Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2011

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/704/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2606215050
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom
Štefánikova 718, Senica, zastúpeného JUDr. Miroslavom Mečířom, advokátom, so sídlom Mudrochova
1356/27, Senica, proti odporcovi: D., o zaplatenie 345,31 eur (10.403,-Sk) s príslušenstvom, na
odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 22. septembra 2009 č.k. 5C
704/08-37 a na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 22. septembra 2009

č.k. 5C 704/08-40, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a
c i a na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 22. septembra č.k. 5C 704/08-40 z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu
345,31 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eur
za každý i začatý deň omeškania od 01.01.2007 do zaplatenia a zaplatiť navrhovateľovi trovy konania
v sume 93,08 eur na účet právneho zástupcu. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodol tak podľa §
671 ods. 1 a § 696 ods. 1 Obč. zák., keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporca ako

nájomca 2-izbového družstevného bytu č. X vo V., bol povinný platiť navrhovateľovi mesačné úhrady za
služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu, pričom bola stanovená výška mesačného predpisu v
sume2.619,-Skzaobdobieod01.01.2006do31.03.2006avsume3.194,-Skzaobdobieod01.04.2006
do 30.10.2006. Podľa ročného vyúčtovania vypracovaného navrhovateľom, ktoré bolo prepracované na
základe žiadosti ďalších nájomcov bytov, odporcovi vznikol nedoplatok ako rozdiel medzi uhradenou
čiastkou mesačných zálohových platieb za užívanie jeho bytu a skutočnými nákladmi zistenými za

obdobie od 01.01.2006 do 31.08.2006, v sume 10.403,-Sk, t.j. 345,31 eur, ktorý nedoplatok odporca
odmietol uhradiť s odôvodnením, že mu navrhovateľ do bytu nedodával teplo, a preto táto položka je
voči nemu nesprávne vyúčtovaná a uviedol, že aj písomne oznámil navrhovateľovi, že dodávku tepla do
svojho bytu nechce. S poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 vety prvej Obč. zák. priznal navrhovateľovi
poplatok z omeškania, výšku ktorého stanovil podľa § 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak, že poplatok
z omeškania je za každý deň omeškania 2,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eur za každý

začatý mesiac omeškania. Ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ si uplatnil
omeškanie vo výške 4.198,-Sk, pričom neuviedol za aké obdobie a v akej výške si poplatok z omeškania
uplatňuje a preto v tejto časti posúdil uplatnený nárok navrhovateľa ako nepreukázaný a nedôvodný a
v tejto časti návrh zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1
O.s.p. a úspechom navrhovateľa v konaní.

Proti tomuto rozsudku, v časti, v ktorej bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie odporca, žiadal v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť naďalšie konanie. V odôvodnení odvolania uviedol, že pojednávanie v predmetnej veci prebehlo spolu s
konaním vedeným pod sp. zn. 5C 577/08, pričom nebolo uvedené súdom o ktorej veci sa pojednáva a
bolo vyhlásené jedno uznesenie a jeden rozsudok, avšak v písomnej forme boli vydané dve uznesenia

a dva rozsudky, a to ku každému z týchto konaní. Namietal, že spolu s predvolaním mu boli zaslané aj
písomné podklady ku konaniu, ale tieto boli nečitateľné, vzhľadom na to na pojednávaní uviedol, že k
predmetu konania sa nevie vyjadriť a žiadal o zabezpečenie riadnych čitateľných podkladov. Súd však
na jeho požiadavku nereagoval, pokračoval v konaní, čím boli porušené jeho práva.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti pre vadu konania a pre nedostatok dôvodov nemožno považovať za vecne správny.

Inou vadou konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a) až g) O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdnom konaní. Iná
vadakonaniajeprávnerelevantná,akmalazanásledokvecnúnesprávnosťrozhodnutia.Natakútovadu
konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada aj keď nebola výslovne v odvolaní namietaná

(§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Konanie sa začína na návrh, ktorý je procesným úkonom a ktorým sa obracia navrhovateľ na súd, aby
o jeho veci autoritatívne rozhodol. Návrh má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods. 3 O.s.p.
obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p..

Základnou náležitosťou návrhu je tzv. žalobný nárok, ktorým navrhovateľ stanovuje predmet konania a
týmajrozsahsúdnejochrany;žalobnýnárokjevymedzenýžalobnýmpetitomaskutkovýmodôvodnením
žaloby.

