Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/301/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5104899617
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5104899617.23

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pre samosudcom JUDr. Ján Rybárikom, právnej veci navrhovateľa: U. F.,
nar. X.X.XXXX, bytom T. N. 3, M., právne zastúpená JUDr. Kristína Mitrová Polková, advokátka, AK so
sídlom v Žiline, Na Priekope 174/13, proti odporcovi: X/Tibor T., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, 2/ D.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Janka Chorvátová, advokátka so
sídlom Žilina, ul. Hollého 371/31, 3/ H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom E. Q. 3, M., 4/ F. U., nar. X.XX.XXXX,

bytom T. XXX, obe právne zastúpené: JUDr. Pavol Dlhopolček, advokát so sídlom Žilina, ul. Republiky
30, 5/ G. T., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX, 6/ K. T., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX, 7/ W. o návrhu
navrhovateľky o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že navrhovateľka U. F., rod. T. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele XXX/XXX-in k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. T., zapísaných na LV č. XXXX parcela č. XXXX - zastavané
plochy o výmere XXX m2, parcela č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2, na LV č. XXXX, parcela č.

XXXX - zastavané plochy o výmere XXX m2, parcela č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, parcela č.
XXXX - zastavané plochy o výmere XXX m2, parcela č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, parcela č.
XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2, zapísané na LV č. XXX podľa pripojeného geometrického plánu
vyhotoveného T. F. novo vytvorenej parcely KN XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parcely
č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2.

Odporcovia v rade 1/ až 8/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľke trovy
konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.129,96 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľky
JUDr. Kristíny Mitrovej Polkovej, vedený vo Volksbank Slovensko, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovia v rade 1/ až 8/ s ú p o v i n n í, spoločne a nerozdielne, uhradiť na účet Okresného súdu
Žilina vedený v Štátnej pokladnici Bratislava trovy konania spojené s ohliadkou na mieste samom vo
výške 2,39 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak, ako sú
popísané vo výroku tohto rozsudku. Žiadala, aby súd určil, že sa stáva podielovou spoluvlastníčkou
v podiele XXX/XXX- in. Jedná sa o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. T., zapísaných na

LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že pozemky, na ktorých sú odporcovia
zapísaní len ako oprávnení držitelia, resp. niektorí ako vlastníci, neboli v užívaní týchto nehnuteľností
v dobrej viere tak, ako to ustanovuje zákon. Ona v predmetných nehnuteľnostiach získala podiel na
základe právoplatného rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline sp. zn. D/1312/75 zo dňa
19.12.1975 a to po poručiteľovi G. T.. Nasledujúce osvedčenia, na základe ktorých získali vlastnícke
právo odporcovia v rade 1/ až 8/, sú v tomto smere teda neúčinné a od samého začiatku, podľa jej

názoru, aj neplatné. Už v roku 1975, kedy po poručiteľovi G. T. získala spoluvlastnícky podiel, muselo
byť zrejmé všetkým odporcom, že je spoluvlastníčkou týchto rozhodujúcich nehnuteľností. Preto títonemohli byť dobromyseľní a nemohli oprávnene požadovať, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam vydržali
v dobrej viere.

Odporca v rade 1/ žiadal návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Čo sa týka jeho nehnuteľnosti
XXXX, ktorú si dal potom neskôr osvedčiť a je napísaný ako výlučný vlastník, tak túto získal tak, že
jeho otec po starom otcovi zdedil 1/3-inu spornej nehnuteľnosti. Tak to bolo aj zapísané na základe
dedičského rozhodnutia. Jeho otec mu potom daroval 1/3-inu ako svojmu synovi. Otcom odporcu v
rade 1/ bol X. T.. Následne on si tam postavil rodinný dom, ohradil si ho, má tam záhradku a ďalšie veci.

