Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 6C/33/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110208570
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1110208570.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v právnej veci

navrhovateľa: W. L., bytom: E. XXX, Š., právne zastúpe-ný: Mgr. Evou Bognárovou, advokátkou, Krížna
17, Bratislava, proti odporcom: 1/ Sloven-ská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, so sídlom
Pribinova 2, Bratislava,
2/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava, 3/ Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom Štúrova 2,
Bratislava, o zaplatenie 46.931,47,-€, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.564,18,-€ a do rúk právnej zástupkyne

navrhovateľa Mgr. Evy Bognárovej náhradu trov konania vo výške 2.668,10,-€, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku uplatnenej nemajetkovej ujmy a vo zvyšku uplatneného ušlého zisku voči odporcovi
v 1. rade z a m i e t a.

Súd návrh voči odporcom v 2. a v 3. rade z a m i e t a.

Odporcom v 2. a v 3. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.2.2010 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal
odporcov spoločne a nerozdielne k uhradeniu sumy 47.931,47,-€, ako aj k náhrade trov konania a to
titulom zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie, rozhodnutie o väzbe navrhovateľa a nesprávny
úradný postup. Keďže súčet hodnoty jednotlivých položiek, z ktorých navrhovateľ nárok vyčíslil bol v
sume 46.931,47,-€, súd aj po jeho vyjadrení sa vyhodnotil sumu v návrhu ako zrejmú pisársku chybu a
teda navrhovateľ sa v konaní domáhal od odporcov uhradenia sumy 46.931,47,-€.

Svoj návrh odôvodnil tým, že svoj nárok si uplatňuje zo zákonnej zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v súlade s § 3 ods. 1 písm. a/,c/,d/ z.č. 514/2003 Z.z. a to za
vznesenie obvinenia uznesením ÚBOK ČVS: PPZ-2/BOK-C-2005 pre trestný čin založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr.
zák.) a za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9
ods. 2 Tr. zák. zo dňa 31.1.2005, za vzatie do väzby uznesením Krajského súdu (ďalej len KS) v Banskej

Bystrici s právomocou Špeciálne-ho súdu sp. zn. Pš 9/05 zo 4.2. 2005 a za bezdôvodné a nezákonné
trestné stíhanie po dobu 969 dní a z toho 103 dní väzobne.Pasívna legitimácia odporcu v 1. rade vyplýva z toho, že policajný orgán začal trestné stíhanie a vzniesol
voči nemu obvinenie ako je vyššie uvedené, obmedzil mu osobnú slobodu a dal návrh prokurátorovi na
vzatie do cely predbežného zaistenia, viedol vyšetrovanie, po dobu trestného stíhania bol dlhšie obdobie

nečinný a svojimi postupmi spôsoboval prieťahy v konaní. Odporca v 2. rade je pasívne legitimovaný
z dôvodu, že KS v Banskej Bystrici ho vzal do väzby a Najvyšší súd SR (ďalej len NS SR) dňa
10.3.2005 zamietol jeho sťažnosť voči tomuto uzneseniu. Pasívna legitimácia odporcu v 3. rade vyplýva
zo skutočnosti, že prokurátor zamietol jeho sťažnosť podanú proti uzneseniu o vznesení obvinenia,
vykonával dozor nad vyšetrovaním a svojou nečinnosťou sa spolupodieľal na prieťahoch v konaní.

Keďže nevie určiť mieru zavinenia jednotlivých odporcov, nakoľko spôsobili jeho väzobné stíhanie a
konali v rozpore so zákonom, žaluje všetky tri orgány spoločne a nerozdielne.

V predmetnej trestnej veci vyšetrovateľ vydal nezákonné a neopodstatnené uznesenie o vznesení
obvinenia, pretože na podklade zistených skutočností neexistoval dostatočne odôvodnený záver, že
sa navrhovateľ dopustil inkriminovaného trestného činu. Obvinenie bolo vznesené výlučne na základe

výsluchu svedka H., ktorý mal navrhovateľa spo-znať a označiť pri rekognícii podľa fotografií ako
páchateľa. Jeho výpoveď nebola potvrdená žiadnym relevantným dôkazom a sama o sebe nemohla
postačovať na vznesenie obvinenia. Sám svedok uviedol, že sa navrhovateľ na fotke na páchateľa
podobá, netvrdil so 100% istotou, že je to on. Nad zákonnosťou prípravného konania má dozor
prokurátor, ten však ne-zrušil neopodstatnené uznesenie o vznesení obvinenia a nevyhovel ani jeho

sťažnosti proti tomuto uzneseniu a dokonca podal aj návrh na súd na jeho vzatie do väzby. Sudkyňa
pre prípravné konanie pokračovala v nezákonnom postupe. Hoci zo spisu musela zistiť, že vzne-senie
obvinenia je absolútne nedôvodné, rozhodla o jeho vzatí do väzby. Nezákonne postupo-val aj NS SR,
ktorý zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby.

Po 3 mesiacoch od vznesenia obvinenia mal vyšetrovateľ k dispozícii videonáhravku z priemyselnej
kamery, ktorá potvrdzovala, že navrhovateľ sa v čase činu nachádzal na inom mieste a existoval aj
rad nestranných svedkov, ktorí potvrdzovali jeho alibi. Po získaní video-nahrávky vyšetrovateľ predložil
svedkovi H. opätovne fotoalbum na rekogníciu a svedok pripustil svoj omyl. Za tejto dôkaznej situácie
boli orgány prípravného konania po-vinné prepustiť ho na slobodu a zastaviť trestné stíhanie, pričom

vyšetrovateľ disponoval aj odborným vyjadrením, že do videonahrávky nie je možné žiadnym spôsobom
zasahovať. Na-priek tomu vyšetrovateľ rozhodol, že túto videonahrávku dá ešte znalecky preskúmať, čo
urobil až v októbri 2006, teda až po 18 mesiacoch od predloženia nahrávky a tým spôsobil nedôvodné
prieťahy v konaní, za ktoré spoluzodpovednosť nesie aj prokurátor, keďže mal dať pokyn na okamžité
pribratie znalca, čo neurobil. Znalecký posudok potvrdil, že videonahráv-ka je autentická v januári 2007

a už vtedy malo byť trestné stíhanie zastavené, avšak trvalo ďalších 10 mesiacov, kým k tomu v októbri
2007 došlo.

Za nezákonné rozhodnutia navrhovateľ označil:
- uznesenie vyšetrovateľa PPZ ÚBOK ČVS: PPZ-2/BOK-C-2005 z 31.1.2005 o vznese-ní obvinenia,

- uznesenie prokurátora sp. zn. VII/1 Gv 15/05-105 z 28.4.2005 o zamietnutí sťažnosti proti vznesenému
obvineniu,
- návrh prokurátora sp. Zn. VV/1 Gv 15/05 z 2.2.2005 na vzatie do väzby,
- uznesenie KS Banská Bystrica s pôsobnosťou Špeciálneho súdu sp. zn. Pš 9/05 zo 4.2. 2005 o vzatí
do väzby,

- uznesenie NS SR sp. zn. 1Toš 39/05 z 10.3.2005 o zamietnutí sťažnosti proti uznese-niu o vzatí do
väzby.

