Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 20, 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/191/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103898721
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Jarmily Čabaiovej vo veci žalobcov 1/ Milana Grondziho a 2/ Viery
Grondziovej, oboch trvale bytom Košice, Jazvečia 34, prechodne bytom Košice, Na Demetri 2,
zastúpených JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovaným 1/ Adamovi
Grondzimu a 2/ Gabriele Grondziovej, obom bytom Košice, Jazvečia 34, zastúpeným JUDr. Ing. Petrom
Holéczym, advokátom, Košice, Vojenská 5, Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o
odvolaní žalovaných proti rozsudku 19C 191/2003-223 z 1.3.2010 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvrdiac, že sú užívateľmi
nehnuteľností parc.č. 1045 ornej pôdy a rodinného domu súp. č. 2577/34 v rozsahu zakreslenom
pôvodnevgeometrickompláneGEOTOPKošiceč.170/02,parcelyč.805/1,zastavanejplochyovýmere
205 m2, dvora a domu, zapísaných na Správe katastra Košice I, na LV č. 2275, ktoré získali kúpou od
predchádzajúcej vlastníčky Alžbety Horváthovej, tety žalobcu v 1. rade na základe neperfektnej kúpnej
zmluvy z r. 1983, keď Alžbeta Horváthová kúpila parcelu č. 1045 spolu s ďalšími parcelami od pôvodných
pozemnoknižných vlastníčok Alžbety Hanušovskej, rod. Tresovej a Anny Takáčovej, rod. Fatulovej a to
na podklade pôvodnej ústnej kúpnej zmluvy niekedy z r. 1950 a neskoršej kúpnej zmluvy zo 14.3.1973,

uzavretej formou notárskej zápisnice, ktorá nebola zapísaná do katastra nehnuteľností.

O žalobe súd prvého stupňa už rozhodol predchádzajúcim rozsudkom 19C 191/2003-114 z 26.9.2006
tak, že žalobe vyhovel. Na základe odvolania žalovaných odvolací súd uznesením 5Co 464/2006-174
z 5.11.2008 pripustil späťvzatie žaloby o určení vlastníckeho práva k rodinnému domu č. súp. 2577/34,
nachádzajúcemu sa v katastrálnom území Ťahanovce, podľa geometrického plánu GEOTOP Košice,
č. 170/02 na parc.č. 805/1, v tejto časti rozsudok o určení vlastníckeho práva zrušil a konanie ohľadne
neho zastavil a v ostatnej časti rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, s

vysloveným právnym názorom, že geometrický plán č. 170/2002 vyhotovený firmou GEOTOP nie je
spôsobilý zápisu do katastra nehnuteľností.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní rozhodol o žalobe rozsudkom 19C 191/2003 - 223 z 1.3.2010, t.j.
teraz napadnutým rozsudkom tak, že určil, že parcela registra C KN č. 805/1, zastavaná plocha o výmere
205 m2, katastrálne územie Ťahanovce, okres Košice, zapísaná na liste vlastníctva č. 2359, Správakatastra Košice, tak, ako je vyznačená v geometrickom pláne č. 34/09 zo dňa 10.8.2009, overenom
Správou katastra Košice pod č. 1118/09, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov a žalovaných zaviazal zaplatiť žalobcom trovy konania na

účet ich právneho zástupcu vo výške 964,32 €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu žalobcovia
dali vyhotoviť nový geometrický plán a žiadali určiť, že parc.č. 805/1 o výmere 205 m2, katastrálne
územieŤahanovce,okresKošice,zapísanánaLVč.2359,zastavanáplochapatrídoichbezpodielového
spoluvlastníctva a to podľa geometrického plánu č. 34/09 z 10.8.2009. Z rozhodnutia Štátneho notárstva

v Košiciach v dedičskej veci po neb. Jánovi Hanušovskom, č.k. D 301/71-27 z 23.3.1971 zistil, že
poručiteľ bol okrem iného vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke k. ú. Ťahanovce
č. 425, parc. č. 1045 roľa o výmere 575 štvorcových siah v 6/12 -inách a dedičstvo nadobudla zákonná
dedička - manželka poručiteľa Alžbeta Hanušovská, rod. Tresová. Vzal do úvahy, že dňa 14.3.1973
bola formou notárskej zápisnice N 152/73, Nz 194/73 spísaná u štátneho notára kúpna zmluva, podľa
ktorej Alžbeta Hanušovská, rod. Tresová, nar. 2.1.1907, predala a Alžbeta Horváthová nar. 6.1.1919

