Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Kyseľová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/40/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808899809
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2011:5808899809.24
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcu: R.. L. J.,
rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. č. XXX/XX, zastúpená advokátkou JUDr. Veronikou Leppovou,
advokátska kancelária so sídlom Tvrdošín, Medvedzie č. 45/19, proti žalovaným: v rade I/ D. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B., T. XXX/, zastúpený advokátom Mgr. Igorom Paliderom, advokátska kancelária
so sídlom Zubrohlava, Klinec č. 215, v rade II/ A. J. B., spotrebné družstvo so sídlom v B., X. XXX, S.:
XX XXX XXX, v rade III/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., M. R. L. XX/X, v konaní o určenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou na Okresný súd Dolný Kubín dňa 20.08.2001, po pripustení jej zmeny naposledy
uznesením z 2.4.2010 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2.2.2011 č.k. 5C/40/2008-229, sa
žalobkyňa voči žalovaným domáhala, aby súd určil, že nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva priechodu (používania cesty) peši i vozom, aj nákladným
autom cez pozemok žalovaného - parcelu č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
nachádzajúcu sa v obci a k. ú. B., zapísanú na LV č. XXXX podľa zobrazenia a vytýčenia vecného
bremena na geometrickom pláne na susediaci pozemok žalobkyne - parcela č. XX/X - zastavaná plocha
- XXX m2, zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu v B.. Rovnako žiadal, aby súd určil, že žalovaný je
povinný cez uvedený pozemok trpieť vykonávanie práva prechodu žalobkyne peši, vozom a nákladným
autom na susediaci pozemok a aby súd žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. Svoj žalobný
návrh odôvodnila tým, že žalovaný S.. Y. Q. (pôvodný žalovaný označený v žalobnom návrhu), bol
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. B. pod A pozemku zobrazeného
ako parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Uvedenú nehnuteľnosť získal na
základe kúpnej zmluvy od svojej matky Y. Q. rod. E., ktorá bola vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX
postaveného na parcele č. XX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2. Prístupová cesta k uvedenému
rodinnému domu viedla dlhodobo a užívali ju Y. Q., rod. E. a celá jej rodina pokiaľ bývali v rodinnom dome
č. XXX a viedla cez parcelu XX a parcelu č. XX tak, ako je táto vyznačená na geometrickom pláne č. XX/
XXXX vyhotovenom J. E. dňa XX.XX.XXXX. Vecné bremeno nebolo treba zriaďovať cez parcelu č. XX,
pretože vlastníkom tejto parcely bola zároveň vlastníčka rodinného domu súp. č. XXX, ktorý rodinný dom
kúpnou zmluvou zo dňa 04.01.2000 predala žalobkyni. K uvedenému rodinnému domu sa žalobkyňa
nemôže dostať, nakoľko v prechode jej bráni žalovaný I/ aj napriek tomu, že k rodinnému domu nevedie
iná cesta. Žalovaný I/ jej v riadnom prechode cez uvedený pozemok a tiež k prístupu do jej rodinného
domu bráni tým, že na uvedený pozemok umiestnil drevo - drevnú guľatinu. Prístupovú cestu právni
predchodcovia žalovaného a žalobkyne rešpektovali minimálne 30 rokov, z ktorého dôvodu odvodzuje
žalobkyňa aj naliehavý právny záujem na určení práva prechodu, keďže právni predchodcovia toto právo
nadobudli vydržaním minimálne v roku 1980.Právny zástupca žalobkyne uviedol, že na podanom žalobnom návrhu trvajú, nakoľko žalovaný
žalobkyni doposiaľ neumožnil vstup k rodinnému domu č. XXX, ktorý sa nachádza na pozemku parcele
č. XX/X -zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v obci a k.ú. B..
