Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2012

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sž/22/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011010148
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.

a členov senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci navrhovateľky: MAC
TV, s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpenej: Advokátska kancelária
Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie
a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne
č. RP/54/2011 zo dňa 21. júna 2011, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/54/2011 zo dňa 21. júna 2011 p o t
v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 66 € do 10 dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Odporkyňa rozhodnutím č. RP/54/2011 zo dňa 21.06.2011 ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a
§ 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000
Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“), postupom
podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z.z. rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v §
33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 14.02.2011 o cca 18:10 hod. odvysielala v
rámci televíznej programovej služby JOJ reklamný šot na liek Mucoplant Spitzwegerich Hustensaft, pri

ktorom nezabezpečila, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné
prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku
pribalenej k lieku, za čo jej uložila podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu,
určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 3 320 €.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že predmetná výzva bola zrealizovaná iba vizuálne, textom na
spodnom okraji obrazovky, ktorý bol čiernej farby zobrazený na bielom pozadí, malej veľkosti a
rozmazaný, v dôsledku čoho bol slabo čitateľný. Text obsahujúci výzvu na pozorné prečítanie poučenia
o správnom použití lieku v zmysle § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. bol zobrazený v

jednom riadku v časovom rozsahu cca 2 až 3 sekundy. Odporkyňa dospela k záveru, že vzhľadom na
nízku kvalitu zobrazenia a krátkosť času, po ktorý bol text zobrazený, nebolo ani priemerne vnímavémudivákovi umožnené prečítať celé jeho znenie počas doby, po ktorú bol zobrazený na obrazovku,
pričom výzva na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku nebola nijako zvýraznená ani
zobrazenásamostatnetak,abysňouboldivákkonfrontovanýpriamo.Odporkyňanazákladeuvedeného

konštatovala, že predmetná výzva nebola jednoznačná a zrozumiteľná.

II.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v súlade s § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalejlen„O.s.p.“)vzákonnejlehoteopravnýprostriedok,domáhajúcsazrušeniarozhodnutiaodporkyne
č.RP/54/2011zodňa21.06.2011avráteniavecinaďalšiekonanienamietajúc,ževydanímnapadnutého
rozhodnutia došlo k porušeniu práv účastníka konania garantovaných Ústavou Slovenskej republiky,

najmä garancie právneho štátu, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
pre nedostatok dôvodov a že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového
stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľka považuje odvysielanú informáciu za zrozumiteľnú a jednoznačnú, plniacu účel sledovaný

zákonom. Výklad zákonného ustanovenia vykonaný pri jeho aplikácii odporkyňou považuje za účelový.
Kľúčové pojmy ustanovenia § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. sú jednoznačnosť a
zrozumiteľnosť. Vzhľadom na absenciu legálnej definície týchto dvoch pojmov v zákone č. 308/2000
Z.z., je potrebné tieto gramatickým a logickým výkladom interpretovať, pretože odporkyňa tak vo svojom
rozhodnutí priamo neučinila. Vykonaním gramatického a logického výkladu možno tieto pojmy určiť

ako viažuce sa na obsah informácie, ktorej odvysielanie vyžaduje zákon. Odporkyňa postupovala pri
aplikácii zákona č. 308/2000 Z.z. nad rámec daný zákonom. Považuje za neúnosné a v rozpore s
článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 71/1967 Zb.“), ak dochádza
pri činnosti správneho orgánu k extenzívnemu nepriamemu výkladu ustanovení zákona, bez opory v

zákonných alebo podzákonných normách, bez vyporiadania sa s pojmami, ku ktorým absentujú legálne
definície. Napadnuté rozhodnutie obsahuje nepriamy extenzívny výklad zákonného ustanovenia, ktorým
odporkyňa rozširuje význam ustanovenia ako celku a tiež pojmov viažucich sa zásadne k obsahu
informácie (výzvy) na jej formu, ktorá zákonom nie je daná. V prípade, ak by zákonodarca mal v
úmysle určiť formálne náležitosti trvania zobrazenia informácie, prípadne inak kvantifikovať časový a

