Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 31, 2011

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/95/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511010222

Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2011:3511010222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, v trestnej veci
obžalovaného H. C., nar. XX.XX.XXXX v E., pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. g) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku

(ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. októbra 2011 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: H. C., nar. XX.XX.XXXX v E., bytom T. č. XXX, okres E., na slobode,

j e v i n n ý, ž e

v presne nezistenom čase približne od 22.15 hod. dňa 22.03.2011 do 09.50 hod. dňa 23.03.2011,
protiprávne vstúpil do rodinného domu v obci T. č. XXX, okres E., tak, že doposiaľ presne nezisteným

spôsobom prekonal uzamknutie vonkajších dverí domu, vošiel do jeho interiéru a následne tam do
09.50 hod. dňa 23.03.2011 protiprávne zotrval, a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že
bol rozhodnutím príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru Myjava, sp. zn. ORPZ-NM-
OPDP5-86/2011, vydaného podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, dňa
22.03.2011 o 22.00 hod. vykázaný z tohto rodinného domu na dobu 48 hodín,

t e d a

maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že sa dopustil závažného konania, aby zmaril
vykázanie zo spoločného obydlia vydané podľa osobitného predpisu,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. g) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.07.2011 podal podľa § 232 ods. 4 Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) s použitím § 234 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. Pv/228/2011
obžalobu na obvineného H. C., nar. XX.XX.XXXX v E. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. g) Trestného zákona.

Z obžaloby a pripojeného vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že obvinený v rámci konania o vine a treste
uznal pred prokurátorom vinu zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. g) Trestného zákona, avšak nesúhlasil s návrhom prokurátora ohľadne trestu.

Súd určil termín hlavného pojednávania na deň 17.08.2011. Vzhľadom ku skutočnosti, že si obžalovaný
až dňa 15.08.2011 zvolil obhajcu, ktorý nesúhlasil so skrátením 5-dňovej lehoty na prípravu v zmysle §
247 ods. 1 Trestného poriadku, bolo hlavné pojednávanie odročené na iný termín. Súčasne z obsahu
písomného podania obhajcu obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný svoju vinu popiera.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 27.10.2011 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného H. C.,
výsluchom svedkov H. C. ml., U. C., E. B., T. C., R. Z., S. F., S. Ž., R. E., čítaním listinných dôkazov
a zistil nasledovné:

Obžalovaný H. C. po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, vrátane § 257

Trestného poriadku, vyhlásil, že je nevinný. Spáchanie skutku poprel. Svoju výpoveď na hlavnom
pojednávaní začal tým, že asi rok je na neho zo strany manželky kladený nátlak, aby na ňu prepísal svoju
časť ich spoločného domu alebo aby to prepísal na syna. Tiež sa mu manželka vyhráža, že ho zbaví
svojprávnosti, resp. že sa postará, aby sa dostal naspäť do väzenia. Ku skutku uviedol, že asi začiatkom
marca 2011 prišli pre neho príslušníci Policajného zboru, aby prišiel podať na políciu vysvetlenie. Tam

s úžasom zistil, čo si na neho manželka navymýšľala, najmä to, že pije. Dňa 22.03.2011 vo večerných
hodinách bol doma, keď k nim prišli dvaja policajti, ktorí ho chceli vziať so sebou. On sa necítil dobre, už
spal. Preto ich požiadal, či by nemohli prísť na druhý deň. Na to ho policajti zvalili na zem, spútali ho a
odviezli preč na policajnú stanicu, kde ho hrubým spôsobom napádali, vliekli po zemi, pričom ich prosil,
aby s ním opatrnejšie zaobchádzali, keďže má choré lakte. Keď bol na zemi, surovo ho tiež dokopali. Na

policajnej stanici mu najprv chceli dávať fúkať na zistenie alkoholu, čo odmietol potom, ako mu policajti
odmietli predložiť potvrdenie o atestácii prístroja na kontrolu alkoholu v dychu. Na to ho odviezli do
nemocnice na odber krvi, čo tiež odmietol. Potom sa s ním vrátili naspäť, pričom ho surovo dokopali.
Preto im odmietol podpísať papiere, ktoré mu predložili na podpis. Po desiatej hodine večer ho vyhodili
z policajného oddelenia iba vo svetri s tým, aby išiel domov. Predtým, ako ho dovliekli na policajnú

stanicu, nakázali mu policajti vyzliecť sa do treniek. Pobrali mu všetky veci, z peňaženky mu vtedy zmizlo
500 Eur. Keď žiadal o tejto strate urobiť zápis, nikto nemal záujem. Vysmievali sa mu, že oni sú pánmi
situácie, keď sa odvolával na platné zákony. Z policajnej stanice išiel na mestskú políciu, pretože ledva
chodil. Na mestskej polícii ho ani nepustili dovnútra, preto išiel k pánovi E. a požiadal ho, aby ho zaviezol
domov. Potom, ako ho pán E. doviezol domov, vzal obžalovaný náhradné kľúče od garáže domu zo

