Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2011

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/202/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109224501
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Štefan Huljak

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu Štefana Huljaka a členov

JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Ferdinanda Zimmermanna v právnej veci žalobcov: v 1. rade A. T.,
narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX N. N., Z. XX, v 2. rade O.. S. N., narodený XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX D., J. S. 9, žalobca v 2. rade zastúpený žalobcom v 1. rade ako splnomocneným zástupcom,
proti žalovanej: Z. republika, za ktorú koná: O. spravodlivosti Z. republiky, XXX XX N., R. námestie XX,
o zaplatenie 27 419,24 eura s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalovanej zo dňa 01. 02. 2011 proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 17C/202/2009-64 zo dňa 17. 12. 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi v 1. rade 27

419,24 eura s 9% úrokmi z omeškania od 31. 10. 2006 do zaplatenia, mení tak, že žalobu zamieta; vo
zvyšku zostáva rozsudok okresného súd nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobám žalobcov vyhovel ohľadom časti žaloby žalobcu v 1. rade,
vo zvyšku ich zamietol. Časti žaloby žalobcu v 1. rade vyhovel preto, lebo mal za to, že Okresný súd
Banská Bystrica nerozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v zákonom ustanovenej
lehote 30 dní od doručenia návrhu, čím došlo z jeho strany k nesprávnemu úradnému postupu. Tým boli
splnené predpoklady na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 9 zákona číslo 514/2003 Z.z. Vo výroku,
ktorým uložil povinnosť na plnenie, okresný súd ale opomenul uviesť lehotu na plnenie. Rozsudok

neobsahuje ani odôvodnenie priznaných úrokov z omeškania.

Proti rozsudku podala odvolanie len žalovaná a žiadala žalobu zamietnuť aj v tej časti, v ktorej okresný
súd žalobe vyhovel. Trvá na tom, že súd prvého stupňa „nesprávne vyhodnotil existenciu nesprávneho
úradného postupu v podobe prieťahov v konaní pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia“;
návrh „neobsahoval zákonom požadované náležitosti tým, že (navrhovateľ) neuviedol, čoho sa mieni
domáhať vo veci samej“; nekonkretizoval „obmedzenia nakladania s nehnuteľnosťou tak, aby bol
(petit) vykonateľný“; postup súd nemožno „považovať za nesprávny úradný postup“. Žalobca v 1.

rade „nepreukázal vznik škody“; neinicioval „začatie exekučného konania pre vymoženie pohľadávky“;
okresný súd „nesprávne priznal žalobcovi v 1. rade úroky z omeškania“.

Žalobca v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal rozsudok okresného v napadnutej časti
potvrdiť. Z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplývalo, čoho sa navrhovateľ mieni
domáhať vo veci samej; osobné a majetkové pomery žalovaných „sú zlé“; riadne bolo zdôvodnené
„nebezpečenstvo hrozby“; pri „nehnuteľnostiach nie je možné požadovať iba čiastkové opatrenia“,
preto správne sa žiadal „zákaz nakladať s nehnuteľnosťou“; výzva na doplnenie návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia „bola nedôvodná“.V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods.
1 OSP a podľa ustanovenia § 220 OSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil z týchto
dôvodov.

V súdenej veci okresný súd uložil žalovanej napadnutým rozsudkom peňažné plnenie v prospech
žalobcu v 1. rade. Správne mal preto uložiť lehotu, v ktorej treba povinnosť splniť (§ 160 ods. 1 OSP),
čo ale opomenul. Tým by sa stal rozsudok nevykonateľným, keby aj bol inak vecne správny (§ 161 ods.
1 OSP). Pretože žalobca v 1. rade nepodal proti rozsudku odvolanie a ani nenavrhol ho do pätnástich
dní od doručenia doplniť (§ 166 ods. 1 OSP), toto pochybenie nemôže ísť na ťarchu žalovanej.

Odvolací súd ale na základe totožného skutkového stavu ako ho zistil okresný súd (§ 153 ods. 1 OSP),
nepovažuje jeho právne posúdenie za správne. Informoval o tom strany sporu výzvou číslo konania
13Co/62/2011-104 zo dňa 31. 03. 2011. Vo výzve uviedol, že návrh O. na nariadenie predbežného
opatrenia podaný na okresnom súde dňa 02. 11. 2006 aj s prílohami (číslo listu 1-19 spisu značky
19C/194/2006) pred začatím konania vo veci samej (žaloba vo veci samej bola podaná na Okresnom
súde Banská Bystrica až dňa 13. 12. 2007 a vec dostala spisovú značku 14C/379/2008) neobsahoval

jednak konkrétne vymedzenie „zákazu nakladania s dedičstvom, nehnuteľnosťou, trojizbovým bytom“,
ale tiež sa v ňom neuvádza petit žaloby (čoho a voči komu sa chce domáhať vo veci samej).
Správne preto okresný súd uznesením číslo konania XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX vyzval
navrhovateľa,abyuviedol,okreminého,„čohosamienitedomáhaťnávrhomvovecisamej“.Navrhovateľ
návrh na nariadenie predbežného opatrenia nikdy takto nedoplnil, hoci sa k nemu vyjadroval dňa 06.