kúpila vlastnícky podiel z nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke kat. úz. Ťahanovce č. 425,
parc.č. 1045 podľa geometrického plánu Strediska geodézie Košice - mesto z 20.11.1972, pričom
zo zmluvy vyplynulo, že kupujúcej je stav nehnuteľnosti známy, lebo na odkúpenom pozemku si
v r. 1962 z vlastných finančných prostriedkov postavila rodinný dom. Zistil, že podľa predloženého
dotazníka a čestného vyhlásenia z 18.4.1983 Alžbeta Horváthová previedla na nadobúdateľa Milana

Grondziho s manželkou Vierou nehnuteľnosť, č. parc. 1043/4, dom s dvorom podľa geometrického
plánu 762-03-0145-72, pozemok parc.č. 1043/4 za dohodnutú kúpnu cenu 15.000,- Sk. Vzal do úvahy,
že pôvodne ako žalované boli označené Angela Mrázová, rod. Hanušovská, Mária Borovská, rod.
Hanušovská a Mária Hanušovská, keď 20.11.2003 žalobcovia oznámili, že po podaní žaloby žalované
kúpnou zmluvou V- 2123/03 previedli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na Adama Grondziho

a Gabrielu Grondziovú a požiadali preto o pripustenie zámeny účastníkov na strane žalovaných. Z
výpovedížalovanýchv1.a2.rademuvyplynulo,žeodžalobcovriadneodkúpilinehnuteľnosťnazáklade
zmluvy o budúcej kúpnopredajnej zmluve a že dom nachádzajúci sa na predmetnom pozemku užívajú
od r. 1997. Z kúpnej zmluvy z 10.7.2003 mal za preukázané, že predávajúce Angela Mrázová, Mária
Borovská a Mária Hanušovská ako podielové spoluvlastníčky, každá v 1/3 -ine nehnuteľnosti parcelného

č. 1045, ornej pôdy o výmere 249 m2, k.ú. Ťahanovce predali do bezpodielového spoluvlastníctva
kupujúcim Adamovi Grondzimu a manželke Gabriele Grondziovej z uvedenej nehnuteľnosti diel 1 k
parc.č. 805/1-205 m2 a diel 2 k parc.č. 805/1 - 14 m2, spolu 219 m2 podľa geometrického plánu
č. 64/2003. Vychádzajúc z výpovedi účastníkov a toho, že jediným domom, ktorý bol postavený na
pôvodnej parc. č. 1045 k.ú. Ťahanovce je rodinný dom, ktorý v súčasnosti obývajú žalovaní, posúdil vec

právne podľa § 80 ods. 1 písm. c/ O.s.p., § 40 ods. 1, § 50 a ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1,3, §
136 ods. 1,2, § 116 ods. 1 a 2, § 872 ods. 4 a 6 OZ, ako aj § 397 ods. 1 a 2 OZ platného do 31.3.1983
a tiež § 872 prvá veta OZ účinného od 1.1.1992, ako aj § 70 ods. 1 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Mal za to, že Alžbeta Horváthová
kúpila ešte v r. 1952 na základe ústnej zmluvy nehnuteľnosť zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. 425,

parc. č. 1045, k.ú. Ťahanovce od predávajúcej Alžbety Hanušovskej, rod. Tresovej, keď kúpna zmluva
bola spísaná formou notárskej zápisnice N 152/73, Nz 194/73 u štátneho notára JUDr. Juraja Grigeľa a
podľa tejto predmetom zmluvy bola novovzniknutá parc. č. 1043- dom a dvor o výmere 203 m2, podľa
geometrického plánu Strediska geodézie Košice - mesto č. 762-03-0145-72 z 20.11.1972, avšak parc.
č. EN 1043/4 nebola zapísaná do súboru popisných a geodetických informácií katastra nehnuteľností.