Navrhovateľ uviedol, že odporcom zaslal svoj nárok na predbežné prerokovanie vo februári 2008 a
obdržal len odpovede od odporcu v 1. a v 3. rade, ktorí však jeho nárok tak ako bol uplatnený neuznali. Z

uvedených dôvodov si uplatňuje voči odporcom náhradu škody za ne-zákonné rozhodnutia, rozhodnutie
oväzeanesprávnyúradnýpostup,ktorýmimuvzniklaškodavsume8.298,48,-€zatrovyprávnejpomoci
v trestnom konaní, ušlý zisk v sume 5.439,08,-€ a nemajetková ujma vo výške 33.193,91,-€.

Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia voči navrhovateľovi

z 31.1.2005 bolo odôvodnené výsledkami prípravného konania a na pod-klade dovtedy zistených
skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Išlo o rozhodnutie
zákonné, keď sťažnosť voči nemu bola zamietnutá, teda nebolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Po vznesení obvinenia vyšetrovateľ vyzval 11.2.2005 príslušnúosobu na vydanie výpočtovej techniky, kde sa zaznamenávali údaje kamerového systému a to pre
zabezpečenie dôkazov o pohybe navrhova-teľa. Boli mu vydané 3 počítače, avšak medzi nimi nebol ten,
ktorý zaznamenával pohyb v priestore Motela Kotva, keďže tento bol v oprave a vydaný bol 16.2.2005.

Dňa 21.2.2005 bol do konania pribratý znalec na zistenie obrazových a zvukových informácií z uvedenej
techniky a posúdenie ich zhodnosti. Posudok bol náročný a rozsiahly a doručený bol 4.5.2006. Obhajca
navrhovateľa medzitým predložil vyšetrovateľovi CD médiá s nahrávkami priemy-selnej kamery, ktoré
mali preukázať, že navrhovateľ bol v čase vraždy na inom mieste. Po analýze posudku vyšetrovateľ
pribral do konania uznesením z 15.11.2006 znalca na posúde-nie zhodnosti zaistených záznamov a

možnosti dodatočného pozmeňovania dátumu a času. Posudok bol vypracovaný 21.1.2007. Keďže
vyšetrovateľzistilčasovérozdielymedzikame-rovýmizáznamamiaplatbamiklientovplatobnýmikartami
podľaplatobnýchterminálov,bolopotrebnévykonaťďalšiešetrenie,ktorýmsaoverilpohybnavrhovateľa
a až po tomto mohol vyšetrovateľ 12.9.2007 navrhnúť zastaviť trestné stíhanie. Po celý čas postupoval
vyšetrovateľ v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.), žiadne rozhodnutie nebolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť a zo strany vyšetrovateľa nedošlo ani k ne-správnemu úradnému

postupu, preto žiadal návrh zamietnuť.

Odporca v 3. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že postup prokurátora v predmetnom konaní bol v
súlade so zákonom. Dôvodnosť a zákonnosť jeho postupu mala oporu v dôka-zoch získaných zákonným
spôsobom a o dôvodnosti trestného stíhania a obmedzenia osobnej slobody navrhovateľa svedčí aj

rozhodnutie súdu, ktorým bol vzatý navrhovateľ do väzby a ktoré bolo potvrdené aj NS SR. Popri
výpovedi svedka v počiatočnom štádiu obrane navrhovateľa nesvedčili ani záznamy z knihy dochádzky
zamestnancov Motela Kotva, podľa ktorých navrhovateľ v čase činu nebol na pracovisku a pochybnosti
vzbudzovalo aj to, že počítač, ktorý uchovával z miesta jeho zamestnania kamerový záznam bol po
spáchaní činu odovzdaný do opravy. V prípravnom konaní nie je nevyhnutné, aby vina obvineného bola

zo zadovážených dôkazov jednoznačne a bez pochybností preukázaná, postačujúce je, ak zo súhrnu
dôkazov vyplýva, že sa osoba s najväčšou pravdepodobnosťou skutku dopustila, preto prokurátor
neporušil žiadne svoje povinnosti. Ihneď ako boli zadovážené výpovede spolupracovníkov navrhovateľa
a bol zistený omyl v dokazovaní, ktorého sa dopustil svedok, prokurátor bez prieťahov 5.5.2005 prepustil
navrhovateľa z väzby. V tejto dobe však nebolo ešte jednoznačne preukázané, že sa navrhovateľ skutku

nedopustil, preto bolo potrebné zna-lecky vyhodnotiť kamerové snímky. Znalec bol pribratý 21.2.2005,
posudok bol vyhotovený 20.2.2006. Do skončenia znaleckého dokazovania teda nemohlo dôjsť zo
strany prokurátora k nečinnosti. Listom zo 17.5.2006 dal prokurátor pokyn príslušnému vyšetrovateľovi
zabez-pečiť úkon podľa § 208 Tr. por. a vec predložiť s návrhom na zastavenie trestného stíhania,
čo urgoval aj listom zo 4.8.2006. Vyšetrovateľ však materiál nepredložil a vykonával ešte zna-lecky

porovnávanie kamerových záznamov z pracoviska a od obhajcu - znalca pribral 15.11. 2006. Posudok
bol vyhotovený 22.1.2007 a po vylúčení trestnej veci obvineného zo spoloč-ného konania z 12.6.2007,
zamietnutí sťažnosti proti tomuto a preštudovaní spisu, bol návrh na zastavenie stíhania prokurátorovi
doručený 21.9.2007 a trestné stíhanie prokurátor 25.10. 2007 zastavil. K určitým prieťahom mohlo teda
dôjsť od 4.8.2006 do 11.9.2007 - kedy si preštudoval spis obvinený, na ktorých sa čiastočne podieľal aj

prokurátor, avšak vzhľadom na procesnú samostatnosť vyšetrovateľa považuje jeho mieru zavinenia za
minimálnu a za dostatočné zadosťučinenie považuje ospravedlnenie sa v liste zo 17.9.2008.

