Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 22, 2011

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 9Cb/245/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3707209169
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov

senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Jozefa Mészárosa v právnej veci žalobkyne: Ivety Bielovej,
bytom Považská Bystrica, SNP 1430/14-17, prechodne bytom Spojařů 1250/3-32, Strakonice, Česká
republika, právne zastúpenej JUDr. Jánom Súkenníkom, advokátom so sídlom Stred 60/55, Považská
Bystrica, proti žalovaným: 1/ Financreal, s.r.o., Trenčín, Bezručova 1191/3, IČO: 36 339 334, právne
zastúpenýJUDr.MáriouHabalčíkovou,advokátkousosídlomvPrievidzi,Bakalárska4,2/MartinŠevčík,
bytom Žilina - Strážov, Dedinská 7/23, 3/ Mária Blažeková, rod. Brezničanová, bytom Považská Bystrica,
SNP 1430/14-17, prechodne bytom Dukelská 972/2-3, Považská Bystrica, právne zastúpená JUDr.

Milanom Martinkom, advokátom so sídlom AK A. Hlinku 26, Považská Bystrica, o určenie neplatnosti
právnych úkonov, na odvolanie žalovaných 1/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k.
9Cb/245/2007-190 zo dňa 2. júna 2010 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluva o úvere č. 71/2005 zo dňa 19.09.2005
uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou je neplatná, ďalej určil, že zmluva o zabezpečení záväzku

prevodom práva zo dňa 19.09.2005 uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou týkajúca sa prevodu
práva k bytu č. 17 nachádzajúceho sa na 2. poschodí vo vchode č. 14 obytného domu č.s. 1430
postaveného na parcele č. 2636/14 k.ú. Považská Bystrica zapísaného na LV č. 7037 je neplatná.
Taktiež určil, že právny úkon - kúpna zmluva uzavretá 30.03.2007 medzi predávajúcim žalovaným 1/ a
kupujúcim žalovaným 2/, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v Považskej Bystrici V 1001/2007
zo dňa 02.04.2007 je neplatný a určil tiež, že neplatný je právny úkon - kúpna zmluva uzavretá
30.04.2007 medzi predávajúcim žalovaným 2/ a kupujúcim žalovanou 3/, ktorej vklad bol povolený

Správou katastra v Považskej Bystrici V 1313/2007 zo dňa 14.06.2007. Ďalej určil, že Iveta Bielová,
rod. Šeryová, nar. 14.07.1962, bytom Považská Bystrica, SNP 1430/14-17 je výlučnou vlastníčkou bytu
č. 17 nachádzajúceho sa na 2. poschodí vo vchode č. 14 obytného domu č.s. 1430 postaveného na
parcele č. 2636/14 k.ú. Považská Bystrica, zapísaného na LV č. 7037 a podielu 4028/277251-in parcely
č. 2636/14 zastavené plochy a nádvoria o výmere 437 m2 k.ú. Považská Bystrica. Žalovaným 1/,
2/, 3/ uložil spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 501,12 eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním - oboznámením sa so zmluvou o

úvere č. 71/2005 zo dňa 19.09.2005, zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva uzavretej medzi
žalobcom a žalobkyňou zo dňa 19.09.2005, oboznámením sa s vyjadreniami účastníkov, s kúpnou
zmluvou zo dňa 30.03.2007 uzavretou medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, dokladom o zaplatení kúpnej
ceny, oznámením žalovaného 1/ katastrálnemu úradu zo dňa 15.09.2006, upomienky žalobkyni zo dňa15.09.2006, výdavkovým pokladničným dokladom č. 15111 zo dňa 11.09.2005, splátkovým kalendárom,
výpisom z LV č. 7037 k.ú. Považská Bystrica, výsluchom svedkov Jána Šlapku, Márie Šlapkovej,
Pavla Fapša, Ivety Bielovej, Milana Biela, Martina Lipára, Emila Šeryho, Daniela Šeryho, pripojeným

spisom sp. zn. 5C 52/2007, obsahom spisov Katastrálneho úradu v Trenčíne, Správa katastra Považská
Bystrica č. V 1313/07, č. V 1001/07, č. V 1746/05 - mal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný
1/ uzavreli dňa 19.09.2005 zmluvu o úvere č. 71/2005, v ktorej sa žalovaný 1/ ako veriteľ zaviazal
žalobkyni ako dlžníčke poskytnúť úver vo výške 50 000,- Sk spôsobom a za podmienok dohodnutých v
zmluve. Prevzatie požičanej sumy žalobkyňa potvrdila svojim podpisom v zmluve a v účtovnom doklade

