Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/124/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711010218
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3711010218.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Stanislava Hájička a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému N. S. pre zločin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. a/, § 139 ods. 1 písm. a/ a § 127 ods. 1 Tr. zák. na verejnom zasadnutí
12.januára 2012 o odvolaní obžalovaného N. S. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného

súdu Považská Bystrica zo dňa 8. novembra 2011, sp.zn. 2T 109/2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovaného N. S. a okresného prokurátora z a m i e t a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 8.novembra 2011, sp.zn. 2T 109/2011 bol
obžalovaný N. S. uznaný za vinného zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods.
2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/, § 139 ods. 1 písm. a/ a § 127

ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 11.decembra 2010 asi o 02.00 hod., v bare Bajkal v R. U., najskôr žiadal T. N., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom R. - D. XXX, okres R. U., aby s ním išla von, že sa s ňou chce rozprávať, ťahajúc ju za kapucňu
zimnej bundy, čo urobila, následne pred barom jej priložil tvrdý predmet - plastovú napodobeninu krátkej
strelnej zbrane čiernej farby, na chrbát medzi lopatky a povedal, aby nekričala a išla s ním, lebo inak ju

zastrelí, čo zo strachu urobila, lebo nevedela, čoho je schopný, pretože jej predtým viackrát poslal na
jej mobilný telefón výhražné SMS správy (že ju zabije, aj jej rodinu a podobne, nakoľko sa s ním chcela
rozísť), po čom obžalovaný, držiac ju stále za kapucňu bundy a tlačiac tvrdý predmet na jej chrbát, ju
viedol pred sebou okolo reštaurácie Terno, objektu polície, cez Kukučínovú ulicu až ku hotelu Garni v R.
U., kde bol ubytovaný, pred hotelom zložil napodobeninu zbrane do vrecka bundy, s poškodenou vošiel
dnu, zobral kľúče pri recepcii a opäť jej zdôraznil, aby sa o nič nepokúsila, lebo ju zabije, vyviezli sa spolu

výťahom na 3. poschodie, kde sa jej opäť vyhrozil, že jej nepomôže žiadne kričanie, lebo na poschodí
nikto iný nie je. Potom odomkol izbu č. 301, spolu vošli dnu, uzamkol vchodové dvere, prešli cez malú
chodbičku do izby, na ktorej tiež zamkol vchodové dvere, po čom kľúče, mobilný telefón poškodenej,
ktorý vypol a svoj mobilný telefón, vhodil za posteľ pri stene, kázal poškodenej, aby si vyzliekla bundu,
a keď odmietla, vyzliekol jej ju sám, vzápätí sa obžalovaný vyzliekol donaha a na stolík pri posteli, na
ktorom ležal kuchynský nôž s čiernou plastovou rúčkou, položil maketu zbrane, o ktorej si poškodená

myslela, že je pravá, pričom ju proti jej vôli zadržiaval v izbe až do 19.30 hod., kedy jej povedal, že
môže odísť.

Za tento zločin bol odsúdený podľa § 183 ods.2 Tr.zák. s použitím § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Pezinok z 21.decembra 2010, sp. zn. 3T 224/2010, ktorým bol obžalovanému uložený

trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu dva roky.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný N. S. na výkon trestu odňatia slobody zaradený do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci a to jednej
plastovej hračkárskej pištole a jedného kuchynského noža.

Naproti tomu bol obžalovaný N. S. tým istým rozsudkom podľa § 285 písm. d/ (správne písm. „b/“, ktoré

v písomnom vyhotovení rozsudku aj okresný súd označil správnou právnou vetou, teda že skutok nie je
trestným činom) Tr. por. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne posúdený
ako pokračujúci zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. a/, § 139 ods. 1 písm. a/ a § 127 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom
základe, že

dňa 11.decembra 2010 (v rozsudku okresného súdu je úplne zrejme uvedený nesprávne rok 2011) okolo
02.30 hod. spoločne s T. N. po príchode do izby hotela E. v R. U., prikázal T. N., aby sa vyzliekla, čo
nechcelaurobiť,aninekládlaveľkýodpor,keďjuvyzliekalobžalovanýsám,stiaholjejtričko,podprsenku,
čižmy, pančuchové nohavice, rifle a malé nohavičky a aj keď žiadala, aby ju nechal, odtláčala ho od
seba rukami a jednotlivé časti odevov si pridŕžala, nedbal na to, následne ju povalil na chrbát na posteľ,