formálny rozmer vysielanej informácie (výzvy), bol by tak učinil ako je zrejmé zo znenia zákonných
ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. (napr. § 35 zákona č. 308/2000 Z.z.). Vo výklade odporkyne
absentuje akákoľvek systematika a určenie hraníc, v ktorých by sa mal trestaný vysielateľ v budúcnosti
pohybovať, aby sa nedostal do rozporu so zákonom (skôr však do rozporu s výkladom odporkyne).
Prevenčnú funkciu je pritom potrebné považovať v tejto otázke za podstatnú. Systematika odôvodnenia

rozhodnutia je nahradená vágnymi tvrdeniami o bežnej priemernej rýchlosti čítania. Z odôvodnenia
odporkyneniejezrejmé,akékritériapoužívaprestanoveniedostatočnejdĺžkyzobrazeniainformácie.Za
základný problém považuje, že odporkyňa nezdôvodnila, prečo považuje dĺžku zobrazenia informácie
za podstatnú pre jednoznačnosť a zrozumiteľnosť informácie (výzvy). Odporkyňa tiež neurčila, aké
sú minimálne požiadavky na dĺžku zobrazenia informácie. Informáciu je možné vnímať minimálne

dvoma spôsobmi čítania, ktorých rýchlosť je však diametrálne odlišná (čítanie nahlas a v duchu),
pričom odporkyňa ani neurčila, aký spôsob čítania by sa mal pri určovaní vhodného trvania zobrazenia
informácie (výzvy) zohľadniť. Rovnako tvrdenia o veľkosti písma zostávajú v rovine neodôvodnených
tvrdení, bez určenia aké podmienky by podľa odporkyne malo spĺňať grafické zobrazenie informácie
(zákon sa touto otázkou vôbec nezaoberá), ktoré by podľa odporkyne bolo v súlade so zákonom.

Ďalej poukázala na skutočnosť, že výrok rozhodnutia neobsahuje skutkovú vetu, ktorá by určila v čom
presne došlo k údajnému porušeniu zákona zo strany vysielateľa. Výrok rozhodnutia ani v spojení s
odôvodnením nepredstavuje jednoznačné určenie pochybenia vysielateľa pri odvysielaní informácie
podľa zákona. Určuje porušenie povinnosti ako nezabezpečenie jednoznačnosti a zrozumiteľnosti výzvy,
avšak neurčuje v čom spočíva absencia jednoznačnosti a zrozumiteľnosti.Odporkyňa tvrdenie, že v čase 2 až 3 sekúnd nebolo možné prečítať informáciu v zmysle § 33 ods.
4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., nepodložila vykonaním dôkazu a ani iným spôsobom, preto ho
nemožno považovať za preukázané, nemožno ho preskúmať. Odporkyňa poukázala na skutočnosť, že

nie je možné v priebehu 2 až 3 sekúnd vnímať/ prečítať zobrazenú informáciu (výzvu) až v odôvodnení
rozhodnutia. Navrhovateľka sa nemala možnosť vyjadriť k tomuto tvrdeniu odporkyne v priebehu
správneho konania, a teda nemala možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia (§ 33 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb.).

III.

Odporkyňavpísomnomvyjadreníkpodanémuopravnémuprostriedkuuviedla,žejednouzjejprávomoci

a kompetencii, ako orgánu dohľadu nad dodržiavaním zákona č. 308/2000 Z.z., je aj aplikácia a
výkladzákonnýchustanoveníukladajúcichvysielateľompovinnosť.Vprejednávanejvecipostupovalapri
aplikáciiustanovenia§33ods.4písm.a/zákonač.308/2000Z.z.naskutkovýstavvintenciáchprávnych
záverov vyslovených v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo obdobných
prípadoch vo veci porušenia § 33 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. (v súčasnosti § 33 ods. 4 písm. a/

zákona č. 308/2000 Z.z.). Ide o rozsudky sp. zn. 3 Sž/11/2008, sp. zn. 3 Sž/52/2009 a sp. zn. 2
Sž/3/2009.