svojho auta zaparkovaného pred domom. Otvoril garáž a vošiel dovnútra. Predtým ešte zvonil, lebo
nemal ani papiere, mysliac si, že manželka mu ich dá. Nikoho však doma nebolo. Vyliezol do obývačky,
pričom bol vyčerpaný, že ani nevládal stáť na nohách, ani si netrúfal šoférovať, že by zašiel hneď do
nemocnice. Chcel tam ísť až na druhý deň. Od únavy a psychického stresu zaspal. Ráno prišiel syn s
manželkou a hneď na neho syn spustil, že čo tam robí, hoci bol na svojom pozemku a vo svojej garáži.

Neskôr prišli policajti a zobrali ho znovu na policajnú stanicu. Tam ho vypočúvali, asi 3-krát prepisovali
počas výsluchu zápisnicu. On bol už taký zdeptaný a od bolesti unavený a zničený, že ani nevedel, čo
podpisuje. Na policajnej stanici bol do večera, zaviezli ho potom do cely policajného zaistenia do Nového
Mesta nad Váhom, odkiaľ ho na druhý deň pustili. Obžalovaný ďalej na doplňujúce otázky uviedol, že
v ten večer, kedy pre neho prišli policajti, vypil asi 2 až 3 poháriky (0,02 l) nejakého likéru. Opitý však

nebol, bolela ho hlava. Nepovedal by, že by mal večer s manželkou konflikt. Ona síce do neho začalavyskakovať, že prečo pil, on jej na to ale nič nehovoril, vypil kávu a išiel si ľahnúť. Keď prišla hliadka,
povedal žene, že prečo si na neho vymýšľa a prečo mu stále robí peklo. Fúkať do prístroja odmietol,
pretože na prístroji bol nasadený náhubok, čo považoval za nehygienické a chcel od policajtov aj atest

na prístroj. Krvnej skúške sa nepodrobil preto, lebo začal mať podozrenie na zneužitie krvi. Nechápal,
načo jeho krv potrebujú, ak nešoféroval. Na policajtoch bolo vidieť, že čosi nie je v poriadku, že tam
je niečo medzi nimi dohovorené. K policajtom sa agresívne nesprával. Keď ho predviedli na policajnú
stanicu, mal na sebe nohavice - rifle, tepláky, sveter. Vetrovku si asi vzal. Mal aj peniaze, a to niekoľko
drobných a pri zdravotnom preukaze mal uschovanú päťstoeurovku. Mal aj kľúče od auta - Suzuki Swift,

staré asi 10 rokov. Preberací protokol rozhodnutia o vykázaní odmietol podpísať potom, ako zistil, že
mu chýbajú nejaké veci a najmä peniaze. Z policajnej stanice vyšiel v teplákoch, svetri a v prezúvkach.
Kľúče od vozidla si vzal preto, lebo mu ich dali a tiež preto, lebo vedel, že v aute má kľúče od garáže.
Vonku bola zima, asi bolo pod nulou. Vetrovka, ktorú nechal na policajnej stanici, mu chýbala, nevrátil sa
tam však kvôli tomu, že policajti ho nechceli zaviezť do nemocnice. Nepochodil ani na mestskej polícii.
Pána E. nežiadal o prenocovanie, keďže mal kde prespať a pán E. bol ochotný ho zaviezť domov. V

aute neprespal, lebo by mu tam bola zima. Napriek tomu, že vošiel do garáže, policajný zákaz neporušil,
pretože zákaz sa vzťahoval iba na dom č. 475, avšak on išiel do garáže, ktorá je nezávislou stavbou
vo vzťahu k domu. On vstúpil do svojho. Garáž je vedená ako samostatná stavba bez súpisného čísla.
Po vstupe do garáže v nej chvíľu zotrval, ale potom vyšiel do obývačky, pričom išlo o obývačku, ktorá
je nad garážou. Súčasťou domu je však iná obývačka a nie tá, do ktorej prešiel z garáže. Potom, ako

vošiel do nehnuteľnosti, išiel si ľahnúť a spať, keďže manželka nebola doma. Keď ho ráno na ďalší deň
prevzala polície, nebol už pod vplyvom alkoholu. Našiel ho tam syn, ten na neho začal vyskakovať, čo
tam robí, keď má uložený zákaz vstupu do domu. Synovi asi odpovedal, že je vo svojom a aby sa on
staral o seba. Nehnuteľnosť ani po výčitkách syna neopustil preto, lebo bol vo svojom. Garáž je pre
neho hlavný vchod do domu. On inokade ani nechodí. To, že v zápisnici o jeho výpovedi z prípravného