Keďže z výpovedi účastníkov na oboch stranách vyplynulo, že jediným domom, ktorý bol postavený na
parc.č. 1045 bol rodinný dom, ktorý v súčasnosti obývajú žalovaní, pokladal za nesporné, že Alžbeta
Horváthová nadobudla súčasť parcely č. 1045, na ktorej stojí uvedený dom. Zistil ďalej, že Alžbeta
Horváthová pozemok od r. 1952 a rodinný dom od r. 1962 užívala nerušene a v dobrej viere o svojom
vlastníctve k nehnuteľnostiam a tieto predala v r. 1983 žalobcom, avšak neperfektnou kúpnou zmluvou,

ktorej predmetom boli nehnuteľnosti špecifikované ako parc.č. 1043/4, dom s dvorom o výmere 203
m2 podľa geometrického plánu č. 762-03-0145-72 z 20.11.1972. Žalobcovia v dome na predmetnom
pozemku bývali od r. 1983 a to až do r. 1997. Dospel k záveru, že až potom, čo nadobudli nehnuteľnosti
titulom vydržania zistili, že v katastri nehnuteľností nie sú evidovaní ako vlastníci nehnuteľností a preto
podali žalobu, ktorá sa pôvodne viedla pod sp. zn. 14C 1027/95. Žalovaní v konaní predložili len zmluvu

o budúcej zmluve uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 7.4.1997 a na základe tejto im k nehnuteľnosti
nevzniklo žiadne vlastnícke právo. Pozemok definovaný v kúpnej zmluve z r. 2003, ktorej vklad bolpovolený pod V 2123/03 kúpili žalovaní od nevlastníčok a preto k nemu nemohli nadobudnúť vlastnícke
právo. Nakoľko vlastníkmi časti parcely tak, ako je táto vyznačená v geometrickom pláne č. 34/09 z
10.8.2009, overenom správou katastra sú žalobcovia, ktorí ju získali do vlastníctva titulom vydržania -

na základe oprávnenej držby, ktorá im vznikla z neperfektnej kúpnej zmluvy s p. Horváthovou žalobe
vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešných žalovaných zaviazal
zaplatiť žalobcom trovy konania na účet ich právneho zástupcu vo výške 964,32 €.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní, žiadali ho zrušiť a určiť, že oni sú vlastníkmi
nehnuteľnosti, parc.č. 805/1 v k.ú. Ťahanovce zapísanej na LV č. 2359. Uviedli, že súd prvého stupňa

nikdy nevysvetlil súvislosť medzi parcelou č. 1043/4, ktorú neperfektnou zmluvou nadobudla právna
predchodkyňa žalobcov a parc.č. 805, ktorej držiteľom pred rokom 1995 mal byť žalobca. Dňa 18.4.1983
predala p. Horváthová žalobcovi akúsi nikdy neexistujúcu parc. č. 1043/4 o veľkosti 203 m2 a to
neperfektnouprávnouzmluvou.Vyčítalisúduprvéhostupňa,žeprehliadolneperfektnúzmluvuobudúcej
zmluve uzavretú prostredníctvom realitnej kancelárie v Košiciach, ktorou im žalobcovia predali rodinný
dom stojaci na pôde, o ktorú sa v spore jedná. Namietali, že geometrické plány si v podstate môže kresliť

ktokoľvek a súčasne aj akokoľvek a ide preto o zamýšľané budúce právne prevody, ktoré sa môžu, ale aj
nemusia nakoniec uskutočniť a nejde takto o žiadne použiteľné právne dokumenty, ale len o plány a sny.
Uviedli, že ak sa žalobcovia pokúšajú vysporiadať si vlastníctvo k určitému dátumu, napr. pred r. 1997,
je to v poriadku, ale oni žalovanými v tomto spore nemali byť a už len preto, a vzhľadom na súčasný
stav žaloba voči nim mala byť zamietnutá. Ak by aj súd prišiel k predbežnému záveru, že aspoň pred

rokom 1997 žalobcovia si konečne vysporiadali vlastníctvo k nehnuteľnosti, to ešte neznamená, že sú aj
vlastníkmi v r. 2010, keď medzitým došlo k riadnym prevodom riadnymi právnymi zmluvami a odkúpeniu
pozemkov riadnou právnou zmluvou evidovanou a zaznamenanou v katastri nehnuteľností. Upozornili,
že vychádzajúc z podkladov evidovaných na katastrálnom úrade uzavreli perfektnú kúpnu zmluvu ku
geometrickému plánu č. 64/2003 z r. 2003 a touto nadobudli vlastnícke právo k časti parc.č. 1045 a nie

