Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 17, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/73/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210209353
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1210209353.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MichaelouKrajčovouvprávnej

veci žalobcu: C.. C. E., bytom Q. XXXX/XX, XXX XX Q., zast.: JUDr. Karol Hričovský, advokát, Š.
Moyzesa 10, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., IČO: 35 914
921, so sídlom Drieňová 24, 820 09 Bratislava o nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7 695,52 eur a náhradu trov konania o výške
1 013,30 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Karola Hričovského, advokáta, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok vo výške 461,50
eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.04.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru a to nevyplatenej mzdy za mesiac máj
2007 vo výške 31 974,- Sk od 12.06.2007 do zaplatenia ako aj zaplatenia rozdielu medzi mzdou, ktorú

poberal u žalovaného a mzdou, ktorú mu vyplácal nový zamestnávateľ a to za obdobie od mesiaca
jún 2007 až do mesiaca jún 2008. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie všetkých
povinných odvodov do sociálnej poisťovne, poisťovne Stabilita, a aby súd uložil žalovanému povinnosť
poskytnúť žalobcovi evidenčný list ohľadne trvania zamestnania, ktorý musí byť predložený Sociálnej
poisťovni pre zápočet ohľadom dôchodkového poistenia. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
aj na náhradu trov konania.

Pred začatím pojednávania dňa 29.04.2011 zobral žalobca svoj návrh späť v časti o uloženie povinnosti
žalovanému zaplatiť všetky povinné odvody do sociálnej poisťovne, poisťovne Stabilita a povinnosti
poskytnúť žalobcovi evidenčný list ohľadne trvania zamestnania, ktorý musí byť predložený Sociálnej
poisťovni pre zápočet ohľadom dôchodkového poistenia. Vzhľadom na uvedené súd na pojednávaní
v tejto časti konanie zastavil. Prítomní účastníci sa zároveň do zápisnice vzdali odvolania voči tomuto
uzneseniu. Zároveň požiadal, aby súd vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok.

Žalobca svoju žalobou odôvodnil tým, že žalovaný so žalobcom ukončil neplatným právnym úkonom
pracovný pomer. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 07.07.2006, č.k.: 7C/210/2005-176
rozhodol, že výpoveď, ktorú dostal žalobca je neplatná a pracovný pomer založený zmluvou zo
dňa 28.02.1997 trvá. Rozsudok Okresného súdu potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.:4Co/421/2006-203 zo dňa 19.03.2008. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť dňa 27.05.2008 a vykonateľnosť dňa 30.05.2008.

Žalobca ukončil so žalovaným pracovný pomer až dňa 16.06.2008. Žalovaný mal žalobcovi vyplatiť
čiastku 358 951,- Sk ako náhradu mzdy za obdobie od 01.06.2005 do 30.06.2006. Žalovaný vyplatil
žalobcovi len 252 351,- Sk. Pri skončení pracovného pomeru dohodou vyplatil žalovaný žalobcovi
odstupné vo výške 77 230,- Sk.

Žalobcanepracovalužalovanéhovobdobíod01.06.2005,pričompracovnýpomerbolukončenýdohodu
až 16.06.2008.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 16.12.2010, v ktorom
žiadal, aby súd návrh ako neopodstatnený zamietol v celom rozsahu, nakoľko žalobca počas doby,
za ktorú žiada mzdu a rozdiel medzi platom u žalovaného nepracoval, tak nemá nárok na mzdu

ani na rozdiel platu. Žaloba žalobcu nemá oporu v žiadnej právnej norme, a preto je nedôvodná a
neopodstatnená. V písomnom podaní zo dňa 29.04.2011 žalovaný uviedol, že v prípade, ak žalobca
bude žiadať náhradu mzdy a náhradu mzdy v rozdiele medzi jeho platom a priemerným zárobkom
žalobcu v rozhodujúcom období, žalovaný žiada súd o nepriznanie náhrady mzdy za celé žalované
obdobie. S poukazom na ustanovenie § 79 ods. Zákonníka práce žiadal, aby súd žalobcovi nepriznal