žalovaného 1/. V čl. II. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že istina úveru 50 000,- Sk je splatná do
jedného roka odo dňa nasledujúceho po podpise zmluvy, teda do 19.09.2006. Podľa čl. III. úrok z úveru
bol dojednaný vo výške 5 % mesačne zo sumy 50 000,- Sk, pričom úroky nezahŕňali splátky istiny.
Ročná percentuálna miera nákladov bola 64 %, výška mesačného úroku bola 2 500,- Sk s tým, že úrok
za posledný mesiac je splatný spolu s celou istinou vo výške 50 000,- Sk najneskôr do 19.09.2006.
Pre prípad omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo jeho časti sa zaviazal dlžník zaplatiť veriteľovi

zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % z dlžnej sumy mesačného úroku denne. Pre prípad omeškania dlžníka
so splatením každého splatného mesačného úroku alebo jeho časti o 10 dní a viac sa zaviazal dlžník
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1 000,- Sk s tým, že pokiaľ dlžník neuhradí v lehote splatnosti v celej
výške najmenej 2 úplné platby splatného mesačného úroku po sebe alebo ak neuhradí ku dňu splatnosti
istiny úveru čo i len časť istiny, stáva sa ihneď splatnou celá istina úveru, pričom to isté platilo aj pre

prípad, ak dlžník neuhradí úplne a v včas najmenej 2 po sebe idúce platby. Pre porušenie splatnosti
istiny alebo predčasnej splatnosti si účastníci dohodli úrok z omeškania 0,3 % zo sumy istiny úveru
alebo z nezaplatenej časti za každý deň omeškania. Ďalej sa dohodli, že veriteľ sa stane definitívnym
vlastníkom nehnuteľnosti poskytnutej mu dlžníkom na zabezpečenie svojho záväzku podľa osobitnej
zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva v prípade nesplnenia ktorejkoľvek časti záväzku zo

zmluvy o úvere zo strany dlžníka. V čl. VII. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že definitívnym prevodom
vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku na veriteľa zaniká nárok dlžníka na vrátenie uhradenej
časti zabezpečovanej pohľadávky a zároveň prehlásili, že takéto záväzky nie sú v rozpore s dobrými
mravmi, sú platné a právne relevantné. Podľa čl. IV. zmluvy návratnosť úveru zabezpečili v zmysle
§ 553 Obč. zák. prevodom práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka zmluvou zo dňa 19.09.2005,

ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a podľa ktorej žalobkyňa ako dlžník sa zaviazala
previesť v prospech žalovaného 1/ ako veriteľa do doby splnenia jeho záväzku zo zmluvy o úvere
svoje nehnuteľnosti, a to byt č. 17, 2. posch., dom s.č. 1430, orientačné č. 14 nachádzajúci sa na ulici
SNP, Považská Bystrica, k.ú. Považská Bystrica zapísaný na LV č. 7037 vrátane spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 4028/277251 na spoločných častiach a zariadeniach a priestoroch bytového domu

s.č. 1430 a spoluvlastnícky podiel pozemku o veľkosti 4028/277251 na parc.č. 2636/14 o výmere 437
m2, zastavané plochy. Okrem toho sa žalobkyňa v tejto zmluve zaviazala znášať všetky náklady spojené
s prevodom nehnuteľností a zaplatiť ich žalovanému 1/ spolu s vrátením úveru. Podľa čl. VI. zmluvy
o zabezpečení záväzku prevodom práva išlo o podmienený prevod práva, viazaný na stav splnenia
záväzku zo zmluvy o úvere č. 71/2005, pričom rozväzovacou podmienkou bolo splatenie celého záväzku

vrátane príslušenstva a vynaložených nákladov v zmysle zmluvy o úvere do 19.09.2006 a v prípade
nesplnenia ktorejkoľvek časti záväzku uvedená nehnuteľnosť mala pripadnú do výlučného vlastníctva
žalovaného 1/ ako veriteľa. Dňa 15.09.2006 žalovaný 1/ oznámil príslušnému katastrálnemu úradu,
že žalobkyňa ako dlžník porušila zmluvné povinnosti z úverovej zmluvy, keď neuhradila päť splatných
platieb dohodnutého úroku z poskytnutého úveru, v dôsledku čoho nastali dôvody pre definitívny prevod