Vo výpovedi žalobkyňa ďalej uviedla, že vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa
na pozemku parc. č. XX/X sa stala na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 04.01.2000 medzi ňou ako
kupujúcou a v súčasnosti už nebohou matkou Y. Q. ako predávajúcou. Následne sa stala aj vlastníčkou
pozemku parc. č. XX/X na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14.02.2000 medzi jej bratom J. Q. ako
predávajúcim a ňou ako kupujúcou. Problémy s pôvodným žalovaným - jej bratom S.. Y. Q. nastali ihneď
po tom, ako sa stala vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností. Pôvodný žalovaný bol vlastníkom
pozemku parc. č. XX, ktorý susedí s jej pozemkom parc. č. XX/X a zamedzil jej prístup do jej rodinného
domu súp. č. XXX, do ktorého sa dalo vojsť len cez pozemky parc. č. XX a parc. č. XX tak, ako je to
zobrazené na geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotovenom J. E. dňa XX.XX.XXXX. Parcela č. XX je
nevysporiadaným pozemkom, pričom v súčasnosti tento pozemok užíva A. J. B., ktorá ho v súčasnosti
oplotila, avšak je možné sa s týmto subjektom dohodnúť. Na parcelu č. XX je prístup priamo z námestia.
Iný prístup k jej rodinnému domu nie je možný, pretože všade okolo sa nachádzajú budovy. Na parc.
č. XX/X, ktorej vlastníkom je jej brat J. Q., má tento postavený polyfunkčný rodinný dom, za ktorým sa
nachádza záhrada, pričom prístup do jej rodinného domu ani cez tento pozemok nie je možný, pretože
by musela prechádzať cez rodinný dom J. Q.. Nehnuteľnosti - pozemky parc. č. XX a parc. č. XX sú
zastavané budovami (bankou). V minulosti vlastnila pozemky parc. č. XX a parc. č. XX/X, z ktorej bola
následne vyčlenená parc. č. XX/X, ak aj rodinný dom s.č. XXX ich matka, ktorá bývala v uvedenom
rodinnom dome spolu s ich otcom a deťmi - žalobkyňou a bratmi L., Y. a J. Q.. Bývali tam od r. 1968, kedy
ich rodičia dom kúpili a kde sa presťahovali zo O.. Odvtedy užívali prístup do ich rodinného domu cez
pozemky parc. č. XX a parc. č. XX tak, ako je to zobrazené v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa
08.03.2001. Problém vtedy žiadny nebol, keďže ich rodičia boli aj vlastníkmi parc. č. XX. Otec zomrel
v roku 1977. Keď kúpila od matky rodinný dom a od brata J. Q. pozemok parc. č. XX/X, bol jej bratom
Y. Q. niekedy na jar v roku 2000 znemožnený prístup cez jeho pozemok parc. č. XX do jej rodinného
domu. Pamätá si, že niekedy v rokoch 1966 rodičia kúpili od p. T. rodinný dom č. XXX aj rodinný dom č.
XX spolu s parcelou č. XX, v ktorom bývali od roku 1968, kedy sa do neho presťahovali. Keďže im patril
dom č. XX, dom č. XXX a parcela č. XX rodičia využívali prístup cez uličku - parcelu č. XX, ďalej cez
chodbu rodinného domu č. XX a niekedy aj prístup z X. ulice, ktorá je na opačnej strane ulici dovtedy,
kým na tejto strane ulice si nepostavil brat L. rodinný dom. Potom už užívali prístup ako deti a ich rodičia
cez uličku - parcelu č. XX a cez rodinný dom č. XX. K ich rodinnému domu sa chodilo z námestia cez
uličku - parc.č. XX, cez ktorú chodievali všetci, ktorí naokolo bývali, t.j. N., ich rodina, predtým tam bývali
V., od ktorých A. J. kúpila nehnuteľnosť. Vždy teda užívali prístup do ich rodinného domu cez pozemky
parcelu č. XX a XX, tak ako je to zobrazené na geometrickom pláne zo dňa 08.03.2001. Problém vtedy
nebol žiadny, keďže aj naši rodičia boli vlastníkmi parc.č. XX. Nikto nás ako deti a ani mojich rodičov v
užívaní nerušil a takto užívajú prechod aj ostatní spoluvlastníci susediacich pozemkov.
Vo februári roku 1996 dostala matka mozgovú príhodu, pričom už počas choroby predala rodinný dom č.
X na parcele č. XX a kedy sa oni o ňu striedavo starali po prepustení z nemocnice. Aj vtedy, keď napríklad
matka chcela ísť do kostolíka, keď museli ísť na rehabilitáciu, chodili cez parcelu č. XX na parcelu č. XX.
Nebránil v tom ani pôvodný žalovaný S.. Y. Q.. Neskôr sa matkin stav zhoršoval a nebolo v jej silách,
aby som dennodenne dochádzala za ňou do jej domu a starala sa o ňu, pričom vždy dochádzal k nej
cez parc.č. XX a XX a túto neskôr zobrala k nej asi v r. 1999 - 2000 a potom aj od matky kúpila rodinný
dom č. XXX. Keď sa o tom dozvedel pôvodný žalovaný, zamedzil prístup ku vchodu nachádzajúcom sa
na verande rodinného domu č. XXX a ony už ani s matkou prechádzať cez parcelu č. XX a XX nemohli.
Nepamätá si, že by medzi matkou a jej súrodencami bola dohoda ohľadne delenia nehnuteľností, ktoré
vlastnila matka ešte za života. Matka jej darovala dom č. XXX na parc .č. XX/X za života za to, že ju
opatrovala po mozgovej príhode. Pamätá si , že pôvodný žalovaný S.. Y. Q. povedal, že matka tento
dom sľúbila jemu, a preto povolí prístup jej a J. cez parc.č. XX vtedy, keď dom č. XXX bude patriť jemu.
Právny zástupca žalovaného I/ uviedol, že so žalobným návrhom nesúhlasia, nakoľko nemajú vedomosť
o tom, že žalobkyňa prechod cez jeho pozemok parcelu č. XX využívala. Žalobkyňa využívala iný
prechod cez dom svojho brata J. Q.. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom, že by preukázala
nadobúdací titul pre vydržanie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez parcelu č. XX
a parcelu č. XX. Nie je zrejmé odkedy žalobkyňa mala vstúpiť do vydržacej doby a započítať si aj
vydržaciu dobu jej právnych predchodcov, aby mohla nadobudnúť vecné bremeno vydržaním.Žalovaný I/ vo výpovedi uviedol, že najskôr uviedol, že so žalobným návrhom nesúhlasí a nechce
umožniť žalobkyni prechod cez jeho pozemok parcelu č. XX, pretože nemá vedomosť o tom, že
by žalobkyňa prechod k svojmu pozemku cez jeho pozemok využívala. Dotazom na pôvodného
žalovaného S.. Y. Q. zistil, že žalobkyňa využívala iný prechod a to cez dom jej brata J. Q., ktorý
sa nachádza na pozemku parcele č. XX/X. Na svojom pozemku plánuje výstavbu. Pamätá si, že k
rodinnému domu č. XXX sa chodievalo cez chodbičku, ktorá je v rodinnom dome J. Q. súp. č. XX a cez
brata L. Q.. Nevedel uviesť, či sa využívala tzv. ulička parcela č. XX, keďže tam nechodil.
Žalovaný II/ prostredníctvom svojho predsedu predstavenstva vo výpovedi uviedol, že ešte ako malé
dieťasipamätá,že vnehnuteľnostiachsúp.č.Xasúp.č.XXbolobchod,ktorýmaliprávnipredchodcovia
žalobkyne a pôvodného žalovaného I/, neskôr ich prenajímalo družstvo J., ktoré neskôr okolo roku 1975
kúpilo ?-icu pozemku parcely č. XX od V.. V minulosti z parcele č. XX na parcelu č. XX prechádzali
ešte právni predchodcovia žalobkyne a pôvodného žalovaného I/ R. a Y. Q. ako vlastníci nehnuteľnosti
č. X a XX a nehnuteľnosti č. XXX, predtým aj N. a pred nimi ešte pán T., ktorý dom odpredal Q..
Prechod cez parcelu č. XX a parcelu č. XX sa využíval minimálne viac ako 60 rokov. Pamätá si, že
právni predchodcovia žalobkyne a žalovaného I/ chodievali pešo aj cez chodbičku, do ktorej je vstup
z námestia, a ktorá sa nachádza v rodinnom dome žalovaného v III/ rade J. Q.. Táto chodbička vedie
do jeho dvora, z ktorého je možný prístup peši k rodinnému domu žalobkyne č. XXX, a ktorému v
súčasnosti bráni železná brána. Žalobkyňa prejavila záujem v nehnuteľnosti bývať, za ktorým účelom
sa aj spýtala, či A. J. nebude mať námietky proti tomu, že cez tieto parcely bude prechádzať. Žalovaný
II/ nemá námietky k deklarovaniu vecného bremena vydržaním v prospech žalobkyne napriek tomu, že
je spoluvlastníkom ?-ice spoluvlastníckeho podielu k parcele č. XX. Prechod cez túto parcelu vzhľadom
na jej šírku je možné využívať hlavne peši.
Žalovaný III/ vo výpovedi uviedol, že do rodinného domu súpisné číslo XXX, ktorý vlastnili jeho rodičia
R. a Y. Q., ktorí boli rodičmi žalobkyne a S.. Y. Q. (pôvodne žalovaný I/), sa nasťahovali asi pred 40
rokmi, vtedy mal 10 rokov. Prístup k tomuto rodinnému domu využívali cez chodbičku nachádzajúcu sa v
nehnuteľnosti č. XX, ako aj cez parcelu č. XX a parcelu č. XX, keď potrebovali doviezť drevo alebo uhlie,
nakoľko iný prístup ku domu nemali. Neskôr matka kúpila nehnuteľnosť č. X aj preto, aby mali prístup
cez parcelu č. XX na parcelu č. XX a následne k rodinnému domu, ktorý v súčasnosti vlastnícky patrí
žalobkyni. Uvedené prístupové cesty využívali aj predchádzajúci vlastníci, ktorých mená nevedel uviesť.
Veranda stojaca na parcele č. XX/X sa postavila ešte za života matky Y. Q., ktorú staval spolu s bratmi.
Predtým, ako sa postavila veranda stojaca na parcele č. XX/X bol vchod do rodinného domu z opačnej
strany, na ktorej stojí táto veranda a bolo to v miestach, kde bol vybúraný vchod zistený pri ohliadke.
V súčasnosti sa takto prejsť nedá, nakoľko tomu bránia ploty. Žalobkyňa po nadobudnutí nehnuteľností
s.č. XXX prístup ani nemohla využívať, keďže jej v tom brat - pôvodný žalovaný S.. Y. Q. bránil jednak
navozením štrku, piesku, neskôr vybudoval bránu, navozil drevnú guľatinu - väzbu. Nepamätal si, že
by medzi súrodencami, t.j. medzi ním, žalobkyňou, L., Y., J., L. a R. Q. mala existovať nejaká dohoda
ohľadom rozdelenia nehnuteľnosti, ktorých vlastníkmi boli ich rodičia. Predtým ako súd pripustil jeho
vstup do konania ako účastníka, vo výpovedi ako svedok uviedol, že si pamätá, že jeho rodičia kúpili
rodinný dom č. XX od p. T., keď k ich rodinnému domu s.č. XXX chodili jednak cez chodbu tohto domu
č. XX a jednak cez uličku - parcelu č. XX. Za rodinným domom č. XX mali záhradu, ktorá sa nachádzala
zároveň pred rodinným domom č. XXX. Všetky nehnuteľnosti , teda aj pozemok parcelu č. XX užívali ich
rodičia a všetci súrodenci, t.j. aj žalobkyňa a pôvodný žalovaný I/ Y. Q. a užívaní im nikto nebránil. R. cez
parcelu č. XX na parcelu č. XX prechádzala cez nehnuteľnosť ako vlastníčka parcely č. XX. Vlastníctvo
k rodinnému domu č. X nachádzajúcom sa na parcele č. XX bolo na jeho brata Y. Q. prevedené v období,
keď matka bola chorá. Predtým dom č. X vlastnili jeho rodičia Y. a R. Q., ktorí ho kúpili od J., ktorí boli
poľskí občania. Nepamätal si, v ktorom roku rodičia Y. a R. Q. kúpili rodinný dom č. X na parcele č. XX
od J., bol však slobodný a ženil sa, keď mal 21 rokov.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov R.. D. P., E. N. a
S.. Y. Q., vykonal ohliadku na mieste samom a oboznámil s listinnými dokladmi tvoriacimi súčasť spisu,
pričom zistil tento skutkový a právny stav:
Z výpisu z LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie B. bolo zistené, že vlastníkom pozemku
zobrazeného ako parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavby: rodinného
domu s.č. XXX na parcele č. XX/X je žalobkyňa - R.. L. J., rod. Q., Tvrdošín, Vladina č. XXX v celostinadobudnutého na základe kúpnej zmluvy z X.X.XXXX, ktorej vklad bol povolený 2.3.2000, uzavretej s
Y. Q. - matkou žalobkyne (dom) a kúpnou zmluvou uzavretou dňa 14.2.2000 s J. Q. - žalovaným III/,
ktorej vklad bol povolený dňa 2.3.2000 (pozemok vyčlenený geometrickým plánom ako parcela č. XX/
X od parcely XX/X).
Z výpisu z LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie B. a spisu T. katastra B. V XXXX/XXXX bolo
zistené, že vlastníkom pozemku zobrazeného ako parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, stavby - budovy súp. č. 9, postavenej na parcele č. XX je žalovaný I /D. Q., B., T. XXX/XX v
celosti, ktorý nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej s S.. Y. Q. dňa XX.XX.XXXX,
ktorej vklad bol povolený dňa 20.10.2003. S.. Y. Q. nehnuteľnosť získal kúpou od svojej matky Y. Q. na
základe kúpnej zmluvy z XX.X.XXXX. Y. Q. nehnuteľnosti nadobudla na základe osvedčenia o držbe
zo dňa 25.11.1993 vydaného pod N XXX/XX, NZ XXX/XX, ktorého záznam bol povolený 20.1.1994.
Z výpisu z LV č. XXX pre obec a katastrálne územie B. súd zistil, že vlastníkom pozemku parcely č. XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele ? -ica je A. J. B., spotrebné družstvo, X.
XXX, B., S.: XXX XX XXX a ďalej z pozemno-knižnej vložky č. XXX k.ú. B. vyplýva, že pod A r.č. X je
parc. č. XX - spoločný dvor v intraviláne, pod B1 tejto vložky sú zapísaní vlastníci domu č. X vo vložke
č. X tejto knihy v ?-ici a pod B2 vlastníci domu č. XX vo vložke č. XX tejto knihy v ?-ici.
Ďalej bolo z LV č. XXX pre obec a k.ú. B. zistené, že vlastníkom pozemku zobrazeného ako parcela č.
XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m3 a rodinného domu súp. č. XX stojaceho na tejto
parcele je žalovaný III/ J. Q., bytom M.R.L. XX/X, B..
V konaní vypočutí účastníci okrem žalovaného I/ a vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že pôvodným
vlastníkom rodinného domu č. X na parcele č. XX, boli právni predchodcovia žalobkyne a pôvodného
žalovaného I/ R. a Y. Q., ktorí boli zároveň aj vlastníkmi domu č. XX stojaceho na parcele XX/X v
súčasnosti patriaceho žalovanému III/ a domu súp. č. XXX vlastnícky patriaceho žalobkyni. R. a Y.
Q. nadobudli nehnuteľnosť č. X na parcele č. XX kúpnou zmluvou od pôvodných pozemno-knižných
vlastníkov J., k čomu svedok S.. Y. Q. uviedol, že keď mal 10-12 rokov (t.j. okolo roku 1965 -1967)
uvedenú nehnuteľnosť kúpili rodičia od J.. Kúpu nehnuteľnosti č. X spolu s parcelou č. XX potvrdili aj v
konaní vypočutí svedkovia R.. D. P. a E. N.. Z dôvodu, že kúpna zmluva, na základe ktorej malo dôjsť k
odpredaju domu súp. č. X spolu s pozemkom nebola registrovaná, bolo dňa 25.11.1993 Y. Q. na základe
prehlásenia o držbe nehnuteľnosti súp. č. X spolu s parcelou č. XX titulom darovacej zmluvy (nie kúpnej
zmluvy) uzatvorenej na Obecnom úrade v J. s pôvodnou vlastníčkou D. J. rod. K. v roku XXXX, vydané
notárske osvedčenie pod N XXX/XX, NZ XXX/XX, ktorého záznam bol povolený pod Z XXXX/XXXX-
X dňa 20.1.1X94. Y. Q. bola zapísaná ako vlastníčka domu č. 9 a parcely č. XX - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 309 m2, neskôr prevedených na S.. Y. Q. a ním následne na žalovaného v I/ rade.
K nehnuteľnosti súp. č. XXX v konaní vypočutí svedkovia a taktiež všetci účastníci konania okrem
žalovaného I/ uviedli, že tento dom nadobudli právni predchodcovia žalobkyne a pôvodného
žalovaného I/ Y. a R. Q. asi v roku XXXX (keď aj svedok S.. Y. Q. uviedol, že dom nadobudli od pán
T. v roku 1965, ktorú skutočnosť potvrdili svedkovia R.. D. P. a E. N., ale aj žalovaný III/ - J. Q.). Ich
tvrdenia napokon potvrdzuje aj listina zo dňa 14.1.1964 o tom, že R. a O. L. predali Y. Q. vlastníctvo
domu č. XX nachádzajúceho sa v B., ktoré pozostáva od chodníka a vpredu po cestu dozadu s dvoma
staršími domami, ktorá listina síce nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom prevodu nešpecifikovala
podľa ich údajov v pozemkovej knihe, resp. v evidencii nehnuteľností, avšak ako vyplynulo z výpovedi
svedkov a žalobkyne, malo sa jednať o rodinný dom súp. č. XXX a k nemu vedúcu cestu, keďže L.
iné nehnuteľnosti, ktoré mali neskôr predať Q. v B. nevlastnili a Q. od nich nekupovali. Z uvedeného
prehlásenia je zároveň zrejmé, že rodina L. má vyprázdniť byt najneskoršie do 31.8.1964, čo potvrdzuje
následne pravdivosť výpovedi svedkov, že do rodinného domu sa nasťahovali najneskôr v roku XXXX.
Po nadobudnutí domu súp. č. XXX a presťahovania sa do neho a nadobudnutia domu č. X na parcele
č. XX právni predchodcovia žalobkyne R. a Y. Q. ako vlastníci nerušene užívali prístup k ich rodinnému
domu cez tzv. uličku - t.j. parcelu č . XX na parcelu č. XX a okrem tejto prístupovej cesty aj prechod
cez rodinný dom žalovaného III/ - chodbu o rozmeroch 90 cm, ktorý neskôr vlastnili. Nerušené užívanie
prechodu právnych predchodcov žalobkyne ako vlastníkov a aj žalobkyne ako dcéry týchto právnych
predchodcov a napokon aj pôvodného žalovaného I/, potvrdili všetci svedkovia, keď svedok E. N. vo
výpovedi uviedol, že si pamätá, že už v rokoch 1968 - 1972 sa stavala veranda k tomuto rodinnémudomu, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď S.. Y. Q., že do domu č. XXX sa presťahovali s ostatnými
súrodencami a teda aj žalobkyňou v roku 1968. T. E. N., R.. D. P. uviedla, že cez parcelu č. XX
na parcelu . XX bola vždy prístupová cesta k rodinnému domu č. XXX, ktorá sa nerušene užívala
jednak právnymi predchodcami R. a Y. Q. a jednak predchádzajúcimi vlastníkmi pánom L.. Právni
predchodcovia žalobkyne R. a Y. Q., ktorí boli vlastníkmi parcely č. XX a rodinných domov č. X na
parcele XX, s ktorým je spojené vlastníctvo parcely č. XX v ?-ici a rodinnému súp. č. XXX a súp. č.
XX (s týmto je tiež spojené vlastníctvo pozemku parc. č. XX v ?-ici) nerušene, najneskôr od 1.1.1968
užívali prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu súp. č. XXX po parcele č. XX zaťaženej právom
prechodu "im rem" na parcelu č. XX. Po predaji rodinnému domu súp. č. X spolu s pozemkom parc.
č. XX pôvodnému žalovanému I/ Y. Q. na základe kúpnej zmluvy dňa 21.2.1997, matka žalobkyne
chodila k svojmu rodinnému domu súp. č. XXX prechodom, ktorý od výstavby tohto domu a neskôr od
nadobudnutiavlastníctvaknemuslúžilavyužívalsaakoprístupovácestanielenprávnymipredchodcami
žalobkyne R. a Y. Q. ale aj ostatnými vlastníkmi susediacich nehnuteľností.
V zmysle § 151n ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Y. zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe.
V zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
V zmysle § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka zavedeného zákonom č. 131/1982 Zb. účinným od
1.4.1983, do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po
ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite
vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa
však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 vlastníkom veci, ktorá môže
byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1)
hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne
občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
Podľa § 132a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 kto s vecou nakladá
ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie
je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. To platí obdobne aj o tom,
kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že má k veci právo.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že prechod cez parcelu č. 26 na parcelu č. XX
a následne k rodinnému domu súp. č. XXX užívali nerušene ešte právni predchodcovia žalobcu a
pôvodného žalovaného R. a Y. Q. a pred nimi ešte predchádzajúci vlastník tohto domu pán L.. Prechod
sa užíval ako prístupová cesta k rodinnému domu súp. č. XXX (a aj k v okolí stojacich nehnuteľnostiam),
keďže iný prístup k nie je možný, minimálne od nasťahovania sa R. a Y. Q. , t.j. od X.X.XXXX a túto
prístupová cestu k domu užívala aj Y. Kamenníkova po roku XXXX, kedy došlo k odpredaju rodinnému
domu č. X na parcele XX, ale už nie ako vlastníčka parcely č. XX a XX ale ako oprávnený držiteľ, že jej
právo prechodu k vtedy ešte k jej rodinnému domu súp. č. XXX aj napriek tomu, že nie je vlastníkom
pozemkov, patrí.
Preto ak žalobkyňa nadobudla rodinný dom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.1.2000, nemohla ako
osoba vydržať právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu cez parcelu č.
XX na parcelu XX a následne k svojmu rodinnému domu, keďže pre vydržanie prístupovej cesty ňou ako
osobou neuplynula zákonom stanovená vydržacia lehota 10 rokov. Možno súhlasiť s tvrdením právneho
zástupcu žalovaného I/ v tom, že pre uplynutie vydržacej lehoty možno v prospech žalobkyne započítať
dobu, po ktorú ako právny predchodca a ako oprávnený držiteľ (nie vlastník) matka žalobkyne po predajirodinného domu súp. č. X na parcele XX v roku 1997 užívala túto prístupovú cestu, v rozsahu 4 rokov
(počítajúc od uzavretia kúpnej zmluvy 21.02.1997 do podania žaloby 20.8.2001). Pre vydržanie práva
prechodu ako vecného bremena patriaceho určitej osobe okrem iných podmienok je splnenie vydržacej
lehoty, ktorá ako bolo vyššie uvedené žalobkyni uplynúť nemohla.
Nemožno ale ďalej nespomenúť, že prístupová cesta cez parcelu č. XX na parcelu č. XX k rodinnému
domu súp. č. XXX sa využívala právnymi predchodcami žalobkyne minimálne od 1.1.1968 (a nielen nimi
ale aj vlastníkmi susediacich nehnuteľnosti k svojim nehnuteľnostiam), keďže aj matka Y. Q. po predaji
rodinnému domu č. X na parcele č. XX a neskôr aj žalobkyňa v rámci starostlivosti o svoju matku,
chodili k rodinnému domu súp. č. XXX cez tento prechod slúžiaci ako prístupová cesta, keďže ako bolo
z vykonaného dokazovania zistené, iný prístup k rodinnému domu, nie je možný. Uplynutím 10 rokov
došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spojeného s vlastníctvom nehnuteľnosti
- rodinnému domu súp. č. XXX, pričom tento čas sa skončil najskôr dňa X.X.XXXX s poukazom na
ustanovenie § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobný petit neznel na vydržanie práva
prechodu k rodinnému domu súp. č. XXX ale na určenie, že žalobkyňa vydržala právo zodpovedajúce
vecnému bremuenu pozostávajúce z jej práva prechodu (používania cesty) súd nemožnosťou prekročiť
návrhystránaviazanýžalobnýmpetitomvzmysle§153ods.2O.s.p.,muselžalobuzamietnuť. Kotázke
práva prechodu vozom a nákladným autom možno uviesť, že hoc prechod využívaný ako prístupová
cesta nie je dostatočne šíroký, umožňuje prechod a vozom (minimálne konským, ktorý nemá šírku 2
m a v obmedzenom rozsahu aj nákladným vozom (dôkazom toho je aj fotografia o dovoze drevených
dosiek pred vchod domu žalobkyne), čomu by však muselo zodpovedať vyznačenie takto používaného
práva prechodu v geometrickom pláne, ktorý by sa mal stať súčasťou rozsudku.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodol, že o trovách konania, rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa
osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.