parc.č. 1043/4, o ktorej nevedno, či vôbec v súčasnosti existuje. Podľa ich názoru žalobcovia a ani ich
právny predchodca nedokázali od r. 1952 svoje vlastnícke vzťahy vysporiadať a oni tak urobili v priebehu
šiestich rokov s vypätím všetkých síl kvôli tomu, že žalobcovia nehnuteľnosť - pozemok ponechali po
právnej stránke z ľahostajnosti a lenivosti v nevysporiadanom stave. Záver súdu prvého stupňa takto
môže byť správny iba do obdobia r. cca 1997 a nie už po tomto období, keďže tak, ako sa cítili žalobcovia

majiteľmi pozemku od r. 1983 do r. 1997, tak sa i oni cítia byť novými majiteľmi od r. 1997, resp. najneskôr
od r. 2003. Za nespravodlivé označili rozhodnutie, ktoré by neakceptovalo, že odkúpili pozemok od
vlastníčok uvedených v katastri a bola by tak poskytnutá ochrana žalobcom, ktorí nedodržali zákony,
nezapísali skutočnosti do katastra a nesplnili povinnosti, vyplývajúce zo zákona o podmienkach zápisu.
Podľa ich názoru v konaní nebolo prihliadané vôbec na zákon o katastri, súd prvého stupňa nevykonal

nimi navrhnutý dôkaz (výsluch pracovníkov realitnej kancelárie) a aj rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných (č.l. 242-243) navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny a zaviazať žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali
na to, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva iba k pozemku, ktorý získali kúpou od

p. Alžbety Horváthovej v r. 1983, ktorý ona nadobudla od pôvodných pozemnoknižných vlastníčok
Alžbety Hanušovskej, rod. Tresovej a Anny Takáčovej, rod. Fatulovej. Upozornili, že pôvodne žalované v
priebehu konania druhýkrát predali tú istú nehnuteľnosť žalovaným a preto oni museli vstúpiť do konania
a stali sa pasívne legitimovanými. Odvolacie námietky označili za právne nezmysly, ktoré nemajú oporu
v pozitívnom práve a boli toho názoru, že žalovaní nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k parc.č. 805/1

o výmere 205 m2 na základe kúpnej zmluvy V 2123/03 a to z toho dôvodu, že tam uvedené predávajúce
v čase uzavretia kúpnej zmluvy už vlastníčkami neboli.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/
súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný

záujem.

Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. keďže v
posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. (za dodržania
podmienok § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na

úradnej tabuli súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením), a to v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.
1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vo výroku vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli, na zistený skutkový stav aplikoval správne
právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a
právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku,
na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Žalovaní v odvolaní uplatnili odvolacie dôvody podľa § 205 ods.
2 písm. b/, c/ a f/ O.s.p.

Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s. p. odvolací súd skúma nielen
správnosť právnych (v zmysle hmotnoprávnych) záverov, ktoré súd prvého stupňa urobil na základe
zisteného skutkového stavu veci, ale skúma i správnosť jeho postupu z hľadiska procesných predpisov,
t. zn., že ide o vady spočívajúce v chybnom postupe súdu prvého stupňa, napr. pri dokazovaní,

pri nesprávnom posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti,
ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím
dôvodom sú len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd nezistil, aby v danej veci došlo k porušeniu predpisov procesného práva, ktoré by
zapríčinilo nesprávne rozhodnutie vo veci a aj preskúmavaný rozsudok spĺňa náležitosti presvedčivého
rozhodnutia.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 205 ods.2 písm. c) O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého

stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci

boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Žalovaní v rámci tohto odvolacieho dôvodu vytýkali súdu prvého stupňa, že nevypočul pracovníkov
realitnej kancelárie, pred ktorými uzatvárali so žalobcami zmluvu o budúcej zmluve. Aj keď zo spisu
je zrejmé, že tento dôkaz žalovaní navrhli vykonať, odvolací súd zastáva názor, že ide o taký dôkaz,

ktorý nie je spôsobilý v tomto konaní preukázať právne významnú skutočnosť. Dokazovaním vykonaným
súdom prvého stupňa (vrátane výsluchov účastníkov konania) bolo dostatočne ozrejmené, čo bolo
predmetomzmluvyobudúcejzmluveuzavretejmedziúčastníkmiasprávnyjezáversúduprvéhostupňa,
že na jej podklade žalovaní vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudnúť nemohli.Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd prvého stupňa po úplnom zistení skutkového stavu veci správne skutkové zistenia podradil pod

správne hmotnoprávne predpisy a neobstojí názor žalovaných, že pritom nebolo prihliadnuté „na zákon
o katastri“.

Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ O.s.p. má spravidla preventívny charakter a má miesto jednak
tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu a jednak
vtedy, ak účinnejšie než iné právne prostriedky ochrany vystihuje obsah a povahu riešeného právneho
vzťahu, takže jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi

účastníkmi. Nevyhnutnou procesnou náležitosťou, ktorá musí byť preukázaná pri každej určovacej
žalobe je naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Naliehavý právny záujem je daný zásadne vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny
vzťah alebo právo existuje bolo právo žalobcu buď ohrozené alebo by sa jeho postavenie stalo
neistým, prípadne by pre svoje neisté postavenie v procesnej alebo hmotnoprávnej situácii mohol byť

vystavený konkrétnej ujme. V konaní o určovacej žalobe sú žalobcovia povinní tvrdiť skutočnosti, ktorými
preukazujú splnenie podmienky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

V danej veci žalobcovia naliehavý právny záujem odôvodnili tým, že parcelu o výmere 205 m2 nadobudli
od Alžbety Horváthovej na základe neperfektnej kúpnej zmluvy a od tej doby ju nerušene, dlhodobo a
dobromyseľne užívali, čím im k nej vzniklo vlastnícke právo. S týmto názorom žalobcov možno súhlasiť

s poukazom na už ustálenú súdnu prax (ak sú žalovaní zapísaní v katastri nehnuteľností ako výluční
vlastníci, majú žalobcovia spravidla naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo
takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre prevedenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností),
ktorá má opodstatnenie pri žalobách o určenie vlastníckeho práva.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynul nasledovný skutkový stav:

Alžbeta Horváthová, nar. 6.1.1919 kúpila od Alžbety Hanušovskej, rod. Tresovej a Anny Takáčovej,
rod. Fatulovej nehnuteľnosť - novovytvorenú parcelu podľa EN č. 1043/4, zapísanú ako dom, dvor
vo výmere 203 m2, o čom svedčí notárska zápisnica N 152/73, Nz 194/73 zo 14.3.1973 (č.l. 6).
Akým spôsobom nová parcela vznikla je zrejmé aj z výkazu plôch ku geometrickému plánu č.
762-03-0145-72 z 20.11.1972, vypracovaného na rozdelenie parcely č. 1043/4. Táto zmluva však nebola

registrovaná štátnym notárstvom. Alžbeta Horváthová uvedenú nehnuteľnosť na základe ústnej dohody
s predávajúcimi užívala pritom už od r. 1952 a postavila na nej aj rodinný dom, čo bolo konštatované
i v notárskej zápisnici v bode 6.

Je nesporné, že Alžbeta Horváthová pri užívaní nehnuteľností (parcely od r. 1952 a rodinného domu
od r. 1962) nebola nikým rušená a cítila sa byť ich vlastníčkou. Nehnuteľnosti predala žalobcovi v 1.

rade 14.4.1983, ako to vyplýva z dotazníka a čestného vyhlásenia zo 14.4.1983 (č.l. 76-77), vyplneného
pre účely registrácie a spoplatnenia zmluvy, podpísaného Alžbetou Hanušovskou ako prevodkyňou a
Milanom Grondzim ako nadobúdateľom. Prevádzanou nehnuteľnosťou mala byť parcela č. 1043/4 s
domom a dvorom o výmere 203 m2 (podľa geometrického plánu č. 762-03-0145-72 z 20.11.1972),
podľa EN parc.č. 805. Ani táto zmluva však nebola registrovaná, no i tak sa žalobcovia na jej podklade

bez akýchkoľvek pochybností cítili byť vlastníkmi sporných nehnuteľností a tieto nerušene užívali. Dňa7.4.1997 uzavreli účastníci zmluvu o budúcej zmluve (č.l. 44), ktorou sa žalobca v 1. rade zaviazal
odpredať žalovaným rodinný dom v obci Ťahanovce č. 34/A.