vlastníckeho práva k vyššie označeným nehnuteľnostiam ako predmetu zabezpečenia. Žalovaný 1/
preto požiadal správu katastra o definitívny prevod nehnuteľností v jeho prospech. Listom zo dňa
15.09.2006zároveňžalovaný1/žalobkyňuupozornilnaskutočnosti,ženastalipodmienkypredefinitívny
prevod nehnuteľností do jeho vlastníctva pre porušenie zmluvy a vyzval žalobkyňu, aby do 25.09.2006
nehnuteľnosťvypratala.Kúpnouzmluvouzodňa30.03.2007uzavretoumedzižalovaným1/ažalovaným

2/, žalovaný 1/ previedol vlastnícke právo na vyššie označené nehnuteľnosti. Vklad bol povolený
Správou katastra v Považskej Bystrici pod V 1001/07 dňa 30.03.2007, keď žalovaný 2/ požiadal o
urýchlený vklad. Následne kúpnou zmluvou uzavretou 30.04.2007 medzi žalovaným 2/ a žalovanou 3/,
žalovaný 2/ previedol vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam za dohodnutú kúpnu cenu
vo výške 615 000,- Sk. Vklad bol povolený Správou katastra v Považskej Bystrici pod V 1313/07 dňa

14.06.2007. Zo svedeckých výpovedí Pavla Fapšu - druha žalobkyne, Emila Šeryho - otca žalobkyne,
Daniela Šeryho - brata žalobkyne a Ivety Bielovej - dcéry žalobkyne, vyplynulo, že mali vedomosť
o pôžičke, ktorú poskytol žalovaný 1/ žalobkyni, pretože táto mala štyri deti, nedostatok finančných
prostriedkov a potrebovala si požičať peniaze. Žalobkyňa sa dostala do omeškania so splácaním,následne chcela zaplatiť žalovanému 1/ 80 000,- Sk avšak žalovaný 1/ chcel vrátiť oveľa väčšiu čiastku
220 000,- Sk. Svedkovia Ján Šlapka a Mária Šlapková potvrdili, že druh žalobkyne im predal svoje
pozemky za kúpnu cenu 70 000,- Sk z dôvodu, že so žalobkyňou potrebovali splatiť pôžičku. Žalobkyňa

vo svojej výpovedi uviedla, že síce svojim podpisom potvrdila prevzatie 50 000,- Sk, avšak v skutočnosti
jej bolo vyplatených len 34 000,- Sk s odôvodnením zo strany žalovaného 1/, že časť v zmluve uvedenej
sumy bolo potrebné vynaložiť na určité poplatky. Uvádzala, že žalovaný 1/ mal jednoznačne záujem
získať jej byt a jeho správanie v súvislosti s poskytnutým úverom považovala za úžeru. Keď chcela
uvedenú situáciu riešiť a domáhala sa vrátenia bytu, konatelia žalovaného, Lipárovci, jej ponúkli odkúpiť

si uvedený byt za 220 000,- Sk. Dňa 11.04.2007 ju a jej rodinu násilím vysťahovali cudzie osoby a
žalovaný 2/ ako nový majiteľ. Súd prvého stupňa záväzkový vzťah žalobkyne a žalovaného 1/ vyhodnotil
ako zmluvu o pôžičke uzavretú podľa § 657 Obč. zák. bez ohľadu na jej označenie v zmluve, lebo z
vykonanéhodokazovaniamalzanespornepreukázané,žežalobkyňaakodlžníkpožiadalaoposkytnutie
peňažných prostriedkov pred uzavretím zmluvy ústne, bez toho, aby poznala obsah zmluvy a žalovaný
1/ jej reálne poskytol peňažné prostriedky v hotovosti hneď pri podpise zmluvy. Poukázal vzhľadom na

povahu účastníkov na ust. § 52 ods. 1, 2, 3 Obč. zák. platného v čase uzavretia zmluvy, upravujúceho
spotrebiteľské zmluvy. Neplatnosť tohto právneho úkonu posudzoval z hľadiska ust. § 39 Obč. zák., v
zmysle právny úklon je neplatný aj vtedy, ak obsahom alebo účelom obchádza zákon. O nedovolenosť
právneho úkonu ide, keď právny úkon zákonu odporuje, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom.
Konštatoval, že predmetná úverová zmluva odporuje zákonu a zákon obchádza, a to dojednaniami v

čl. III. odsek 3, odsek 6, v čl. VI., v čl. VII., a to bez ohľadu na skutočnosť, že zmluvné strany takéto
záväzky prehlásili za platné, právne relevantné a neodporujúce dobrým mravom. Vyvodil záver, že
nielen zmluva o úvere, ale aj zmluvy o prevode zabezpečovacieho práva uzavretá medzi žalobkyňou a
žalovaným 1/ obsahuje dojednania, ktoré v prevažnej časti a závažným spôsobom zákon obchádzajú,
alebo ho porušujú, čo má za následok neplatnosť týchto záväzkov v ich celosti. Prevažnou časťou

vyššie uvedených zmluvných dojednaní je hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, pričom jediným účelom zrejme bolo navýšenie poskytnutej pôžičky tak,
aby došlo k znemožneniu reálne ju zo strany dlžníka zaplatiť a aby žalovaný 1/ mohol realizovať svoje
práva zo zabezpečovacieho prevodu. Súd prvého stupňa zdôraznil, že poskytnutá pôžička vo výške
50 000,- Sk je v hrubom nepomere s cenou nehnuteľnosti, čomu nasvedčuje skutočnosť, že žalovaný

1/ predmetnú nehnuteľnosť predal za sumu 400 000,-Sk žalovanému 2/ a ten ju následne predal za
615 000,- Sk. Účelom zabezpečovacieho prevodu práva pritom nemá byť dosiahnutie neprimeraného
zisku, ale primerané zabezpečenie pohľadávky. Zabezpečovací prevod má mať uhradzovaciu, a nie
prepadnú funkciu tak, ako tomu bolo v tomto prípade. V danej veci totiž žalobkyňa prišla pre požičaných
50 000,- Sk o nehnuteľnosť v hodnote niekoľkonásobne vyššej, bez akéhokoľvek nároku na finančné

vyrovnanie. Takémuto konaniu zo strany žalovaného 1/, odporujúcemu zákonu a dobrým mravom, nie je
možné poskytnúť právnu ochranu; sú spoločensky neprijateľné. Z tohto dôvodu s poukazom na ust. § 41
Obč. zák. bola vyslovená absolútna neplatnosť celej zmluvy označenej ako zmluva o úvere č. 71/2005
uzavretej dňa 19.09.2005 medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ s tým, že táto nie je platná podľa § 39 Obč.
zák. v celosti, lebo jej jednotlivé ustanovenia nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Vyslovenie

absolútnej neplatnosti uvedenej zmluvy je daná aj absolútna neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva uzavretej medzi žalobkyňu a žalovaným 1/ vzhľadom na jej axcesorický charakter.
Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobkyňa mala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
predmetných zmlúv, ako aj na určení neplatnosti kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalovaným 1/ a
žalovaným 2/ a medzi žalovaným 2/ a žalovanou 3/. Bez určenia neplatnosti týchto právnych úkonov

by bolo jej právne postavenie neistné. Vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže na iného previesť
viac práv ako má sám a vychádzajúc zo skutočností, že žalovaný 1/ nenadobudol vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam na základe neplatných právnych úkonov, súd prvého stupňa určil aj
neplatnosť kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, pričom v prípade tohto
prevodu mal dôvodné pochybnosti o dobromyseľnosti žalovaného 2/ vzhľadom na jeho následne rýchlo

realizovaný predaj žalovanej 3/ so značným ziskom. Aj keď sa nepodarilo jednoznačne preukázať
resp. vyvrátiť dobromyseľnosť žalovanej 3/, z dôvodu, že nemožno nadobudnúť vlastnícke právo k
nehnuteľnosti od nevlastníka, bola vyslovená neplatnosť kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnosti
aj medzi žalovaným 2/ a žalovanou 3/. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa určil, že výlučnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností je žalobkyňa. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142

ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania účelne vynaložených.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaný 1/ a žalovaná 3/. Žalovaný 1/ nesúhlasil a nestotožnil
sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 1/posúdil podľa § 657 Obč. zák., ako zmluvu o pôžičke a uviedol, že obaja účastníci v súlade so zákonom
uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nemal vec
posúdiť podľa Obč. zák. a zákona o spotrebiteľských úveroch, ale prednostne mal skúmať, či zmluva o

úvere je, alebo nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a dobrými mravmi podľa § 39
Obč. zák. Namietol, že predmetná zmluva bola uzavretá ešte pred 01.01.2008, preto nie je typom tzv.
spotrebiteľskejzmluvypodľadovtedyplatnejúpravyv§52anasl.Obč.zák.Akbysúdprvéhostupňa vec
správne právne posúdil podľa príslušných ustanovení Obch. zák. upravujúcich úverovú zmluvu a podľa
§ 3 Obč. zák. upravujúcich dobré mravy, dospel by k záveru, že práve žalobkyňa porušila dobré mravy,

keď si neplnila svoje záväzky z úverovej zmluvy. Zdôraznil, že žalobkyňa s ním dobrovoľne uzavrela
zmluvu v rámci zmluvnej voľnosti garantovanej príslušnými ustanoveniami Obch. zák. a dobrovoľne sa s
ním dohodla na všetkých sankciách a zabezpečeniach svojho záväzku. Súd prvého stupňa mal na túto
skutočnosť prihliadnuť a pokiaľ vzhliadol určitý nepomer vo výške sankcií, mohol využiť právnym nástroj
- moderačné právo na zníženie neprimeraných sankcií - zmluvnej pokuty. Ďalej nesúhlasil s postupom
súdu prvého stupňa, ktorý určil neplatnosť úverovej zabezpečovacej zmluvy v ich celosti, hoci v zmysle

§ 41 Obč. zák. mal určiť neplatnosť len tých častí zmluvy, ktoré za neplatné považoval. Zdôraznil, že
obe zmluvy boli uzavreté v súlade s vtedy platnou právnou úpravou a obsahujú množstvo dojednaní,
ktoré z hľadiska ich obsahu a účelu nemožno vyhodnotiť za neplatné. Keďže súd prvého stupňa, hoci
vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a vec nesprávne právne
posúdil, navrhol, aby odvolaní súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná 3/ v odvolaní žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považovala za predčasné na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Bola názoru, že vo veci nebolo možné zákonne rozhodnúť

bez vypočutia žalovaného 2/, hoci súd prvého stupňa konštatoval, že boli splnené podmienky pre
prejednanie veci aj v jeho neprítomnosti. Považovala za nevyhnutné výsluch žalovaného 2/ za účelom
zistenia, že za akých okolností došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi ním a žalovaným 1/ a za akých
okolnostínadobudlapredmetnénehnuteľnostidovlastníctvaona.Poukázalanaust.§3ods.1Obč.zák.,
podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho

dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Určením neplatnosti kúpnej zmluvy medzi ňou a žalovaným 2/ a určením, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností došlo k výkonu práva, ktorý je vo vzťahu k nej v hrubom rozpore
s dobrými mravmi. Zdôraznila, že ona predmetný byt v roku 2007 kúpila v dobrej viere, v čase, keď
nehnuteľnosť nebola žiadnym spôsobom zaťažená, riadne za ňu zaplatila kúpnu cenu a byt, v tom

čase v zdevastovanom stave kompletne zrekonštruovala a vložila doňho investície, ktoré boli spolu s
kúpnou cenou jej celoživotnými úsporami a ak by napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť nastala
by situácia, že zostane ako dôchodkyňa a vdova doslovne na ulici. Bude mať síce nárok na vrátenie
kúpnej ceny prípadne vložených investícií, avšak vzhľadom na ostatných účastníkov konania, najmä
žalovaného 2/ a žalobkyňu je otázne, kedy a či vôbec sa k týmto peniazom dostane. Taktiež poukázala

na skutočnosť, že paradoxne práve žalobkyňa bola vo veci plne úspešná, hoci si vzala úver, ktorý
nesplatila. Žalobkyňa zavinila predmetný spor a paradoxne práve ona nadobudne do vlastníctva byt
kompletne prerobený, bez záväzkov a tiarch, ktorý pôvodne zanechala v katastrofálnom stave a s
dlžobami na nájomnom, ktoré sú už za ňu uhradené. Namietla aj povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy
konania a domáhala sa aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom za dôvody hodno osobitného zreteľa

považovala skutočnosť, že žiadnym svojim správaním nezadala príčinu na začatie konania.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 3/ navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť s tým, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci tak, ako to uviedol súd
prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Argumentáciu žalovaného 1/ uvedenú v odvolaní považovala za

nedôvodnúapoukázalanaskutočnosť,žeobezmluvyuzavretémedziňouažalovaným1/obsahujútaký
počet neplatných ustanovení, že ich oddelenie od zostatku ostatných dojednaní zmlúv nebolo možné,
z pôvodných zmlúv by zostali len torzá a do zmluvných vzťahov účastníkov by bol vnesený zmätok a
neistota. Uviedla, že výsluch žalovaného 2/ pre rozhodnutie vo veci nebol nevyhnutný a keďže žalovaný
2/ sa rozhodol pojednávaní bezdôvodne nezúčastňovať, bolo v kompetencii súdu vec prejednať a

rozhodnúť aj v jeho neprítomnosti. Za nedôvodnú tiež považovala námietku týkajúcu sa použitia dobrých
mravov, lebo súd nebol účastníkom vzťahov medzi stranami sporu a preto mu neplynul vo vzťahu k nim
žiadne práva ani povinnosti. Napadnutý rozsudok preto nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, pretožepráve súd je inštanciou zabezpečujúcou spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov
sporu.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ a žalovanej 3/ sú nedôvodné a napadnutý rozsudok
je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. p o t v r d i ť .

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom,dôkazyvyhodnotilvsúladesozásadamiuvedenýmiv§132O.s.p.azozistenéhoskutkového
stavu vyvodil správny právny záver, keď zmluvu, označenú ako zmluva o úvere č. 71/2005 zo dňa

19.09.2005 žalobkyňou a žalovaným 1/ je zmluvou o pôžičke podľa § 657 Obč. zák. Podľa zákonných
zásad hmotného práva, zmluva sa neposudzuje podľa označenia, ale predovšetkým podľa obsahu a v
danomprípadeajkeďúčastnícioznačilizmluvuzodňa19.09.2005,akozmluvuoúverebolopreukázané,
že žalobkyňa ako dlžník požiadala žalovaného 1/ o poskytnutie peňažných prostriedkov pred uzavretím
zmluvy a žalovaný 1/ jej reálne peňažné prostriedky poskytol ihneď v hotovosti po podpise zmluvy a

tieto jej aj reálne odovzdal. Neobstojí preto názor žalovaného 1/, že súd prvého stupňa pochybil, keď vec
posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa zmluvy o pôžičke, hoci ich mal posúdiť
podľa toho, ako sa v zmluve o úvere dohodli a to podľa Obchodného zákonníka.

V prejednávanej veci sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením a konštatovaním súdu prvého

stupňa, že zmluva o pôžičke zo dňa 19.09.2005 odporuje zákonu a zákon obchádza s poukazom na
§ 41 Obč. zák. a § 39 Obč. zák. v celom jej obsahu a rozsahu, pretože jednotlivé ustanovenia zmluvy
nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

Odvolací súd nesúhlasil s názorom uvedeným v odvolaní žalovaného 1/, ktorý s poukazom na ust. §

41 tvrdil, že zmluva o úvere resp. zmluva o pôžičke môže byť platná v časti, ktorá zákonu neodporuje
a zákon neobchádza a že ostatné dojednania, ktoré súd považoval za neplatné, bolo možné oddeliť,
a to aj pokiaľ ide o zabezpečovaciu zmluvu. Neobstojí ani argumentácia žalovanej 3/, že predmetné
rozhodnutie je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na vyslovenú neplatnosť zmluvy o pôžičke zo
dňa 19.9.2005 a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 19.09.2005 uzavretých medzi

žalovaným 1/ a žalobkyňou, žalovaný 1/ vlastnícke právo nenadobudol a preto ho platne nemohol
ďalej previesť na žalovaného 2/ a z rovnakého dôvodu ho žalovaný 2/ nemohol previesť na žalovanú
3/. Nemožno totiž nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka tak, ako to správne ustálil súd prvého
stupňa. Vzhľadom k výsledku sporu, keď žalobkyňa mala vo veci plný úspech, správne súd prvého
stupňa postupoval aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď pri aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

a žalobkyni priznal vo vzťahu k neúspešným žalovaným plnú náhradu trov.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami a námietkami
účastníkov, tieto správne vyhodnotil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku niet
čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.

Úspešnej žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, hoci podľa zásady úspechu by
jej patrila, žalobkyňa si však ich náhradu nevyčíslila.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.