ľahol si na ňu, pričom si uvedomila aj jeho fyzickú prevahu a mala strach aj z ďalšej vyhrážky, že ak
sa bude brániť, že ju podreže, preto sa zo strach podvolila jeho konaniu, pretože si uvedomila aj to, že
ďalší odpor, by mohol situáciu zhoršiť. Následne obžalovaný vykonal na T. N. súlož tak, že ležiac na nej
vsunul svoj stoporený pohlavný úd do jej pohlavného ústrojenstva, počas súlože jej pridŕžal ruky nad
hlavou svojimi rukami, po čom ejakuoval mimo nej. Po chvíli ležiac vedľa poškodenej zaspal, a vtedy sa

T. N. pokúsila zobrať spod postele kľúče a telefón, na čo sa obžalovaný S. prebral, kázal jej, aby veci
dala späť opäť ju stiahol na posteľ, opakoval jej ako ju miluje, bozkával ju po tvári a krku a znovu proti
jej vôli, hoci s tým nesúhlasila a žiadala ho, aby ju pustil a podobne, vykonal takým istým spôsobom
pohlavný styk a to tak, že poškodená ležala na chrbte a obžalovaný, držiac jej ruky nad hlavou svojimi
rukami, vsunul jej svoj stoporený pohlavný úd do pohlavného ústrojenstva, po čom ejakuoval mimo nej.

Potom opäť vedľa nej na chvíľu zaspal, držiac ju rukou okolo tela po chvíli jej znovu začal vyznávať lásku
a po tretíkrát s ňou vykonal pohlavný styk takým istým spôsobom, že ležala na chrbte a on vnikol do
jej pohlavného ústrojenstva svojim stoporeným pohlavným údom ležiac na nej a pridŕžajúc jej ruky nad
hlavou, po čom ejakuoval mimo nej. Znovu zaspal a vtedy sa poškodená obliekla, ľahla si na vedľajšiu
posteľ a zaspala tiež,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podali obžalovaný N. S. a Okresný prokurátor v Považskej Bystrici v neprospech
obžalovaného v zákonnej pätnásťdňovej lehote odvolania.

Obžalovaný N. S. v písomnom odôvodnení odvolania sám i prostredníctvom obhajcu, tiež na verejnom
zasadnutí krajského súdu, namietal správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch s
výnimkou oslobodzujúceho výroku s poukazom na to, že žiadny zo zločinov kladených mu za vinu
nespáchal, necíti sa byť vinným a podľa jeho názoru ani vykonané dokazovanie jeho vinu nepreukázalo.

Jednou zo základných právnych zásad, na ktorých je postavené celé trestné konanie, je zásada
bezprostrednosti, v intenciách ktorej súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať iba na tie skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané. V tomto smere upriamil pozornosť na svedeckú výpoveď údajnej poškodenej T. N., vykonanú
na hlavnom pojednávaní, ako jediný dôkaz, ktorý by ho mal usvedčovať zo skutkov, ktoré mu boli

kladené za vinu. Z takejto zmätočnej svedeckej výpovede však ani prinajmenšom nevyplýva, že by
on poškodenej mal bez oprávnenia brániť užívaniu osobnej slobody. Ak v tomto smere okresný
súd nevykonal ani iné dôkazy, ktoré by bez akejkoľvek pochybnosti preukazovali jeho vinu, tak jeho
rozhodnutie je prinajmenej predčasné. Údajná poškodená s ním pritom odišla z baru U. na izbu hotela
E. dobrovoľne bez akéhokoľvek nátlaku či násilia, čo vyplýva aj z výpovede svedkyne Y., ktorá ako

recepčná mala v inkriminovaný deň službu. Údajná poškodená sa potom s ním na hotelovej izbe
dobrovoľne a slobodne a bez akéhokoľvek bránenia zdržiavala. Domnelé znásilnenie a obmedzovanie
osobnej slobody si na neho ako akt pomsty vymyslela za to, že od neho zistila, že má známosť s inou
slečnou. Zo žiadneho dôkazu pritom nevyplýva, že by poškodená utrpela nejaké zranenie či inú ujmu,čo by aspoň nepriamo mohlo nasvedčovať tej skutočnosti, že jej mal brániť v užívaní osobnej slobody.
Nevierohodnosť a protirečivosť výpovedí údajnej poškodenej v intenciách jej svedeckej výpovede
vykonanej na hlavnom pojednávaní potvrdzujú aj ďalšie vo veci vykonané dôkazy a to svedecké

výpovedeY.T.,W.T.,S.J.imatkypoškodenejW.N.,podľaktorejpoškodenáT.N.niejetichýtypčloveka,
ale skôr sa jedná o normálne zdravé a prirodzene komunikované dieťa, čo vylučuje možnú úvahu o tom,
že by poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala v strese. Naproti tomu za tendenčné považuje
svedecké výpovede Y. U. i príbuzných poškodenej F. N., W. N. i W. N. (v ostatnej časti jej výpovedi),
ktorí mali záujem poškodenej napomáhať a za minimálne diskutabilné a neobjektívne považuje tiež

znalecké posudky R.. X. zo dňa 24.januára 2011 a PhDr. A. zo dňa 4.marca 2011. Na podklade týchto
dôvodov,keďžeajvierohodnosťjedinejpriamejsvedkynejepochybnáatakýmisazpohľaduajostatných
vykonaných dôkazov javia byť aj jej výpovede, navrhol s poukazom na zásadu „ in dubio pro reo“
po zrušení napadnutého rozsudku v jeho naznačenej časti oslobodiť ho - aj po prípadnom doplnení
dokazovania - spod obžaloby v celom rozsahu.

Okresný prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania podaného v neprospech obžalovaného N.
S. namietal správnosť napadnutého rozsudku v jeho oslobodzujúcom výroku s poukazom na to, že
okresný súd mal na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní uznať obžalovaného N.
S. za vinného aj zo spáchania pokračovacieho zločinu znásilnenia a jeho záver v tom smere, pokiaľ
obžalovanéhozospáchaniatohtozločinuoslobodil,jenesprávny.Akobžalovanývovzťahukpoškodenej

T. N. nepriznal použitie žiadneho násilia a zotrval na tom, že kritického dňa sa všetko uskutočnilo na
báze dobrovoľnosti, usvedčený bol predovšetkým svedeckou výpoveďou samotnej poškodenej T. N.,
ktorá aj na hlavnom pojednávaní vypovedala v intenciách svojich tvrdení z prípravného konania a aj
keď sa správala bojazlivo a rezervovane, trestnú činnosť obžalovaného v žiadnom prípade nepoprela a
jediným rozdielom oproti výpovedi z prípravného konania bola jej odpoveď na otázku predsedu senátu,

ktorá sa týkala vyhrážok nožom alebo zbraňou počas jej zotrvania na izbe v hoteli E., keď na hlavnom
pojednávaní uviedla, že na izbe sa jej obžalovaný priamo týmito predmetmi nevyhrážal, ale aj tak mala
strach, lebo ich tam videla. Trvala tiež na tom, že aj do hotela E. z baru U. išla s obžalovaným proti
svojej vôli a zo strachu potom, čo zacítila na svojom chrbte niečo tvrdé a potom, čo sa jej obžalovaný
vyhrozil, aby nekričala a ani nič nerobila, lebo ju zastrelí. Nepokúsila sa o nič najmä preto, že obžalovaný

ju stále držal za ruku a zdôrazňoval jej, aby sa o nič nepokúsila a po príchode na izbu zamkol nielen
vchodové, ale aj ďalšie dvere, ktoré viedli priamo do izby a kľúče hodil za posteľ a zobral jej i telefón,
ktorý vypol. Aj keď na hlavnom pojednávaní nepopísala podrobne ako ju mal obžalovaný znásilniť, trvala
na tom, že súlože vykonal proti jej vôli potom, ako ju obžalovaný vyzliekol a hodil na posteľ a tiež jej
pridržiaval obidve ruky nad hlavou, keď ho od seba odtláčala. Pohlavným stykom sa podrobila hlavne

preto, že na izbe stále videla nielen zbraň (pištoľ), o ktorej bola presvedčená, že je pravá a tiež aj
kuchynský nôž, ktorých prítomnosť na mieste činu napokon potvrdila aj ohliadka miesta činu - izby č.
301 Hotela Garni. Zo znaleckého posudku z odboru kriminalistiky, odvetvia biológie a daktyloskopie
pritom vyplýva, že stopy ejakulátu zaistené na posteľnej plachte označenej izby vykazovali takú skupiny
DNA, ktorá zodpovedala vzorke z bukálneho steru obžalovaného S.. V prospech poškodenej svedčí

aj znalecký posudok znalkyne PhDr. X. X., znalecký posudok PhDr. G. A., znalca z odboru klinickej
psychológie i ďalšie dôkazy, ako napr. fotografie SMS správ z mobilného telefónu poškodenej i okolnosť
vyplývajúca z porovnania výšky a telesnej hmotnosti obžalovaného a poškodenej. Za daného stavu teda
nemožno vôbec vylúčiť, že k násilnému pohlavného aktu zo strany obžalovaného S. voči poškodenej N.
na izbe Hotela E. skutočne došlo a na podklade uvedených dôvodov preto okresný prokurátor navrhol

napadnutý rozsudok v oslobodzujúcej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na jej nové prejednanie
a rozhodnutie.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla na podklade
dôvodne podaného odvolania okresného prokurátora zrušiť napadnutý rozsudok v jeho oslobodzujúcej

časti a vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku vec vrátiť okresnému súdu na jej nové prejedanie a
rozhodnutie a zároveň odvolanie obžalovaného N. S. ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný N. S. na verejnom zasadnutí krajského súdu zhodne so svojim obhajcom na podklade
ním podaných odvolacích námietok navrhol po zrušení odsudzujúceho výroku napadnutého rozsudku

oslobodiťhospodobžalobyvcelomrozsahuazároveňodvolanieokresnéhoprokurátoraakonedôvodné
zamietnuť.Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaného a
okresného prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju
prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. V medziach svojej
prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odvolania obžalovaného N. S. a okresného prokurátora proti
napadnutému rozsudku nie sú dôvodné.

Okresný súd na hlavných pojednávaniach 25.októbra 2011 a 8.novembra 2011 vykonal všetky
dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, objasnenia všetkých skutočností
významných pre rozhodnutie a na podklade vykonaných dôkazov správne zistil okolnosti, za ktorých
obžalovaný N. S. spáchal skutok uvedený vo výrokovej, odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku. V
odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za

dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného i akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a
oboch trestov. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku
okresný súd na seba navzájom nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací

súd pochybnosti o správnosti skutkových záverov súdu prvého stupňa. Obžalovaný bol zo spáchania
žalovaného skutku aj podľa názoru odvolacieho súdu okrem svedeckých výpovedí samotnej poškodenej
T. N., v čase spáchania skutku iba 17 ročného dievčaťa, ktorá vo vzťahu k okolnosti, že z miesta
pred barom Bajkal do Hotela E. v R. U. išla v inkriminovanú noc nedobrovoľne, proti svojej vôli a
len pod nátlakom obžalovaného, ktorý na jej chrbát priložil pištoľ, pričom ona sa bála, že ju zabije -

vychádzala pritom aj z jeho predchádzajúceho správania - preto sa jeho vôli podriadila, vypovedala bez
podstatnýchzmienvpriebehuceléhotrestnéhostíhaniaaskutokstotožnýmpopisomjehodejaoznámila
polícií bezprostredne po jeho spáchaní a krátko po tom, ako prežité udalosti popísala svojim najbližším
príbuzným, ktorí zhodne potvrdili jej stav v tom čase ako taký, ktorý korešpondoval s tým, čo prežila,
usvedčený tiež závermi znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie, odvetvia poradenská

