mzdy bola navrhovateľovi vyplatená
až po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov (rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 25.10.2004). Mzda, príp. náhrada mzdy patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov len
v tom prípade, keď došlo k jej vyplateniu v čase trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

ktoré zaniká dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V danom prípade bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov zaniklo dňa 25.10.2004, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode
manželstva a náhrada mzdy bola navrhovateľovi priznaná až dňa 19.10.2005, kedy nadobudol rozsudok
o náhrade mzdy právoplatnosť.

Odporkyňa ďalej žiadala ako záväzok zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov aj
nedoplatky súvisiace s užívaním predmetného bytu za obdobie rokov 2004 až 2006 vo výške 158.811,-
Sk, polovica 79.405,50 Sk, ktoré už uhradila. Súd na tento záväzok neprihliadol, nakoľko ide o spoločné
záväzky účastníkov, ktoré mali byť riešené v rámci iných konaní (odporkyňa mala žiadať od navrhovateľa
zaplatenie nákladov spojených s užívaním bytu) a navyše navrhovateľ v byte od februára 2004 nebýval.

Súd zahrnul do masy BSM len záväzok - nedoplatok na vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a služieb
s tým spojených za rok 2003 vo výške 17.101,- Sk, ktorý zaplatila odporkyňa počas trvania manželstva
účastníkov, pričom polovica predstavuje 8.550,50 Sk, po prepočte konverzným kurzom 283,82 eura.

V prejednávanej veci nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby sa súd pri

vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku, pričom ani jeden
z účastníkov sa tohto ani nedomáhal. Súd uložil odporkyni vyplatil navrhovateľovi sumu 37.808,04
eura, ktorá pozostáva z polovice hodnoty členského podielu v bytovom družstve vo výške 38.500,- eura
a polovice zostatku na účte odporkyne vo D., Z..G.. vo výške 99,82 eura, ktorý je bol prikázaný do
výlučného vlastníctva (spolu 38.599,82 eura) mínus polovica nedoplatku na vyúčtovaní nákladov za

užívanie bytu a služieb s tým spojených za rok 2003 vo výške 283,82 eura (odporkyňa uhradila celý
nedoplatok za rok 2003) a polovica zostatku na účte navrhovateľa D. G. G., Z..s. vo výške 507,96
eura, ktorý bol prikázaný do výlučného vlastníctva navrhovateľa (spolu 791,78 eura). Súd určil odporkyni
lehotu na splnenie uvedenej povinnosti 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), v priebehu ktorej bude mať čas a možnosť zabezpečiť si prostriedky

na splnenie uvedenej povinnosti.

Súd zaviazal účastníkov spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu za vyporiadanie BSM súdny poplatok vo
výške 2.346,- eur, ktorý predstavuje 3% z hodnoty aktív, ktoré boli vo výške 78.215,56 eura (položka 6,
písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov).

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.)

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.