Keď začal stavať rodinný dom, tak boli tam problémy s výmerami. Podľa niektorých dokladov jeho otec
bol vlastníkom z celku nehnuteľnosti len 5 árov a navrhovateľka G. F. bola vlastníčkou vo výmere 11
árov. Na LV však jednoznačne 1/3-ina patrila X. T., t.j. jeho otcovi, ktorý mu túto daroval. Jeho otcovi
daroval nehnuteľnosť G. T. ešte v roku 1953 a to časť z parcely XXXX. Len z opatrnosti potom navštívil
advokátsku kanceláriu a dal si urobiť ešte aj osvedčenie. Po smrti svojho otca zdedil 1/3-inu. Najskôr
si dal osvedčiť vlastníctvo vydržaním a potom ešte po smrti svojho otca získal ďalšie nehnuteľnosti

dedením. V tom je asi celý problém.

Odporkyňa v rade 2/ sa pripojila k vyjadreniu odporcu v rade 1/. Odporkyňa v rade 2/ je manželkou
odporcu v rade 1/.

Odporkyňa v rade 3/ taktiež žiadala návrh navrhovateľky zamietnuť. Čo sa týka jej osoby, tak sa jedná
predovšetkým o parcely č. XXXX, XXXX a XXXX. Tieto získala dedením po otcovi. Dedičstvo bolo
prejednávané v roku 1996. Čo sa týka spomínaných parciel, tak sa stala výlučnou vlastníčkou týchto
nehnuteľností. Na parcele č. XXXX - to sú zastavané plochy má postavený rodinný dom a garáž, parcela
č. XXXX t.j. záhrada a parcela č. XXXX sú hospodárske budovy. Od roku 1996, ako získala tieto

nehnuteľnosti dedením, tak ich riadne užíva a cíti sa byť ich vlastníčkou. Nemôže súhlasiť s tým, že
spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností, o ktorých hovorila je aj samotná navrhovateľka. Už v čase keď
ich zdedila, tak tieto nehnuteľnosti boli riadne oplotené.

Odporkyňa v rade 4/ takisto žiadala návrh navrhovateľky zamietnuť. Cíti sa byť vlastníčkou

nehnuteľností, ktoré má k dispozícii a tieto riadne získala dedením po svojom otcovi. Navyše
navrhovateľka je jej sestra takže dobre vie, že tieto nehnuteľnosti od samého začiatku riadne užíva a
dobromyseľne sa k nim správa.

Odporca v rade 5/ sa v minulosti na pojednávaniach vyjadril, že sa nemieni zúčastňovať ďalších súdov

ani pojednávaní a žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť.

Odporkyňa v rade 6/, ako manželka nebohého X. T. udávala, že jej manžel od roku 1953 nehnuteľnosti
parc. č. XXXX užíval pretože bol najstarší. Keď zomrel jeho otec, tak jej manžel zdedil 1/3-inu z 27
árov. Prebehlo aj dedičské konanie a aj v tom bolo potvrdené, že zdedil 1/3-inu. Po smrti X. T., teda jej

manžela, zdedil nehnuteľnosti jej syn W. T..

Odporca v rade 7/ na pojednávaní uviedol, že nemá snahu získať nejaké nehnuteľnosti z tohto sporu.
Pokým by sa aj zistilo, že je spoluvlastníkom nejakých častí nehnuteľností, ktoré sú predmetom návrhu,
nechce mať s tým nič spoločné. Všetkých nehnuteľností sa zrieka v prospech svojho brata W. T.. Dobre

si pamätal na starého otca, / G. T. / veľmi dobre s ním vychádzal na rozdiel od navrhovateľky. Raz mu
starý otec povedal, že navrhovateľku zo všetkého vydedí a že jej nič nedá. Bolo to asi z tohto dôvodu,
že ona ho bila keď si vypil a kradla mu peniaze.

Odporkyňa v rade 8/ uvádzala, že nebohý G. T. sa vôbec nepodpisoval ako E.. Listinné dôkazy, ktoré

predložili odporcovia, sú podvod. Jednalo sa o listinu z roku 1975 ktorou údajne G. T., mal svojmu synovi
X. odpredať 8 árov z parcely XXXX.