psychológia PhDr. X. X., podľa ktorého celková vierohodnosť prejavov osobnosti poškodenej je
dostatočnevysokái znaleckýmiposudkamiznalcovzodboruzdravotníctvaafarmácieaznalcazodboru
psychológie PhDr. G. A., podľa záverov ktorých obžalovaný trpí emočne nestabilnou poruchou osobnosti
s črtami emočnej nestálosti, inpulzivity, nedostatočnej racionálnej kontroly v správaní, pričom má tiež
sklony ku klamstvám s postojmi charakterizovanými obrannou stratégiou a skrytou snahou maskovať

skutočnézážitkysosklonmiznižovaťsvojuzodpovednosťzaprípadnéprotiprávnekonaniesalibistickým
vzťahom k zodpovednosti za svoje činy i listinnými dôkazmi, citovanými v odôvodnení napadnutého
rozsudku, o vierohodnosti a objektívnosti ktorých neboli zistené žiadne pochybnosti, práve naopak,
korešponduje s nimi aj obžalovaným N. S. poškodenej T. N. preukázateľne zaslaná „SMS“ správa
dňa 12.decembra 2010 o 19.57 hod., svedčiaca o jeho snahe ospravedlniť sa poškodenej za svoje

predchádzajúce správanie a naviac pritom vo vzťahu k osobe obžalovaného nie je možné opomenúť ani
jeho trestnoprávnu minulosť, keď o.i. už v roku 2005 bol pre identickú trestnú činnosť, spáchanú takmer
rovnakým spôsobom, právoplatne odsúdený.

Na podklade takto vykonaných dôkazov okresný súd správne a bez akýchkoľvek pochybností zistil, že

obžalovaný N. S. spáchal skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa v tom smere, pokiaľ skutok spáchaný obžalovaným právne
posúdil ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/
Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/, § 139 ods. 1 písm. a/ a § 127 ods. 1 Tr. zák.,

pretože obžalovaný poškodenej T. N. bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou (je nepochybné, že poškodená predmet použitý proti nej
v inkriminovanej dobe jednoznačne považovala za pištoľ, schopnú spôsobiť jej aj smrť) a na chránenej
osobe - dieťati, keď obžalovaný aj podľa vlastného priznania bez akýchkoľvek pochybností poznal
skutočný vek poškodenej.

K. súd preto v celom rozsahu dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj právnym záverom
ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zisteniaa právne závery, preto v podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého
rozsudku.

Okresný súd tiež v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku
správne uviedol aj všetky vykonané dôkazy súvisiace s výrokmi o treste odňatia slobody a treste
prepadnutia veci a na ich podklade obžalovanému v súlade so zákonom uložil podľa § 183 ods. 2 Tr.zák.
s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 42 ods. 2 Tr. zák. (rovnako správne použil aj ustanovenie § 41 ods.
2 Tr. zák., čo aj riadne odôvodnil, avšak bez toho, aby toto použité zákonné ustanovenie v napadnutom

rozsudku aj citoval) súhrnný (teraz prejednávaný zločin spáchal skôr, ako bol obžalovanému doručený
trestný rozkaz Okresného súdu Pezinok z 21.decembra 2010, sp. zn. 3T 224/2010, ktorým mu bol za iný
jeho trestný čin uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu dva roky) trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov (za súčasného zrušenia
výroku o treste citovaného trestného rozkazu), na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm.
b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v

posledných desiatich rokoch pred spáchaním zločinu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin. Pokiaľ ide o právne úvahy súvisiace s výrokmi o trestoch (odňatia slobody i prepadnutia veci),
mal na zreteli zásady ukladania trestov (§ 34 Tr.zák.) a v odôvodnení rozsudku sa konkrétne vyrovnal
predovšetkým s kritériami určujúcimi druh trestu a jeho výmeru a dôsledne prihliadal najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 34 ods.4 Tr.zák.. Trest prepadnutia veci (plastová
hračkárska pištoľ i kuchynský nôž) má pritom svoje opodstatnenie v ustanovení § 61 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák., pretože pištoľ i nôž boli použité na spáchanie trestného činu.

