Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2012

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5MCdo/15/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011899978
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Magura
ECLI:

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného G.IČO : XX XXX XXX, proti povinnému
Q., IČO: XX XXX XXX, pre vymoženie 6 627,10 €, vedenej na Okresnom súd Prievidza pod sp.zn. 15
Er 2064/200, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza z 1. júla 2010 č.k. 15 Er 2064/2002-31 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne z 22. septembra 2010 sp.zn. 5 CoE 365/2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Prievidza z 1. júla 2010 č.k. 15 Er
2064/2002-31 vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie Krajského súdu

v Trenčíne z 23. septembra 2010 sp.zn. 5 CoE 365/2010 z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia
vracia Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza uznesením z 1. júla 2010 č.k. 15 Er 2064/2002-31 nepripustil zmenu účastníka

na strane oprávneného a návrh na jeho zmenu v celom rozsahu zamietol. Zároveň exekúciu vyhlásil za
neprípustnú,exekúciuzastavilasúdnemuexekútoroviJUDr.N.Y.náhradutrovexekúcienepriznal.Takto
rozhodol po zistení, že povinný, ktorý bol právnickou osobou, v priebehu exekučného konania zanikol
výmazom z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Preto považoval
za dôvodný postup podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Exekučný poriadok“). Pre tento dôvod ani nevyhovel navrhovanej procesnej zmene na strane
oprávneného, pretože nastala neodstrániteľná podmienka konania, pre ktorú nie je možné v exekúcii
vôbec pokračovať. O trovách exekučného konania rozhodol s poukazom na ustanovene § 200 ods.1 a
§ 203 ods.1 Exekučného poriadku, keď dospel

k záveru, že súdnemu exekútorovi nemožno priznať náhradu trov exekúcie. Povinnosť zaplatiť trovy
exekúcienemožnopovinnémuprejehozánikvýmazomzobchodnéhoregistrauložiťanebolazistenáani

procesná zodpovednosť oprávneného za zastavenie exekúcie, ktorá by podľa § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku odôvodňovala jeho povinnosť na zaplatenie trov exekúcie. Súdny exekútor súhlasil s tým, že
sa stane exekútorom a preto musí znášať riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie
svojich zákonných nárokov, ktoré je

do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.

Krajský súd v Trenčíne, na odvolanie súdneho exekútora čo do výroku o trovách exekúcie, uznesením z
22. septembra 2010 sp.zn. 5 CoE 365/2010 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.

Bol toho názoru, že súd prvého stupňa o trovách exekúcie rozhodol vecne správne. Poukázal na tú
skutočnosť, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. N. Y. dňa 7. októbra
2002 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým bol Platobnývýmer Sociálnej poisťovne č. XXX/XXXX zo dňa 13. februára 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosťdňa25.marca2002.Poverenienavykonanieexekúciebolosúdnemuexekútorovivydané
dňa 8. novembra 2002. Z výpisu z obchodného registra považoval za zrejmé, že povinný ako obchodná

spoločnosť po tom, čo Okresný súd Trenčín uznesením zo 14. januára 2009 č.k. 37 CbR 118/2005-63,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25. februára 2009, zrušil spoločnosť bez likvidácie, zanikol bez
právneho nástupcu dňa 19. marca 2009 a stratil tak spôsobilosť byť účastníkom konania. Zhodne s
prvostupňovým súdom mal za to, že v danom prípade aplikácia § 203 ods. l Exekučného poriadku pre
rozhodovanie o trovách exekúcie neprichádza do úvahy, nakoľko zo spisu nemožno vyvodiť zavinenie

oprávneného na zastavení exekúcie. Do úvahy neprichádza ani aplikácia § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, keďže k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na
úhradutrovexekúcie;exekúciabolazastavenávdôsledkuzánikupovinnéhobezprávnehonástupníctva,
ktorý tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

na základe podnetu súdneho exekútora napadol uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách

exekúcie a potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) mimoriadnym
dovolaním, v ktorom vyslovil názor, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. l písm. b/, c/
O.s.p.).Uviedol, že súdy nesprávne stanovili dôvod zastavenia exekučného konania. V prípade, ak
povinný zanikne bez právneho nástupcu a bez likvidácie, exekučné konanie sa zastaví z dôvodu, že

majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku)
a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ako nesprávne vychádzali súdy nižších stupňov.
Z uznesenia Okresného súdu Trenčín z 28. októbra 2009 č.k. 37 CbR 118/2005-63 vyplýva, že povinný
bol zrušený bez likvidácie, nakoľko nemá žiadny obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu
primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Vzhľadom na tento dôvod zrušenia

povinného a jeho vymazanie z obchodného registra súdy mali pri zastavení exekúcie postupovať podľa
§ 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku a následne pri stanovení náhrady trov exekúcie aplikovať
§ 203 ods. 2 vetu prvú Exekučného poriadku a priznať súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov
exekúcie od oprávneného.

Oprávnený považoval napadnuté rozhodnutia za vecne správne, a preto navrhol mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na správne právne závery súdov, majúce
oporu aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v
spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia súdov v rozsahu
podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora je dôvodné.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza (a táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu mimoriadneho
dovolania), že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods.
1 písm. c/ O.s.p.). Aj keď mimoriadny dovolateľ ako dôvod dovolania uvádza aj ustanovenie § 243f
ods.1 písm. b/ O.s.p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie)

spočívajúce v nezohľadnení uznesenia Okresného súdu Trenčín z 28. októbra 2009 č.k. 37 CbR
118/2005-63, jedná sa o dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak

súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku).

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto
prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo

na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).

Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods.
1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu
voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie
nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani

na úhradu trov exekúcie

S dôvodom vytýkaným napadnutým rozhodnutiam generálnym prokurátorom treba súhlasiť, pretože
súdy nižších stupňov nevenovali pozornosť tomu, z akého dôvodu došlo

ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia
exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž

dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku,
o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí
uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v prípade, ak povinný bol zrušený
bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných

výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu,
pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Právne závery súdov nižších stupňov, ktorými ustálili dôvod
zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného poriadku, treba považovať bez zohľadnenia

dôvodov, pre ktoré došlo na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín zo 14. januára 2009 č.k. 37
CbR 118/2005-63 k zrušeniu povinného bez likvidácie a následne k jeho výmazu z obchodného registra,
za vecne nesprávne. Preto aj ich rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno považovať za správne.
Rovnaký právny záver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo svojich rozhodnutiach sp.zn. 4
MCdo 14/2006 zo dňa 29. marca 2007 a sp.zn. 3 MCdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011.

Keďže súdy nižších stupňov založili svoje rozhodnutia na právnych záveroch, ktoré nepovažuje dovolací
súd za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o
trovách exekúcie a uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu
Prievidza na ďalšie konanie (§ 243b ods. l, 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

(§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojitosti s § 243i ods. 1 O.s.p.).Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.