Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 13, 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/101/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010370
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3811010370.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 13.1.2012 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému J. U., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: J. U., nar. XX.X.XXXX v U., trvale bytom D. Q. T., K.. XX/X, t. č. vo výkone trestu v Ústave
na výkon trestu v Ilave,

j e v i n n ý , ž e

1/dňa17.4.2010o21:00hod.vF.,okresR.naR.ulicispoločnesodsúdenýmN.U.napadlipoškodeného
N. E., tak, že odsúdený N. U. ho päsťou udrel do tváre, obžalovaný J. U. poškodeného sotil na zem a
ležiaceho ho opakovane udieral päsťou, poškodenému sa podarilo vstať a počas úteku z miesta činu ho
obžalovaný J. U. dobehol a opäť poudieral päsťou v dôsledku čoho poškodený utrpel krvnú podliatinu
líca oboch pier, bolestivosť chrbta, čo si narušenie obvyklého spôsobu života nevyžiadalo.

2/ dňa 19.4.2010 v čase o 11:00 hod. v R. na ul. T. XX/G. v priestore D.N. R. na 1. poschodí vstúpil do
neuzavretej kuchynky určenej pre zamestnancov úradu a z voľne zavesenej kabelky na stoličke odcudzil
dámsku peňaženku hnedej farby s finančnou hotovosťou 20 eur, čím spôsobil poškodenej H. D.kodu
odcudzením v celkovej výške 25 eur.

Napriek tomu, že bol rozhodnutím Obvodného úradu R., odboru všeobecnej vnútornej správy
C/2009/0001 zo dňa 19.5.2009, právoplatným dňa 16.6.2009 postihnutý za priestupok proti majetku
podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložením pokuty

vo výške 33 eur a

napriek tomu, že bol rozhodnutím Obvodného úradu Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy pod
č. D/2009/1065 zo dňa 27.11.2009, právoplatným toho istého dňa postihnutý za priestupok proti majetku
podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších prepisov sankciou a to
pokarhaním,

t e d a

v bode 1
spoločným konaním sa dopustil fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržností tým, že napadol
iného,

v bode 2

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch
postihnutý,č í m s p á c h a l

v bode 1
prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona č. 300/2005
Z. z.

v bode 2
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods. 1, § 42 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), m) Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. k súhrnnému
trestu odňatia slobody 20 (dvadsať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. súd zároveň z r u š u j e výrok o treste, ktorý bol
uloženýobžalovanémuJ.U.trestnýmrozkazomOkresnéhosúduTrenčínč.4T46/2010zodňa6.7.2010,
vyhlásený dňa 8.10.2010, právoplatný dňa 19.10.2010 ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po tom čo v súvislosti so skutkom pod bodom 2 tohto rozsudku prijal
vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku a v súvislosti s týmto skutkom vykonal
dokazovanie len ohľadne výroku o treste, ku skutku pod bodom 1 tohto rozsudku vypočul obžalovaného,

vypočul svedkov U., E., E., U., E., U., R., W., X., U., J., podľa § 269 Tr. poriadku oboznámil zápisnicu o
rekogníciíčl.38-60,správyčl.95-104,správy,posudky,registertrestovčl.139-149,zospisu1T137/2011
bol oboznámený register trestov čl. 100, trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín č. 4T 46/2010 zo dňa
6.7.2010, právoplatný dňa 19.10.2010 na čl. 53-54, správy o povesti čl. 59-60, odpis registra trestov a
registra priestupkov čl. 39-41.

Obžalovaný U. ku skutku pod bodom 1 okrem iného uviedol, že spolu s U. išli z nejakej diskotéky, išli
smerom k J. ulici, cestou stretli poškodeného E., strhla sa tam nejaká slovná potýčka. E. nešiel sám,
ešte tam niekto bol. Medzi U. a poškodeným bola nejaká potýčka, U. potom raz udrel poškodeného
vypálil mu, poškodený padol na zem, keď prišiel k poškodenému a chcel ho zdvihnúť, tak poškodený

vyletel, tak ho v obrane udrel, bránil sa, udrel ho asi 3-4 krát. Padol na zem a to bolo všetko. Zdá sa
mu, že poškodený mal na pere nejaké zranenia. Nepopiera, že poškodeného 3-4 krát udrel, ale bolo to
v obrane. Na otázku prokurátorky, či aj po tom prvom údere poškodený útočil, obžalovaný uviedol, že
nie. Na otázku ako začal konflikt, či prvý napadol poškodeného U., uviedol, že áno. Na otázku, prečo sa
do konfliktu miešal, keď nebol napadnutý, uviedol, že mal vypité.