Z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky explicitne vyplýva, že jednoznačnosť a
zrozumiteľnosť výzvy sa nevzťahuje len na jej obsahovú stránku, ale aj na spôsob, akým je text
obsahujúci predmetnú výzvu zobrazený. Pre posúdenie zrozumiteľnosti výzvy bral Najvyšší súd

Slovenskej republiky do úvahy celkové grafické spracovanie zobrazenia výzvy, t.j. pozadie na ktorom
je text obsahujúci výzvu umiestnený, samotnú veľkosť, farbu a tvar písma, zásadnou pre posúdenie
zrozumiteľnosti je aj otázka času zobrazenia textu obsahujúceho výzvu v zmysle § 33 ods. 4 písm. a/
zákona č. 308/2000 Z.z.

Pri televíznom vysielaní dochádza k vysielaniu obrazovo-zvukových komunikátov a pozornosť diváka je

zameraná nielen na zvukovú stránku, ale často krát prevažuje vnímanie vizuálnej stránky vysielaného
obsahu. V takom prípade je práve spôsob spracovania výzvy, resp. jej forma dôležitá, pretože pozornosť
diváka môže byť odpútavaná rôznymi aspektmi, najmä vizuálnym dianím na obrazovke. Vzhľadom na
individuálne spracovanie reklamných šotov je značne problematické stanoviť konkrétne hranice ako
žiada navrhovateľka. Odporkyňa zastáva názor, že z jej výkladu a výkladu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky dostatočne zreteľne vyplýva, akým spôsobom je potrebné predmetnú výzvu spracovať, najmä
ak vysielateľ zvolí jej vizuálnu podobu, aby zodpovedala zákonným požiadavkám.

Priamo zo znenia § 47 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. vyplýva, že výrok rozhodnutia má byť stručný,
jasný a zrozumiteľný. Vo výroku napadnutého rozhodnutia sú uvedené všetky zákonom požadované
skutočnosti tak, že postihovaný skutok nemôže byť zameniteľný s iným. Vo výrokovej časti rozhodnutia

je uvedený, resp. vymedzený

a) čas spáchania správneho deliktu - 14.02.2011 o cca 18:10 hod.,

b) spôsob spáchania správneho deliktu - odvysielanie reklamného šotu na liek Mucoplant Spitzwegerich
Hustensaft obsahujúci výzvu v zmysle § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., ktorá po kvalitatívnej
stránke nespĺňala náležitosti požadované zákonom,

c) správny delikt - nezabezpečenie, aby predmetná výzva bola jednoznačná a zrozumiteľná.

Odporkyni nie je zrejmé, ako je možné vo výroku, ktorý má byť jasný a zrozumiteľný, opísať
skutok presnejšie, ako tomu je v napadnutom rozhodnutí. Podľa odporkyne je výrok napadnutého
rozhodnutia formulovaný správne a je v plnom rozsahu v súlade s požiadavkami, ktoré na výrokovú
časť rozhodnutia kladie nielen pozitívne právo, ale aj teória práva. Odôvodnenie rozhodnutia následne

podrobne, uvedením téz a aplikáciou právnych noriem, ktoré odporca použil rozvádza, v čom spočívalanejednoznačnosť a nezrozumiteľnosť výzvy. Uvedenie týchto téz vo výroku by spôsobovalo jeho
neprehľadnosť, výrok by bol rozsiahly a následné odôvodnenie rozhodnutia by neplnilo svoj zákonom
stanovený účel.