náhradu mzdy za obdobie presahujúce deväť mesiacov. Žalobca mal už priznanú náhradu mzdy za
zákonnú dobu deviatich mesiacov, plus štyri mesiace. V dobe, za ktorú žiada náhradu mzdy, bol
už zamestnaný u iného zamestnávateľa, ktorý mu mzdu dával. Preto by bolo nespravodlivé voči
žalovanému, keby mal platiť žalobcovi a prácu pre neho nevykonával.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením obsahu pripojeného súdneho
spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn.: 7C/210/2005 a listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi.
Súd po dôslednom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, ustálil skutkový stav veci nasledovne:

Z obsahu pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.: 7C/210/2005 súd zistil, že v
tomto konaní sa žalobca návrhom, podaným na súd dňa 18.5.2005, zmeneným so súhlasom súdu dňa
07.11.2005 a dňa 08.06.2006, domáhal určenia, že výpoveď daná mu listom žalovaného v 1. rade zo
dňa 17.02.2005, je neplatná a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.02.1997 medzi
právnym predchodcom žalovaných v 1. a 2. rade a žalobcom ďalej trvá. Ďalej žiadal, aby súd zaviazal

žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 370.651,- Sk, z toho sumy 290.325,- Sk z titulu náhrady mzdy
za obdobie od júna 2005 do júna 2006, sumy 59.106,- Sk z titulu náhrady za nevyčerpanú dovolenku
za rok 2005 a 2006 a sumy 21.220,- Sk z titulu náhrady za nečerpané stravné lístky za mesiace jún
2005 až jún 2006. Ďalej žiadal priznať úrok z omeškania zo súm náhrady mzdy za každý mesiac od 15.
dňa nasledujúceho mesiaca do zaplatenia a zo sumy náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok

2005 od 1.1.2006 do zaplatenia.

Dňa 28.02.1997 uzavreli ŽSR - Divízia žel. koľ. vozidiel, Správa žel. koľajových vozidiel Zvolen a žalobca
pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce - systémový špecialista právnik, dňom nástupu do práce
01.03.1997 a miestom výkonu práce - Správa ŽKV Zvolen. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu

neurčitú.

Dňa 01.01.2002 uzavreli Železničná spoločnosť a.s. - Divízia železničných koľajových vozidiel a
žalovaný dohodu o zmene pracovnej zmluvy, ktorou došlo k zmene pracovného zaradenia žalobcu do
funkcie systémový špecialista - právnik na DŽKV Bratislava s miestom výkonu práce v Správa ŽKV

Zvolen.

Rozhodnutím o zrušení funkčného miesta č.j. XXX/XXXX - O. XX zo dňa 10.11.2004 zamestnávateľ
žalobca - Železničná spoločnosť a.s. zrušil bez náhrady funkčné miesto 30 Systémový špecialista -
právnik s účinnosťou od 01.01.2005.

Listom zo dňa 17.2.2005 dal žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm.
b) ZP, nakoľko z dôvodu zmeny organizačnej štruktúry č. XXX/XXXX - O. bola jeho funkcia zrušená od
01.01.2005. Týmto dňom sa stal nadbytočným. Ďalej vo výpovedi uviedol, že nemá možnosť žalobcuďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Žalobca výpoveď prevzal
dňa 18.02.2005.

Listom zo dňa 10.05.2005, doručeným žalovanému dňa 12.05.2005, oznámil žalobca žalovanému, že
výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní.

Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k.: 7C/210/2005-176 zo dňa 07.07.2006 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu č.k.: 4Co 421/06-203 zo dňa 19.03.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.05.008

a vykonateľnosť dňa 30.05.2008, určil, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného v 1. rade zo
dňa 17.2.2005 je neplatná a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.02.1997 medzi
právnym predchodcom žalovaných 1. a 2. rade a žalobcom ďalej trvá. Zároveň súd uložil povinnosť
žalovanému v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 370.651,- Sk so 6%-ným úrokom z omeškania zo sumy
11.700,- Sk od 1.1.2006 do zaplatenia.
Z odôvodnenia vyššie uvádzaného rozhodnutia vyplýva, že dôvodom neplatnosti výpovede bola

skutočnosť,žepredmetnývýpoveďnebolavopredprerokovanásozástupcamizamestnancov(odborová
organizácia).

Žalobca bol do 31.05.2007 nezamestnaný, bol evidovaný na Úrade práce a sociálnych vecí a rodiny vo
Zvolene. Opakovane sa pokúšal nájsť si zamestnanie, a to tak v rámci dosiahnutého vysokoškolského

vzdelania právnického smeru ako aj stredoškolského vzdelania (Stredná škola požiarnej ochrany Žilina);
čo dokazujú predlžené potvrdenia vystavené organizáciami, v ktorých sa žalobca uchádzal o prácu:
Brigáda velenia, riadenia a prieskumu Zvolen, Centrum právnej pomoci, Krajské riaditeľstvo policajného
zboru v Banskej Bystrici, Continental Automotive Systems Slovakia, s.r.o., ŽSR Zvolen, Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ŽSR - Stredisko hospodárenia s majetkom Bratislava, Ministerstvo

vnútra SR.

Dňa 01.06.2007 nastúpil do práce ako referent na Obvodný úrad Q., osobný úrad. Podľa potvrdenia
vydaného novým zamestnávateľom Obvodným úradom Q. zo dňa 13.11.2009 čistý príjem žalobcu za
mesiac jún 2007 predstavoval sumu 381,07 eur, júl 2007 sumu 394,41 eur, august 2007 sumu 399,79

eur, september 2007 sumu 513,41 eur, október 2007 sumu 468,17 eur, november 2007 sumu 468,17
eur a december 2007 sumu 586,60 eur. Za rok 2008 bol jeho príjem nasledovný: mesiace január až
marec 2008 mesačne 482,27 eur, mesiace apríl a máj 2008 mesačne 487,02 eur, jún 2008 vo výške
503,15 eur, júl 2008 vo výške 487,02 eur a za obdobie od 01.do 16. augusta 2008 vo výške 251,51 eur.

Dňom 16.06.2008 ukončil žalovaný so žalobcom pracovný pomer Dohodou o skončení pracovného
pomeru č. XXX/XXXX-E. podľa § 60 v spojení s § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, cit.: Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, cit.: Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť

náhradamzdy,presahujedeväťmesiacov,môžesúdnažiadosťzamestnávateľajehopovinnosťnahradiť
mzdu za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi
vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase
zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého
dôvodu sa do práce nezapojil.

Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce, cit.: V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec
má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch
mesiacov.Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, cit.: Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, cit.: Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, cit.: Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval
aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, cit.: Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že
priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku
na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o náhradu mzdy z neplatného skončenia
pracovného pomeru, v danom prípade boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre priznanie
tohto nároku žalobcovi podľa § 79 ZP.

Keďže medzi účastníkmi došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru až dňa 16.06.2010, pričom

do tohto dátumu žalovaný neumožnil žalobcovi pokračovať v práci a po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru ho vyzval, aby sa s ním dohodol na
ukončenípracovnéhopomeru(nienatom,abynastúpildopráce),priznalsúdžalobcovináhradumzdyza
obdobie mesiaca máj 2007 ako aj náhradu mzdy spočívajúcu v rozdiele medzi jeho priemerným zárobku
a zárobkom, ktorý dosahoval u nového zamestnávateľa za obdobie od 01.06.2007 do 16.06.2008, tak

ako si ju uplatnil žalobca vo svojej žalobe.