Ďalej zhodne všetci odporcovia tvrdili, že cieľom osvedčenia, ktoré si dali urobiť ohľadne týchto
nehnuteľností bola tá skutočnosť, že toto si chceli dať do poriadku. Nejednalo sa ani o novoobjavený

pozemok, sú to stále tie isté nehnuteľnosti, ktoré už boli rozdelené. Poukazovali na vlastnícky titul a
to osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva. Na časti týchto nehnuteľností sú postavené ich rodinné
domy, záhrady. Podľa ich názoru, pokým by aj súd priznal vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiamtak, ako žiada navrhovateľka, bola by to len minimálna čiastka, ktorá nemá žiaden podstatný význam
pre navrhovateľku.

Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že tunajší súd vo veci už rozhodoval a to naposledy
rozsudkom 2C/301/2004-295 dňa 6.5.2010, kedy návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel. Na
základe podaného odvolania Krajský súd v Žiline svojím uznesením 5Co/345/2010-394 prvostupňové
rozhodnutie OS Žilina zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prikázal okresnému súdu opätovne
vypočuť všetkých účastníkov konania, dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a vo veci

opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie zdôvodniť v zmysle § 157 ods. 2/ O.s.p.

Nazákladerozhodnutiakrajskéhosúdu,tunajšísúd opätovnevykonaldokazovanievýsluchomvšetkých
účastníkov konania, oboznámil sa s ich písomnými stanoviskami, výpisom z LV XXXX, XXXX,
XXXX, XXX, rozhodnutím Štátneho notárstva D/1312/75 v Žiline, identifikáciou parciel, uznesením
OS v Žiline D/802/95, rozhodnutím Okresného súdu v Žiline D/1057/92, geometrickým plánom Ing.

Vladimíra Hrivíka, pripojeným znaleckým posudkom H. J. o určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti,
geometrickým plánom Ing. Krnáča, notárskou zápisnicou N/209/97 JUDr. Anny Švachovej, spisovým
materiálom Okresného súdu Žilina 18C/300/00, zápisnicou z ohliadky miesta samého, pripojenou
fotodokumentáciou, potvrdením G. T. o predaji nehnuteľnosti, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil
nasledovné.

Navrhovateľka, na základe právoplatného rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline č.
D/1312/75 zo dňa 19.12.1995, v spojení s opravným rozhodnutím sp. zn. D/1312/75 zo dňa 14.7.1978,
získala po poručiteľovi G. T. vlastníctvo k pozemku parc. č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 11/27-
ín. Spoluvlastníčka G. F. na základe citovaného rozhodnutia zdedila k predmetnému pozemku taktiež

vlastnícky podiel 11/27-ín. Spoludedič X. T. zdedil podiel 5/27-ín. Súčasne na základe právoplatného
uznesenia Okresného súdu v Žiline D/802/95 zo dňa 8.10.1999 nadobudla k pozemku č. XXXX,
ktorý je zapísaný v komasačnom hárku, ako parcela XXX, ďalší spoluvlastnícky podiel vo výške 3/25-
ín. Odporcovia proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodali. Označenie pozemku parc. č. XXXX v
rozhodnutí D 1312/75 ako pozemku parc. č. XXXX/X bolo len formálnou chybou, lebo aj na LV č. XXXX

je už správne uvedené číslo parc. č. 2293.

Navrhovateľka aj na pojednávaní svoje vlastnícke právo opierala o vyššie predmetné dedičské
rozhodnutia. Svoje vlastníctvo jednoznačne odvodzovala od svojho právneho predchodcu a to jej
otca. V 90-tych rokoch spolu so starostom obec T. zistili, že niektorí odporcovia si začali osvedčovať

skutočnosti, že vydržali niektoré nehnuteľnosti v kat. úz. T.. Na katastri zistili, že niektoré nehnuteľnosti
si dali osvedčiť i napriek tomu, že ona je spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností. Konkrétne to bol jej
synovec W. T.- odporca v rade 1/ a H. X. - odporkyňa v rade 3/. Z pripojených LV napokon zistila, že jej
spoluvlastnícky podiel sa vytratil a vlastníkmi nehnuteľností sa na základe osvedčení stali v prevažnej
miere odporcovia. Fakticky je ona vlastníčkou nehnuteľností v podiele 191/675, avšak na základe

osvedčení, ktoré si dali urobiť odporcovia a to najmä W. T. a jeho manželka, prišla o svoj spoluvlastnícky
podiel, ktorý získala na základe dedičstva od svojho otca, resp. právneho predchodcu jej otca. Na
základededičskéhorozhodnutiasastalaspoluvlastníčkoutýchtonehnuteľnostíanazákladeosvedčenia
sa odporcovia stali výlučnými vlastníkmi týchto nehnuteľností. Cítila sa v tomto smere ukrivdená a preto
podala návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Odporcovia v rade 1/ až 8/ zotrvali na svojich písomných stanoviskách, resp. na svojich prednesoch z
predošlých pojednávaní, pričom doplnili rozhodujúce skutočnosti tak, ako je to už konštatované vyššie.

Z LV č. XXX pre kat. úz. T., geometrického plánu č. 1622/01 vyhotoveného Ing. Vladimírom Hrivkom,

zo znaleckého posudku Ing. Ján Ďuriša č. 10/2005 a identifikácie nehnuteľností vyplýva, že pôvodný
pozemok parc. č. XXXX bol prečíslovaný a rozčlenený na pozemky, ktoré sú uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Z pozemku parc. č. XXXX boli vytvorené nové pozemky, pričom v súčasnosti má pozemok
č. XXXX výmeru iba XXXXmX z pôvodných XXXXmX.

Z ďalšieho pripojeného LV. č. XXXX mal súd zistené, že H. X., odporkyňa v rade 3/, je vedená ako
vlastníčka parciel č. XXXX, XXXX a XXXX - zastavané plochy, záhrady a opätovne zastavené plochy
a vlastníčkou rodinného domu sup. č. XXX, postaveného na parcele XXXX / pôvodne parcela XXXX /.
Nehnuteľnosti získala na základe osvedčenia č. N 209/97, Nz 280/97.Z LV č. XXXX vyplýva, že vlastníkom parcelných čísiel XXXX - zastavané plochy a XXXX - záhrady /
novovytvorené parcely z par.č.XXXX/ je odporca v rade 1/ a odporkyňa v rade 2/ v podiele 1 na základe

osvedčenia č. N 208/97, Nz 279/97.

Z ďalšieho LV č. XXXX vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľností XXXX t.j. orná pôda, XXXX - trvalé trávnaté
porasty a XXXX - orná pôda sú P. U. - odporkyňa v rade 4/ v podiele 3/25, G. F. - odporkyňa v rade 8/ v
podiele 3/25, G. T. - odporca v rade 5/ v podiele 3/25, samotná navrhovateľka U. F. v podiele 3/25 a K.

T. - odporkyňa v rade 6/ v podiele 3/100 a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. D/802/95.

Z LV č. XXX vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľností parc. č. XXXX - záhrady a XXXX - orná pôda sú G. F.
- odporkyňa v rade 8/ v podiele 11/27, navrhovateľka U. F. v podiele 11/27 a X. T., ktorý nebol uvádzaný
ako odporca v tomto spore, resp. ako účastník, ktorý zomrel, v podiele 5/27 a to na základe rozhodnutia
D/1312/75 bývalého Štátneho notárstva v Žiline, po nebohom X. T. dedili na základe rozhodnutia

tunajšieho súdu D 1057/92 H. X. - odporkyňa v rade 3/ a to už spomínaný dom č. XXX postavený na
parcele XXXX/X, W. T. KN parcelu XXX t.j. odporca v rade 7/ a W. T. t.j. odporca v rade 1/ parcelu
XXXX/X v 1/3 orná pôda vo výmere XXXXmX, ktorá bola i predmetom tohto konania.

Z pripojeného znaleckého posudku H. J. mal súd zistené, že cena nehnuteľností tak, ako ich žalovala

navrhovateľka, je zaokrúhlene 6.910,72 eur. Z výťahu zo zápisnice pozostalostného pojednávania č.
1416/1946 napísaného pred JUDr. Ladislavom Nadášim mal súd zistené, že po H. T.i - roľníkovi obdržal
nehnuteľnosti, najmä nehnuteľnosť č. XXXX, ktorá je predmetom súdneho sporu a ktorá je zapísaná ako
parcela KN č. XXXX, KN XXXX a KN XXXX, do výlučného vlastníctva G. T. s G. T., rod. E.. Následne,
ako to je už vyššie uvedené, po G. T. staršom, na základe dedičského rozhodnutia D/1312/75, dedili G.