Svedok U. uviedol, že s obžalovaným išiel po ulici, stretli poškodeného a on ho napadol. On
poškodeného raz udrel, poškodený padol na zem. S poškodeným išli ešte ďalšie dve osoby. Následne
potom obžalovaný dvíhal poškodeného a napadol ho. Po týchto úderoch padol, neskôr sa postavil a
utekal preč. Ešte niečo na obžalovaného vykrikoval. Obžalovaný potom išiel za poškodeným a dovliekol

poškodeného späť. Na otázku, či obžalovaný udieral poškodeného päsťou, alebo rukou, svedok uviedol,
že sa nepamätá. Poškodený podľa jeho názoru zranený nebol. Nevšimol si, že by mu tiekla z pery krv.

Svedok E. ku skutku pod bodom 1 okrem iného uviedol, že išiel s U. a E. po R. ulici a stretli dvoch
chalanov, potom ako ich minuli, tak tí chalani sa zrazu otočili a rozbehli sa za nimi. U. na neho skočil,

niečo sa pýtal, a potom ho udrel päsťou do tváre. Keď ho chcel ešte raz udrieť, tak mu chytil ruku oprelho o auto čo tam bolo, následne ho ten druhý udrel päsťou do tváre. Nevie presne, či to bol obžalovaný,
bola tma. Potom ho opreli o strom, hodili o zem a ešte ho udreli. Potom sa im vyšmykol, utekal preč,
ale oni ho dobehli, potom ho ešte udreli päsťou, hodili ho o zem a odišli preč. Na otázku prokurátorky

uviedol, že keď sa im vyšmykol a bežal preč, tak bežal za ním len ten jeden, nebol to U., bol to ten druhý,
nevie presne identifikovať obžalovaného ako osobu, ktorá ho napadla s U., pri konflikte utrpel nejaké
podliatiny, bolestivosť chrbta. Na otázku samosudcu, či počas konfliktu boli aj na nejakej reči uviedol, že
áno, U. sa pýtal na U. a pýtal sa ho či vie, že s ňou chodil. Povedal mu, že je s U. prvýkrát vonku, a potom
ho U. napadol. Boli tam aj také reči zo strany toho druhého, že práve vyšiel z väzenia a že je bratranec

U.. Na otázku, či sa nejako bránil, či toho druhého udrel, uviedol, že nie. Na otázku z akej vzdialenosti
konflikt sledovala U. uviedol, že možno 5 metrov. E. bol tiež blízko, mal tam strýka, tak ho išiel zavolať.

Svedkyňa U. okrem iného uviedla, že v ten večer bola v spoločnosti s E. a E., išli cez F.. Stretli
obžalovaného a U., títo sa rozbehli za nimi. Rozbehli sa za E., bolo to úplne bez príčiny. U. začal
poškodeného biť, udieral ho päsťami. Poškodený sa pokúsil ujsť, potom si všimla cez cestu, že ho

napadol obžalovaný, a potom bol aj na zemi. Obžalovaný ho asi tiež bil päsťami. Zdá sa jej, že
obžalovaný do poškodeného aj kopal. Skončilo to tak, že obžalovaný s U. odišli a neďaleko odtiaľ rozbili
dvere.Potomtamužbolazavolanánamiestoajpolícia.Naotázkuuviedla,ženevieprečobolpoškodený
napadnutý, bolo to bez príčiny. Na otázku uviedla, že je pravda, že asi dva mesiace pred tým chodila s
U., ale v čase skutku už s ním nič nemala. Keď U. bil poškodeného, bola v bezprostrednej blízkosti, keď

ho obžalovaný bil tak sa na to pozerala cez cestu asi na 15 metrov. Svietilo pouličné osvetlenie, výhľad
bol dobrý. Nevie či E. niečo videl, keď začal konflikt, niekam bežal, volal strýkovi, aby prišiel na pomoc.

