Uznesenie Judgement was issued on Friday, June 17, 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20C/45/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108205063
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky Márie Mikitovej nar. 29.9.1971 bývajúcej Košiciach
na Magurskej ulici č. 13 zastúpenej Mgr. Miroslavom Černým advokátom Advokátskej kancelárie so
sídlom v Košiciach na Letnej ulici č. 40 proti odporcovi Jánovi Mikitovi nar. 27.12.1960 bývajúcemu v
Košiciach na Magurskej ulici č. 13 prechodne bývajúcemu v Čani na Tehelnej ulici č. 7 v konaní o určenie
príspevku na výživu rozvedenej manželsky o odvolaní navrhovateľky a štátu proti rozsudku Okresného

súdu Košice I z 21.5.2010 č.k. 20C/45/2008-114 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej
manželky 199,16 € od 1.3.2008 do 10.9.2009 a o trovách konania rozhodol tak, že štát je povinný uhradiť
ustanovenému právnemu zástupcovi trovy konania 227,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku

s tým, že štát nemá právo na ich náhradu. Konštatoval, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 24.11.2006 č.k. 16C/85/2005-17, ktorý nadobudol
právoplatnosť 20.1.2007 a zároveň boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom.
Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 8.4.2009 č.k. 11P/38/2008-94, ktorý nadobudol právoplatnosť
10.12.2009, bolo výživné na maloletého Tomáša zvýšené z 2 300,-Sk na 120 € a na maloletú Klaudiu z
2 200,-Sk na 100 €. Zistil, že navrhovateľka je invalidnou dôchodkyňou a poberá invalidný dôchodok 3

262,-Skmesačne,resp.121,80€.Zároveňjepoberateľkourodinnýchprídavkov1080,-Sk,resp.42,50€,
nemocenskej dávky cca 4 400,-Sk a výživného na deti. Pokiaľ ide o jej náklady, tie celkovo predstavovali
246 € mesačne. Navrhovateľka 9.9.2009 uzavrela manželstvo s Ondrejom Šofrankom. Odporca bol od
10.3.2006 v Rakúsku, kde pracoval ako grilovač s príjmom 982,65 €. 2.4.2007 mu pribudla vyživovacia
povinnosť k maloletému synovi, ktorý pochádza z ďalšieho manželstva. Jeho manželka bola v čase
pobytu v Nemecku nezamestnaná a bez príjmu. Odporca splácal úverovú splátku 199,34 €, poistenie

vozidla 127,27 €, nájomné 262,96 €, poplatok za odber elektrickej energie 69 € a za kúrenie 59 €, spolu
717 €. Odporca ďalej vyčíslil svoje výdavky, ktoré spolu s uvedenými predstavovali celkovo 1 417,10
€ mesačne. Od 16.4.2010 je odporca na Slovensku a evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny, pričom nepoberá podporu v nezamestnanosti. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že vzhľadom
na jeho osobné a majetkové pomery, resp. skutočnosť, že jeho výdavky prevyšujú príjmy, pribudla
mu ďalšia vyživovacia povinnosť k manželke a maloletému synovi, čím nemá finančné prostriedky ani

na zabezpečenie potrieb vlastnej rodiny, nie sú splnené podmienky pre určenie príspevku na výživu
rozvedenej manželky, a preto návrh zamietol. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 72 Zákona o rodine.
O trovách konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., tak že štát nemá právo na náhradu trov
konania, ktoré platil v podobe odmeny advokáta ustanoveného navrhovateľke vo výške 227,50 €, ktorá
bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov, a preto hoci nebola úspešná, tieto trovy znáša štát..

Protitomutorozsudkupodalavzákonnejlehotezdôvodovpodľa§205ods.2c/,d/,e/,f/O.s.p.odvolanie
navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.Poukázala na skutočnosť, že súd prvého stupňa dostatočne nezisťoval pomery odporcu a jeho rodiny,
nepreveril jeho výdavky, ktoré vo vzťahu k príjmu považuje za nepravdivé a zmanipulované. Rovnako
nezohľadnil skutočnosť, že v Rakúsku sa k mzde pripočítava odmena z tržby, z prepitného, ktoré

navyšuje mzdu. Súd prvého stupňa neprihliadol na skutočnosť, že jej jediný zdroj príjmu v rozhodnom
období bol invalidný dôchodok a výživné od odporcu pre deti , ktoré sú vo veku 15 a 17 rokov, a teda
náklady pre takúto rodinu sú vyššie ako pre rodinu odporcu. Súd v jej prípade do prehľadu výdavkov
(výdavky ustálil na 246 € mesačne) nezahrnul výdavky na stravu, ošatenie a hygienické potreby, pretože
potom tvoria jej výdavky na pokrytie základných životných potrieb a nákladov spolu 606 €. Súd prvého

stupňa sa nezaoberal ani skutočnosťou, že odporca po návrate na Slovensko je nezamestnaný a bez
príjmu, pričom sa z okolia odporcu dozvedela, že začal stavať dom, čo svedčí o skutočnosti, že jeho
finančná situácia je lepšia ako tvrdí.