T., U. F. a X. T. ako súrodenci.

Z pripojenej notárskej zápisnice N 209/97 zo dňa 9.9.1997 bolo preukázané, že JUDr. Anna Švachová
vydala osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorého H. X., rod. T. -
odporkyňa v rade 3/ vydržala vlastnícke právo k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX - zast. plocha o výmere

XXXmX, parc. č. XXXX - záhrada o výmere XXXmX, parc. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 106m2,
ktoré sú totožné s parcelou č. XXXX v komasačnom hárku č. XXX kat. úz. T..

Z prípisu zo dňa 27.9. 1975 vyplýva, že G. T. odpedal svojmu synovi X. 8 árov role, ako stavebný
pozemok z parcely XXXX za 2.700,- Kčs.

Podľa § 134 ods. 1/ O.z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3/ O.z. do doby podľa ods. 1/ sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej

držbe ich právny predchodca.

Vychádzajú z uvedených ustanovení, ako aj z predložených listinných dôkazov, ktoré súd na
pojednávaní vykonal treba zdôrazniť, že odporcovia v rade 1/ až 7/ objektívne nemohli splniť zákonné
podmienky vydržania.

Súd znova zdôrazňuje, že predpokladom vydržania nehnuteľnosti je v zmysle § 134 O.z. oprávnená
držba užívateľa nepretržite po dobu desať rokov, t.j. objektívna dobromyseľnosť užívateľa, že vec
mu patrí. Odporcovia zhodne na pojednávaní tvrdili, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam získali jednak
na základe príslušných osvedčení a jednak na základe príslušných dedičských rozhodnutí. Navyše

podotýkali, že oni sami ako aj ich právni predchodcovia tieto nehnuteľnosti v dobrej viere užívali. Okrem
iného odvodzovali vlastnícke právo aj samotným vydržaním. Odporcovia a to predovšetkým odporca
v rade 1/, 2/ a 3/ museli mať vedomosť o obsahu dedičských rozhodnutí, o predmete všetkých
rozhodnutí a následne o predmete všetkých súdnych sporov, ktorými sa navrhovateľka domáhala
svojich vlastníckych práva na súde. Odporca v rade 1/ bol dokonca v roku 1987 účastníkom konania

vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 11C/843/87, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti
ním uzavretej darovacej zmluvy RI 428/81. Odporcovia v rade 1/ a 2/ boli tiež účastníkmi konania
o určenie vlastníckeho práva vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 18C/300/2000, /viď pripojený
spis/, ktoré bolo zastavené. Spísanie notárskej zápisnice o fiktívnom vydržaní bolo zjavne účelové ato nepriamo potvrdili aj odporcovia, ktorí uviedli, že neustále uplatňovanie si nárokov na nehnuteľnosti
navrhovateľkou ich viedlo k tomu, že spísali tieto notárske zápisnice. Sami na pojednávaniach uvádzali,
že skutočne navrhovateľka sústavne spochybňovala ich vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam.

Domáhala sa určenie spoluvlastníckeho podielu k týmto nehnuteľnostiam na základe dedičského
rozhodnutia.
Potom súd musel vyhodnotiť, že odporcovia neboli dobromyseľní v tejto ich držbe. Jednak sa viedlo
viacero súdnych konaní a jednak pravidelne navrhovateľka si uplatňovala svoj spoluvlastnícky nárok
na nehnuteľnosť, čo sami odporcovia priznali. Doslovne uvádzali, že navrhovateľka im spôsobovala

sústavné problémy a preto z opatrnosti si, na základe osvedčenia, vybavili vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam a to vydržaním.

Treba pripomenúť, že oprávnený je iba ten držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec patrí /§ 130 ods. 1/ O.z./. Posúdenie, či je držiteľ dobromyseľný alebo nie, treba vždy
hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka a vždy treba brať do úvahy,

či držiteľ, pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera je vylúčená vtedy, ak sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami,
ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, čo v danom prípade sa
aj reálne stalo /viď súdne rozhodnutia, resp. návrhy navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam/. Na tejto skutočnosti nič nemení, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne
v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa totiž musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo
vecnéprávovzniknúť,tedaajkprávnemudôvodu-titulu,ktorýbymoholmaťzanásledokvznikpráva. Je
potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nespochybňovala spoluvlastníctvo odporcov
na týchto konkrétnych nehnuteľnostiach, ktoré majú v užívaní resp. vo vlastníctve - rodinné domy a

priľahlé pozemky k týmto nehnuteľnostiam.
Súd znova zdôrazňuje, že navrhovateľka si na základe dedičského rozhodnutia, ktoré nebolo nikým
spochybnené, je právoplatné a vykonateľné, a to dedičské rozhodnutie D/1312/75- uplatnila svoje
vlastníctvo a to podaným návrhom. Jedná sa o dedičské rozhodnutie, ako to je už vyššie konštatované,
po poručiteľovi G. T. t.j. po starom otcovi navrhovateľky a ďalších odporcov.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Túto podmienku
súd skúmal už na začiatku samotného konania.

Naliehavý právny záujem navrhovateľka nepochybne osvedčila. V 90-tych rokoch zistila, že na LV sa
začali objavovať noví vlastníci nehnuteľností, v ktorých ona zdedila spoluvlastnícky podiel na základe
dedičskéhorozhodnutiaD/1312/75. TietoosobyatietosubjektybolizapísanénaLVvkat.nehnuteľností,
ako výluční vlastníci nehnuteľností. Z pôvodnej parcely 2293 si na základe geometrického plánu vytvorili
časť parciel a dali si k nim zapísať vlastníctvo na základe osvedčenia..

Naliehavý právny záujem odôvodňovala tým, že žalobou o určení vlastníckeho práva môže dosiahnuť
to, aby bol zosúladený nesprávny stav evidovaný v katastri nehnuteľností so skutočným stavom. V
tomto prípade dáva súd do pozornosti aj na rozhodnutie NS SR 48/2004. Aj podľa názoru súdu jedine
určovacou žalobou mohla sa navrhovateľka v danom prípade domôcť jediným spôsobilým a právne
účinným prostriedkom ochrany vlastníckeho práva. V danom prípade, vzhľadom na reálny stav, by

odopretím určovacej žaloby došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu u navrhovateľky.
Stále tu existuje a je právoplatné dedičské rozhodnutie po nebohom G. T.. Na základe tohto rozhodnutia
získala navrhovateľka po poručiteľovi G. T. k nehnuteľnosti č. XXXX spoluvlastnícky podiel 11/27-ín. Až
potom neskôr po roku 1975 bola znaleckým posudkom pôvodná parcela prečíslovaná a rozčlenená na
menšie pozemky, ku ktorým nehnuteľnostiam si potom následne dali osvedčiť vlastnícke právo najmä

odporkyňa v rade 1/ a 3/. Podľa názoru súdu navrhovateľka v plnom rozsahu osvedčila aj svoj naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva resp. spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd
znova podotýka to, že tým, že navrhovateľka určovacou žalobou získala spoluvlastnícky podiel v
týchto nehnuteľnostiach 191/675-ín, nespochybňuje spoluvlastnícky podiel a vlastníctvo odporcov k
ich nehnuteľnostiam. Spoluvlastnícky podiel 191/675-ín nemôže v žiadnom prípade ohroziť ostané

vlastnícke práva odporcov k nehnuteľnostiam, kde majú postavené rodinné domy, záhrady. Túto
skutočnosť by si mali odporcovia jednoznačne uvedomiť. Určený spoluvlastnícky podiel navrhovateľky
by tvoril v pôvodnej parcele č. XXXX skutočne malú čiastku.Kvyjadreniuodporcuvrade8/,žeodporcavrade1/zavádzalsúd,keďtomutopredložilprípisnazáklade,
ktorého mal A. T. odpredať K. T. 8 árov role, súd podotýka. Zmluvu alebo oznámenie podpisoval G. T.
XX.X. XXXX. V tomto oznámení sa konštatuje, že nebol schopný tento prípis napísať kvôli starobe a

chorobe. Aj jeho, podpis je na tomto dokumente taký ako je. Kostrbatý.