Skutočnosť, že text obsahujúci aj výzvu bol zobrazený na obrazovke v trvaní 2 až 3 sekúnd vyplýva
tak zo záznamu vysielania, ako aj z prepisu/popisu skutkového stavu, ktorý bol navrhovateľke zaslaný
spolu s oznámením o začatí správneho konania, v ktorom bola vyzvaná, aby sa k tomuto podkladu
rozhodnutia vyjadrila. Navrhovateľka sa k podkladom pre napadnuté rozhodnutie v správnom konaní
nevyjadrila, hoci bola odporkyňou k tomuto úkonu opätovne vyzvaná listinou č. 3337/2011, ktorá jej bola

doručená07.06.2011.Navrhovateľkabolatedaodzačiatkusprávnehokonaniač.257-PLO/O-2100/2011
oboznámená so skutočnosťou, že text obsahujúci zákonom požadovanú výzvu bol zobrazený v trvaní
cca 2 sekúnd, čo mohlo zakladať rozpor s ustanovením § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.
Navrhovateľka mala možnosť vyjadriť sa k týmto skutočnostiam a zaujať stanovisko, čo však v priebehu
správneho konania neurobila.

Odporkyňa náležite, v miere dostatočnej pre rozhodnutie vo veci zistila skutkový stav, a to na základe

prepisu/popisu skutkového stavu a vzhliadnutím záznamu vysielania napadnutého reklamného šotu. V
napadnutom rozhodnutí na str. 2 odporkyňa explicitne uviedla, že po získaní všetkých podkladov pre
rozhodnutie sa oboznámila so skutkovým stavom a vo veci rozhodla. Uznesenie o začatí správneho
konania deklaruje, že sa dôkladne oboznámila s prepisom/popisom skutkového stavu reklamného
šotu na liek Mucoplant Spitzwegerich Hustensaft. Následne bola navrhovateľka v oznámení o začatí

správneho konania okrem iného vyzvaná, aby sa vyjadrila k predmetu správneho konania a navrhla
dôkazy, pričom bola oboznámená s tým, čo tvorí podklad pre rozhodnutie. Pretože navrhovateľka ani
po doručení opätovnej výzvy na vyjadrenie sa k predmetu správneho konania, ani v ďalšom konaní
pred správnym orgánom nijakým spôsobom nereagovala, odporkyňa považovala uvedené podklady pre
rozhodnutie za nesporné

Odporkyňa má za to, že v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala
relevantné ustanovenia zákona. Napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona
č. 71/1967 Zb., nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo
skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení zákona č. 71/1967 Zb., navrhovateľka nebola na
svojichprávachukrátenározhodnutímanipostupomsprávnehoorgánuapretojenapadnutérozhodnutie

a postup v súlade so zákonom. Preto odporkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v
súlade s § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne č. RP/54/2011 zo dňa 21.06.2010 potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s
§ 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu a z dôvodov

uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporkyne,
obrazovo-zvukovým záznamom, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí
ich zástupcov na pojednávaní súdu dňa 17. januára 2012 dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľky nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu, ako aj po oboznámení sa s obsahom obrazovo-zvukového záznamu

reklamného spotu najvyšší súd zistil, že navrhovateľka odvysielala dňa 14.02.2011 v čase od 18:10:17
hod. do 18:10:36 hod. reklamný spot na liek Mucoplant Spitzwegerich Hustensaft, na záver ktorého bola
odvysielaná textová informácia: ,,Pozorne si prečítajte príbalovú informáciu a prípadné nežiaduce účinky
konzultujtesosvojimlekáromalebolekárnikom.“Uvedenátextováinformáciabolaodvysielanávspodnej
časti obrazu malým písmom čiernej farby na bielom pozadí v čase od 18:10:34 hod. do 18:10:36 hod.

Podľa § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vysielaná reklama na lieky okrem liekov
podľa odseku 3 a § 31a ods. 10 musí byť rozoznateľná, nezaujatá, pravdivá a overiteľná a musí
zodpovedať požiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením. Reklama musí obsahovať jednoznačnúa zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej
informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku.

Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom

alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie - pokutu.

Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu podľa odseku 1 písm. d/ rada uloží, ak vysielateľ,
prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo
právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady
opakovaneporušilapovinnosť.Radauložípokutubezpredchádzajúcehoupozornenia,akbolaporušená
povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola

porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako
aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez
oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. e/].

Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania
a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania,

poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné
obohatenieasankciu,ktorúužprípadneuložilsamoregulačnýorgánpreoblasťupravenútýmtozákonom
v rámci vlastného samoregulačného systému.

Podľa§67ods.5písm.a/zákonač.308/2000Z.z.radauložípokutuvysielateľovitelevíznejprogramovej
služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a vysielateľovi

rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej
komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.

Podľa§71ods.1zákonač.308/2000Z.z.nakonaniepodľatohtozákonasavzťahujevšeobecnýpredpis
o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,
56 až 68 zákona o správnom konaní.

Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a
ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom

konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní výrok obsahuje rozhodnutie vo veci
s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o
povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na
plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny

predpis.

Z dikcie ustanovenia § 33 ods. 4 písm. a/, b/ zákona č. 308/2000 Z.z. vyplývajú zákonné podmienky
na vysielanie reklamy na lieky. Vysielaná reklama na lieky musí byť rozoznateľná, nezaujatá, pravdivá
a overiteľná a musí zodpovedať požiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením. Reklama musí
obsahovať jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku

obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku, ako aj odporúčanie poradiť
sa o použití lieku s osobou oprávnenou predpisovať alebo vydávať lieky.Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom obrazovo-zvukového
záznamu predmetného reklamného spotu zistil, že predmetný reklamný spot obsahoval písomnú výzvu
na pozorné prečítanie informácie pre používateľa, ako aj odporúčanie poradiť sa o použití lieku s

lekárom alebo lekárnikom. Po pozornom prezretí obrazovo-zvukového záznamu dospel senát k záveru,
že dospelý človek s priemernými schopnosťami čítania, nebol spôsobilý prečítať uvedené poučenie v
celom rozsahu tak, ako bolo v predmetnom spote zobrazené a odvysielané a teda možno konštatovať,
že posudzovaný reklamný spot na lieky nesplnil podmienky stanovené zákonom č. 308/2000 Z.z. na
vysielanie reklamy na lieky, keďže neobsahoval jednoznačnú a zrozumiteľnú písomnú výzvu ani výzvu

v ústnej forme tak, ako to stanovuje § 33 ods. 4 písm. a/ citovaného zákona.

V tomto prípade bola zvolená vysielateľom vizuálna výzva, ktorá nespĺňala kritéria jednoznačnosti a
zrozumiteľnosti výzvy na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej
informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku. Túto povinnosť považuje senát za nesplnenú, keďže
vzhľadom na dĺžku textu, ako aj na formu zobrazenia výzvy, uvedenú výzvu nemožno považovať za
jednoznačnú a zrozumiteľnú, pretože za takýto časový okamih - úsek, nebolo možné prečítať celý

text informácie určenej pre diváka, plne ho vnímať a porozumieť mu. Pokiaľ by uvedená výzva bola
jednoznačná a zrozumiteľná, musela by byť zrealizovaná v čitateľnejšej forme a samotný text by musel
byť na obrazovke zobrazený dlhšie než tomu bolo v predmetnom reklamnom spote, prípadne by mohla
byť výzva zrealizovaná v inej forme a to zvukovej. Reklama v tomto prípade musí obsahovať výzvu, ktorá
musí byť formulovaná jasne, stručne a pritom prezentovaná určite, aby spĺňala požiadavky ustanovenia

§ 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., zároveň tak, aby divák mohol bez pochybností poznať
cieľ výzvy. Uvedené kritériá jednoznačnosti a zrozumiteľnosti a teda aj presnosti výzvy posudzovaný
reklamný spot nenaplnil.