Žalobný petit (údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha) musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný tak, aby
súd jednoznačne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Súd je totiž v občianskom súdnom konaní, ktoré je
ovládané dispozičnou zásadou, viazaný návrhom, a teda nesmie účastníkom priznať iné práva a uložiť
im iné povinnosti, než aké sú navrhované, musí žalobný petit svojim rozhodnutím úplne vyčerpať a
nesmie ho prekročiť, s výnimkou prípadov ustanovených v § 153 ods. 2 O.s.p..

Z ustanovenia § 95 ods. 1 a 2 O.s.p. vyplýva, že navrhovateľ môže v priebehu konania meniť návrh na
začatie konania, a to so súhlasom súdu, pričom zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do
vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu
návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Z obsahu súdneho spisu v danom prípade odvolací súd zistil, že návrhom na začatie konania doručeným
súdu dňa 15.12.2006 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny 10.403,-Sk a poplatku
z omeškania 4.198,- Sk. Na pojednávaní dňa 22.09.2009 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že
žiada priznať istinu spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile denne zo žalovanej istiny

od 01.01.2007 do zaplatenia. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ v priebehu konania navrhol
zmenu petitu návrhu na začatie konania, keď v pôvodnom návrhu tento nárok na zaplatenie poplatku z
omeškania vo výške 2,5 promile denne zo žalovanej istiny od 01.01.2007 do zaplatenia neuplatnil, avšak
súd prvého stupňa sa s touto zmenou návrhu, resp. rozšírením návrhu nezaoberal, o tejto nerozhodol v
súlade s ust. § 95 ods. 1 a 2 O.s.p. a napriek tomu tento nárok navrhovateľovi napadnutým rozsudkom

priznal. Týmto postupom zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
keď svojim rozhodnutím prekročil petit návrhu a priznal navrhovateľovi aj nárok, ktorý nebol predmetom
konania, keďže súd o jeho pripustení nerozhodol.

O inú vadu konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. ide aj vtedy, ak súd v procese dokazovania

nevykoná dokazovanie v súlade so zákonom a spôsobom upraveným v zákone alebo ak je rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v dôsledku absencie náležitostí podľa § 157 ods. 2 O.s.p..Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné pre
rozhodnutie vo veci, a preto v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje o tom, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná, keď nie je potrebné vykonávať dôkazy nadbytočné, dôkazy ktoré nie

sú významné, či dôkazy, ktoré nie sú spôsobilé preukázať účastníkom tvrdené skutočnosti. Zákon v
citovanom ustanovení umožňuje súdu vykonať aj iné ako účastníkmi navrhnuté dôkazy, v prípade, ak je
ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Vykonané dôkazy súd hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti, a to podľa svojej úvahy, každý

jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach a prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Citované ustanovenie vymedzuje obligatórne náležitosti odôvodnenia rozsudku, ktoré má svoj
význam z hľadiska kontroly správnosti rozhodnutia a postupu súdu pri jeho vydávaní, resp. z

hľadiska preskúmateľnosti zákonnosti, opodstatnenosti a spravodlivosti jeho výroku, ktorý musí
zodpovedať právnemu posúdeniu skutkových zistení nadobudnutých na základe vyhodnotenia
výsledkov vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia rozsudku musí predovšetkým vyplývať, čoho sa
navrhovateľ domáhal svojim žalobným návrhom, na základe akých rozhodujúcich skutočností a z akých
dôvodov, v čom spočívala obrana a námietky odporcu, aké dôkazy boli vo veci vykonané, resp. prečo

neboli vykonané ďalšie navrhované dôkazy, akými úvahami sa súd spravoval pri ich hodnotení, a
teda ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, k akým skutkovým zisteniam na tomto
základe dospel, podľa akých ustanovení právnych predpisov zistený skutkový stav posúdil a v konečnom
dôsledku je potrebné, aby súd vyložil, na základe akých úvah a k akým právnym záverom dospel.
Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť jasným,
zrozumiteľným a presvedčivým podkladom pre zistenie opodstatnenosti výroku súdneho rozhodnutia.
Iba uvedenie všeobecných téz, či abstraktných myšlienok nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia.
Povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať spôsobom uloženým v § 157 ods. 2 O.s.p. je súčasťou
práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a

presvedčenie účastníkov konania, že súd sa ich vecou dostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých
nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností v záujme zabezpečenia efektívnej ochrany porušených,
či ohrozených práv a oprávnených záujmov (§ 1 O.s.p.). Porušenie práva účastníka konania na
riadne odôvodnenie rozsudku znamená upretie jeho práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom a súčasne mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti

nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia
dostatočne jeho výrok nevyplýva, teda nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre tento
výrok, odvolací súd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší, hoci by sa aj výrok ukázal správny pri
náležitomodôvodnení,neprináležítotižodvolaciemusúdusvojimrozhodnutímodôvodnenierozhodnutia
prvostupňového súdu nahrádzať.

