Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/222/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209201934
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr.

Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci žalobcu B. Q., bývajúceho na R. č. XX v C.,
zastúpeného JUDr. Ivanom Vankom, advokátom AK so sídlom na Y. č. XX v C., proti žalovanému O. A.,
s.r.o., E. A. č. XX v C., IČO: XXX XXXXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou R. & Y., s.r.o., IČO:
XXX XXXXX, so sídlom na P. č. 2 v C., v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice II č.k. 14C/20/2009-58 zo dňa 28.4. 2010 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 72,39 € do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a zaviazal žalovaného nahradiť

žalobcovi trovy konania vo výške 5,28 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný prevzal dňa 15.8.2007 na čistenie oblek, ktorý patrí žalobcovi, o
čom svedčí pokladničný doklad z uvedeného dňa, z ktorého vyplývali náklady na čistenie vo výške 6 €.
Oblečenie prevzaté na čistenie dostalo evidenčné číslo XXX/X s tým, že duplikát pokladničného dokladu
ostával žalovanému, originál bol odovzdaný klientovi, ktorému bol súčasne vydaný 1 ks evidenčného
listu s vyznačením dátumu 16.8.2007, kedy si mal klient prísť oblek prevziať. Na ďalších štítkoch, ktoré
boli pripnuté k obleku, bol rovnako poznačený dátum, kedy malo byť sako vyčistené, t.j. 16.8.2007.
Súčasne na uvedených lístkoch je poznačené rukou „sako zvlnené“ a ďalej zápis 17.8.2007 „ostal oblek

- reklamácia“. Dňa 17.8.2007 bola so žalobcom spísaná reklamácia, ktorou tento reklamoval zvlnenie
predného dielu saka a podľa presného popisu poškodenia na reklamačnom lístku došlo k odlepeniu
vlizelínu, ktorým bol podlepený predný diel saka, čím došlo k jeho zvlneniu. Žalovaný listom zo dňa
20.8.2007 neuznal reklamáciu a dôvodom neuznania mala byť skutočnosť, že výrobok bol čistený podľa
stanoveného technologického postupu ako vyplýval z piktogramového označenia na obleku a namietané
poškodenie na uvedenom obleku sa malo nachádzať už pred jeho odovzdaním na čistenie. Skutočnosť
tvrdila pracovníčka žalovaného M. I., ktorá tovar triedila a zistila, že sako je zvlnené a pýtala sa, či

bol na to zákazník upozornený. Bola vyrozumená zamestnankyňou preberajúcou odev, že zákazník
bol na túto skutočnosť upozornený. Napriek tomu však došlo k reklamácii čisteného obleku. Podľa
svedkyne V. G., ktorá podľa poverenia žalobcu bola odniesť oblek na čistenie, oblek pred čistením
nebol poškodený. Z uvedeného potom súd prvého stupňa vyvodil, že žalovaný ako podnikateľský
subjekt, ktorý poskytoval služby týkajúce sa čistenia textílií v zmysle § 652 Obč.zákonníka, objektívnezodpovedá za škodu a zodpovednosti sa môže zbaviť len z jediného liberačného dôvodu a to v prípade,
ak by ku škode došlo aj inak, teda pôsobením neovplyvniteľných vonkajších okolností alebo nejakého
vnútorného činiteľa majúce pôvod v samotnej vlastnosti veci, ktorý by účinkoval aj bez toho, aby došlo

k realizácii záväzku, v danom prípade k čisteniu. V tomto prípade sa žalovaný snažil zbaviť svojej
zodpovednosti poukazom na skutočnosť, že škodu zavinil žalobca, ale v konaní podľa názoru súdu sa
nepodarilo žalovanému preukázať existenciu dôvodov, ktoré by viedli k vylúčeniu jeho zodpovednosti
za vzniknutú škodu. Pri vyhodnotení dôkazov súd bral zreteľ na skutočnosť, že v danom prípade sa
jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 OZ, za ktorú sa považuje bez ohľadu na právnu formu

každá zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, kde za dodávateľa sa považuje osoba, ktorá
koná pri uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Na právne pomery účastníkov sa preto vzťahujú aj ustanovenia zák. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa ustálil, že nebol
zistený liberačný dôvod v zmysle § 421 Obč.zákonníka, ani spoluzavinenie poškodeného. Žalovaný ako
podnikateľský subjekt poskytujúci služby spotrebiteľom neviedol evidenciu preukazujúcu, že prijíma na

čistenie odevy už poškodené a že zákazník bol upozornený na nevhodnosť čistenia. Nesplnil si tak
preukázateľne ani svoju informačnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 11 zák. 250/07 Z.z. Pokiaľ ide
o spotrebiteľské zmluvy pre akékoľvek zmluvné dohody účastníkov konaní platí, že v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 OZ).
Súd prvého stupňa sa vyporiadal aj s tým, že nebolo potrebné opätovne vypočuť svedkyne a vykonať

konfrontáciu,pretožežalovanýzodpovedázavzniknutúškoduaakékoľveknové,čipriaznivejšietvrdenia
vo výpovediach svedkýň I. a I. sú motivované aj snahou vyhnúť sa sporom so zamestnávateľom. Ďalej
súd prvého stupňa vychádzal z okolností, že žalobca bol osobou oprávnenou na uplatňovanie nároku
na náhradu škody, za ktorý je zodpovedný žalovaný, preto súd priznal žalobcovi plnenie z titulu náhrady
škody vychádzajúc pri stanovení jej rozsahu z ust. § 442 Obč.zákonníka. Podľa súdu prvého stupňa

škodu v danom prípade predstavuje majetková ujma (zmenšenie majetku) na strane poškodeného, ku
ktorému došlo v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, bez ohľadu na jeho zavinenie. Vzhľadom
na to, že sa jednalo o ošatenie, ktoré žalobca plánoval krátko po vyčistení využiť na rodinnú svadbu
a po zničení obleku si musel preto zakúpiť nový oblek, nárok na náhradu škody súd ustáli vo výške,
ktorá zodpovedala hodnote nového obleku, na ktorý žalobca vynaložil 66,39 €. Uvedenú sumu je

preto možné považovať za primeranú povahe a účelu použitia uvedenej veci. V prevyšujúcom rozsahu
žalobu zamietol, keď vychádzal z toho, že žalobca uvádzal rôzne nadobúdacie ceny pôvodného obleku,
preto súd prvého stupňa určil cenu obleku zodpovedajúcu obvyklej hodnote obdobného spoločenského
ošatenia. Žalobcovi súd priznal tiež právo na náhradu vynaložených nákladov na čistenie obleku vo
výške 6 %. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 2 OZ a vyčíslil trovy žalobcu, ku

ktorým zaviazal žalovaného a to vychádzajúc z toho, že žalobca má právo na náhradu vynaložených
trov v rozsahu 32 %. Trovy konania spočívali v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu v hodnote 16,50,
z čoho pomerná časť zodpovedala sume 5,28 €.

Protitomutorozsudkupodalavčasodvolaniežalovaný,ktorýžiadalzmeniťnapadnutýrozsudokažalobu
zamietnuť. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že zo svedeckých výpovedí vyplýva, že žalobca

odovzdal žalovanému na čistenie textíliu, ktorá bola stará a použitá, horšej kvalitatívnej úrovne a
poškodená. Ďalej na to, že žalovaný prostredníctvom poverenej osoby upozornil žalobcu na skutočnosť,
že textília má vady a prípadným čistením môže dôjsť k ešte väčšiemu poškodeniu. Pokiaľ išlo o určenie
výšky škody, súd nevychádzal z ceny textílie v čase jej poškodenia, ale z ceny novej ceny. Z vyššie
uvedených dôvodov má žalovaný za to, že výška škody, tak ako bola stanovená súdom nemá oporu v

hmotnoprávnych predpisoch a vychádza len zo subjektívnych pocitov žalobcu.

Žalobca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a žiadal náhradu trov odvolacieho
konania. Trovy však nevyčíslil. Vo vyjadrení poukázal na to, že textília nebola len poškodená, ale aj
zničená do takej miery, že nemohla byť použitá na účel, na aký sa bežne používala a na čo bola určená,
preto bol žalobca nútený zakúpiť si nový oblek vo veľmi krátkom časovom období na sviatočnú udalosť,

za účelom ktorej dával pôvodný oblek vyčistiť, preto považoval aj určenú výšku škody za primeranú,
pretože pôvodný oblek, ktorý bol zverený na čistenie žalovanému mal hodnotu podľa žalobcu 100 €.Odvolací súd podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým
bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania a zistil, že neboli dôvody ani pre zmenu ani pre
zrušenie rozhodnutia v tejto časti.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie
len dodáva, že súd prvého stupňa sa správne vyporiadal so skutočnosťou, že žalovaní nepreukázali
poškodenie veci pred opravou, pretože poznámka o poškodení saka sa nachádzala len na štítku, ktorý

bol u žalovaného a nie aj na potvrdení o prevzatí veci u žalobcu a v takom prípade žalovaný skutočne
objektívne zodpovedá podľa § 652 OZ ako zhotoviteľ objednávateľovi za poškodenie veci. V prípade,
že žalovaný zistil poškodenie veci pred čistením, mal odmietnuť prípadné čistenie s poukazom na
skutočnosť, že nepreberá takéto riziko. Keďže tak žalovaný neurobil, objektívne zodpovedá za vzniknutú
škodu, pretože nepreukázal, že takúto škodu nespôsobil.

Pokiaľ ide o výšku škody, touto sa odvolací súd nezaoberal, pretože námietku výšky škody nevzniesol
žalovaný v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, aj keď bol na pojednávaní, na ktorom bol
vyhlásený rozsudok poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Za tohto stavu podľa § 205a O.s.p. vznesené
skutočnosti neboli odvolacími dôvodmi, pretože účastník konania ich mohol označiť a aj dôkazy predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Súd prvého stupňa správne vyčíslil aj trovy prvostupňového konania, keď vychádzal z ust. § 142 ods.
2 O.s.p. a zistil pomernú výšku úspechu žalobcu, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal vychádzajúc z ust. § 151
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu náhradu trov

konania neprizná a v takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi, v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.