Svedok E. okrem iného uviedol, že 17.4.2010 bol večer v spoločnosti U. a poškodeného, išli domov.
Z tých dvoch pozná len U., obžalovaného nie. Chvíľu sa s nimi rozprávali, potom sa rozišli. Po chvíli

sa za nimi U. rozbehol a U. začal biť poškodeného. U. si dal dole mikinu, podal ju tomu druhému a
udrel päsťou poškodeného, keď to videl, vedel, že bude zle, odbehol za dom a volal strýka. Potom volal
aj poškodenému, hovoril, že je pri U., tak išiel za ním. Poškodený mal po konflikte natrhnutú peru. Na
otázku prokurátorky, či obžalovaný je tá druhá osoba, ktorá bola s U., svedok uviedol, že je to možné,
výškovo to sedí, ale je to odstup času a tá druhá osoba mala dlhé vlasy. Na otázku samosudcu uviedol,

že keď sa opäť stretol s poškodeným pri U. popísal mu poškodený čo sa stalo, že chcel ujsť, ale ho
dobehli, že ho zvalili na zem, bili ho, že ho opreli o strom.

Na čl. 103 sa nachádza lekárska správa MUDr. F. z 19.4.2010 o zraneniach poškodeného E.. Podľa
subjektívneho vyjadrenia poškodeného pred 2 dňami ho zbili dvaja neznámi päsťami do tváre, hodili ho

o strom a buchol si chrbát. Lekárka konštatovala malý hematóm vľavo do dvoch centimetrov, hematóm
na pere, chrbát citlivý v mieste narazenia.

V spise 1T 317/2011 sa na čl. 53-54 nachádza trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín č. 4T 46/2010 zo
dňa 6.7.2010, právoplatný dňa 19.10.2010, ktorým bol obžalovaný U. uznaný vinným z prečinu krádeže

podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona
a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody 12 mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,

že bolo preukázané, že obžalovaný U. sa dopustil skutku pod bodom 2 tohto rozsudku čím naplnil
všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona č. 300/2005 Z.
z. Trestná činnosť okrem vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku obžalovaného na
začiatku hlavného pojednávania je preukázaná aj listinnými dôkazmi, ktoré sčasti boli oboznámené
na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ sa týka skutku pod bodom 1 tohto rozsudku, podľa názoru súdu

aj keď obžalovaný U. uviedol, že zo skutku sa cíti byť nevinný jeho trestná činnosť je preukázaná
vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní. V podstate aj sám obžalovaný aj keď tvrdil, že
sa len bránil voči útoku poškodeného čo ďalšími svedeckými výpoveďami na hlavnom pojednávaní
nebolo potvrdené, pripustil, že následne po prvom údere voči poškodenému ho udrel asi dva alebo
trikrát. Trestná činnosť obžalovaného v súvislosti so skutkom pod bodom 1 je jednoznačne preukázaná

výpoveďou poškodeného E., výpoveďou svedkyne U., čiastočne výpoveďou svedka E., nepriamo aj
ďalšími svedeckými výpoveďami svedkov U., R., W., X., ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní.
Podľa názoru súdu v súvislosti so skutkom pod bodom 1 tohto rozsudku existujú priame a nepriamedôkazy, ktoré vo svojom súhrne a jednotlivo obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti v bode 1 tohto
rozsudku usvedčujú.

Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, naposledy vyššie
konštatovaným trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín č. 4T 46/2010 zo 6.7.2010, právoplatný
dňa 19.10.2010. Ako vyplýva zo správy Obvodného úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy Dubnica
nad Váhom z 8.6.2010 od roku 2008 bol 6 krát postihnutý v priestupkovom konaní, ďalšie priestupky
boli odstúpené a časť priestupkov bola odložená.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zákona a tiež aj ustanovením § 42 ods. 1 Tr.
zákona o súhrnnom treste a keďže trestná činnosť, ktorá je predmetom tohto rozsudku pod bodom 1,
2 bola spáchaná skôr ako vo veci Okresného súdu Trenčín č. 4T 46/2010 bol dňa 8.10.2010 vyhlásený
odsudzujúci rozsudok. Súd uložil obžalovanému za použitia § 42 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h),
m) Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne, pričom pre výkon

trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd zároveň zrušil výrok
o treste vo veci trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín č. 4T 46/2010. Takto uložený trest považuje
súd za primeraný, dostatočne vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a za trest
potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním a páchateľmi obdobnej trestnej činnosti.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.