Proti výroku o náhrade trov konania štátu podala odvolanie Slovenská republika v zastúpení Okresným
súdom Košice I, v ktorom navrhol výrok o povinnosti štátu uhradiť ustanovenému právnemu zástupcovi

trovy konania 227,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrok, že štát nemá právo na ich
náhradu, zrušiť. Poukázal na zmenu § 149 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vykonanú zákonom
č. 495/2009 Z.z., účinnom od 1.1.2010, podľa ktorého ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca
alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania
sa postupuje podľa osobitného predpisu. Uvedený zákon zmenil aj § 4 písm. e/ zákona č. 327/2005

Z.z., v zmysle ktorého oprávnenou osobou fyzická osoba, ktorej bol po preukázaní splnenia podmienok
podľa § 6 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci právoplatným rozhodnutím Centra právnej
pomoci, fyzická osoba, ktorej súd ustanovil bezplatného právneho zástupcu a v azylovej veci fyzická
osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 24a. Napokon citovanou novelou bol do spomínaného zákona
zavedený § 25a, podľa ktorého na konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci začaté pred 1.

januárom 2010 a právoplatne neukončené do 31. decembra 2009 sa použijú ustanovenia účinné od
1. januára 2010. V Občianskom súdnom poriadku takéto prechodné ustanovenie chýba, preto bol súd
prvého stupňa povinný pri rozhodovaní o platení trov ustanoveného advokáta postupovať podľa znenia
účinného od 1.1.2010, teda aplikovať procesné ustanovenia účinné v čase rozhodovania vo vzťahu
k odmene zástupcu účastníka, nakoľko o trovách ustanoveného právneho zástupcu účastníka môže

rozhodnúť len Centrum právnej pomoci.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal vec podľa § 212 ods. 1

O.s.p. a dospel k záveru, že konajúci súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový
stav, preto rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec podľa ods. 2 tohto ustanovenia vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný predpoklad pre určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela podľa § 72 ods. 1 Zákona

o rodine, teda podmienky vzniku a trvania, ako aj rozsah príspevku na výživu rozvedeného manžela
sa líšia od podmienok vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Základná hmotnoprávna podmienka
existencie a trvania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela je nepochybne preukázanie,
že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Preukázanie tejto skutočnosti je podmienkou vzniku
nároku na príspevok, ale nie hľadiskom určujúcim rozsah príspevku, ktorý zákon vymedzuje pojmom

primeraná výživa. To znamená, že nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela prichádza do
úvahy len vtedy, ak je splnená podmienka, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a až potom
je možné určiť konkrétny rozsah výživného. Podstatnou podmienkou pre určenie rozsahu príspevku na
výživu rozvedeného manžela popri odôvodnených potrebách oprávneného sú schopnosti a možnosti
povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), ktoré však neovplyvňujú hornú hranicu príspevku, pretože

podľa fikcie § 72 ods. 1 Zákona o rodine má povinný prispievať podľa svojich schopností a možností
len na primeranú výživu oprávneného.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo zisteného skutkového stavu súdom prvého
stupňa odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa pri posudzovaní návrhu na určenie

príspevku na výživu rozvedeného manžela dôsledne neriadil vyššie citovanými ustanoveniami a z nich
vyplývajúcimi právnymi úvahami, kedy len pri ich dôslednej aplikácii na zistený skutkový stav je možné
zákonne posúdiť dôvodnosť návrhu. Súd prvého stupňa pomerne stručne skúmal pomery navrhovateľky
v rozhodnom období a na základe ním vykonaných dôkazov nie je zrejmé, či navrhovateľka splnila alebonesplnila hmotnoprávnu podmienku od 28.2.2008 do 10.9.2009 - teda či nie je schopná sama sa živiť. V
nadväznosti na to napriek dokazovaniu vykonanému súdom prvého stupňa ohľadne pomerov odporcu
ako osoby povinnej podľa § 75 Zákona o rodine, je aj vo vzťahu k jeho pomerom nevyhnutné doplniť

dokazovanie, preveriť príjem odporcu a jeho výdavky vrátane celkovej životnej úrovne v rozhodnom
období, najmä vo vzťahu k skutočnosti, že stavia dom, resp. po návrate na Slovensko je bez príjmu,
teda so zreteľom na odvolacie námietky navrhovateľky a s prihliadnutím na nové skutočnosti uvedené v
odvolaní. Účastníci konania neboli riadne poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., a preto sú tieto skutočnosti
odvolacím dôvodom, hoci neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa podľa § 205a ods. 1 písm.

c/ O.s.p., preto sú síce mimo rámec preskúmavaného obdobia, resp. vyšli najavo až v čase, keď
navrhovateľka na príspevok nemá zákonný nárok (keďže uzavrela nové manželstvo), ale ktoré môžu
mať vplyv (čo sa ukáže až po relevantnom doplnení dokazovania) na prípadné určenie príspevku na
výživu navrhovateľky. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na základe
nedostatočných zistení skutkového stavu a jeho rozhodnutie je predčasné, preto napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu na

úplne novom skutkovom základe by účastníka zbavilo možnosti domáhať sa preskúmavania prijatých
skutkových a nimi nadväzujúcich právnych záverov a zároveň by tým porušil princíp dvojinštančnosti
občianskeho súdneho konania.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dôkazy na zistenie všetkých relevantných

okolností potrebných pre rozhodnutie o návrhu, všetky vykonané dôkazy vyhodnotiť podľa § 132 O.s.p.,
takto zistený skutkový stav posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a rozhodnutie
odôvodniť podľa § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo spätne preskúmateľné.

Odvolací súd napokon zrušil aj výroky o odmene advokáta a nepriznaní náhrady trov konania štátu,

pričom poukazuje na § 149 ods. 2 O.s.p. účinný od 1.1.2010, podľa ktorého ak bol účastníkovi súdom
ustanovený zástupca alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri
náhradetrovkonaniasapostupujepodľaosobitnéhopredpisu.Výrokyopriznaníodmenyustanovenému
zástupcovi a následne o nepriznaní náhrady trov konania štátu sú teda bezdôvodné, pretože súd už
nebol vzhľadom na právnu úpravu účinnú od 1.1.2010 (a absenciu prechodných ustanovení v O.s.p.)

oprávnený rozhodnúť o odmene a náhrade hotových výdavkov ustanoveného advokáta z prostriedkov
štátu, a teda ani o nepriznaní náhrady trov konania štátu v tejto súvislosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.