Námietku navrhovateľky, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje skutkovú vetu, ktorá by
určila v čom presne došlo k porušeniu zákona zo strany vysielateľa, najvyšší súd nepovažoval za

dôvodnú. Podľa názoru senátu z výroku napadnutého rozhodnutia je zrejmé, akú zákonnú povinnosť
navrhovateľka porušila a kedy a akým konaním navrhovateľky bola porušená. Takto formulovaný
skutok je dostatočne konkretizovaný na to, aby nemohol byť zamenený s iným a výrok rozhodnutia
spĺňal požiadavku určitosti a stručnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, prečo odporkyňa výzvu
nepovažovala za jednoznačnú a zrozumiteľnú.

Administratívny spis odporkyne obsahuje obrazovo-zvukový záznam aj popis/prepis skutkového stavu,
s ktorými sa mohla navrhovateľka v správnom konaní oboznámiť, taktiež aj vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia, avšak svoje práva v správnom konaní nevyužila. Preto ani námietky navrhovateľky
ohľadom nepreukázania skutkového stavu veci a nemožnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia,
nepovažoval najvyšší súd za dôvodné.

Zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 17.01.2012 predložil súdu krátkou cestou rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. značka 6Sž/19,23,27/2011 zo dňa 14.12.2011 a poukázal na
jeho závery v časti týkajúcej sa opisu skutku vo výrokoch napadnutých rozhodnutí odporkyne.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a O.s.p.

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva navrhovateľovi (§ 249
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l O.s.p.), zákonná povinnosť uviesť v opravnom prostriedku, okrem
všeobecných náležitostí podania (§ 42 ods. 3 a § 79 ods.1 O.s.p.), aj rozsah, v ktorom je rozhodnutie
napadnuté. Nestačí len všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Absencia tvrdenia navrhovateľa, že
vydaním napadnutého rozhodnutia bol porušený zákon, je nedostatkom, ktorý bráni vecnému vybaveniu

opravného prostriedku.Súd nevyhľadáva za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré
podľa § 249 ods. 2 O.s.p majú tvoriť obsah opravného prostriedku a určovať rozsah preskúmavania
zákonnosti súdom (bližšie pozri R 58/2001).

Z koncentračnej zásady obsiahnutej v O.s.p., v ustanovení § 250h ods. 1 za bodkočiarkou, vyplýva, že
rozsah napadnutia administratívneho rozhodnutia je možné rozšíriť len v lehote podľa § 250b O.s.p.

Senát sa oboznámil s obsahom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. značka
6Sž/19,23,27/2011 zo dňa 14.12.2011, ale aj s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
na ktoré poukázala odporkyňa v napadnutom rozhodnutí, sp. značka 3Sž/11/2008, 3Sž/52/2009
a 2Sž/3/2009, ale nezistil zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia odporkyne z navrhovateľom

namietaného dôvodu, že výrok rozhodnutia neobsahuje skutkovú vetu. Ako je už uvedené vyššie,
výrok napadnutého rozhodnutia odporkyne obsahuje akú zákonnú povinnosť navrhovateľka porušila a
kedy a akým konaním navrhovateľky bola povinnosť porušená, t.j. opis skutku aj s presným časovým
vymedzením, kedy sa posudzovaný skutok stal. Podľa senátu, výrok rozhodnutia obsahuje všetky
zákonné náležitosti podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, vrátane skutkovej vety

a preto sa s argumentáciou navrhovateľky nestotožnil.

S poukazom na uvedené dospel senát najvyššieho súdu k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne
č. RP/54/2011 zo dňa 21.06.2011 je potrebné potvrdiť podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nemala úspech.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 66 €
rozhodol súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, z dikcie ktorého vyplýva, že poplatníkom je tiež

ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška
poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu
zákona č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.