Navrhovateľka bola v tomto konaní úspešná a preto jej súd v zmysle § 142 ods. 1/ O.s.p. priznal aj
náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia. Navrhovateľka si za súdny poplatok účtovala
347,04 eur a za odvolanie poplatok vo výške 99,50 eur.

Trovy právneho zastúpenia činili, do rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ktorým bol zrušený rozsudok
sp. zn. 5Co/345/2010-394 zo dňa 30.11.2010, celkovú sumu 1.906,41 eur. Tieto trovy pozostávali z
hodnoty samotného sporu 6.970,72 eur, /znalec Ing. Ján Ďuriš stanovil cenu nehnuteľnosti/, pričom
podľa § 10 ods. 1/ základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je nad sumu 6.638,78
eur - 220,74 eur + 16,60 eur za každých aj začatých 50.000,-Sk /1.659,70 eur/. Teda za jeden úkon si

právna zástupkyňa účtovala 237,34 eur, pričom do rozhodnutia KS si účtovala za šesť úkonov:
- prevzatie a príprava 23.9.2004 ešte JUDr. Miloš Klimašovský 237,34 eur + 4,51
režijný paušál, t.j. 241,85 eur,
- písomné podanie - návrh 23.9.2004 - 241,85 eur,
- účasť na pojednávaní 3.5.2006, režijný paušál k základnému úkonu bol 5,44 eur t.j. spolu 242,78 eur,

- prevzatie a príprava, nový právny zástupca z 23.9.2009 režijný paušál 6,95 eur suma 244,29 eur,
- účasť na pojednávaní dňa 12.4.2009, režijný paušál 7,21 eur, spolu 244,55 eur,
- účasť na pojednávaní dňa 6.5.2010, režijný paušál 7,21 eur, spolu 244,55 eur.
Spolu trovy právneho zastúpenia do rozhodnutia krajského súdu predstavovali sumu 1.459,87 eur. K
tomu treba prirátať aj trovy konania - súdny poplatok, ako je už vyššie uvedený. Spolu teda trovy

1.906,41 eur.

Po rozhodnutí krajského súdu si právny zástupca navrhovateľky účtoval ďalšie trovy právneho
zastúpenia a to za ďalších päť úkonov:
- písomné podanie zo dňa 4.8.2010 - 244,55 eur spolu s režijným paušálom, ktorý bol 7,21 eur,

- účasť na pojednávaní dňa 6.6.2011 - 244,75 eur spolu s režijným paušálom, ktorý bol 7,41 eur,
- ďalšie písomné podanie zo dňa 30.8.2011, režijný paušál 7,41 eur, základný úkon 237,34 eur, spolu
244,75 eur,
- účasť na pojednávaní dňa 5.9.2011, režijný paušál 7,41 eur, základný úkon 237,34 eur, spolu 244,75
eur,

- účasť na pojednávaní dňa 29.9.2011, režijný paušál 7,41 eur, základný úkon 237,34 eur, spolu 244,75
eur.
Spolu teda trovy do rozhodnutia krajského súdu a po rozhodnutí KS činia sumu 3.129,96 eur.
Ztohočasťtrovyprávnehozastúpeniadorozhodnutiakrajskéhosúduvsume1.906,41euranasledovné
trovy po rozhodnutí KS činili sumu 1.223,55 eur.

To znamená, že odporcovia v rade 1/ a 8/ budú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke
trovy konania v tejto výške na účet právnej zástupkyne navrhovateľky tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Navyše súdu vznikli trovy konania z titulu vykonania ohliadky na mieste samom. Tieto pozostávali z

úhrady za vyhotovenie fotodokumentácie. Z pripojeného platobného poukazu mal súd zistené, že za
vyhotovenie fotografií uhradil súd 72,-Sk /2,39 eur/. Aj tieto trovy budú povinní uhradiť odporcovia v rade
1/ až 8/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).