11. 2006, dňa 07. 12. 2006, dňa 26. 01. 2007, dňa 11. 07. 2007, dňa 31. 07. 2007, dňa 07. 08. 2007, až
ho dňa 06. 12. 2007 vzal späť a súd konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastavil.
Zákon pritom prikazuje, že z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia „musí byť zrejmé, čoho sa
mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej“ (§ 75 ods. 2 druhá veta OSP), lebo súd je povinný
uložiť navrhovateľovi lehotu, v ktorej takúto žalobu musí podať (§ 76 ods. 3 OSP), aby mohol zistiť, či

predbežné opatrenie nezaniklo, lebo žaloba nebola podaná vôbec alebo v určenej lehote (§ 77 ods. 1
písm. a/ OSP). Treba tiež dodať, že petit žaloby (návrhu na začatie konania vo veci samej) nemôže za
žalobcu v sporovom konaní naformulovať súd (tento ju môže len jazykovo a štylisticky upraviť, nesmie
zmeniť jej obsah), ide o nezastupiteľnú povinnosť žalobcu.

Ak potom zákon hovorí (v ustanovení § 75 ods. 4 OSP), že 30 dňová lehota, v ktorej musí súd rozhodnúť

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, sa počíta len „od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti“
podľa ustanovenia § 75 ods. 2 OSP, nemožno mať za to, že okresný súd vo veci spisovej značky XXC/
XXX/XXXX nerozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia včas. Preto nedošlo z jeho strany
k nesprávnemu úradnému postupu a teda ani k vzniku zodpovednosti štátu za tvrdenú škodu v žalobe
žalobcovi v 1. rade.

Na výzvu súdu reagoval žalobca v 1. rade (číslo listu 108-110 spisu) tak, že právne posúdenie veci
odvolacím súdom „je nesprávne a nezákonné“. Ak mal okresný súd za to, že návrh na nariadenie
predbežnéhoopatreniajeneúplný(akotovyplývazuzneseniačíslokonaniaXXC/XXX/XXXX-XX zodňa
XX. XX. XXXX), mal návrh odmietnuť s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 2 OSP, nie ho uznesením
číslo konania 19C/194/2006-29 zo dňa 05. 01. 2007 zamietnuť. Z návrhu bolo „jasné to, čoho sa

navrhovateľ mieni vo veci samej domáhať“. Má za to, že zákon „nevyžaduje uvedenie petitu“, tento „bol
vykonateľný a nemal vady“.

Odvolací súd ani po vyjadrení žalobcu v 1. rade nepovažuje rozsudok okresného súdu o tom, že vo veci
spisovejznačkyXXC/XXX/XXXX.došloknesprávnemuúradnémupostupu,zasprávny.Prirozhodovaní
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a návrh bol

dôvodne zamietnutý. Je pravdou, že návrh bol neúplný, preto správne okresný súd postupom podľa
ustanovenia § 43 ods. 1 OSP sa pokúsil odstrániť tento nedostatok. To, že navrhovateľ neodstránil
neúplnosť návrhu, ale nebránilo súdu pokračovať v konaní o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia (§ 43 ods. 2 OSP) a dôvodne ho následne zamietnuť ako neopodstatnený. Na odstránenie vád
vyzval okresný súd navrhovateľa včas, v 30 dňovej lehote, k odstráneniu vád nedošlo, preto nemožno

mať za to, že zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu omeškaním rozhodnúť
o návrhu v ustanovenej lehote. Odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil a
žalobuzamietol.Nerozhodovalotrováchkonania,leboúspešnážalovanánenavrhlapriznaťichnáhradu,
neúspešnému žalobcovi v 1. rade právo na náhradu trov nevzniklo.Pokiaľ žalobca v 1. rade tvrdí, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaný pred začatím
konania vo veci samej „nevyžaduje uvedenie petitu“, ide v prípade konania, ktoré môže začať len
žalobou, o nesprávny názor. Petit sporového konania môže určiť len žalobca, nie súd či iný subjekt,

nikdy ho nemôže sformulovať súd na základe „opisu toho, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom
vo veci samej“.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.