Súd prvého stupňa v danom prípade v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vykonal
dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu a oboznámil sa s dokladmi
navrhovateľa o výške žalovaného nedoplatku, avšak neuviedol, ktoré konkrétne listinné dôkazy na
preukázanie výšky žalovaného nedoplatku vykonal, ďalej neuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov spravoval, ako jednotlivé dôkazy vyhodnotil samostatne a vo vzájomných súvislostiach z
hľadiska ich významu pre podstatu veci, ich hodnovernosti a pravdivosti, teda aké skutočnosti mal na
základe akých dôkazov preukázané a ako sa následne výsledky hodnotenia premietli do skutkových
záverov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých úvah dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa na zaplatenie nedoplatku odporcu na nájom za obdobie od 01.01.2006 do

31.08.2006 v sume 345,31 eur (10.403,-Sk) je dôvodný. Z odôvodnenia vyplýva, že súd prvého stupňa
vychádzal z ročného vyúčtovania vypracovaného navrhovateľom, ktoré bolo na základe žiadosti ďalších
nájomcov predmetného bytového objektu prepracované, avšak neuviedol aké údaje boli v predmetnom
ročnom vyúčtovaní uvedené; v odôvodnení ďalej konštatoval, že odporcovi vznikol nedoplatok akorozdiel medzi uhradenou čiastkou mesačných záloh platených za užívanie jeho bytu a skutočnými
nákladmi zistenými za obdobie od 01.01.2006 do 31.08.2006, avšak nie je zrejmé, akú sumu tieto
skutočné náklady za uvedené obdobie predstavovali, pričom odôvodnenie rozsudku v tejto časti je v

rozpore s tou časťou odôvodnenia rozhodnutia, v ktorej poukázal na výšku mesačných predpisov úhrad
za užívanie bytu a sumou, ktorú odporca zaplatil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak nie je
zrejmé z akých údajov a súm pri určení výšky nedoplatku odporcu vychádzal. Absentuje aj vysporiadanie
sa s obranou odporcu a posúdenie skutočností ním uvedených.

Výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi poplatok z omeškania je neurčitý, keď
nie je z neho zrejmé, v akej výške má odporca tento poplatok zaplatiť a suma 0,83 eur za každý i začatý
deň je vo výroku rozsudku uvedená v rozpore s jeho odôvodnením, v ktorom uviedol túto sumu za každý
začatý mesiac omeškania.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd prvého stupňa ani nevykonal dokazovanie v dostatočnom

rozsahu, keď nevyžiadal od navrhovateľa nájomnú zmluvu uzavretú s odporcom, preukazujúcu
existenciu nájomného vzťahu odporcu k predmetnému bytu, ďalej predpisy mesačných úhrad a doklady
oichdoručeníodporcovianazákladetvrdeníodporcu,ženemázáujemododávkuteplaodnavrhovateľa
a navrhovateľ mu ani teplo nedodával, neskúmal, či má navrhovateľ vlastné kúrenie, resp. či predmetný
byt bol odpojený od dodávky tepla a pod.. Vzhľadom na to, že predmetom konania bol nedoplatok za

obdobie od 01.01.2006 do 31.08.2006, ktoré bolo aj predmetom následného vyúčtovania, bolo potrebné
tiež skúmať, ako bol predmetný nedoplatok zúčtovaný v ročnom vyúčtovaní.

Vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav súdom prvého stupňa nemožno považovať jeho
predčasné právne závery o opodstatnenosti návrhu navrhovateľa za správne, keď výrok rozhodnutia

nemá ani dostatočnú oporu v jeho odôvodnení, ktoré tak pre nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý a
presvedčivý podklad pre opodstatnenosť právnych záverov vyslovených v jeho výrokovej časti. Z tohto
pohľadu dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný,
keď pre nedostatok dôvodov nie je možné náležite preskúmať výrok jeho rozhodnutia z hľadiska
posúdenia jeho vecnej správnosti a vzhľadom na túto inú vadu konania, ktorá mala vplyv na vecnú

správnosť rozhodnutia, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1
písm. h) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p., v ktorom sa súd prvého
stupňa vysporiada so zmenou návrhu uplatnenou právnym zástupcom navrhovateľa na pojednávaní
dňa 22.09.2009, doplní dokazovanie vo vyššie naznačenom smere, najmä vyžiadaním uvedených
listinných dôkazov, a to nájomnej zmluvy, predpisov zálohových platieb spolu s dokladmi o ich doručení

odporcovi, doplní dokazovanie aj výsluchom odporcu na okolnosti dodávok tepla do jeho bytu; po
doplnení dokazovania znovu posúdi dôvodnosť návrhu navrhovateľa a svoje skutkové a právne závery
v odôvodnení svojho rozhodnutia patričným spôsobom rozvedie.

Napadnutým uznesením zo dňa 22.09.2009 č.k. 5C 704/08-40 súd prvého stupňa podľa § 138 ods.

2 O.s.p. odňal odporcovi so spätnou účinnosťou oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, priznané
mu uznesením súdu zo dňa 03.06.2009 a nevyhovel žiadosti odporcu o ustanovenie mu zástupcu z
radov advokátov. V odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na konanie vedené na Okresnom
súde Malacky pod sp. zn. 5C 149/2008, predmetom ktorého bola pohľadávka navrhovateľa z rovnakého
dôvodu za rok 2001 a v ktorom súd návrhu navrhovateľa vyhovel rozsudkom zo dňa 06.09.2007, proti

ktorému odporca podal odvolanie, a ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
20.05.2009 č.k. 15Co 247/2008. Uviedol, že odporca už z právoplatného rozhodnutia jednoznačne vie,
že jeho povinnosťou je platiť nájomné a služby spojené s nájmom bytu v stanovenej výške a nie podľa
vlastnej úvahy a vzhľadom na to považoval žiadosť odporcu na ustanovenie zástupcu z radov advokátov
za nedôvodnú, pretože v prípade odporcu sa jedná o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie

alebo bránenie práva a pokiaľ sa chce odporca v ďalšom období brániť rovnakým spôsobom dospel k
záveru, že je mu potrebné priznané oslobodenie od súdnych poplatkov odňať.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovej lehote podal odvolanie odporca, žiadal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Podľa jeho názoru nejde z jeho strany o svojvoľné a zrejme

bezúspešné bránenie práva a poukázal na to, že proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C
149/2008 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co 247/2008 podal návrh na
obnovu konania, pretože súd pre konanie nezaobstaral patričné dôkazové materiály, o ktorých on súd
upovedomil, a preto nemohlo byť v konaní vykonané potrebné dokazovanie.Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne.

Záver súdu prvého stupňa o svojvoľnom alebo zrejme bezúspešnom bránení páva odporcom odvolací
súd považoval za predčasný, keď tento nemožno vyvodzovať len zo skutočností, že v inom konaní,
predmetom ktorého bolo iné obdobie, bol odporca zaviazaný súdom na zaplatenie pohľadávky
navrhovateľa a rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený odvolacím súdom. Tento záver súdu

prvého stupňa je predčasný aj vzhľadom na to, že v prejednávanej veci nebol skutkový stav zistený v
dostatočnom rozsahu.

Splnenie zákonom stanovených podmienok pre odňatie priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov
podľa § 138 ods. 1,2 O.s.p., ako aj pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa § 30 O.s.p.
je potrebné posudzovať v danom prípade aj z hľadiska majetkových pomerov odporcu, keď v konaní

doposiaľ podľa názoru odvolacieho súdu neboli zistené také okolnosti, na základe ktorých by bolo
možné konštatovať, že by išlo zo strany odporcu o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné bránenie
práva. V prípade, ak prebieha viacero súdnych konaní medzi navrhovateľom a odporcom tak, ako
uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, zrejme treba zvážiť ustanovenie
zástupcu odporcovi, ak tento spĺňa zákonné podmienky týkajúce sa jeho majetkových pomerov, a to aj

vzhľadom na to, aby v prípade vedenia viacerých sporov mohol kvalifikovane využiť obranu v konaniach
s podobným skutkovým stavom, a to v záujme komplexného vyriešenia viacerých sporov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1
písm. h) a i) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p., v ktorom súd

prvého stupňa opätovne posúdi splnenie zákonom stanovených podmienok pre ustanovenie zástupcu
z radov advokátov odporcovi.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.đ.p. súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí o veci .

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.