Okresný súd na spomenutých hlavných pojednávaniach 25.októbra 2011 a 8.novembra 2011 zistil

skutkový stav veci ako podklad potrebný na jeho rozhodnutie tak, ako to ustanovenie § 2 ods.10 Tr.por.
vyžaduje, aj vo vzťahu ku skutku v obžalobe Okresného prokurátora v Považskej Bystrici z 23.mája
2011,sp.zn.Pv1293/10právneposúdenémuakopokračujúcizločinznásilneniapodľa§199ods.1,ods.
2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, § 139 ods. 1 písm. a/ a § 127 ods. 1 Tr. zák.. V
tomto smere tiež vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy a tieto aj správne a v súlade so zásadou „v

pochybnostiach v prospech obžalovaného“, uvedenou v § 2 ods.4 Tr.por. jednotlivo i vo svojom súhrne
vyhodnotil postupom podľa § 2 ods.12 Tr.por.. Okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. v
odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoj záver, v zmysle
ktorého obžalovaného N. S. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby pre skutok právne
posúdený ako pokračujúci zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s

poukazom na § 138 písm. a/, § 139 ods. 1 písm. a/ a § 127 ods. 1 Tr. zák.. I toto jeho rozhodnutie je
založenénastarostlivomvyhodnoteníceléhodokazovaniaatospôsobom,akoprikazujeustanovenie§2
ods.12 Tr.por.. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania
sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel totiž aj v oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku k rovnakým
skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými
okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky okresného
prokurátora nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného
dokazovania, ktoré odvolateľ navrhol vyhodnotiť inak, než ako to urobil okresný súd. V tomto smere treba

uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods.12 Tr.por. v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd
nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom
dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému
záveru, tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne

pochybenie. Tak je tomu aj posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd sa v napadnutom
rozsudku dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa
zásad uvedených v ustanovení § 2 ods.12 Tr.por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so
zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd napokon zdôrazňuje jednu zo základných zásad trestného konania, podľa ktorej každé
súdne rozhodnutie musí byť založené na takých dôkazoch, ktoré v žiadnom prípade nevyvolávajú
pochybnosť. V posudzovanej veci však vykonané dôkazy nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo
vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver, že skutok spáchaný obžalovaným N. S. tak, ako je uvedenýv skutkovej vete výrokovej časti obžaloby, naplňuje všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. a/, § 139
ods. 1 písm. a/ a § 127 ods. 1 Tr. zák.). Sám obžalovaný N. S. od začiatku trestného stíhania spáchanie aj

tohto skutku spôsobom, akým mu to kládol za vinu obžalobný návrh, zásadne popieral (aj keď sexuálny
pomer s poškodenou T. N. popisoval vo svojich výpovediach rozdielne) predovšetkým s poukazom na to,
že nie je pravdou, že by mal pohlavný styk s poškodenou proti jej vôli. Aj keď poškodená svoje výpovede
v tom smere, že s obžalovaným v inkriminovanej dobe na izbe Hotela E. v R. U. mala opakovaný
(trikrát) a z jej strany nedobrovoľný pohlavný styk - súlož, síce nezmenila, ale vzhľadom k jej výpovedi na

hlavnompojednávaní25.októbra2011izpohľadupotrebyaplikovaniazásadbezprostrednostiaústnosti,
keď nedokázala presvedčivo popísať aj spôsob použitého násilia alebo jeho hrozby, ktoré by zo strany
obžalovaného na ňu bez akýchkoľvek pochybností vplývali tak, že obranu pred jeho konaním, nútiacim
ju k súloži, považovala dôvodne za úplne bezpredmetnú, nebolo ani podľa názoru odvolacieho súdu
jednoznačne preukázané, že by v tomto prípade konaním obžalovaného boli naplnené aj všetky znaky
citovaného zločinu znásilnenia. Záver o vine musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne

preukázaných faktoch a nie iba na domnienkach či dôvodných predpokladoch. Výsledky dokazovania v
prejednávanom prípade nevylučujú obhajobu obžalovaného N. S., že skutkom uvedeným v druhej časti
obžalobného návrhu on nemohol spáchať citovaný zločin. Okresný súd preto v tejto časti obžalovaného
spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok v jeho obžalobe právne posúdený ako pokračujúci
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.

a/, § 139 ods. 1 písm. a/ a § 127 ods. 1 Tr. zák. správne podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby
oslobodil, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Na podklade uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolania obžalovaného N. S.

a okresného prokurátora zamietol podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.