Na pojednávaní navrhovateľ doplnil svoje vyjadrenie keď uviedol, že titulom škody si uplatňuje sumu,
ktorú uhradil obhajcovi v trestnom konaní, ušlý zisk si uplatňuje za obdobie po 3.2.2005, kedy už bol vo

väzbeaprepustenýzpráceatoaždoskončeniatrestnéhostíhania,keďžeboltrestnestíhanýzanajťažší
zločin - za vraždu a v takom prípade je ťažké hľadať si zamestnanie. Uplatnená nemajetková ujma je len
zlomkom toho, čo musel prežiť pri obmedzení osobnej slobody, počas väzby, až do skončenia trestného
stíhania a tiež mu náleží za prieťahy v konaní. Po prepustení z väzby sa ľudia na neho ukazovali, že je
vrah. Žena od neho odišla, rozviedli sa v dôsledku jeho trestného stíhania, bála sa byť s ním naďalej.

O za-mestnanie prišiel chvíľu potom, čo ho vzali do väzby. Po väzbe sa márne snažil zamestnať sa,
predložil aj doklady o hľadaní práce, ktoré mal písomne, veľa vyjadrení bolo len ústnych, na úrade práce
evidovaný nebol. Došlo aj k zásahu do jeho osobnosti, keď bol zatknutý kukláčmi v strede dediny.

Uplatnené trovy obhajoby uhradil v plnej výške svojmu obhajcovi trestnom konaní. Prvý krát sa s ním

stretol 4.2.2005 na pojednávaní súdu, tam bola zmluva podpísaná, len ne-dopatrením tam nebolo jeho
meno. Aj do 14.2. ho zastupoval JUDr. Piršel, ale predložil do konania len tú plnú moc, ktorú našiel.
Obhajca zastupoval aj jeho spoluobvineného, ale ich obhajoba bola úplne odlišná a v r. 2006 už bola
jeho vec vylúčená na samostatné konanie. V prípade, ak by si obhajca rátal odmenu podľa jednotlivýchšpecifikovaných úkonov právnej pomoci, realizoval viac ako 100 úkonov v sume cca 270.000,- Sk, teda
uplatnená suma je reálna a primeraná. Škodu si uplatňuje podľa priemerného mesačného zárobku v
posledný mesiac jeho pracovného pomeru, teda za január 2005, ktorý predstavoval sumu 6.062,- Sk. Za

február si po odčítaní dní, kedy bol ešte zamestnaný (do 3.2.2005) uplatňuje sumu o tieto dni zníženú,
teda vo výške 5.154,- Sk za každý ďalší mesiac sumu 6.062,- Sk + pomernú časť za október (do 25.10.)
v sume 4.888,70,- Sk. Spolu to predstavuje sumu 197.964,70,- Sk, ale keďže predbežne prejednal sumu
163.857,72,-Sk, uplatňuje si teda ušlý zisk v tejto výške.

Celkovo došlo k rozvratu jeho osobného života, stratil kontakt so svojím maloletým synom kvôli
problémom v manželstve ako následkom jeho stíhania. Medzi obyvateľmi v oko-lí bydliska bol zaradený
ako obvinený z vraždy. Aj podľa judikatúry NS SR má zastavenie trestného stíhania rovnaké následky
ako zrušenie rozhodnutia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Povinnosťou orgánov činných v
trestnom konaní bolo získavať dôkazy aj v jeho prospech, čo neurobili. Prvé preverenia výpovedí
svedkov v jeho prospech sa uskutočnili až na konci apríla 2005, aj keď ich označil ako svedkov pri

výsluchu 4.2.2005. Prieťahy vznikli od 1.4.2005 do 31.10.2006, keď vyšetrovateľ nekonal a od 1.2.2007
do 24.10.2007 kedy už mal vyšetrovateľ posudok, že nahrávka z práce je pravá, avšak konanie bolo
zastavené až 25.10.2005, pričom prokurátor je zodpovedný za dodržiavanie zákonnosti v trestnom
konaní a je oprávnený vydať záväzné pokyny, aj odňať vec a zastaviť trestné stíhanie.

Odporca v 1. rade na pojednávaní doplnil, že škoda nebola nijako preukázaná, navrho-vateľ tiež
nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s
úkonmi MV SR a v tomto smere sa stotožnil aj s argumentáciou odporcu v 2. rade. Na obranu práv
navrhovateľa pred prieťahmi slúžili prostriedky právnej ochrany trestného práva, teda mohol navrhovateľ
podávať sťažnosti, o ktorých by bolo rozhodnuté, čo však neurobil, preto nie je jeho nárok za prieťahy

dôvodný v civilnom spore. Súd v civilnom konaní ani nie je oprávnený skúmať prieťahy v trestnom
konaní, keďže jeho právomoc je jasne vymedzená v § 7 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.) a teda nemôže zasahovať do trestného konania tým, že následne hodnotí rýchlosť a účelnosť
postupu v trestnom konaní. Ak sa navrhovateľ domáha ušlého zisku, pri výpočte je potrebné odpočítať
od tohto zisku náklady, ktoré by poškodený pri dosahovaní zisku vynaložil, čím sa dosiahne čistý ušlý

zisk. Navrhovateľ nebol registrovaný na úrade práce, čím sa pravdepodobne sám pripravil so vyplácanie
dávky v nezamestanosti, resp. iných sociálnych dávok a nepreukázal ani zníženie dôstojnosti v osobnom
a rodinnom živote. Namietol aj premlčanie nároku navrhovateľa za prieťahy od 1.4.2005 do 31.10.2006,
keďže žaloba bola podaná až v r. 2010.

Odporca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že petit návrhu je nevykonateľný, nakoľko za škodu v danom
prípade zodpovedá SR a nie konkrétny orgán, ktorý ju zastupuje. Poukázal aj na § 4 ods. 1 písm. l/
z.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého konať za štát by mal ten orgán,
ktorý začal konať ako prvý, pričom on stanovisko k žiadosti o predbežné prerokovanie navrhovateľovi
nezaslal. Zmluva o právnej pomoci im bola doru-čená v rámci predbežného prejednania, avšak bez

uvedenia objednávateľa, nov tomto konaní už navrhovateľ doručil zmluvu, kde je jeho meno dopísané.
Uvedený obhajca v trestnom ko-naní nezastupoval len navrhovateľa a preto je na mieste pochybnosť, či
bola zmluva uzatvo-rená v prospech navrhovateľa. Aj plná moc bola obhajcovi udelená o 12 dní neskôr.
Štát nie je povinný hradiť zmluvnú odmenu, uhradené by mohli byť len presne vyčíslené úkony a aj
to len u nutnej obhajoby. Je tiež potrebné rozlíšiť, aké dôsledky mala medializácia prípadu, za ktorú

odporcovia nezodpovedajú a aké malo trestné stíhanie samotné a preto chýba priama príčinná súvislosť
k nemajetkovej ujme, ktorá nebola preukázaná. Taktiež počet dní väzby je 93, nie 103 ako uviedol
navrhovateľ. Ak by bola pripustená argumentácia navrhovateľa judikatúrou o nezákonnosti vznesenia
obvinenia, orgány činné v trestnom konaní by mohli stíhať len vinných. Bez ďalšieho nie je možné
nezrušené rozhodnutia považovať za nezákon-né len preto, že trestné stíhanie bolo zastavené. Ak

