Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2012

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sž/20/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011010136
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej

PhD. a členov senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci navrhovateľky:
MAC TV s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpenej: Advokátska kancelária
Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie
a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne
č. RP/63/2011 zo dňa 21. júna 2011, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/63/2011 zo dňa 21. júna 2011 p o t
v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 66 € do 10 dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Odporkyňa rozhodnutím č. RP/63/2011 zo dňa 21.06.2011 ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a
§ 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000
Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“), postupom
podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z.z. rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 33
ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 22.01.2011 o cca 17:44 hod. odvysielala v rámci
televíznej programovej služby JOJ reklamný šot na liek Paralen Hot Drink, pri ktorom nezabezpečila,

aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o
správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku, za
čo jej uložila podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67
ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 3 320 €.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že predmetná výzva bola zrealizovaná iba vizuálne, textom na
spodnom okraji obrazovky, ktorý sa počas vysielania predmetného šotu objavil dvakrát (o cca 17:45:08 -
17:45:09 a o cca 17:45:11 - 17:45:13). Text predmetnej výzvy bol bielej farby zobrazený na žltozelenom
pozadí, menšej veľkosti (najmä v porovnaní s názvom lieku na škatuľke, so sloganom nad škatuľkou a s

textom informujúcim o obsahu škatuľky). Informácia o vlastnostiach lieku Paralen Hot Drink obsahujúca
aj výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku v zmysle § 33 ods. 4 písm. a/zákona č. 308/2000 Z.z. bola zobrazená na dvoch riadkoch po cca 2 a 3 sekundy. Odporkyňa dospela
k záveru, že vzhľadom na krátkosť času, po ktorý bol text zobrazený a na skutočnosť, že text výzvy bol
zobrazený menším písmom, nebolo ani priemerne vnímavému divákovi umožnené prečítať celé znenie

textu výzvy. Odporkyňa na základe uvedeného konštatovala, že predmetná výzva nebola jednoznačná
a zrozumiteľná.

II.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v súlade s § 250l a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v zákonnej lehote opravný prostriedok, domáhajúc sa zrušenia rozhodnutia
odporkyne č. RP/63/2011 zo dňa 21.06.2011 a vrátenia veci na ďalšie konanie namietajúc, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a že vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhovateľka považuje odvysielanú informáciu za zrozumiteľnú a jednoznačnú, plniacu účel sledovaný
zákonom. Výklad zákonného ustanovenia vykonaný pri jeho aplikácii odporkyňou považuje za účelový.
Kľúčové pojmy ustanovenia § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. sú jednoznačnosť a

zrozumiteľnosť. Tieto dva pojmy je možno logickým výkladom interpretovať ako pojmy viažuce sa na
obsah informácie, ktorej odvysielanie vyžaduje zákon. Považuje v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 71/1967 Zb.“), ak dochádza pri činnosti správneho orgánu
k extenzívnemu výkladu ustanovení zákona, bez opory v zákonných alebo podzákonných normách.

Napadnuté rozhodnutie obsahuje extenzívny výklad vyššie uvedených dvoch kľúčových pojmov, ktorým
odporkyňa rozširuje význam pojmov viažucich sa k obsahu informácie a tiež na jej formu, ktorá zákonom
nie je daná. V prípade, ak by zákonodarca mal v úmysle určiť formálne náležitosti trvania zobrazenia
informácie, prípadne inak kvantifikovať časový a formálny rozmer vysielanej informácie, bol by tak učinil
ako je zrejmé zo znenia zákonných ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. (napr. § 35 zákona č. 308/2000

Z.z.).

Navrhovateľka upozornila na skutočnosť, že v uvedenom výklade odporkyne absentuje akákoľvek
systematika a určenie hraníc, v ktorých by sa mal trestaný vysielateľ v budúcnosti pohybovať, aby
sa nedostal do rozporu so zákonom (skôr však do rozporu s výkladom odporkyne). Odporkyňa
opomenula skutočnosť, že k čítaniu akéhokoľvek textu uvedeného na televíznej obrazovke dochádza

vo väčšine prípadov tzv. „po tichu“, čo predstavuje rýchlejší spôsob čítania ako čítanie ,,nahlas“.
Týmito skutočnosťami sa odporkyňa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberala. Nezaoberala sa tiež
skutočnosťoužeinformáciajesúčasťoudlhšiehotextualogickytrvaniezobrazeniajemožnéposudzovať
len v prípade zákonom vyžadovanej informácie a nie celého textu. Rovnako tvrdenia o veľkosti písma
zostávajú v rovine neodôvodnených tvrdení, ktoré nemožno považovať za kvalifikovaný výklad.

Ďalej poukázala na skutočnosť, že výrok rozhodnutia neobsahuje skutkovú vetu, ktorá by určila v čom
presne došlo k údajnému porušeniu zákona zo strany vysielateľa, čo predstavuje primárny dôvod pre
neurčitosť, nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

III.

Odporkyňavpísomnomvyjadreníkpodanémuopravnémuprostriedkuuviedla,žejednouzjejprávomoci

a kompetencii, ako orgánu dohľadu nad dodržiavaním zákona č. 308/2000 Z.z., je aj aplikácia a
výkladzákonnýchustanoveníukladajúcichvysielateľompovinnosť.Vprejednávanejvecipostupovalapri
aplikáciiustanovenia§33ods.4písm.a/zákonač.308/2000Z.z.naskutkovýstavvintenciáchprávnych
záverov vyslovených v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo obdobných
prípadoch vo veci porušenia § 33 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. (v súčasnosti § 33 ods. 4 písm. a/

zákonač.308/2000Z.z.).Ideorozsudkysp.zn.3Sž/11/2008,sp.zn.3Sž/52/2009asp.zn.2Sž/3/2009.Z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky explicitne vyplýva, že jednoznačnosť a
zrozumiteľnosť výzvy sa nevzťahuje len na jej obsahovú stránku, ale aj na spôsob, akým je text
obsahujúci predmetnú výzvu zobrazený. Pre posúdenie zrozumiteľnosti výzvy bral Najvyšší súd

Slovenskej republiky do úvahy celkové grafické spracovanie zobrazenia výzvy, t.j. pozadie, na ktorom
je text obsahujúci výzvu umiestnený, samotnú veľkosť, farbu a tvar písma, zásadnou pre posúdenie
zrozumiteľnosti je aj otázka času zobrazenia textu obsahujúceho výzvu v zmysle § 33 ods. 4 písm.
a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Pri televíznom vysielaní dochádza k vysielaniu obrazovo-zvukových
komunikátov a pozornosť diváka je zameraná nielen na zvukovú stránku, ale často krát prevažuje

vnímanie vizuálnej stránky vysielaného obsahu. V takom prípade je práve spôsob spracovania výzvy,
resp. jej forma dôležitá, pretože pozornosť diváka môže byť odpútavaná rôznymi aspektmi, najmä
vizuálnym dianím na obrazovke. Vzhľadom na individuálne spracovanie reklamných šotov je značne
problematické stanoviť konkrétne hranice ako žiada navrhovateľka. Odporkyňa zastáva názor, že z jej
výkladu a výkladu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dostatočne zreteľne vyplýva, akým spôsobom
je potrebné predmetnú výzvu spracovať, najmä ak vysielateľ zvolí jej vizuálnu podobu, aby zodpovedala

zákonným požiadavkám.

Priamo zo znenia § 47 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. vyplýva, že výrok rozhodnutia má byť stručný,
jasný a zrozumiteľný. Vo výroku napadnutého rozhodnutia sú uvedené všetky zákonom požadované
skutočnosti tak, že postihovaný skutok nemôže byť zameniteľný s iným. Vo výrokovej časti rozhodnutia
je uvedený, resp. vymedzený:

a) čas spáchania správneho deliktu - 22.01.2011 o cca 17:44 hod.,

b) spôsob spáchania správneho deliktu - odvysielanie reklamného šotu na liek Paralen Hot Drink
obsahujúci výzvu v zmysle § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., ktorá po kvalitatívnej stránke
nespĺňala náležitosti požadované zákonom,

c) správny delikt - nezabezpečenie, aby predmetná výzva bola jednoznačná a zrozumiteľná.

Odporkyni nie je zrejmé, ako je možné vo výroku, ktorý má byť jasný a zrozumiteľný, opísať
skutok presnejšie, ako tomu je v napadnutom rozhodnutí. Podľa odporkyne je výrok napadnutého
rozhodnutia formulovaný správne a je v plnom rozsahu v súlade s požiadavkami, ktoré na výrokovú
časť rozhodnutia kladie nielen pozitívne právo, ale aj teória práva. Odôvodnenie rozhodnutia následne
podrobne, uvedením téz a aplikáciou právnych noriem, ktoré odporca použil rozvádza, v čom spočívala

nejednoznačnosť a nezrozumiteľnosť výzvy. Uvedenie týchto téz vo výroku by spôsobovalo jeho
neprehľadnosť, výrok by bol rozsiahly a následné odôvodnenie rozhodnutia by neplnilo svoj zákonom
stanovený účel.