Pri výpočte náhrady mzdy za uvedené obdobie súd opätovne vychádzal z priemerného zárobku žalobcu
v rozhodujúcom období mesiacov január až marec 2005 (§ 134 ZP). Súd zistil z obsahu pripojeného
súdneho spisu sp. zn.: 7C/210/2005, že žalobca mal v mesiaci január 2005 hrubú mzdu v sume 30

710,- Sk, vo februári 2005 v sume 29 247,- Sk a v marci 2005 v sume 33 635,- Sk, teda spolu 93 592,-
Sk. Žalobca pritom odpracoval v mesiaci január 2005 157,5 hod., vo februári 2005 150 hod. a v marci
2005 172,5 hod., teda spolu 480 hodín. Jeho priemerný hrubý hodinový zárobok teda predstavoval sumu
195,- Sk (93.592,- Sk : 480). Keďže žalobca mal týždenný pracovný čas v rozsahu 37,5 hodín (t. j. 7,5
hodinový denný pracovný čas), jeho priemerný hrubý týždenný zárobok bol v sume 7312,50Sk (195,-

Sk x 37,5 hod.) a priemerný hrubý denný zárobok bol v sume 1 462,50 Sk (195,- Sk x 7,5 hodinový
pracovný čas). Priemerný hrubý mesačný zárobok žalobcu predstavoval teda 1 055,34 eur (31.794,75
Sk) - vypočítaný nasledovne: 7 312,50 Sk x 4,348 - priemerný počet týždňov v mesiaci.

Čo sa týka rozsahu, môže súd podľa § 79 ods. 2 na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť

mzdu za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi
vôbec nepriznať. Keďže žalovaný v tomto konaní žiadal takéto nepriznanie nároku, nakoľko už žalobcovi
bola vyžalovaným vyplatená náhrad mzdy za celkovo 13 mesiacov, súd sa touto otázkou zaoberal.

Súd po vyhodnotení ustáleného skutkového stavu podľa citovaných ustanovení § 79 ods. 1, 2 Zákonníka

práce dospel k záveru, že sú v danej veci splnené všetky zákonné predpoklady na priznanie náhrady
mzdy aj za čas presahujúci 9 mesiacov. Súd priznal žalobcovi náhradu mzdy aj za čas presahujúci
uvedené obdobie 9 mesiacov, nakoľko žalobca bol po tomto období až do 01.06.2007 evidovaný na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako nezamestnaný a
nemal v tomto období žiadny príjem. Žalobca sa pritom počas celého obdobia odo dňa neplatného

skončenia pracovného pomeru až do 01.06.2007 pokúšal nájsť si primerané zamestnanie, avšak nebol
úspešný. Z uvedeného dôvodu, keďže sa z objektívnych príčin (nedostatok voľných pracovných miest
pre uchádzača s jeho kvalifikáciou) nemohol zapojiť do práce - mu súd priznal náhradu mzdy za mesiac
máj 2007 vo výške 1 055,39 eur.Žalobca sa následne od 01.06.2007 síce zamestnal na Obvodnom úrade vo Q. a vykonával prácu
zodpovedajúcu jeho vzdelaniu a kvalifikácii, avšak s podstatne nižším príjmom aký dosahoval u
žalovaného. U nového zamestnávateľa jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 01.06.2001

do 31.12.2007 predstavoval sumu 458,80 eura a za obdobie od 01.01.2008 do 31.05.2008 predstavoval
sumu 487,29 eur, pričom však u žalobcu bola jeho priemerná mesačná mzda 1 055,39 eur. Teda
u nového zamestnávateľa žalobca, napriek skutočnosti, že vykonával prácu zodpovedajúcu jeho
kvalifikácii a praxi, dostával mzdu viac ako o polovicu nižšiu. Súd v danom prípade pri svojom
rozhodovaní zohľadnil najmä samotnú osobu žalobcu, ktorý sa skutočne pokúšal nájsť si primerané