odmietali zamestnávatelia zamestnať navr-hovateľa pre jeho trestné stíhanie a jeho neexistencia nebola
jedinou podmienkou zamestna-nia, išlo o diskrimináciu navrhovateľa z ich strany a nie je tu príčinná
súvislosť s konaním odporcov. Aj z judikatúry NS ČR vyplýva, že takýmto postupom orgánov činných v
trestnom konaní nedošlo k nemajetkovej ujme navrhovateľa, nakoľko nie je možné konštatovať, že by
išlo o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby. Namietol aj nedostatok právomoci civilného súdu

prejednávať prieťahy v trestnom konaní. Navrhovateľ nepreukázal ani ušlý zisk, keď nepreukázal, že
by sa po prepustení z väzby nemohol zamestnať v dôsledku trest-ného stíhania. Neprejavil opravdivý a
skutočný záujem sa zamestnať, nebol ani evidovaný na úrade práce a za obdobie od skončenia väzby jeušlý zisk úplne nedôvodný. K výške prieme-rného zárobku sa nebude vyjadrovať, nakoľko spochybňuje
samotný právny základ tohto nároku.

Odporca v 3. rade na pojednávaní uviedol, že návrh prokurátora na vzatie navrhovateľa do väzby nie je
nezákonným rozhodnutím, keďže nemá náležitosti rozhodnutia. Navrhovateľ tiež nepreukázal uplatnenú
nemajetkovú ujmu, ušlý zisk, ani škodu a ich príčinnú súvislosť s konaním odporcov. Ak si uplatnil
trovy právneho zastúpenia, tie sa skladajú z jednotlivých úkonov, ktoré treba samostatne posúdiť. Ďalej
uviedol, že je významný vplyv medializácie, za ktorý ale nenesie zodpovednosť, lebo rozhodnutia v

trestnom konaní sa nezverejňujú. Jedi-ným zdrojom šírenia takýchto informácií mohli byť len médiá
a nie je tu teda priama príčinná súvislosť medzi škodou a hlavne nemajetkovou ujmou a konaním
odporcov. Stotožnil sa aj s vyjadrením odporcu v 2. rade týkajúceho sa uplatnených trov a ich vyčíslenia.
K prieťahom uviedol, že 27.4.2006 oznámila GP SR navrhovateľovi, že zo spisu vyplýva dôvod na
zasta-venie trestného stíhania, 17.5.2006 dal poverený prokurátor pokyn vyšetrovateľovi na zasta-venie
trestného stíhania, ktorý urgoval 4.8.2006. Dňa 7.9.2006 vybavil prokurátor podnet právneho zástupcu

navrhovateľatýkajúcisavzatiadoväzby,25.5.2007zvolalprokurátorpracovnúporadusvyšetrovateľom,
26.7.2007 rozhodla Krajská prokuratúra o sťažnosti navr-hovateľa proti uzneseniu o vylúčení jeho
veci na samostatné konanie. Vyšetrovateľ je síce podriadený dozoru prokuratúry, ale je zodpovedný
samostatnezato,abyúkonybolivykonanézákonneavčas.Prokuratúradalavyšetrovateľovidvapokyny
na zastavenie trestného stíhania a tento rozhodol o vykonaní ďalšieho znaleckého dokazovania, čím

aplikoval svoju právomoc robiť všetky rozhodnutia o postupe pri vyšetrovaní samostatne. Iný postup zo
strany prokura-túry, okrem vydania pokynov, nebol vo veci dôvodný a objektívne schopný urýchliť stav
veci.Taktiežnamietolnedostatokprávomocicivilnéhosúduprejednávaťprieťahyvtrestnomkonaní.Ušlý
zisk a priemernú sumu mesačného zárobku navrhovateľa 6.062,- Sk namietol v tom smere, že nemožno
vylúčiť, že by za dni, kedy si navrhovateľ ušlý zisk uplatňuje, bol býval práceneschopný, alebo že by

jeho pracovný pomer skončil skôr ako jeho trestné stíha-nie, preto medzi takto formulovanou škodou a
nezákonným rozhodnutím nie je príčinná súvi-slosť. Za realizáciu zásahu proti navrhovateľovi pri jeho
zatýkaní nenesie zodpovednosť, na-koľko tento nemohol nijako ovplyvniť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesom právnej zá-stupkyne

navrhovateľa, vyjadreniami zástupcov odporcov, výsluchom svedkov: B. W.-G. a O. M., listinnými
dôkazmi a to: uznesením o začatí trestného stíhania z 31.1.2005, uznesením KS Banská Bystrica
Pš 9/05 zo 4.2.2005, uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry z 5.5.2005, korešpondenciou medzi
navrhovateľom a odporcami, potvrdením o zamestnaní navrhovateľa, jeho pracovnou zmluvou
a mzdovými listami, ako aj okamžitým skončením pracovného pomeru, žiadosťou o predbežné

prerokovanie nároku zo 4.2.2005 s upresnením zo 17.3.2008, uznesením o zastavení trestného
stíhania z 25.10.2007, vyjadre-niami zamestnávateľov k možnosti zamestnať navrhovateľa, zmluvou
zo 4.2.2005, potvrde-niami o úhrade trov obhajoby, vyjadrením JUDr. Piršela zo 6.6.2011, uznesením
Okresného súdu Pezinok 5C 82/2009-55, dozorovým spisom Krajskej prokuratúry (ďalej len KP) v
Banskej Bystrici č. Kv 40/07, prokurátorským denníkom KP v Banskej Bystrici Kv 5/2006, vyšetrovacím

spisom MV SR, PPZ, ÚBOK ČVS: PPZ-36/BOK-B-2007, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

Dňa 31.1.2005 vyšetrovateľ Prezídia PZ, ÚBOK Bratislava vydal uznesenie o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia voči navrhovateľovi pod ČVS: PPZ-2/BOK-C-2005 za trestný čin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a za trestný
čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.

Uznesením KS v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu sp. zn. Pš 9/05 zo 4.2.2005 bol
navrhovateľ podľa § 68 ods. 1 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 2 Tr. por. vzatý

do väzby, ktorá sa mu začínala 1.2.2005 o 19.45 hod. Z väz-by bol navrhovateľ prepustený uznesením
Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR č. VII/1 Gv 15/05-128 zo dňa 5.5.2005, nakoľko pominuli dôvody
väzby.

