Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 16, 2012

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/190/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411216049
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2012:4411216049.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľa: D. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. D.,
prechodne bytom N. D., K. 5, štátny občan SR, proti odporkyni: V.. P. M., rod. K., nar. XX. XX.
XXXX, bytom N. D., B. XXXX/XX, štátny občan SR, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
k maloletému D., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo uzavreté medzi D. M. a V.. P. M., rod. K., dňa XX.X.XXXX, pred býv. Okresným úradom
v Nových Zámkoch, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Nové Zámky, vo zväzku 38, ročník
1999, na strane 201, pod por.č. 43, r o z v á d z a .

Mal. D. M., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke,
ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je p o v i n n ý prispievať na
výživu mal. D., nar. XX.XX.XXXX sumou 80,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do

15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky.

Rodičia sa dohodli, že otec bude mať s mal. D. M., nar. XX.XX.XXXX n e o b m e d z e n ý styk.

Účastníci n e ma j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojim návrhom zo dňa 23. 08. 2011 sa domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou, ktoré

uzavreli dňa 17. 04. 1999, pred býv. Okresným úradom v Nových Zámkoch. Zároveň žiadal mal. D. M.,
nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matke a jeho zaviazať na platenie
výživného vo výške podľa jeho schopností a možností. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou
uzavreli manželstvo po päťmesačnej známosti, potom sa im narodil syn, ale s manželkou mali čoraz
častejšie nezhody a hádali sa kvôli tomu, že mali rozdielne povahy a kvôli financiám. Kým mali dosť
peňazí, odporkyňa nemala žiadne výhrady voči nemu, aj žili aj nežili v spoločnej domácnosti, preto už
v roku 2001 prerušili spolužitie, ale vždy sa niekoľkokrát k manželke vrátil a takto obnovili spolužitie na

tri mesiace, na päť mesiacov a potom dva roky spolu nežili. Nepopieral, že hazardne hral, keď vyhral
peniaze, tak mal dosť peňazí. Aj z toho dôvodu súhlasil v konaní tunajšieho súdu č. k. 11P 318/2007 s
tým, že bude na mal. dieťa platiť výživné vo výške 5.000,- Sk mesačne počnúc od 01. 08. 2007. Takého
výživné však už momentálne platiť nevie, pretože pred dvoma rokmi ochorel, nevie už pracovať a poberá
len invalidný dôchodok.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, napriek tomu, že manžela má rada. Súhlasila
aj s tým, aby bol maloletý D. zverený jej do osobnej starostlivosti, ale nesúhlasila s výškou navrhnutého
výživného zo strany otca, nakoľko podľa jej tvrdenia otec si vždy vedel zarobiť peniaze a vie si ich ajteraz, a to napriek tomu, že je invalidný dôchodca. Sám navrhovateľ vie koľko ich syn zje a treba ho aj
šatiť. Okrem toho chodí na štyri krúžky, s čím má zvýšené výdavky. Nie je pravda, že mu nechce dávať
syna, ale výživné v sume 40,- eur, ktoré navrhuje otec je smiešne nízke, pretože len za dva krúžky platí

30,- eur mesačne. Syn si síce na značkové veci nepotrpí, ale v škole sa mu vysmievajú, že také nemá,
preto sme mu kúpili vetrovku za 50,- eur.

Kol. opatrovník pre prípad rozvodu navrhol mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke a otca
zaviazať na platenie výživného min. vo výške 70,- eur mesačne, vzhľadom na vek dieťaťa ako aj na

výšku jeho potrieb a styk otca s dieťaťom upraviť neobmedzene.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s návrhom,
sobášnym listom, rodným listom mal. dieťaťa, rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie, potvrdením o
poslednom spoločnom bydlisku manželov, potvrdením o príjmoch navrhovateľa, potvrdením o príjmoch
odporkyne, kúpnou zmluvou, obsahom spisov tunajšieho súdu 12C 143/2005 a 11P 318/2007 a zistil

nasledovný skutkový a právny stav veci:

Účastníci konania manželstvo uzavreli po päťmesačnej známosti dňa 17. 04. 1999, pred býv. Okresným
úradom v Nových Zámkoch. Z ich manželstva pochádza jedno dieťa, a to mal. D., nar. XX. XX. XXXX.
Navrhovateľ je národnosti maďarskej, odporkyňa je národnosti slovenskej a u oboch sa jedná o prvé

manželstvo. Ich posledným spoločným bydliskom boli N. D., R. X.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12C 143/2005 súd zistil, že v tomto konaní podala odporkyňa návrh na
rozvod dňa 02. 12. 2005, ktoré konanie bolo uznesením z 25. 04. 2006 prerušené a následne 17. 05.
2007 zastavené z dôvodu, že nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní.

Manželstvo účastníkov konania bolo harmonické len zo začiatku, problémy medzi nimi nastali po krátkej
dobe spolužitia, keď sa nevedeli dohodnúť na základných veciach a z toho dôvodu už v roku 2001
prerušili spolužitie, ale potom ho vždy na krátky čas obnovili. Naposledy pred rokom a pol obnovili
spolužitie, ale navrhovateľ trvale nebýva spolu s odporkyňou ani s mal. synom. Navrhovateľ býva u

svojho otca v rodinnom dome, nemieni s odporkyňou obnoviť spolužitie a nemieni s ňou naďalej zotrvať
v manželskom zväzku.

Podľa § 23 ods. 1/ až 3/ Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem mal. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu medzi
manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §18 a §19.

Súd pri posudzovaní návrhu prihliadal na tú skutočnosť, že manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú
domácnosť, spoločne sa nezúčastňujú na výchove mal. dieťaťa. Z uvedených dôvodov súd mal za to,
že manželstvo účastníkov konania je hlboko rozvrátené, neplní si funkcie, pre ktoré bolo uzatvorené,
preto ho podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení rozviedol.