konania je uvedené, že „dňa 22.03.2011 som bol pod vplyvom alkoholu a preto si na nič nepamätám“,
vysvetlil obžalovaný na hlavnom pojednávaní tak, že to tam napísala policajtka bez jeho vedomia. Táto
jeho výpoveď asi trikrát prepisovala a vždy asi napísala niečo iné. On čítal len tú prvú verziu, ostatné
podpisoval bez prečítania. Obžalovaný uviedol, že k svojej manželke a k synovi má dobrý vzťah. Oni
však stále proti nemu niečo majú. Keď zomrel mladší syn, povedali na neho, že on ho zastrelil. Nebolo

to tak. Nikdy nepopieral svoju vinu, popieral len, že to bolo úmyselne. Je si vedomý, že skutok, ktorý
mu je kladený za vinu, sa stal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní prostredníctvom obhajcu predložil súdu výpis z katastra
nehnuteľností, z ktorého vyplýva, že garáž je postavená na parc. č. XXXXX/X, evidovaná na LV č. XXX,
kde ako výlučný vlastník je uvedený obžalovaný H. C..

Z výpovede svedka H. C. ml. - syna obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa
22.03.2011 bol v telefonickom kontakte s matkou. Tá sa mu posťažovala, že obžalovaný má vypité a
doma vystrája. On hneď po tejto informácii zavolal na políciu, aby sa tam išli pozrieť. Dozvedel sa,
že policajti prišli a zobrali obžalovaného na výsluch. Tiež to, že obžalovaný na policajnej stanici veľmi

vyvádzal. To neskôr na polícii videl aj on, a to, ako obžalovaný skákal po stoličke. Policajt rozhodol o tom,
že obžalovanému zakázal vstup do domu na 48 hodín, čo obžalovaný odmietol podpísať. Noc prečkala
jeho matka u svedka. Na druhý deň išli aj s matkou pozrieť do T. č. XXX, kde v dome stretli obžalovaného.
Pretože obžalovaný mal zákaz vstupu do tohto domu na 48 hodín, svedok obratom zavolal políciu,
ktorá prišla a obžalovaného odviedla. Na doplňujúce otázky svedok na hlavnom pojednávaní uviedol,

že obžalovaný na policajnej stanici bol pod vplyvom alkoholu, pričom bol opitý „vo vyššej miere“.
Bol tiež veľmi agresívny, čo pod vplyvom alkoholu býva. Svedok uviedol, že zo začiatku, potom ako
bol obžalovaný podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, nepožíval vo vyššej miere
alkohol. Tento prísľub však zakrátko začal porušovať. Keď je obžalovaný pod vplyvom alkoholu, správa
sa veľmi agresívne, jeho napádanie nemá konca kraja. Týždeň pred výsluchom na hlavnom pojednávaní

obžalovaný svedka fyzicky napadol, vyháňal ho z dvora rodinného domu. Keď dňa 23.03.2011 prišiel
svedok na dom č. XXX v T., obžalovaný sa nachádzal v garáži rodinného domu. Obžalovaný ho potom,
ako zavolal políciu, chcel napadnúť päsťou, nadávajúc svedkovi do sopliakov. Čo sa týka zákazu vstupu
do obydlia, pýtal sa obžalovaného, čo tam robí, keď má zákaz na 48 hodín. Obžalovaný na to reagoval
dôvodiac, že je doma, že nemá kam ísť a že tam zostane. Nad garážou domu č. XXX v T. je detská

izba a spálňa. Tieto miestnosti, ako aj garáž, sú súčasťou rodinného domu, nakoľko sa stavali súčasne.
Rodinný dom má okrem garáže riadny vchod.
Z výpovede svedkyne U. C. - manželky obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že všetko
začalo tým, keď obžalovaného policajti predvolali na výsluch ohľadne skutku zo 4. januára 2011. Keďpotom obžalovaný prišiel domov, začal svedkyni vulgárne a oplzlo nadávať. Utekala pred ním. Povedal,
že zlikviduje ju aj jej rodinu. Keďže už jedného syna zabil, mala z jeho slov strach. Keď jej volal syn,
začala plakať. Syn sa jej spýtal, čo je. Potom, ako mu vysvetlila situáciu so správaním obžalovaného,

prisľúbil, že to bude riešiť a privolal k nim do domu hliadku policajného zboru. V čase, keď prišli policajti,
obžalovaný ležal na gauči. Ona mu slušne dohovárala, aby nepil a slušne sa správal. Taktiež aj policajti
mu dohovárali, že by mal ísť na protialkoholické liečenie, keďže sa k nej aj v ich prítomnosti správal
vulgárne. Keďže obžalovaný so svojím správaním voči nej neprestal, policajti ho vzali so sebou na
políciu. Neskôr tam prišla aj ona so synom. Na polícii policajt rozhodol o vykázaní obžalovaného z domu

