Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, January 27, 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/60/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010174
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3811010174.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného N.

H. na hlavnom pojednávaní dňa 27.1.2012 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný N. H., nar. X.X.XXXX v Žiari nad Hronom, okres Žiar nad Hronom, trvale bytom D., V. V.
XXXX/XB, prechodne bytom R., D. ulica XX, t.č. bytom W. A., R. - G., O. XXX/X- byt č. XX,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry K. H., nar. X.X.XXXX

a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 13P/612/09-20 zo dňa 29.12.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.1.2010, bol zaviazaný platiť matke dcéry I. H. výživné 90,- eur mesačne, a to do
10-teho v mesiaci, túto povinnosť v Bojniciach úmyselne neplnil od 30.12.2009 do 21.11.2011, hoci bol
zamestnaný a mal príjem, zaplatil výživné v celkovej výške 187,- eur a na výživnom zostal dlhovať I. H.
1.883,- eur, pričom čin spáchal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. 1T/214/09-90
zo dňa 10.9.2009, právoplatným 8.1.2010, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
odsek 2 Trestného zákona,

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a bol
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno c) Trestného zákona č. 300/2005
Z.z. v znení Zákona č. 224/2010 Z.z. (ďalej len Trestný zákon).

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, ktoré konal v zmysle § 252 odsek 2 Trestného poriadku v neprítomnosti
obžalovaného N. H., sa oboznámil s výpoveďou obvineného N. H. z prípravného konania č.l. 8-12,

vypočul svedkyňu I. H., oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi.

O. N. H. vo výpovedi z prípravného konania vypovedal, že vyživovaciu povinnosť si na dcéru K. v období
uvedenom v skutku neplnil, pretože nevedel vyjsť z peňazí, ktoré zarobí. Výplata mu chodí na účet.
Vozidlo Fiat 128, aj keď je písané na neho, už nevlastní. Má exekúciu za nenastúpenie do práce - 1.700,-
eur. Dcére kupuje veci, kúpil jej tenisky, keď sa stretnú, dá jej aj 5 eur. Neplnenie výživného ľutuje.

Svedkyňa I. H. vypovedala, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 13P/612/2009 zo dňa
29.12.2009 bol obžalovaný povinný prispievať na výživu ich dcéry K. k jej rukám výživným vo výške 90
eur mesačne do 10. dňa v mesiaci. Túto povinnosť si riadne a včas neplní .Niektoré mesiace jej nezaslal
žiadne výživné, niekedy zaslal nie celú sumu. V januári 2010 jej zaslal 37,- eur, vo februári nezaslal

žiadne výživné, v marci jej zaslal 59 eur, v apríli nič, v máji 25 eur, následne jej zaplatil len v októbri
40 eur a v decembri 2011 sumu 26 eur. Výživné jej obžalovaný platil vždy poštou, do ruky jej nedával
peniaze. Keď sa dcéra s ním stretla, mohol jej niekedy dať 2-3 eurá, žiadne tenisky jej však nekupoval
Ona pracuje, jej mesačný príjem môže byť vo výške do 400 eur. Dcéra od septembra 2011 navštevuje
Strednú odbornú školu L. v D., odbor kaderníčka a v súvislosti s nástupom na túto školu mala v septembri

väčšie výdaje, s ktorými si musela pomôcť požičaním od manželových rodičov. V iných obdobiach to aj
bezurčenéhovýživnéhozvládala.Náhradnévýživnénepoberá.NaOkresnomsúdePrievidzaprebiehalo
pojednávanie o zníženie výživného obžalovaného, návrh súd zamietol. Rozsudok nie je právoplatný.
Od dcéry vie, ráno v deň pojednávania si na Face Book-u písala s manželkou obžalovaného, že je
obžalovaný bez pracovného pomeru.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - rodným listom a potvrdením o návšteve školy K. H. č.l. 60-61,
trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/214/2010 zo dňa 10.9.2010, právoplatným
8.1.2010, obžalovaný ho prevzal 29.12.2010 č.l. 25-26, ktorým bol obžalovaný H. uznaný vinným z
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona a bol mu uložený trest

odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 16 mesiacov (neplnenie vyživovacej povinnosti bolo voči tej istej dcére do obdobia 10.9.2009),
rozsudkom č.l. 27, 28-29, sp.zn. 13P/612/2009 o určení povinnosti obžalovaného prispievať na výživu
dcéry K. k rukám matky mesačne vopred do 10-teho v mesiaci sumou 90 eur, poštovými poukážkami č.l.
32-33, ktoré potvrdili výpoveď svedkyne I. H. o zaplatení časti zameškaného výživného obžalovaným

spolu v sume 161 eur, správami Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č.l. 34-35, z ktorej vyplýva,
že zamestnávateľom obžalovaného od 1.10.2010 bola spoločnosť IMI SPED, s.r.o., správami Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny č.l. 36-37, z ktorých vyplýva, že v rozhodnom období nebol obžalovaný v
ich evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberal dávky v hmotnej núdzi. Obžalovaný je vlastníkom
osobného motorového vozidla FIAT 128, správa č.l. 39, jeho hodnota bola odborným vyjadrením

stanovená na 100 eur (č.l. 65). Oboznámil sa so správou zamestnávateľa č.l. 50-53, mzdovými listami, z
ktorých vyplýva výška čistej mesačnej mzdy obžalovaného okolo 285 eur mesačne, výškou mesačných
cestovných náhrad 424,07 eur do 17.9.2010 a od 1.10.2010 do 31.12.2010 vo výške 622,02 priemerne
mesačne, č.l. 54, 56-57, zamestnávateľ TOPNAD, a.s., z ktorej vyplýva, že obžalovaný u nich pracoval
v septembri 2010 a mal čistú mesačnú mzdu 119,77 eur a októbri 2010, kedy pracoval len do 7.10.

a mal mzdu 59,76 eur, obžalovaný nenastúpil do práce, a tak spoločnosť s ním skončila pracovný
pomer v skúšobnej dobe. Súd sa oboznámil i s rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 6P/34/2011
a listinnými dôkazmi z tohto spisu - lustráciou zo Sociálnej poisťovne, mzdovými listami č.l.106-114,
z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol zamestnaný až do apríla 2011, kedy ukončil pracovný pomer.
Obžalovaný sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie, no stalo sa tak až k 21.11.2011, správa č.l. 104.

S poukazom na vyššie uvedené dôkazy, jednotlivo i súhrnne, z nich čiastočne i vzhľadom na samotnú
výpoveď obžalovaného, predovšetkým však vzhľadom na výpoveď svedkyne I. H., oboznámené listinné
dôkazy mal súd preukázané, že obžalovaný v období od 30.12.2009, teda deň po prevzatí trestného
rozkazusp.zn.1T/214/09aždoevidencieakouchádzačozamestnaniedňa21.11.2011,sinapriektomu,

že mal dostatok príjmov zo zamestnania riadne a včas neplnil vyživovaciu povinnosť na svoju dcéru K.,okrem uhradeného výživného vo výške 187 eur stanovenú mu rozhodnutím súdu a na výživnom tak
zostal dlhovať sumu 1.883 eur, skutku sa dopustil napriek tomu, že bol za takýto čin v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil

zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno
c) Trestného zákona.

Štát má záujem na riadnej výchove a výžive maloletých, nezaopatrených detí. Neoddeliteľnou súčasťou
toho je i predpoklad mať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb dieťaťa. Obžalovaný

svojim konaním porušil tento záujem spoločnosti.

Súd sa oboznámil so správami charakterizujúcimi osobu obžalovaného N. H.. Obžalovaný nebol
doposiaľ postihnutý v priestupkovom konaní, správa č.l. 62, v mieste bydliska, ako to vyplynulo zo správy

o povesti, nie sú o ňom známe žiadne negatívne poznatky, obžalovaný bola doposiaľ jedenkrát súdne
trestaný, rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/214/2010, č.l.63.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil účel trestu vyplývajúci z § 34 odsek 1 Trestného zákona, zohľadniac
okolnosti spáchania skutku, jeho následky, zohľadniac osobu obvineného, jeho doterajší spôsob života,

možnosť jej nápravy, resp. ostatné skutočnosti významné a určujúce pri určovaní druhu a výmery
trestu, v neposlednom rade nutnosť prihliadnuť na okolnosť, že obžalovaný sa skutku dopustil v čase
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a tým povinnosť prihliadnuť na ustanovenie § 49
odsek 2 Trestného zákona - nemožnosť podmienečného odkladu výkonu trestu v prípade, že odsudzuje
páchateľa za úmyselný trestný čin, ktorého sa páchateľ dopustil v čase plynutia jeho skúšobnej

doby, nemanie splnenia zákonných podmienok pre uloženie iného napr. alternatívneho trestu, dospel k
záveru, že na ochranu spoločnosti, morálne odsúdenie konania obvineného, no predovšetkým i na jeho
prevýchovu, bude dostatočný i primeraný trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby - v trvaní
15 mesiacov nepodmienečne. Pretože obvinený nebol v posledných 10. rokoch vo výkone trestu, na
výkon uloženého trestu ho súd v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, zaradil do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Takýto trest súd hodnotil ako zákonný, spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.