Uznesením prokurátora KP v Banskej Bystrici Kv 40/07-7 z 25.10.2007 bolo trestné stíhanie vo veci

obvineného navrhovateľa zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. c/ Tr. por., pre-tože bolo nepochybné, že
skutok nespáchal obvinený.Navrhovateľ bol zamestnancom spoločnosti B.O.B. Security, spol. s r.o., Bratislava vo funkcii strážnik
- osoba poverená výkonom fyzickej ochrany a to od 1.1.2004. Jeho čistý priemerný mesačný príjem
bol podľa potvrdenia zamestnávateľa v r. 2004 v sume 6.062,- Sk. Pracovný pomer zamestnávateľ k

3.2.2005 skončil okamžitým skončením v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce s poukazom na
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. e/ z.č. 379/1997 Z.z. a to pre závažné porušenie pracovnej disciplíny a
nespĺňanie podmienky spoľahlivosti v zmysle zákona o SBS.

Vyjadrením zo 14.3.2011 spoločnosť GAZU s.r.o. potvrdila, že 17.5.2005 prejednala žiadosť

navrhovateľa o zamestnanie, avšak nemala pre neho voľné miesto. Listom z 9.11. 2005 oznámil CLUB
TROPICANA,s.r.o.navrhovateľovi,ženespĺňaichpodmienkynaza-mestnanieprejehotrestnéstíhanie.
Takéto oznámenie zaslal navrhovateľovi aj Holiday Inn Bratislava listom zo 16.1.2006, MARIANUM a
Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Ružinov listami z 18.4.2006, OLO, a.s. listom zo 7.8.2006 a
MIRA CAR s.r.o. v Bratislave listom z 21.3.2007.

Dňa 4.2.2005 uzatvoril navrhovateľ s JUDr. Tiborom Piršelom Zmluvu o konzultač-nej, poradenskej
činnosti a právnej pomoci, kde sa dohodli na obhajobe v predmetnom trest-nom konaní za zmluvnú
odmenu 250.000,- Sk, ktorú navrhovateľ uhradil v splátkach a to v sume 100.000,- Sk dňa 8.5.2005, v
sume 50.000,- Sk dňa 6.7.2006 a v sume 100.000,- Sk dňa 20.11.2007. Dňa 14.2.2005 navrhovateľ
splnomocnil uvedeného obhajcu na jeho zastupo-vanie v konaní, pričom od 2.2.2005 do 14.2.2005

zastupoval navrhovateľa JUDr. Piršel na základe plnej moci, ktorú mu udelila na zastupovanie manželka
navrhovateľa V. L.-Y..

Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 5C 82/2009-47 z 8.6.2011, v spojení s uzne-sením č.k. 5C
82/2009-55 z 24.10.2011 bolo manželstvo navrhovateľa rozvedené.

Navrhovateľ zaslal odporcom žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo 4.2.2008, ktorá im všetkým
bola doručená 7.2.2008. Listom z 18.2.2008 zn. XV/5 Spr. 6/08-2 bol zo strany GP SR vyzvaný na
upresnenie žiadosti o predbežné prerokovanie, ktoré navrhovateľ zaslal odporcom 17.3.2008 a ktorým
toto bolo doručené 18.3.2008. Na predmetnú žiadosť mu odporca v 1. rade listom z 10.4.2008 zaslal

vyjadrenie, ktorým nárok neuznal. Listom zo 17.9.2008 zaslal vyjadrenie k žiadosti aj odporca v 3. rade,
ktorým uznal nárok za prieťahy v konaní, avšak odmietol svoju výlučnú zodpovednosť a za prieťahy sa
navrhovateľovi ospravedlnil, v ostatnej časti vyhodnotil nárok ako nedôvodný.

Svedok W. na pojednávaní uviedol, že navrhovateľa pozná od základnej školy, obaja bývajú v

Šenkviciach a kamarátia sa dosiaľ, často sa stretávajú. Trestné stíhanie na navrhovateľa zle vplývalo,
bol z toho smutný, zmenilo mu to život. Hľadal si aj prácu, ale kvôli medializácii mal problém si ju
nájsť. Navrhovateľ mu vravel, že ho ľudia odsudzujú a aj jeho sa ľudia pýtali, či je s ním stále kamarát.
Chodieval aj k navrhovateľovi domov, jeho žena to zle znášala, boli tam hádky, už spolu nežijú. O
trestnom stíhaní sa dozvedel od zná-mych po zatknutí navrhovateľa. On má pohrebnú službu a nemal

problém navrhovateľa zavo-lať, aby mu občas vypomohol, ale navrhovateľ mal viacero kamarátov, ktorí
sa mu otočili chrbtom.

Svedok M. vo svojej výpovedi na pojednávaní taktiež uviedol, že sa s navrhovate-ľom pozná od mala a
bývajú v jednej dedine. Keďže sa s ním pozná bližšie, ich vzťah to neovplyvnilo, ale tí, čo navrhovateľa

poznali menej, tam sa vzťah zmenil. Aj v súčasnosti sa príležitostne s navrhovateľom stretáva, bol aj
u neho doma, vie, že mal rodinné problémy od jeho vzatia do väzby. Viedli sa rôzne reči v dedine, ale
priamo na ulici nikto na navrhovateľa samozrejme neukázal.

Podľa § 3 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci:
a) nezákonným rozhodnutím,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnomkonaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrova-
teľ alebo poverený orgán Policajného zboru,

e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobit-
ného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
k) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prero-
kovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnos-
ti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgá-

noch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa § 5 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplat-né rozhodnutie,
ktorýmbolaškodaspôsobená,bolozrušenéalebozmenenéprenezákonnosťpríslušnýmorgánom.Súd,
ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonné-mu rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného

zreteľa.

Podľa § 8 ods. 5 písm. a/ z.č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej roz-hodnutím o väzbe
má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bolo proti nemu zastavené trestné stíha-nie.

Podľa § 9 ods. 1, 2 z.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nespráv-nym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, ne-činnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola ta-kým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postu-pom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 18 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému
vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozba-vení osobnej slobody alebo vykonané

zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zruše-né alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo
v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 3 z.č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške
ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 19 ods. 1, ods. 3 z.č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu okamžitého skončenia pracovného
pomeru navrhovateľa, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil

závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 41 ods. 6 písm. c/ Zákonníka práce v znení účinnom v čase prepustenia navr-hovateľa z
väzby, zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie o bezúhon-nosti s výnimkou,ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhon-nosť, alebo ak požiadavku
bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať.

Podľa§8 písm.a/z.č.379/1997Z.z.vzneníúčinnomkudňuokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru
navrhovateľa, za bezúhonnú osobu sa nepovažuje ten, kto bol právoplat-ne odsúdený za trestný čin
spáchaný úmyselne,

Podľa § 9 ods. 2 cit. z.č. 379/1997 Z.z. za spoľahlivú nemožno považovať osobu, ktorá

e) bola trestne stíhaná za trestný čin uvedený v § 8 písm. a) až c) a trestné stíhanie bolo právoplatne
podmienečne zastavené do troch rokov odo dňa uplynutia skúšobnej doby,
f) je trestne stíhaná za trestný čin uvedený v § 8 písm. a) až c).

Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 písm. b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. účinnej v čase uzatvorenia dohody o právnej
pomoci medzi navrhovateľom a JUDr. Piršelom, pri uzatváraní zmluvy o právnej pomoci môže advokát

dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore
s dobrými mravmi. Zmluvná odmena sa určuje paušálnou sumou (paušálna odmena).

Súdvyhodnotilvkonanívykonanédôkazyjednotlivoajvichvzájomnýchsúvislos-tiachadospelkzáveru,
že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že voči navrhovateľovi bolo uznesením zo dňa
31.1.2005 vznesené obvinenie pre trestné činy ako je vyššie uvedené, pričom trestné stíhanie bolo
ukončené ešte v prípravnom konaní uznesením prokurátora zo dňa 25.10.2007, ktorým zastavil trestné
stíhanie navrhovateľa. V rámci tohto obdobia bol navrhovateľ vo výkone väzby od 1.2.2005 do 5.5.2005.

Svoj nárok voči odporcom navrhova-teľ riadne predbežne prerokoval svojou žiadosťou o predbežné
prerokovanie zo dňa 7.2.2008. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi neboli sporné.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, pričom uviedol, že
následkom ním označených nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úrad-ného postupu orgánov

činných v trestnom konaní a súdu mu vznikla škoda pozostávajúca z trov obhajoby v trestnom konaní v
sume 250.000,- Sk, t.j. 8.298,48,-€, z ušlého zisku v su-me 163.857,72,- Sk, t.j. 5.439,08,-€ za obdobie
od 3.2.2005, kedy bol prepustený a vykonával väzbu, až do skončenia trestného stíhania do 25.10.2007
a voči odporcom si uplatnil aj náhra-du nemajetkovej ujmy v sume 1.000.000,- Sk, t.j. 33.193,91,-€ v
súvislosti s nezákonnou väz-bou a s nezákonným trestným konaním.

Súd k navrhovateľom označeným nezákonným rozhodnutiam uvádza, že návrh proku-rátora na vzatie
do väzby nie je rozhodnutím, týmto je až následné rozhodnutie súdu o tomto návrhu. Rozhodnutia o
väzbe označené navrhovateľom taktiež nie sú rozhodnutím nezákon-ným, ide o špecifickú kategóriu
rozhodnutí, čo je vyjadrené ich samostatným zaradením v § 3 ods. 1 písm. c/ z.č. 514/2003 Z.z.,

za ktoré v prípade zákonom uvedeného následku, v tomto prípade zastavenia trestného stíhania,
patrí poškodenému náhrada škody. Uznesenia o vznese-ní obvinenia a o zamietnutí sťažnosti voči
tomuto uzneseniu taktiež nie sú nezákonnými roz-hodnutiami, keďže neboli u nich naplnené podmienky
nezákonnosti v zmysle § 6 z.č. 514/2003 Z.z., t.j. neboli zrušené ani zmenené pre nezákonnosť. V čase
ich vydania vychá-dzali zo zistenej skutkovej situácie, napokon ich dôvodnosť bola skúmaná následne

súdom pri rozhodovaní o väzbe, kedy v prípade jej nedostatočnosti by súd nerozhodol ani o vzatí
navr-hovateľa do väzby a väzobné rozhodnutie bolo taktiež nadriadeným súdom skúmajúcim tie isté
hľadiská potvrdené, zároveň však taktiež v § 18 z.č. 514/2003 Z.z. zákonodarca stanovil, že pri zastavení
trestného stíhania patrí bez ohľadu na podmienky uvedené v § 6 cit. zákona dotknutej osobe právo na
náhradu škody.

Tak ako súd vyššie konštatoval, v konaní bolo preukázané, že voči navrhovateľovi bolo vedené
trestné stíhanie, v priebehu ktorého bol vo výkone väzby a ktoré sa skončilo za-stavením trestného
stíhania, sú teda naplnené podmienky uvedené v § 18 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ počas
konania preukázal, že mu vznikol nárok na náhradu škody pozostáva-júcej z vynaložených nákladov

na obhajobu, ktoré musel vynaložiť v dôsledku vydania uzne-senia o vznesení obvinenia z 31.1.2005,
ako aj v dôsledku jeho vzatia do väzby dňa 4.2.2005, ktorá je dôvodom povinnej obhajoby v zmysle Tr.
poriadku. Uvedené rozhodnutia vyvolali zo strany jeho obhajcu procesné úkony smerujúce k odstráneniu
nežiaducich právnych následkov pre navrhovateľa, ktoré by v prípade ich neexistencie neboli potrebné.K obrane odporcov súd podotýka, že odporca v 2. rade nijako nepreukázal, že by zmluva o poskytnutí
právnej pomoci zo 4.2.2005 nebola uzatvorená v prospech navrhovateľa a tento jeho argument nijako
nepod-poruje ani skutočnosť, že plná moc bola navrhovateľom JUDr. Piršelovi udelená 14.2.2005,

nakoľko dovtedy ho zastupoval na základe plnej moci udelenej mu jeho manželkou, čo vyplynulo z
pripojeného vyšetrovacieho spisu. JUDr. Piršel potvrdil, že mu za obhajobu v ko-naní navrhovateľ
uvedenú sumu vyplatil a teda o túto sa zmenšil jeho majetok, preto mu vzni-kol z dôvodu zastavenia
jeho trestného stíhania nárok na jej úhradu, keďže tieto náklady sú v príčinnej súvislosti s uvedenými
rozhodnutiami. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj obranu odporcov, že nie je možné zaviazať štát k

úhrade zmluvnej odmeny. V danom prípade aj usta-novenie §18 ods. 3 z.č. 514/2003 Z.z. odkazuje na
úpravu trov právneho zastúpenia v osobit-nom predpise, ktorým je v danom prípade vyhl. č. 655/2004
Z.z., ktorá vo vyššie cit. § 2 upra-vuje, že advokát si s klientom môže dohodnúť aj zmluvnú odmenu.
Z uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi uplatnenú sumu za trovy obhajoby v predmetnom
trestnom konaní v sume 250.000,- Sk, t.j. 8.298,48,-€.