Potom, ako medzi účastníkmi nedošlo na podklade zmluvy o budúcej zmluve zo 7.4.1997 k uzavretiu

riadnej kúpnej zmluvy, a ako žalovaní zistili, že žalobcovia v katastri nehnuteľností nie sú vedení
ako vlastníci predmetných nehnuteľností, uzavreli 10.7.2003 ako kupujúci s Angelou Mrázovou, rod.
Hanušovskou, Máriou Borovskou, rod. Hanušovskou a Máriou Hanušovskou (právnymi nástupkyňami
Alžbety Hanušovskej) kúpnu zmluvu (č.l. 48-50), ktorej predmetom bola o.i. aj parcela č. 805/1 o výmere
205 m2 podľa geometrického plánu č. 64/2003 vyhotoveného firmou GEOTOP. Správa katastra Košice

vklad zmluvy povolila pod č. V 2123/03 dňa 18.8.2003.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetom prevodov medzi Alžbetou Hanušovskou, Annou
Takáčovou a Alžbetou Horváthovou a následne medzi Alžbetou Horváthovou a žalobcom v 1. rade, ako
aj medzi žalobcom v 1. rade a žalovanými mala byť tá istá nehnuteľnosť, pôvodne vedená ako parc.č.
1043/4, na ktorej si Alžbeta Horváthová postavila v r. 1962 rodinný dom. Túto nehnuteľnosť odkúpili
žalovaní zmluvou z 10.7.2003 a sú vedení ako jej vlastníci na LV č. 2359, k.ú. Ťahanovce (LV na č.l. 42).

Úvahy žalovaných o tom, že zmluvou z 10.7.2003 nadobudli inú nehnuteľnosť ako tú, ktorú pôvodne
užívala Alžbeta Horváthová nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a je nepochybné, že ide o totožnú
parcelu, na ktorej bol v r. 1962 postavený rodinný dom.

Súd prvého stupňa správne posúdil rozhodujúce skutočnosti pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním
vo vzťahu k žalobcom, ktorí pozemok nepretržite a dobromyseľne užívali od r. 1983 až do r. 1997.

Nehnuteľnosť za rovnakých podmienok užívala už aj Alžbeta Horváthová.

Vydržaniejevprávnejteóriiavpraxipovažovanézajedenzospôsobovpôvodnéhonadobudnutiapráva,
pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa,
predmetu držby a vydržacej doby) priznávajú právne účinky aj len domnelému právu vyplývajúcemu
z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektami, ak toto právo bolo vykonávané po

stanovenú dobu nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Pokiaľ teda súd
dospejekzáveru,ževkonkrétnejvecisamáuplatniťakotitulnadobudnutiavlastníctvavydržanie,jejeho
povinnosťou komplexne skúmať splnenie podmienok vydržania. Základnými podmienkami vydržania
ako spôsobu pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva, pokiaľ právny
poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa vo všeobecnosti sú: 1/ oprávnená držba, 2/

uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a 3/ spôsobilý predmet vydržania. Podmienky vydržania
sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne a ak nie je splnená čo len jedna z nich,
nedochádza k vydržaniu. Pritom oprávnenosť držby podľa právnej úpravy vždy bola a je jednou z
podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním.

Za držiteľa sa považuje (fyzická alebo právnická) osoba, ktorá fakticky vec ovláda. Pri oprávnenej držbe

musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá
viera, ktorá je podkladom tejto vôle vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorá sama o sebe
nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne
a že si neprisvojuje cudziu vec, sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť
predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy

hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a
vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ
zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom

patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej (subjektívne) v dobrej viere. Dobrá viera
držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj
k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.Vydržať vlastnícke právo k veci môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou
a je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná detencia (držba) veci k
vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené

objektívne, preto ak dôjde k sporu, nestačí zamerať dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych
predstáv držiteľa (Zborník IV, str. 428 ods. 3).

V danej veci žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti titulom vydržania, keďže
pri svojom vstupe do držby veci a počas jej trvania splnili všetky zákonom požadované predpoklady,
ktoré inštitút vydržania, ako originálneho nadobudnutia vlastníctva vyžaduje. Ani skutočnosti uvedené

v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť v tomto smere správne skutkové a právne závery, ku ktorým
dospel súd prvého stupňa.