č. XXX v T. na dobu 48 hodín. Policajt jej však napriek tomu poradil, aby na noc išla radšej k synovi a
nevracalasadodomuč.XXXvT..Nadruhýdeň,keďsosynomišlinadom,našlivdomeokolo09.00hod.
obžalovaného. Ten uvádzal, že mu bola zima, preto je tam. Synovi sa vtedy začal obžalovaný vyhrážať
a útočiť na neho. Na doplňujúce otázky svedkyňa ďalej uviedla, že keď obžalovaného policajti odvádzali
z domu dňa 22.03.2011, obžalovaný sa nebránil a s políciou spolupracoval. Vzali ho asi okolo 19.00
hod. Ona tam potom so synom išla a bola v čase medzi 20.00 až 21.00 hod. Obžalovaný mal oblečené

rifle, išiel asi v papučiach. Policajti mu však vzali bundu a botasky. Mal pri sebe kľúče a peňaženku.
Asi so sebou nemal žiadnu finančnú hotovosť, keďže do práce nechodil. Vraj si veci z polície odmietol
vziať a preto ona tieto veci neskôr na polícii ešte dňa 22.03.2011 vyzdvihla. Vtedy tam už obžalovaný
nebol. Obžalovaného už dňa 22.03.2011 nestretla, ani ho nekontaktovala za účelom oznámenia, že za
neho vyzdvihla na polícii jeho veci. Ohľadne garáže, odkiaľ ju obžalovaný vyhadzuje, uviedla, že táto je

súčasťou rodinného domu č. XXX v T. a vždy bola. Rodinný dom začali zároveň s garážou stavať v roku
1989. Z chodby rodinného domu sa dá prejsť do garáže.

Z výpovede svedka E. B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa 22.03.2011 bol členom policajnej
hliadky s práporčíkom T. C.. Boli zavolaní do T. s tým, že tam „pán C. robí neporiadok“. Otvorila im pani

C., ktorá im oznámila, že to s manželom už nemôže vydržať. Išli za obžalovaným, ktorý bol v obývačke
na gauči. Spočiatku sa správal kľudne, pričom na ňom bolo vidno, že je pod vplyvom alkoholu. Jeho
správanie sa však postupne voči manželke zhoršovalo, nadával jej do svíň a kuriev. Svedok aj s kolegom
ho upozorňovali, aby od takéhoto konania upustil. Na toto obžalovaný nereagoval, začal nadávať aj
svedkovi a jeho kolegovi do hajzlov a chudákov. Bol opätovne vyzvaný, aby od takéhoto správania

upustil, na čo nereagoval. Následne bol predvedený na obvodné oddelenie Policajného zboru, kde
pokračoval v nadávkach na adresu príslušníkov Policajného zboru, že ich pozabíja a pod. Po predvedení
sa spísal úradný záznam a prevzala si ho ďalšia hliadka.

Z výpovede svedka T. C. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že aj s kolegom E. B. boli dňa 22.03.2011

privolaní ako príslušníci Policajného zboru na zákrok do T. s tým, že pán C. robí doma neporiadok.
Po príchode bol spočiatku kľudný, potom sa však začal správať vulgárne, nadávať najskôr manželke a
potom aj im, až to vyzeralo, že manželku fyzicky napadne. Niekoľkokrát ho policajti vyzvali, aby upustil
od takéhoto konania. Keďže sa jeho agresívne správanie stupňovalo, bol upozornený, že ak neprestane
s protiprávnym konaním, bude predvedený na oddelenie Policajného zboru a bude mu zakázaný vstup

do obydlia. Na nič z toho nereagoval a preto bol nakoniec predvedený na obvodné oddelenie Policajného
zboru. Obžalovaný bol v ten večer zjavne pod vplyvom alkoholu. Keďže svedok s kolegom mali na konci
služby, prevzala obžalovaného druhá hliadka.

Z výpovede svedka R. Z. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa 22.03.2011 večer preberal po

kolegovi stálu službu. Prevzal si aj obžalovaného, ktorý bol predvedený za účelom podania vysvetlenia,
nakoľko sa doma správal neprístojne, napádajúc svoju manželku. Už v čase predvedenia sa obžalovaný
správal agresívne, osočoval prítomných, napádal slovne hliadku, urážajúc a provokujúc ju vulgarizmami
a invektívami. Bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, čo odmietol. Obviňoval, že bol napadnutý
hliadkou. Z toho dôvodu bol dotazovaný, či je ochotný sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu. Najskôr

povedal, že áno. Vo chvíli, keď bol odpútaný od pútacej konzoly, však začal klásť pasívny odpor, pričom
sa vyjadril, že nikam nejde. Vyzul sa a vyzval hliadku, aby ho obuli, používajúc pri tom vulgarizmy, začal
si tiež vyzliekať aj nohavice a vyzývať hliadku, že si ho majú obliecť, keď s nimi niekam má ísť. Po
chvíli sa ho poradilo presvedčiť, aby spolupracoval. Bol prevezený do nemocnice, kde službukonajúci
Dr. U. ho vyšetril, pričom skonštatoval, že obžalovaný nemá zistené žiadne zranenia, ani žiadne známky

toho, že by proti nemu bolo zo strany polície použité násilie. Lekár sa tiež vyjadril, že obžalovaný je
pod vplyvom alkoholu. Následne bol obžalovaný prevezený späť na obvodné oddelenie Policajného
boru a bol pripútaný k pútacej konzole, keďže z jeho správania vyplývala hrozba napadnutia hliadky
alebo iných osôb, ktoré sa tam nachádzali. Po chvíli prišla aj pani C., ktorá uviedla, že na manželanebude podávať žiadne oznámenie, aby mu nespôsobila žiadne postihy, keďže tento bol podmienečne
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Avšak uviedla, že sa obáva o svoj život a zdravie, ak bude
obžalovaný z oddelenia prepustený. Obžalovaný bol vyzývaný, aby prestal s agresívnymi prejavmi. Bol

upozornený, že ak bude v takomto správaní pokračovať, bude vykázaný zo spoločného obydlia, v ktorom
býva s U. C.. Keďže jeho agresivita sa stupňovala, o 22.00 hod. bol rozhodnutím policajta vykázaný
zo spoločného obydlia T. č. XXX na dobu 48 hodín, o čom bol spísaný záznam za prítomnosti U. C. a
kolegyne, ktorá mala realizačnú hliadku a tiež za prítomnosti mestského policajta ako nezúčastnenej
osoby. Poučenie obžalovaný odmietol podpísať a prevziať. Odmietol si prevziať aj zoznam zariadení,

kde sa mohol ubytovať na dobu vykázania zo spoločného obydlia. Po tomto bol z oddelenia prepustený.
Svoje osobné veci si odmietol prevziať. Z toho dôvodu bola znovu kontaktovaná jeho manželka, aby
sa dostavila na políciu prevziať osobné veci obžalovaného. Tieto prevzala, pričom sa vyjadrila, že do
spoločného obydlia nejde, nakoľko sa obáva, že obžalovaný by mohol zákaz nerešpektovať. Vyjadrila
sa, že z dôvodu svojej bezpečnosti zostane radšej cez noc u syna.

Z výpovede svedka S. F. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa 23.03.2011 bol v stálej službe,
keď ráno prijal oznámenie od H. C. ml., že jeho otec sa nachádza v rodinnom dome, odkiaľ bol deň
predtým policajtom vykázaný. Na základe tohto oznámenia išiel svedok aj s kolegom do T. k domu č.
XXX, pred ktorým už čakal H. C. ml. Ten im povedal, že otec sa nachádza v dome, pričom sa nevedel
vyjadriť, či má jeho otec pri sebe zbraň. H. C. ml. im na dome otvoril dvere, cez ktoré vošli do predsiene.

Po prejdení predsiene otvoril svedok dvere do chodby, kde spozoroval, že oproti cez chodbu v kúpeľni
sa nachádza obžalovaný, ktorý sa tam pravdepodobne česal. Tohto svedok vyzval, aby ich nasledoval
von z domu. Výzvu obžalovaný uposlúchol. Vonku obžalovanému vykonali bezpečnostnú prehliadku a
odviedli ho k služobnému vozidlu, kde ho usadili. Pred odchodom ešte išli pozrieť na miesto, kadiaľ mal
obžalovaný vniknúť do objektu, a to cez dvere na kotolni, na ktorých mal rozbiť okno. Na obvodnom

oddelení Policajného zboru s obžalovaným spísali záznam o predvedení a vec ďalej odovzdali na
skrátené vyšetrovanie.

Z výpovede svedka S. Ž. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa 23.03.2011 o 09.50 hod. syn
obžalovaného H. C. ml. zavolal, že obžalovaný je v dome napriek zákazu. Keď sa o 10.00 hod. dostavili

pred dom č. XXX v T., čakal ich tam H. C. ml. spolu s matkou. Tento im na otázku oznámil, že jeho otec sa
nachádza niekde v dome. H. C. ml. im otvoril vchodové dvere, cez ktoré vošli do chodby, na ktorej konci
boli presklené dvere, za ktorými sa v ďalšej miestnosti, pravdepodobne kúpeľni, nachádzal obžalovaný.
Svedkov kolega obžalovaného vyzval, aby išiel von, tento bez slova vyšiel, kde mu následne vykonali
prehliadku.Obžalovanýbolvyzvaný,abypodalvysvetlenieapotomhoodviezlinaoddeleniePolicajného

zboru, kde po vykonaní úkonov bol následne odovzdaný por. E.Á..

Z výpovede svedka R. E. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaného pozná „od mladi“.
Obžalovaný u neho niekedy v marci 2011 zvonil okolo polnoci, asi medzi jedenástou a dvanástou večer.
Uviedol, že ho pustili policajti a že sa nemá ako dostať domov. Svedok obžalovaného zaviezol pred jeho

dom, vysadil ho, otočil sa a pri tom videl, ako sa obžalovaný po vystúpení z auta pohyboval smerom
k domu. Čo robil obžalovaný ďalej, svedok uviesť nevedel, keďže odišiel preč. Obžalovaný bol v ten
večer naľahko oblečený. Pod vplyvom alkoholu sa svedkovi nezdal. Počas jazdy svedkovi povedal, že
bol na polícii a že ho tam zbili. Obžalovaný svedka nežiadal, či by u neho mohol prenocovať. Ak by ho
o to obžalovaný požiadal, vyhovel by mu. V akom zdravotnom stave bol vtedy obžalovaný, sa svedok

vyjadriť nevedel.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní čítaním vykonal listinné dôkazy, a to zápisnicu o ohliadke miesta
činu (č.l. 45 spisu), fotodokumentáciu (č.l. 46-51 spisu), náčrtok z miesta činu (č.l. 52 spisu), záznam
Obvodného oddelenia Policajného zboru Myjava zo dňa 22.03.2011 o predvedení obžalovaného podľa

§ 17 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (č.l. 53-54 spisu), záznam Obvodného oddelenia
Policajného zboru Myjava zo dňa 23.03.2011 o predvedení obžalovaného podľa § 17 ods. 2 zákona č.
171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (č.l. 55-56 spisu), hlásenie o použití donucovacích prostriedkov zo dňa
22.03.2011 (č.l. 57-58 spisu), protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi (č.l. 62 spisu),
ako aj ďalšie listinné dôkazy v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia, vydaného Obvodným oddelením Policajného zboru dňa
22.03.2011, č. ORPZ-NM-OPDP5-86/20011 (č.l. 59-61 spisu), vyplýva, že dňa 22.03.2011 o 22.00 hod.
bol obžalovaný podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore vykázaný zo spoločnéhoobydlia ohrozenej osoby. Vykázanie sa vzťahovalo na priestor rodinného domu č. XXX v obci T., a to na
dobu 48 hodín. Obžalovaný bol súčasne poučený v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pričom
poučenie, ako aj potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia odmietol podpísať.

Z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 1T/3/2002 zo dňa 18.04.2002, v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1To/34/2002 zo dňa 02.10.2002, vyplýva, že obžalovaný
bol týmto rozhodnutím právoplatne uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.12.2005, za čo mu bol podľa § 219 ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.12.2005 uložený trest odňatia slobody
vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. b) Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.12.2005 zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej
skupiny. Podľa § 72 ods. 2 písm. b), ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom
do 31.12.2005 bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 8Pp/106/2009 zo dňa 11.11.2009, bol obžalovaný z výkonu

tohto trestu podmienečne prepustený a bola mu určená skúšobná doba na 5 rokov.

Zo správy obce T. (č.l. 95 spisu) vyplýva, že obcou T. nebol prejednávaný v súvislosti s obžalovaným
žiadny priestupok. Zo správy Obvodného úradu v Novom Meste nad Váhom (č.l. 96 spisu) vyplýva, že
priestupkovo nebol týmto orgánom prejednávaný. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové

Mesto nad Váhom (č.l. 97 spisu) vyplýva, že od 12.11.2009 až doposiaľ je obžalovaný evidovaný ako
nezamestnaný.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním ďalších listinných dôkazov v rozsahu a
spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,

bol s tým uzrozumený.

Podľa § 348 ods. 1 písm. g) Trestného zákona kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu
alebo iného orgánu verejnej moci tým, že sa dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmaril
vykázanie zo spoločného obydlia vydané podľa osobitného predpisu alebo na základe predbežného

opatrenia súdu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Obžalovaný, či už sám alebo prostredníctvom svojho obhajcu, založil svoju obranu na tom, že v noci
zo dňa 22.03.2011 na 23.03.2011 vstúpil iba do garáže a miestnosti nad garážou, kde zotrval, ktoré
miestnosti však nie sú súčasťou rodinného domu, a to z dôvodu, že túto garáž považuje obžalovaný

za stavbu nesúvisiacu s rodinným domom č. XXX v T., o čom mal vypovedať aj ním predložený listinný
dôkaz z katastra nehnuteľností. Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením fotodokumentácie a
výsluchom H. C. ml. a U. C., bolo jednoznačne preukázané, že garáž ako aj miestnosť nad garážou
sú zo stavebného hľadiska integrálnou súčasťou rodinného domu, čo je pri letmom oboznámení sa s
fotodokumentáciou na prvý pohľad zrejmé aj osobe, ktorá nemá vzdelanie v odbore stavebníctva - napr.

súdu. Skutočnosť, že nejaká pôvodná stavba vo výlučnom vlastníctve obžalovaného alebo jeho predkov,
ktorej existenciu naznačoval obžalovaný, mohla stáť na mieste, kde v súčasnosti stojí rodinný dom č.
XXX, nie je pri posúdení porušenia policajného zákazu vstupu do obydlia relevantná. Relevantnou by
nebola ani tá skutočnosť, ak by pozemok pod stavbou rodinného domu alebo jeho časť (napr. práve
pod garážou) z právneho hľadiska bol stále vo výlučnom vlastníctve iba obžalovaného. Pre ohraničenie

definičného pojmu zákazu vstupu do obydlia tu totiž v danom prípade nie sú rozhodujúce iba kritériá
technické - stavebníkov, geodetov, či katastrálnych úradov, ale najmä kritériá právne. Ak by tomu tak
aj nebolo, tak treba poznamenať, že z obsahu výpovedí svedkov - zasahujúcich policajtov S. F. a S.
Ž. jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný v čase zásahu dňa 23.03.2011, potom, ako mu syn vytkol,
že v dome č. XXX v T. nemá čo hľadať, bol policajtmi nájdený v kúpeľni tohto rodinného domu, t.j. nie

v garáži, ani nie v miestnosti nad garážou. Obžalovaný sa teda v čase, keď pod vplyvom alkoholu už
pravdepodobne nebol, a teda bol si vedomý pokračovania v porušovaní policajného zákazu vstupu do
obydlia, zdržiaval aj naďalej v takej miestnosti tohto obydlia - kúpeľni, ktorú miestnosť by zrejme ani
stavebný laik nikdy nevyňal z obligatórnych súčastí akéhokoľvek rodinného domu.Hociobhajcaobžalovanéhovzáverečnejrečisprávnepoukázalnato,žeprenaplnenieznakovskutkovej
podstaty prečinu podľa § 348 ods. 1 písm. g) Trestného zákona musí ísť u páchateľa o konanie buď

opakované, čo nie je prípad obžalovaného, alebo takéto konanie musí byť identifikované ako závažné,
nemožno sa stotožniť s názorom, že z dôvodu neprítomnosti poškodenej v rodinnom dome č. XXX
v T. v noci zo dňa 22.03.2011 na 23.03.2011 nejde u obžalovaného o konanie závažné, pretože
nemalo ako zo strany obžalovaného dôjsť k zmareniu účelu vykázania z obydlia, ktorým účelom bola
ochrana ohrozenej osoby - poškodenej. Tu je podľa názoru súdu snáď potrebné uviesť, že zákonodarca

reprobuje a sankciami postihuje mnohoraké aspekty ľudského konania, pri ktorých nemusí vždy dôjsť
aj k faktickému spôsobeniu ujmy konkrétnemu záujmu chránenému Trestným zákonom. Inými slovami
povedané, nie všetky zákazy niektorých typov ľudského konania sú postihované až vtedy, ak k nejakej
ujme na majetku, zdraví či dokonca na živote osôb už došlo. Inak by totiž dosť dobre nemohla byť
naplnená aj tá zložka preventívnej funkcie trestného práva, ktorej úlohou v spoločnosti je predchádzať
vznikuujmynaoprávnenýchprávachazáujmochsubjektovpráva.Akceptáciouprístupubazírujúcehona

obligatórnej existencii následku v podobe reálneho vzniku hmatateľnej škody by asi nemohlo dochádzať
k postihovaniu tzv. ohrozovacích trestných činov a spoločnosť by tiež rovno mohla upustiť aj od trestania
nedokonaných trestných činov, spáchaných iba v štádiu pokusu. Či sa v konkrétnom prípade porušenia
práva jedná o závažné konanie, závisí nielen od objektívnych okolností prípadu, ale aj od osoby
páchateľa takéhoto konania. K vzťahu medzi osobou obžalovaného a právnou kategóriou závažnosti je

nutné uviesť vekmi overenú pravdu, že duo cum faciunt idem, non est idem (ak dvaja robia to isté, nie je
to to isté). Kto teda je páchateľom súdeného skutku? Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v osobe
obžalovanéhonejdeotzv.prvopáchateľa,nejdeaniočloveka,uktoréhobysaužpredchádzajúcatrestná
činnosť vôbec netýkala poškodenej, prípadne nesúvisela s alkoholom. Obžalovaný bol podmienečne
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za trestný čin vraždy, spáchaný