Príčinu rozvratu manželstva účastníkov konania videl súd v rozdielny názorových a povahových
vlastnostiach účastníkov konania.

Podľa § 24 ods. 1/ až 3/ Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu

budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 25 ods. 1/, 2/ Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletýmdieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P 318/2007 súd zistil, že rozsudkom z 09. 10. 2007 bola schválená
rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol otec povinný platiť na mal. dieťa sumu 5.000,- Sk mesačne
počnúc od 01. 08. 2007.

Súd mal. dieťa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa riadne stará

a otca zaviazal na platenie výživného v sume 80,- eur mesačne podľa jeho schopností a možností.
Pri posudzovaní výšky výživného súd prihliadal najmä na príjmy otca, ktorý bol zo strany Sociálnej
poisťovne potvrdený vo výške 141,30 eura mesačne, ako invalidný dôchodok. Okrem toho navrhovateľ
podľa vlastného vyjadrenia hrá hazardné hry, kde niekedy je schopný vyhrať aj vyše 11.000,- eur, teda
podľa názoru súdu, aj keď otec poberá len invalidný dôchodok a podľa vlastného tvrdenia sa nevie
nikde zamestnať, vie si zabezpečiť iným spôsobom dostatok prostriedkov na živobytie, ako aj na výživné

pre svojho syna. Otec inú vyživovaciu povinnosť ako voči mal. D. nemá, neplatí za bývanie, má síce
zdravotné problémy, ale súdu neuviedol žiadne výdavky ohľadne svojho zdravotného stavu. Synovi kúpil
vlani notebook za 500,- eur, teraz mu chce kúpiť tablet za 400,- eur v Orange, a bude splácať 15,- eur
dva roky.

Matka mal. dieťaťa je zamestnaná ako učiteľka na Základnej škole Dvory nad Žitavou, kde jej priemerný
čistý príjem dosahuje 611,46 eura. Matka býva spolu s mal. D. v byte, pričom náklady na bývanie činia
cca 150,- eur. Okrem toho študuje ruštinu, preto chodí jedenkrát do týždňa do Bratislavy, ale celý jej
príjem pohltia výdavky na stravu a ošatenie mal. syna. Mal. dieťa športuje, hrá pingpong, za ktorý platí
mesačne 12,- eur a hrá vodné pólo, ktoré stojí 18,- eur mesačne. Mal. Zoltán chodí ešte na basketbal

a chodí hrávať šach, nemala peniaze ani na to, aby mu kúpila raketu na pingpong, tú mu kúpila babka,
pretože otec mu raz poslal výživné vo výške 40,- eur a jedenkrát 70,- eur.

Súd pri úprave výživného na maloleté dieťa vychádzal tak z oprávnených potrieb dieťaťa, ktoré vo veku
12 rokov potrebuje okrem výživy, ošatenia a základných životných potrieb aj prostriedky na športové

a spoločenské vyžitie. Takto súd dospel k názoru, že výživné v sume 80,- eur bude pokrývať náklady
na potreby mal. dieťaťa, pričom takáto suma neohrozí životnú úroveň otca, keď súd bral do úvahy tú
skutočnosť, že otec nemá výdavky spojené s bývaním a otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť,
teda je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné na mal. syna v takejto výške. Otec napriek
tomu, že poberá len invalidný dôchodok, podľa vlastného vyjadrenia si vie na seba zarobiť, a to napriek

tomu, že jeho vlaňajší priemerný príjem dosahoval len 115,91 eura mesačne, vedel synovi zakúpiť
notebook za 500,- eur, chce mu zakúpiť tablet za 400,- eur, teda je zrejmé, že otec si vie zabezpečiť
finančné prostriedky tak na svoje živobytie, ako aj na výživu mal. syna. Podľa názoru súdu mal. dieťa
sa doteraz podieľalo na životnej úrovni svojich rodičov, jeho potreby sa stále zvyšujú, teda by sa malo
podieľať minimálne v tej istej výške na životnej úrovni rodičov, ako tomu bolo doteraz. Výživné v sume

80,- eur je takto primerané veku aj potrebám dieťaťa, ktoré potreby dieťaťa sú aj otcovi dobre známe. Z
týchto dôvodov súd určil výživné vo výške 80,- eur mesačne, pričom mal zato, že aj matka sa podieľa
takouto istou sumou na výžive mal. dieťaťa.

Čo sa týka úpravy styku, matka žiadala, aby súd upravil styk otca s mal. dieťaťom neobmedzene, pričom

otec sa domáhal úpravy styku tak, že žiadal, aby mal. dieťa trávilo uňho každý víkend minimálne 8 hodín.
Súd rozhodol ohľadne styku tak, že otcovi priznal s mal. dieťaťom neobmedzený styk, ktorá úprava styku
podľa názoru súdu je takto širšie vymedzená, ako úprava styku navrhovaná otcom. Navyše maloletý
D. má 12 rokov, takže podľa názoru súdu sám sa môže rozhodnúť, kedy sa bude s otcom stretávať,
je to na jeho slobodnej vôli. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom

neobmedzene, nakoľko ako už súd uviedol, takto si môže aj otec aj syn určiť, kedy sa budú stretávať
aj vzhľadom na vek mal. dieťaťa.

Súd mal za to, že predmetná úprava práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu je v súlade s potrebami
mal. dieťaťa a výška výživného kopíruje schopnosti a možnosti otca mal. dieťaťa, preto rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal
z dôvodu, že sa jednalo o konanie o rozvod manželstva.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.