zamestnanie a to tak v rámci dosiahnutého vysokoškolského vzdelania ako aj stredoškolského
odborného vzdelania, ďalej skutočnosť, že ide o osobu zamestnanca zodpovedného a kvalifikovaného,
ako aj skutočnosť, že žalovaný mal v priebehu času možnosť kedykoľvek ukončiť so žalobcom pracovný
pomer dohodou, ak tvrdí (uviedol to v dohode o skončení pracovného pomeru), že pracovné miesto
žalobcu bolo zrušené a on pre neho nemal inú vhodnú prácu. Žalovaný to však urobil až dva týždne
po tom, čo nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.: 7C/210/2005-176 zo

dňa 07.07.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu č.k.: 4Co 421/06-203 zo dňa 19.03.2008, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 27.05.008 a vykonateľnosť dňa 30.05.2008.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd návrh zamietol v časti o zaplatenie 53,73 eur ako aj v časti príslušenstva. U žalobcu pri
ním uplatňovanej náhrade mzdy došlo k nesprávnemu uvedeniu výšky priemernej mesačnej mzdy
(pravdepodobne išlo o chybu v písaní) z ktorej vychádzal pri uplatňovaní si výšky náhrady mzdy za
jednotlivémesiace,nakoľkosiuplatňovalnáhradumzdy(resp.náhradumzdypredstavujúcurozdielmedi

priemernou mzdou, ktorú dosahoval u nového zamestnávateľa a mzdou, ktorú dosahoval u žalobcu
za obdobie mesiacov 01.06.20047 až 16.06.2008) vo výške 31 974,- Sk (1 061,37 eur), pričom však
priemerná mzda žalobcu určená podľa § 134 ZP predstavovala sumu 31 794,- Sk (1 055,39 eur),
čo je zrejmé aj z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.: 7C/210/2005-176 zo
dňa 07.07.2006, teda rozdiel predstavuje sumu 5,97 eur (180,- Sk) mesačne za jednotlivé uplatnené

mesiace, spolu za celé uplatnené obdobie, a to mesiac máj 2007 a od 01.06.2007 do 16.06.2008, to
predstavuje rozdiel vo výške 53,73 eur (9 mesiacov x 5,97 eur). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd
v tejto časti návrh zamietol.

Rovnako súd zamietol návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania, nakoľko náhrada mzdy z

neplatného skončenia pracovného pomeru sa nestáva splatnou vo výplatných termínoch ako mzda,
ale až po márnom uplynutí lehoty na plnenie určenej v rozsudku (po nadobudnutí právoplatnosti a
vykonateľnosti rozsudku, ktorým bola navrhovateľovi priznaná). Skutočnosť kedy, koľko a komu má
zamestnávateľ(žalovaný)plniťsatentodozvieažzrozhodnutiasúdu.Preto,kýmrozsudokvovecisamej
nenadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, žalovaný sa s jej úhradou nemôže dostať do omeškania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Žalobca mal vo veci neúspech
len v pomerne nepatrnej časti (53,73 eur a príslušenstva), preto mu súd priznal proti neúspešnému
žalovanému plnú náhradu trov konania v sume 1 013,30 eur, ktoré predstavujú náhradu cestovných
výdavkov vo výške 35,60 eur trovy právneho zastúpenia žalobcu advokátom v sume 977,70 eur

vyčíslené nasledovne:

Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. je základná sadzba tarifnej odmeny (určená z
tarifnej hodnoty veci 7 695,52 eur) vo výške 237,34 eur za jeden úkon právnej služby.
Súd priznal navrhovateľovi náhradu tarifnej odmeny jeho advokáta za 4 úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 29.09.2008 - 237,34 eur plus režijný paušál 6,31 eur;
2. podanie návrhu na začatie konania na súd dňa 27.04.2010 - 237,34 eur plus režijný paušál 7,21 eur;
3. účasť na pojednávaní dňa 29.04.2011 - 237,34 eur plus režijný paušál 7,41 eur;
4. účasť na pojednávaní dňa 17.06.2011 - 237,34 eur plus režijný paušál 7,41 eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu ním uplatnený režijný paušál za rok 2008 vo výške 6,60 eur,
nakoľko v roku 2008 predstavoval režijný paušál určený v súlade s § 15 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. (v vtedy platnom znení) sumu 6,31 eur, a len v tejto výške súd právnemu zástupcovi aj priznal režijný
paušál.Ďalej súd nepriznal žalobcovi odmenu za úkon označený ako doplnenie podania zo dňa 20.09.2010 v
sume 237,34 eur plus režijný paušál 7,21 eur, nakoľko v tomto prípade išlo o odstraňovanie vád návrhu.