v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov, pričom obeťou tohto skutku sa stal jeho vlastný syn.
Po prepustení z výkonu trestu miesto vedenia riadneho života obžalovaný opätovne začal požívať
alkoholické nápoje a znepríjemňovať v rámci domácnosti, ktorej bol členom, život svojej manželke a
synovi.Právepredchádzajúcatragickáosobnáskúsenosťmanželkyobžalovanéhoajehozostávajúceho
syna a poznanie, aké následky môže mať nepredvídateľné, avšak pravidelne agresívne správanie

obžalovaného pod vplyvom alkoholu, umocňovali u recipientov tohto správania vedomie ďalšej podobnej
hroziacej ujmy. Bolo preukázané, že udalosti zo dňa 22.03.2011 v rodinnom dome č. XXX v T. neboli
prvými po prepustení obžalovaného z výkonu trestu, ktorými pod vplyvom alkoholu zasahoval do práv
svojich blížnych, ale mali svoju predohru minimálne v jednom v riešenom skutku z januára 2011. S
takouto minulosťou a za takýchto okolností, ktoré predchádzali vykázaniu obžalovaného z obydlia v T.

dňa 22.03.2011, je toto jeho konanie potrebné hodnotiť ako mimoriadne závažné, a to bez ohľadu na to,
či sa v čase páchania tohto skutku poškodená v dome č. XXX v T. nachádzala alebo nie. Z vykonaného
dokazovania totiž vyplýva, že obžalovaný až dodatočne v rámci trestného konania pozbieral nejaké
argumenty, ktorými sa snažil spochybniť závažnosť svojho konania a vedomosť o protiprávnosti svojho
konania, najmä z dôvodu, že veď poškodená v inkriminovanom čase v rodinnom dome aj tak nebola a

teda by sa jej aj tak nič nemohlo stať alebo že mu bola z dôvodu nedostatočného oblečenia zima a nemal
kde hlavu skloniť. V noci zo dňa 22.03.2011 na 23.03.2011 však konal tak, že mu bolo úplne jedno, či
tu nejaký zákaz vstupu do obydlia je alebo nie je. O tom, že takýto zákaz mu bol ukradnutý, svedčí aj
jeho správanie potom, ako mu ráno nasledujúceho dňa jeho syn pripomenul platnosť tohto zákazu a
ako ho policajná hliadka našla vykonávať so stoickým kľudom rannú hygienu v kúpeľni rodinného domu

č. XXX v T..

Možno teda prezentovať jednoznačný právny záver, že vina obžalovaného v zmysle obžaloby bola na
hlavnom pojednávaní preukázaná nepochybne. Obžalovaný v noci zo dňa 22.03.2011 na 23.03.2011
protiprávne vstúpil do rodinného domu v obci T. č. XXX, kde do 23.03.2011 neoprávnene zotrval do

príchodu policajnej hliadky, a to napriek tomu, že rozhodnutím príslušníka Policajného zboru zo dňa
22.03.2011, vydaného o 22.00 hod. podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore
v znení neskorších predpisov bol vykázaný z tohto rodinného domu na dobu 48 hodín. Obžalovaný
je za tento skutok plne trestne zodpovedný, nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by ho trestnej
zodpovednosti zbavovala. Obžalovaný konal v priamom úmysle a svojím konaním porušil záujem

chránený Trestným zákonom, ktorým záujmom je riadne plnenie príkazov a zákazov na základe
právoplatných a vykonateľných orgánov verejnej moci.Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu, ktorý by bolo primerané obžalovanému za jeho protiprávne
konanie uložiť, musel súd prihliadať najmä na tú skutočnosť, že obžalovaný trestný čin spáchal v

skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého za úmyselný
trestný čin. S poukazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona bolo preto u obžalovaného potrebné
uvažovať o treste odňatia slobody nepodmienečnom, keďže vybavenie jeho trestnej veci alternatívnym
trestom s poukazom na jeho trestnú minulosť a okolnosti spáchania skutku neprichádzalo do úvahy.
U obžalovaného neidentifikoval súd žiadnu poľahčujúcu okolnosť, na prechádzajúce odsúdenie ako na

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona neprihliadol z dôvodu, že toto našlo už
svoj odraz v obligatórnej aplikácii ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona. Vzhľadom k možnostiam
nápravy obžalovaného a jeho osobným pomerom sa súdu javila výmera trestu v dolnej polovici zákonom
stanovenej trestnej sadzby ako primeraná. S poukazom na to súd podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona
uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, na ktorého výkon ho podľa § 48 ods.

2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže
v predchádzajúcich desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého pre úmyselný
trestný čin. Takto uložený trest považuje súd za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov, požiadavkám
individuálnejagenerálnejprevencie,ktorývdostatočnejmierevyjadrujeajmorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.