Keďže vlastnícke právo, podľa zápisu v katastri nehnuteľností svedčí t.č. žalovaným, správne žaloba
smerovala proti nim. Nebol takto ani dôvod označiť za žalovaného Roľnické družstvo Ťahanovce, keďže
toto v katastri nehnuteľností ako vlastník dotknutej nehnuteľnosti evidované nie je. Žalovaní neosvedčili
žiaden titul, na základe ktorého by platne nadobudli vlastnícke právo k parc.č. 805/1. Na základe zmluvy

obudúcejzmluvesavlastníkmipozemkustaťnemohliavlastníctvonemohlinadobudnúťaninapodklade
kúpnej zmluvy, uzavretej 10.7.2003, keďže Angela Mrázová, Mária Borovská a Mária Hanušovská už v
tej dobe vlastníčkami pozemku neboli, nakoľko ešte predtým sa na základe vydržania jeho vlastníkmi
stali žalobcovia.

Dôvodné nie sú ani odvolacie námietky, podľa ktorých geometrický plán, tvoriaci súčasť rozsudku ako

„plán a sen“ nie je schopný niesť takú vysokú hodnotu, aby bol súčasťou súdneho výroku.

Z ust. § 6 písm. a/ zákona č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii (ďalej len „cit.zák.“) vyplýva, že
medzi vybrané geodetické a kartografické činnosti, vyhotovené fyzickou alebo právnickou osobou patria
aj geometrické plány.

Podľa § 9 ods. 1 cit.zák. výsledky vybraných geodetických a kartografických činností podľa § 6 písm. a/,

b/ a e/, ktoré sa preberajú do štátnej dokumentácie, musia byť overené aj správou katastra.

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) - ďalej len „cit.zák.“, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods.
1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na
verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom,

akoajprávaknehnuteľnostiamvyplývajúceznájomnýchzmlúv,zozmlúvoprevodesprávymajetkuštátu
alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho
územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.

Podľa § 46 ods. 1 cit.zák. k zmluve, verejnej listine alebo inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré
vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k zmluve, verejnej listine alebo inej

listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán.

Podľa § 67 ods. 1 až 5 cit.zák. geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín
a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch,
ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho
úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Ak ide o pozemnú

komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na
žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom.Geometrický plán sa vyhotovuje na základe výsledkov geodetických prác a obsahuje najmä grafické
znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s uvedením dovtedajších a nových parcelných
čísel, druhov pozemkov a ich výmer, ako aj údaje o právach k nehnuteľnostiam.

Geometrický plán môže vyhotoviť správa katastra; iná právnická osoba alebo fyzická osoba vtedy, ak
má živnosť podľa osobitného predpisu, alebo znalec z odboru geodézie a kartografie, ak bol ustanovený
za znalca v súdnom konaní.

Ten, kto vyhotovil geometrický plán, a nemá osobitné oprávnenie vydané úradom, zabezpečí jeho
overenie osobou, ktorá má oprávnenie na overovanie geometrických plánov podľa osobitného predpisu.

Pre potreby katastra sa používa len geometrický plán overený aj správou katastra.

Rozsudokjeverejnoulistinou(§152anasl.Občianskehosúdnehoporiadku)anajehozákladedochádza
k zmene zápisu v katastri nehnuteľností (34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Ak je súčasťou navrhovaného
rozhodnutia aj geometrický plán, ktorý sa stáva aj súčasťou rozsudku, musí súd v konaní skúmať, či
takýto geometrický plán môže byť technickým podkladom na zápis práv k dotknutým nehnuteľnostiam.

Rozsudok o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je teda vykonateľný len vtedy (§ 161 O.s.p.), ak
spĺňa náležitosti aj podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

V danej veci súčasťou odvolaním napadnutého rozsudku je aj geometrický plán č. 34/09 z 10.8.2009,
overený Správou katastra Košice pod č. 1118/09, ktorý umožňuje presne a jednoznačne identifikovať

predmet sporu a ako súčasne technický podklad je spolu s rozsudkom spôsobilý na zápis práv k
dotknutým nehnuteľnostiam.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Podľa § 224 ods. 1 O.s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie.

Podľa §142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Žalobcovia mali v odvolacom konaní úspech, preto im bola prisúdená náhrada trov odvolacieho konania.
Ich právna zástupkyňa však trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote 3 pracovných dní nevyčíslila.

Podľa§151ods. 2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov

konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd úspešným žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.