Navrhovateľ sa domáhal aj ušlého zisku za obdobie od 3.2.2005 do skončenia trest-ného stíhania
25.10.2007. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ bol prepustený zo zamestnania dňom 3.2.2005
v dôsledku jeho trestného stíhania, čo jeho zamestnávateľ špeci-fikoval odkazom na § 9 ods. 2 písm. e/
z.č. 379/1997 Z.z. Aj keď v danom čase nebola splne-ná podmienka v druhej časti vety uvedeného písm.
e/, trestným stíhaním navrhovateľa však bola naplnená podmienka nedostatku bezúhonnosti uvedená

v § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zákona, a preto súd ustálil, že tento bol prepustený v priamej príčinnej súvislosti
s rozhodnutím o vznesení obvinenia voči nemu. V zmysle § 8 ods. 5 písm. a/ v spojení s § 17 ods. 1 z.č.
514/2003 Z.z. vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu ušlého zisku v dôsledku väzby, ktorú vykonával
od 1.2.2005do 5.5.2005, keďže trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené.

Navrhovateľ si uplatňoval uvedený nárok aj za obdobie po prepustení z väzby, teda od 6.5.2005
do skončenia trestného stíhania dňa 25.10.2007, čo odôvodňoval tým, že sa v dô-sledku trestného
stíhania nemohol zamestnať. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ
nepreukázalnárokuplatnenýzatotonáslednéobdobie.Pred-pokladomprepriznanienárokunanáhradu
škodyatedaajušléhoziskujesúčasnépreu-kázanieexistencieušléhozisku,nezákonnéhorozhodnutia/

nesprávneho úradného postupu alebo väzby a príčinnej súvislosti medzi nimi. Navrhovateľ síce doložil,
že bol odmietnutý viacerými zamestnávateľmi z dôvodu jeho trestného stíhania, avšak súd poukazuje
na skutoč-nosť, že o svojom trestnom stíhaní zamestnávateľom povedal sám, prípadne sa to mohli
ešte dozvedieť aj v dôsledku medializácie veci. Z vyjadrení uvedených spoločností nevyplynulo, že
by sa navrhovateľ uchádzal o prácu, kde by bola podmienkou bezúhonnosť zamestnanca a preto

v zmysle cit. § 41 ods. 6 písm. c/ Zákonníka práce nemohli od neho potenciálni zamest-návatelia
túto informáciu požadovať. Tieto skutočnosti teda nepreukazujú priamu príčinnú súvislosť medzi
nemožnosťou zamestnať sa navrhovateľa po prepustení z väzby a rozhodnu-tiami o väzbe, príp. o
vznesení obvinenia. Sám navrhovateľ tiež vo svojej výpovedi uviedol, že príležitostne v tomto období
pracoval u známych, čo potvrdil aj svedok W..

Z uvedeného dôvodu súd priznal navrhovateľovi náhradu ušlého zisku, pri vyčíslení ktorého vychádzal
zo sumy jeho priemerného čistého mesačného zárobku v sume 6.062,- Sk dosiahnutého v poslednom
zamestnaní tak ako ho uviedol navrhovateľ a ako vyplývala z potvrdenia jeho zamestnávateľa, keď táto
suma samotná nebola odporcami rozporovaná. Námietky odporcu v 3. rade, že počas uplatneného

obdobia mohol byť navrhovateľ prácenes-chopný a tiež námietku odporcu v 1. rade, že by si navrhovateľ
mal od zisku odpočítať náklady súd vzhľadom na skutočnosť, že priznal navrhovateľovi náhradu ušlého
zisku len za obdobie väzby a vychádzal z jeho priemerného čistého zárobku vyhodnotil ako nedôvodné.
Väzbu navrhovateľ vykonával od 1.2.2005 do 5.5.2005, prepustený z práce bol 3.2.2005. Pri výpočte
súd vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľ mal dohodnutý 8 hodinový pracovný čas, čo predstavuje

40 hodín týždenne a v priemere 174 hodín mesačne. Podielom priemernej mzdy 6.062,- Sk a priemeru
odpracovaných hodín v mesiaci v počte 174 súd dospel k sume priemernej hodinovej mzdy vo výške
34,84,- Sk/hodinu práce x 8 hodín = 278,72,- Sk, čo predstavuje priemerný denný zárobok navrhovateľa.
Ušlý zisk súd teda navrhovateľovi pri-znal odo dňa nasledujúceho po prepustení z práce, t.j. od 4.2.2005
do 5.5.2005, v ktorom ob-dobí navrhovateľ vykonával väzbu, čo predstavuje za pomernú časť februára

2005 (po odpo-čítaní zamestnávateľom vyplatenej sumy 908,- Sk za obdobie do 3.2.2005) sumu 5.154,-
Sk, za marec a apríl 2005 sumu 2 x 6.062,- Sk a za máj 2005 pomernú sumu 5 x 278,72 = 1.393,60,- Sk,
teda spolu 18.671,60,- Sk, t.j. 619,78,-€ a vo zvyšku ušlého zisku za obdobie od prepustenia z väzby
do skončenia trestného stíhania zamietol.V poslednej časti svojho návrhu sa navrhovateľ domáhal aj nemajetkovej ujmy v sume 1 mil. Sk,
t.j. 33.193.91,-€, čo odôvodnil tým, že bol vo väzbe, ako aj dopadom trestného stíhania na neho

samotného a aj jeho rodinu. Súd má za to, že za obdobie väzby navrhovateľ preukázal dôvody priznania
nemajetkovej ujmy, keďže počas tohto obdobia bola obmedzená jeho sloboda a nemohol byť so svojou
rodinou, čo malo dopad aj na jeho osobu. Výška nema-jetkovej ujmy nebola pôvodne v z.č. 514/2003
Z.z. upravená, avšak novelou zákona účinnou od 1.1.2009 bolo upravené znenie § 17 cit. zákona, ktoré
ods. 2 tohto ustanovenia ako je vyššie uvedený doplnilo ustanoveniami ods. 3 a 4, podľa ktorých výška

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška nema-jetkovej
ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 (rozhodnutie o väzbe) je najme-nej jedna tridsatina

priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny
rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

Keďže výška nemajetkovej ujmy závisí od úvahy súdu, súd pri rozhodovaní vychádzal analogicky
z predmetných novelou doplnených ustanovení a priznal vzhľadom na uvedené navrhovateľovi

nemajetkovú ujmu vo výške 1/30 priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
SR. Navrhovateľ bol vo väzbe od 1.2.2005 do 5.5.2005, t.j. 94 dní a nie 103 dní ako sám uvádzal,
priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hos-podárstve SR za r. 2004 bola 15.825,- Sk,
súd mu preto priznal nemajetkovú ujmu vo výške 49.585,- Sk, t.j. 1.645,92,-€ (15825:30 = 527,50*94 dní
väzby = 49.585,- Sk). Pri rozhodo-vaní o výške nemajetkovej ujmy súd nepriznal vyššiu nemajetkovú

ujmu vzhľadom na to, že navrhovateľ nijako nepreukázal svoje tvrdenie, že od neho kvôli trestnému
stíhaniu odišla manželka a že sa kvôli tomu aj rozviedli, keďže táto skutočnosť nevyplynula ani z
výpovedí svedkov, ani z opravného uznesenia Okresného súdu v Pezinku k rozsudku o rozvode navrho-
vateľovhomanželstvaataktiežnepreukázalnarušenievzťahovspriateľmiaznámymi,keďsamivypočutí
svedkovia M. a W. potvrdili, že ich vzťah sa k navrhovateľovi ne-zmenil.