Odporkyňa má za to, že v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala
relevantné ustanovenia zákona. Napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona

č. 71/1967 Zb., nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo
skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení zákona č. 71/1967 Zb., navrhovateľka nebola na
svojich právach ukrátená rozhodnutím ani postupom správneho orgánu a že napadnuté rozhodnutie a
postup je v súlade so zákonom. Preto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 250q
ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne č. RP/63/2011 zo dňa 21.06.2010 potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s
§ 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu a z dôvodov
uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj
s obsahom obrazovo-zvukového záznamu posudzovanej reklamy, s písomnými podaniami účastníkov

konania a po vypočutí ich zástupcov na pojednávaní súdu dňa 17. januára 2012 dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z obsahu obrazovo-zvukového záznamu reklamného spotu
najvyšší súd zistil, že navrhovateľka odvysielala dňa 22.01.2011 v čase od 17:44:44 do 17:45:14 hod.
reklamný spot na liek Paralen Hot Drink, na záver ktorého bola odvysielaná textová informácia: ,,Paralen

Hot Drink je liek na vnútorné použitie. Čítajte pozorne písomnú informáciu pre používateľa. O použití
lieku sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.“ Uvedená textová informácia bola odvysielaná v spodnej
časti obrazu malým písmom bielej farby na zelenom pozadí. Celková dĺžka zobrazenia textu bola cca
5 sekúnd, pričom uvedené zobrazenie bolo rozdelené do dvoch časových intervalov počas reklamného
spotu v čase od 17:45:08 do 17:45:09 hod. a od 17:45:11 do 17:45:13 hod.

Podľa § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vysielaná reklama na lieky okrem liekov

podľa odseku 3 a § 31a ods. 10 musí byť rozoznateľná, nezaujatá, pravdivá a overiteľná a musí
zodpovedať požiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením. Reklama musí obsahovať jednoznačnú
a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej
informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku.

Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom

alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie - pokutu.

Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu podľa odseku 1 písm. d/ rada uloží, ak
vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie
alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu
rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola

porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia,
ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, § 30,
ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez
oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. e/].

Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania

a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania,
poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné
obohatenieasankciu,ktorúužprípadneuložilsamoregulačnýorgánpreoblasťupravenútýmtozákonom
v rámci vlastného samoregulačného systému.

Podľa§67ods.5písm.a/zákonač.308/2000Z.z.radauložípokutuvysielateľovitelevíznejprogramovej

služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a vysielateľovi
rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej
komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.

Podľa§71ods.1zákonač.308/2000Z.z.nakonaniepodľatohtozákonasavzťahujevšeobecnýpredpis
o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,

56 až 68 zákona o správnom konaní.

Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o

odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí

pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny predpis.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom obrazového záznamu
predmetného reklamného spotu zistil, že predmetný reklamný spot obsahoval písomnú výzvu na
pozorné prečítanie informácie pre používateľa, ako aj odporúčanie poradiť sa o použití lieku s lekárom
alebo lekárnikom. Po pozornom prezretí obrazovo-zvukového záznamu dospel senát k záveru, že

dospelý človek s priemernými schopnosťami čítania, nebol spôsobilý prečítať uvedené poučenie v
celom rozsahu tak, ako bolo v predmetnom spote zobrazené a odvysielané a teda možno konštatovať,
že posudzovaný reklamný spot na lieky nesplnil podmienky stanovené zákonom č. 308/2000 Z.z. na
vysielanie reklamy na lieky, keďže neobsahoval jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu tak, ako to stanovuje
§33ods.4písm.a/citovanéhozákona.Naviacvýzvanapozornéprečítaniepoučeniaosprávnompoužití
lieku bola odvysielaná s prerušením - prvá časť bola odvysielaná v trvaní dvoch sekúnd, v čase od

17:45:08 - 17:45:09 a druhá časť v trvaní troch sekúnd od 17:45:11-17:45:13, čo podľa názoru súdu
priemerného diváka prerušilo v čítaní výzvy a zároveň spôsobilo, že divák pri druhom odvysielaní výzvy
musel začať s jej novým, opakovaným čítaním a naviac za časový úsek troch sekúnd divák s priemernou
schopnosťou čítania, nie je spôsobilý podľa názoru senátu vytvoreného na podklade oboznámenia sa s
obrazovo-zvukovým záznamom predmetnej reklamy, výzvu prečítať a to ani tzv. tichým čítaním.

Vizuálna výzva zobrazená v reklamnom spote nespĺňala kritéria jednoznačnosti a zrozumiteľnosti výzvy
na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre
používateľov liekov pribalenej k lieku. Túto povinnosť považuje senát za nesplnenú, keďže vzhľadom
na dĺžku textu, ako aj na formu zobrazenia výzvy, uvedenú výzvu nemožno považovať za jednoznačnú
a zrozumiteľnú, pretože za takýto časový okamih - úsek, nebolo možné prečítať celý text informácie

určenej pre diváka, plne ho vnímať a porozumieť mu. Pokiaľ by uvedená výzva bola jednoznačná
a zrozumiteľná, musela by byť zrealizovaná v čitateľnejšej forme a samotný text by musel byť na
obrazovke zobrazený dlhšie než tomu je v predmetnom reklamnom spote. Reklama v tomto prípade
musí obsahovať výzvu, ktorá musí byť formulovaná jasne, stručne a pritom prezentovaná určite, aby
spĺňala požiadavky ustanovenia § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., zároveň tak, aby divák

mohol bez pochybností poznať cieľ výzvy. Uvedené kritériá jednoznačnosti a zrozumiteľnosti a teda aj
presnosti výzvy posudzovaný reklamný spot nenaplnil.

Námietku navrhovateľky, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje skutkovú vetu, ktorá by
určila, v čom presne došlo k porušeniu zákona zo strany vysielateľa, najvyšší súd nepovažoval za
dôvodnú. Podľa názoru senátu z výroku napadnutého rozhodnutia je zrejmé, akú zákonnú povinnosť

navrhovateľka porušila a kedy a akým konaním navrhovateľky bola porušená. Takto formulovaný výrok
obsahuje dostatočne konkretizovaný skutok na to, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom /čo je
splnené aj presným časovým vymedzením začiatku odvysielania posudzovanej reklamy/ a preto výrok
rozhodnutia spĺňal požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 17.01.2012 predložil súdu krátkou cestou rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. značka 6Sž/19,23,27/2011 zo dňa 14.12.2011 a poukázal na jeho závery v časti
týkajúcej sa opisu skutku vo výrokoch napadnutých rozhodnutí odporkyne.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a O.s.p.

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva navrhovateľovi (§ 249

ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l O.s.p.), zákonná povinnosť uviesť v opravnom prostriedku, okrem
všeobecných náležitostí podania (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.), aj rozsah, v ktorom je rozhodnutie
napadnuté. Nestačí len všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Absencia tvrdenia navrhovateľa, ževydaním napadnutého rozhodnutia bol porušený zákon, je nedostatkom, ktorý bráni vecnému vybaveniu
opravného prostriedku.

Súd nevyhľadáva za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré

podľa § 249 ods. 2 O.s.p majú tvoriť obsah opravného prostriedku a určovať rozsah preskúmavania
zákonnosti súdom (bližšie pozri R 58/2001).

Z koncentračnej zásady obsiahnutej v O.s.p., v ustanovení § 250h ods. 1 za bodkočiarkou, vyplýva, že
rozsah napadnutia administratívneho rozhodnutia je možné rozšíriť len v lehote podľa § 250b O.s.p.

Senát sa oboznámil s obsahom rozsudku sp. značka 6Sž/19,23,27/2011 zo dňa 14.12.2011, ale aj s
rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázala odporkyňa v napadnutom

rozhodnutí, sp. značka 3Sž/11/2008, 3Sž/52/2009 a 2Sž/3/2009, ale nezistil zákonný dôvod na zrušenie
rozhodnutia odporkyne z navrhovateľom namietaného dôvodu, že výrok rozhodnutia neobsahuje
skutkovú vetu. Ako je už uvedené vyššie, výrok napadnutého rozhodnutia odporkyne obsahuje akú
zákonnú povinnosť navrhovateľka porušila a kedy a akým konaním navrhovateľky bola povinnosť
porušená, t.j. opis skutku aj s presným časovým vymedzením kedy sa posudzovaný skutok stal. Podľa

senátu, výrok rozhodnutia obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 47 ods.2 zákona č.71/1967 Zb.
o správnom konaní, vrátane skutkovej vety a preto sa s argumentáciou navrhovateľky nestotožnil.

S poukazom na uvedené dospel senát najvyššieho súdu k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne
č. RP/63/2011 zo dňa 21.06.2011 je potrebné potvrdiť podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nemala úspech.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 66 €
rozhodol súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za

výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, z dikcie ktorého vyplýva, že poplatníkom je tiež
ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška
poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu
zákona č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.