Súd vyzval žalobcu uznesením č.k.: 51C/73/2010-26 zo dňa 31.08.2010, aby v zmysle ustanovenia §
43 ods. 1 O.s.p. odstránil vady návrhu a doplnil neúplný návrh. Odstraňovanie vád návrhu nemožno
považovať za úkon právnej pomoci, za ktorý by patrila advokátovi odmena, nakoľko v prípade, ak by
mal návrh na začatie konania všetky zákonom požadované náležitosti, nebol by musel právny zástupca
tento úkon vykonať, v danom prípade ide len o doplnenie, resp. opravu právneho úkonu - podania návrhu

na súd, za ktorý už súd advokátovi v bode 2. vyššie uvedeného odseku odmenu priznal.
Rovnako súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za úkon označený ako odvolanie voči
uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.10.2010, nakoľko išlo o odvolanie voči uzneseniu zo
dňa 06.10.2010, č.k.: 51C/73/2010-32, ktorým súd odmietol návrh v časti o uloženie povinnosti uhradiť
povinné odvody, nakoľko žalobca napriek uzneseniu súdu č.k.: 51C/73/2010-26 zo dňa 31.08.2010,
ktorým ho vyzval na špecifikáciu podania v tejto časti - teda na uvedenie presnej sumy povinných

odvodov, na uhradenie ktorých mal byť žalovaný zaviazaný - svoj návrh v tejto časti nedoplnil, písomným
podaním doručeným súdu dňa 23.09.2010 súdu oznámil, že v tejto časti nevie svoj návrh špecifikovať.
Vzhľadom na uvedené súd podanie žalobcu v tejto časti odmietol. Voči uvedenému rozhodnutiu súdu
sa navrhovateľ odvolal v zákonnej lehote a zároveň predložil súdu listinné dôkazy týkajúce sa uvedenej
časti návrhu. Tento úkon súd opätovne nepovažoval z hľadiska jeho obsahu za taký úkon, za ktorý by

advokátovi patrila odmena, nakoľko tento úkon výlučne súvisel len s odstraňovaním vád neúplného
podania, a preto súd s poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti, nepriznal ani za tento úkon právnemu
zástupcovi žalobcu odmenu.

Ďalej súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu cestovných výdavkov v ním uplatnenej výške

194,27 eur v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z., nakoľko o týchto skutočnostiach žalobca resp. Jeho
právny zástupca nedoložili súdu žiadne dôkazy preukazujúce oprávnenosť týchto výdavkov (technický
preukaz preukazujúci spotrebu ním použitého motorového vozidla a doklady o cene pohonných hmôt). Z
uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi len náhradu vo výške cestovného vlakom (§ 73 ods. 1 vyhlášky
č. 543/2005 Z.z. - Spravovací poriadok) spolu vo výške 35,60 eur za cestu Bratislava - Zvolen a späť

dňa 29.04.2011 a dňa 17.06.2011. Dňa 29.04.2011 bola výška cestovného za jednu cestu (Zvolen -
Bratislava) 8,90 eur, teda cena spiatočného lístka bola 17,80 eur a rovnako to bola aj dňa 17.06.2011.

Zároveň súd zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v súlade s §
2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov, nakoľko žalobca ako poplatník bol v súlade s § 4 ods. 2 písm. d) cit. zákona od
poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel. Výšku súdneho poplatku súd určil podľa Sadzobníka
súdnych poplatkov, položka 1, písm. a).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehoodoručenia prostredníctvom

Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.