Navrhovateľ si uplatnil nemajetkovú ujmu nielen za dopad trestného stíhania a väzby na jeho život,
čím sa súd vyššie podrobnejšie zaoberal, ale túto si odvodzoval aj od nespráv-neho úradného postupu
spočívajúceho v prieťahoch v konaní v období od 1.4.2005 do 31.10. 2006, a od 1.2.2007 do 24.10.2007.
Súd sa stotožnil s argumentáciou odporcov, že v civilnom konaní nie je súd oprávnený preskúmavať

postup orgánov činných v trestnom konaní z hľa-diska rýchlosti a účelnosti vykonávaných úkonov, keďže
na zabezpečenie práv navrhovate-ľovi slúžili v priebehu trestného konania prostriedky trestného práva.
Len na margo súd uvá-dza, že je povinnosťou štátu zabezpečovať ochranu občanov pred páchateľmi
trestných činov. Je zrejmé, že trestné stíhanie navrhovateľa, jeho obvinenie zo závažných trestných
činov, ako aj vzatie do väzby, bolo závažným zásahom do jeho osobnostných práv. Ak však postupujú

orgány činné v trestnom konaní v medziach zákona, ktorý konanie upravuje, nemožno takýto zásah
považovať za neoprávnený, keďže v takomto prípade nad individuálnymi záujmami fyzickej osoby, ktorá
je týmto dotknutá, prevláda vyšší verejný záujem na náležitom zistení trestných činov a potrestaní ich
páchateľov. Neoprávnenosť zásahu nezakladá sama o sebe ani skutočnosť, že trestné stíhanie voči
navrhovateľovi bolo zastavené, keďže to neznamená, že neexistovalo podozrenie, že k trestnému činu

došlo a že neexistovali podmienky pre vznese-nie obvinenia (kde sa nevyžaduje istota, ale dostatočne
odôvodnený záver, že sa určitá osoba dopustila trestného činu). Súd tiež len podotýka, že navrhovateľ
počas konania nepreukázal, že by bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti
v príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní, resp. v súvislosti s dĺžkou trestného konania. Taktiež k
argu-mentácii odporcu v 1. rade, ktorý vzniesol námietku premlčania voči prieťahom od 1.4.2005 do

31.10.2006súdpoznamenáva,žepremlčacialehotavdanomprípadejevzmysle§19z.č.514/2003Z.z.
trojročná, teda uplynula by 31.10.2009, pričom návrh bol podaný 22.2.2010, avšak táto lehota spočíva
počas predbežného prerokovania nároku, čo v danom prípade predstavuje obdobie od 7.2.2008 do
7.8.2008, teda uplynula by až 30.4.2010, preto je uvedená námietka nedôvodná. Z uvedených dôvodov
súd vo zvyšku uplatnenej nemajetkovej ujmy túto zamietol.

Navrhovateľ si v konaní svoj nárok uplatnil voči všetkým označeným odporcom a do-máhal sa od nich
uhradenia žalovanej sumy spoločne a nerozdielne. Tu súd poukazuje na vyššie cit. § 4 z.č. 514/2003
Z.z., ktorý v odseku 1 upravuje, ktorý z orgánov v ňom uvede-ných koná v mene štátu. V danom prípadesúduvádza,ževšetkynárokyuplatnenénavrhova-teľombolitýmtouplatnenéprimárnevsúvislostistým,
že odporca v 1. rade voči nemu vzniesol obvinenie, keďže bez tohto rozhodnutia by nebol navrhovateľ
ani väzobne stíhaný. Tak ako bolo vyššie uvedené, nejde o nezákonné rozhodnutie, avšak vo väzbe na

konečné rozhodnutie vo veci, ktorým v tomto prípade bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania,
vznikol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení navrhovateľovi nárok na náhradu škody, preto
súd na úhradu ním priznanej celkovej sumy 10.564,18,-€, pozostávajúcej z priznanej náhrady za trovy
právneho zastúpenia v sume 8.298,48,-€, ušlý zisk v sume 619,78,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy v
sume 1.645,92,-€ zaviazal odporcu v 1. rade, keďže toto uznesenie vydal policajný orgán. Taktiež súd

uvedeného odporcu zaviazal aj v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ z.č. 514/2003 Z.z., keď odporca v 1. rade vo
veci na základe žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie začal konať ako prvý, keď sa ako prvý
z označených odporov vyjadril k obsahu žiadosti a voči odporcom v 2. a 3. rade z uvedených dôvodov
návrh zamietol.

O trovách konania voči odporcovi v 1. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj

keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, v takomto prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Trovy navrhovateľa tvoria trovy právneho
zastúpenia vo výške 2.668,10,-€ a to za:
- 2 úkony á 270,54,-€ za prípravu a prevzatie veci vrátane porady s klientom 22.2.2010 a podanie návrhu

22.2.2010 + 2 x režijný paušál á 7,21,-€ + 2 x DPH á 55,55,-€ (podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/,
c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), teda spolu v sume 666,60,-€,
- 5 úkonov á 270,54,-€ za účasť na pojednávaniach 4.3., 7.6., 20.9. a 4.11.2011 a podanie na súd zo
6.6.2011 + 5 x režijný paušál á 7,41,-€ + 5 x DPH á 55,59,-€ (podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, c/,
§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), teda spolu v sume 1.667,70,-€,

- 1 úkon á 270,54,-€ za účasť na pojednávaní 17.1.2012 + režijný paušál á 7,63,-€ + DPH 55,63,-€
(podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), teda spolu
v sume 333,80,-€.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z podania právnej zástupkyne navrho-vateľa, ktorá

ich vyčíslila vo výške 5.060,29,-€ a ktoré žiadala uhradiť na účet v G. pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX,
KS XXX.

Súd krátil sumu tarifnej odmeny za 1 úkon, keď v zmysle cit. § 142 ods. 3 O.s.p. vychá-dzal zo sumy
priznanej súdom ako z hodnoty veci, čomu v zmysle § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. zodpovedá tarifná

odmena ako je vyššie vyčíslená. Taktiež krátil sumu režij-ného paušálu, keď túto priznal v zmysle §
16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške zodpove-dajúcej 1/100 výpočtového základu pre daný rok v
ktorom bol úkon vykonaný.

O trovách konania voči odporcom v 2. a 3. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, avšak úspešným odporcom v 2. a
v 3. rade náhradu trov konania nepriznal nakoľko títo si ju neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava I, písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona