Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 13, 2011

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18Cb/115/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710203941

Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov
senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: Agrostroj akciová
spoločnosť Michalovce, so sídlom Hviezdoslavova 17, Michalovce, IČO: 36 191 957, zastúpeného JUDr.

Jozefom Chudom, advokátom, Špitálska 6, Michalovce, proti žalovanému: ILaS COMPANY s.r.o., so
sídlom Námestie Osloboditeľov 23/951, Michalovce, IČO: 36 462 012, o zaplatenie istiny 5.760,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.2.2011
č.k. 18Cb/115/2010-59 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 178,38 eur na účet právneho
zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.760,-
eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 5.3.2010 do zaplatenia a trov konania 1.065,65 eur na účet
právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie zastavil do výšky istiny 1.000,- eur a v časti požadovaného úroku z omeškania 9% ročne z
istiny 5.760,- eur od 13.2.2010 do 4.3.2010.

Vrátil žalobcovi súdny poplatok za návrh 53,37 eur.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 25.3.2010 uplatnil proti

žalovanému právo na zaplatenie peňažnej sumy 5.760,- eur s 9% úrokom z omeškania ročne od
13.2.2010 do zaplatenia, titulom doplatenia ceny za vykonanú opravu vozidla.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepredložil dôkaz o tom, že práce boli
vykonané.

Žalobca zobral žalobu späť pred začatím pojednávania do výšky istiny 1.000,- eur z dôvodu, že táto
časť istiny bola zaplatená žalovaným dňa 23.4.2010 a 7.4.2010 (č.l.23) po podaní žaloby. Taktiež zobral
žalobu späť v časti požadovaného úroku z omeškania 9% z istiny 5.760,- eur od 13.2.2010 do 4.3.2010.Súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s ustanovením § 96 ods. 1,3 O.s.p. (výrok II. rozsudku).

Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s faktúrou č. 10200006 zo dňa 2.2.2010 s výdavkovým a
príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 4.2.2010 o úhrade sumy 1.689,- eur (č.l. 28) ako aj s ďalším

obsahom spisu, zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca fakturoval žalovanému vykonanú opravu vozidla faktúrou č. 10200006 zo dňa 2.2.2010 v sume
8.449,- eur /254.234,57 Sk/ (čl. 12-13).

Žalobca uviedol, že faktúru zaplatenie ktorej sa domáha zaslal žalovanému 3.2.2010, o čom predložil
súdu poštový podací hárok (č.l.48). Vozidlo žalobca prevzal do opravy 28.10.2009, o čom predložil
protokol o prevzatí vozidla z uvedeného dňa (č.l. 45). Žalobca previedol odhad ceny opravy, kalkuláciu

na čiastku 7.100,- eur bez DPH a s DPH 8.449,- eur (č.l. 46-47). Uvedenú kalkulovanú cenu zaslal
žalovanému e-mailovou správou dňa 20.11.2009 (č.l.51). Žalobca v podaní zo dňa 11.10.2010 (č.l.44)
uviedol, že žalovaný zaplatil časť fakturovanej sumy, konkrétne dňa 4.2.2010 uhradil priamo do pokladne
žalobcu čiastku 1.689,- eur, o čom predložil výdavkový pokladničný doklad a príjmový pokladničný
doklad (č.l. 28). Ďalej žalovaný uhradil čiastku 1.000,- eur dňa 24.2.2010 (č.l. 27) čiastku 500,- eur,

dňa 7.4.2010 (č.l. 26) a dňa 23.4.2010 čiastku 500,- eur (č.l. 25). Pri každej úhrade, výpisu z účtu
žalobcu je uvedený ako variabilný symbol faktúra č. 10200006. Žalobca na pojednávaní 16.2.2011
uviedol, že aj keď nemá k dispozícii doklad o prevzatí vozidla žalovaným, ktorá oprava bola vykonaná
4.2.2010, žalovaný toto vozidlo prevzal 4.2.2010, dôkazom čoho je úhrada sumy 1.689,- eur uvedeného
dňa, čo bolo predpokladom toho, aby mu vozidlo mohlo byť vydané. Samotná oprava vozidla nikdy

nebola reklamovaná, teda žalovaný neuplatnil žiadnu reklamáciu vady vykonanej opravy a neuplatnil
žiadny nárok z titulu zodpovednosti za vady. Podľa názoru žalobcu nárok je opodstatnený aj v súlade s
ustanovením § 407 Obchodného zákonníka, ktorým žalovaný uznal nárok, keďže tento čiastočne plnil
žalobcovi.

Podľa názoru súdu v danom prípade došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, opravy vozidla IVECO, ev.č.

VT573 DC konkludentným spôsobom tým, že žalovaný 4.2.2010 zaplatil časť fakturovanej sumy 1.689,-
eur v hotovosti do pokladne žalobcu (č.l.28).

Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého s prihliadnutím na obsah návrhu na
uzavretie zmluvy, alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na
zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom

vykonaním určitého úkonu /napr. odoslaním tovaru, alebo zaplatením kúpnej ceny/ bez upovedomenia
navrhovateľa.

V súlade s týmto ustanovením došlo k uzavretiu zmluvy o dielo s tým, že žalovaný zaplatil časť kúpnej
ceny 4.2.2010.

Súd mal za preukázané, že dielo, oprava bola vykonaná najneskôr 4.2.2010, kedy žalovaný zaplatil časť

ceny za dielo a v doklade uviedol faktúru, ktorou žalobca fakturoval cenu za dielo.

Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok má toto plnenie účinky
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnenie dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Žalobca preukázal príjmovými dokladmi a výpismi z účtu, že žalovaný zaplatil časť ceny za dielo sumu
3.689,- eur dňa 4.2.2010 1.689,- eur, dňa 26.2.2010 čiastku 1.000,- eur, dňa 7.4.2010 čiastku 500,- eur

a dňa 23.4.2010 čiastku 500,- eur (č.l. 25-28). Keďže pri uvedených úhradách je všade uvedený ako
variabilný symbol č. faktúry 10200006 možno z toho usudzovať, že žalovaný uznal nárok žalobcu aj
pokiaľ sa týka zvyšku záväzku v súlade s vyššie citovaným ustanovením Obchodného zákonníka.Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania premlčaná.

Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne
úkony uvedené v § 407 ods. 2,3 Obchodného zákonníka.

Uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval.
Dlžníkmôžetentopredpokladvyvrátiť,lenakpreukáže,opak,tedaneexistenciuzáväzkuvčaseuznania.
Dôsledkom vyvrátiteľnosti tejto domnienky je to, že dlžník má aj naďalej možnosť dokázať, že uznaný
záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti neexistoval, či už preto, že nikdy nevznikol,

alebo preto, lebo ešte pred jeho uznaním zanikol.

Podľa § 133 O.s.p., skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Z citovaných ustanovení je zrejme, že je na dlžníkovi, aby po uznaní určitého záväzku preukázal, že
ním uznaný záväzok neexistuje.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, iba všeobecné tvrdenia, že žalobca nepredložil
doklad o tom, že práce boli skutočne vykonané. Bez toho, aby predložil nejaký dôkaz o tom, že práce
neboli vykonané berúc do úvah tú skutočnosť, že časť ceny za dielo riadne zaplatil.

Podľanázorusúdu,ibavšeobecnétvrdenie,určitépochybnostiotom,žeuznanýzáväzokvčaseuznania
trval, nemožno považovať za preukázanie opaku v zmysle vyššie citovaného ustanovenia O.s.p.. V

danom prípade súd musí vychádzať z toho, že skutočnosti uvedené žalobcom sú preukázané, keďže v
konaní nebola vyvrátená domnienka existencie uznaného záväzku zo strany žalovaného.

Z vyššie uvedených dôvodov súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanú istinu 4.760,- eur.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného do 15.1.2009, podľa ktorého, ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy

úroky z omeškania určené v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Keďže v danom prípade úroky neboli dohodnuté v zmluve je potrebné vychádzať z predpisov

občianskeho práva, konkrétne z § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinné od 1.1.2009, podľa
ktorého výška úrokov z omeškania je o 8% percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Keďže základná úroková sadzba
ku dňu 5.3.2010 bola o 1%, súd priznal žalobcovi 9% úrok z omeškania tak ako to požaduje žalobca.
Pokiaľ sa týka splatnosti úroku z omeškania, súd považoval uplatnenie úroku od 5.3.2010 v súlade

s ustanovením § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak deň alebo lehota na splnenie
záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30-tich dní od b/
odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý. Keďže žalovaný prevzal dielo
najneskôr 4.2.2010 požadovaný úrok od 5.3.2010 zodpovedá tomuto ustanoveniu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1. O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.Odvolanie odôvodnil tým, že dňa 14.1.2011 osoba oprávnená na preberanie poštových zásielok
žalovaného prevzala zásielku Okresného súdu Michalovce, ktorej obsahom bolo predvolanie na
pojednávanie v hore uvedenej veci na deň 16.2.2011. Keďže administratívna činnosť žalovaného

je vykonávaná na Herľanskej ulici č. 547 vo Vranove nad Topľou, má žalovaný zabezpečené
prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. doposielanie zásielok na ulicu Herľanskú 547 vo Vranove nad
Topľou v tých prípadoch, ak je zásielka adresovaná na adresu sídla žalovaného, čo je Námestie
osloboditeľov 23/951, Michalovce.

Keďže konatelia žalovaného ako štatutárni zástupcovia žalovaného sa v nepravidelných intervaloch
dostavia do Vranova nad Topľou na ul. Herľanskú č. 547 za účelom oboznámenia sa a prevzatia

došlýchpoštovýchzásielok.Konateliaspoločnostiriadiaprevádzkyžalovaného,ktorésúprevádzkované
v Prešovskom a Košickom samosprávnom kraji. Konateľka žalovaného p. Gešperíková si prevzala
doručenú zásielku Okresného súdu Michalovce koncom mesiaca januára 2011.

Konatelia sa mali zúčastniť obchodných rokovaní u výrobcu pekárskych technológii v Českej republike
podľa pôvodnej dohody s českým obchodným partnerom v dňoch 9. až 11. februára 2011. Následne

však z objektívnych dôvodov český obchodný partner oznámil konateľovi žalovaného p. Kochmanovi,
aby preložili dohodnutú pracovnú cestu na dni od 16.2.2011 do 18.2.2011. Konateľ žalovaného
požiadavku českého obchodného partnera akceptoval a následne zaslal dňa 15.2.2011 poštou a faxom
ospravedlnenie na súd, v ktorom uviedol, že z dôvodu dlhodobo dohodnutej služobnej cesty oboch
konateľov ospravedlňuje neúčasť žalovaného na pojednávaní a zároveň požiadal súd o odročenie

pojednávania.

Vzhľadom na to, že v tomto súdnom spore sa nejedná o mimoriadne zložitú vec, nepovažovali konatelia
za potrebné zvoliť si zástupcu pre toto súdne konanie, pretože chceli sa osobne zúčastniť pojednávania,
kde by podali svoje stanoviská a vyjadrenia pred súdom ústne do zápisnice.

Žalovaný je toho názoru, že neboli splnené podmienky, aby súd rozhodol vo veci na prvom a jedinom

vytýčenom pojednávaní, na ktorom sa odporca nemohol zúčastniť, svoju neúčasť riadne ospravedlnil a
požiadal súd o odročenie pojednávania.

Žalovaný je toho názoru, že vzhľadom k tomu, že súd rozhodol na jedinom vytýčenom pojednávaní bez
účasti žalovaného, bola týmto postupom súdu odňatá možnosť žalovanému ako účastníkovi konania
konať pred súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného k náhrade trov konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je

dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozsudku.

Zásadnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozsudku je to, či postupom súdu bola
žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký zásadný procesný
postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom
súdnom konaní za účelom obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov.

Odvolanie žalovaného je založené na tom, že neboli dodržané procesné podmienky, a to že
prvostupňový súd neakceptoval ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávaní.

Prvostupňový súd v tomto prípade správne neakceptoval ospravedlnenie žalovaného na pojednávaní,
ak pojednával v jeho neprítomnosti. Tento postup nemožno súdu prvého stupňa vytýkať. Keď sa už súdu
vytýka, že porušil procesné práva žalovaného, je treba uviesť, ako tým boli dotknuté aj vecné práva,
a ak by tu boli vážne dôvody a práva porušené, odvolací súd by postupoval tak, aby došlo k náprave

prípadných chýb.

Vychádzať je potrebné aj z ustanovenia § 212 ods. 3 O.s.p., pričom postup prvostupňového súdu nemal
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Neoddeliteľnou súčasťou práva účastníka konania na spravodlivý proces je jeho povinnosť súčinnosti so
súdom tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, pretože § 101 ods. 2 O.s.p. ukladá

súdu povinnosť pokračovať v konaní aj keď účastníci konania sú nečinní.

Dlhodobo dohodnutú služobnú cestu, ktorou žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, nie je totiž
možné považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.

Žalovaný mal možnosť v konaní pre súdom uplatniť všetky práva, ktoré mu procesný predpis dáva.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 16.2.2011. Žalovaný prevzal predvolanie na

pojednávanie 14.1.2011 a deň pred pojednávaním 15.2.2011 doručil súdu faxovú správu, v ktorej
svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu, že štatutárni zástupcovia žalovaného sa zúčastnia dlhodobo
naplánovanej služobnej cesty, z tohto dôvodu navrhoval pojednávanie odročiť.

Žalobca pred začatím pojednávania 16.2.2011 nesúhlasil s odročením pojednávania z vyššie uvedených
dôvodov, považoval toto ospravedlnenie, iba za účelové v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci.

Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené v značnom časovom predstihu, a preto
vzhľadom na dlhodobo plánovanú služobnú cestu, mal dostatok času zabezpečiť účasť žalovaného na
pojednávaní. Aj vzhľadom na celkový obsah odvolania, odvolací súd považuje podané odvolanie len za
účelove v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci samej.

Z horeuvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219

O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho
konania 178,38 eur pozostávajúce z odmeny za zastupovanie žalobcu v odvolacom konaní advokátom

podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., t.j. za jeden úkon právnej pomoci á 170,97 eur - vyjadrenie k odvolaniu,
1x režijný paušál á 7,41 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.