Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2011

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/165/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709203041
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2011:2709203041.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci navrhovateľa: SKAND Skalica,

spol. s r.o., Nádražná 26, Skalica, IČO: 34 101 560, zastúpený advokátom: Mgr. Michal Řehák,
advokát, ŘEHÁK & TISOŇ advokátska kancelária, Potočná 2404/15, Skalica proti odporcovi: O. Q., nar.
XX.X.XXXX, N. XX, H., štátny občan SR, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Arendacký, Advokátska
kanelária Čapkova č. 2, Bratislava o zaplatenie sumy 17.260,84 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.260,84 eur s 8,5 % úrokom z omeškania
ročne od 6.9.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 2.465,05 eur advokátovi navrhovateľa,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 24 eur Okresnému súdu Skalica
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 29.6.2009 a doplnený podaním doručeným súdu

dňa 2.7.2009 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 17.260,84 eur s úrokom z
omeškania z jednotlivých súm a náhradu trov konania. Návrh dôvodil tým, že odporca je bývalým
zamestnancom navrhovateľa a jeho pracovný pomer skončil dňa 30.11.2001. Na základe uznesenia
Okresného súdu Skalica č.k. 5C/145/2001-133 zo dňa 3.5.2004 súd rozhodol o návrhu na vydanie
predbežného opatrenia, na základe ktorého navrhovateľ vyplatil odporcovi v období od júna 2004
do júla 2008 vždy k 10. dňu príslušného mesiaca sumu celkom 520.000,- Sk, t.j. 17.260,84 eur.
Rozhodnutie bolo vydané v rámci súdneho konania, vedeného na súde pod sp. zn. SI-5C/146/2001,

ktoréhopredmetombolnávrhodporcuprotinavrhovateľovioneplatnosťrozviazaniapracovnéhopomeru
výpoveďou a náhradu mzdy. Súd tento návrh odporcu zamietol rozsudkom zo dňa 17.11.2007, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave dňa 9.6.2008 a nadobudol právoplatnosť dňa 29.7.2008.
Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie žalovanej sumy, ktorú odporca do dnešného dňa neuhradil.
Predbežným opatrením vznikla navrhovateľovi ujma, keď musel odporcovi zaplatiť žalovanú sumu z
dôvodu, o ktorom sa v súdnom konaní preukázalo, že neexistuje. Uplatnil právo na úroky z omeškania
ako pri bezdôvodnom obohatení.

Odporca s návrhom nesúhlasil. V konaní v rámci podaného odporu proti vydanému platobnému
rozkazu namietal svoju pasívnu legitimáciu, pretože z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu nedošlo.Navrhovateľom žalovaná suma mu nebola zaslaná. Uvedené finančné prostriedky boli zasielané na
účet odporcovej manželky, H. Q., a nie na účet odporcu, odporca nikdy nebol majiteľom uvedeného
účtu. Odporca má voči navrhovateľovi pohľadávku vo výške 98.700,- Sk, t.j. 3.276,24 eur, ktorú si mal

v zmysle výzvy navrhovateľ započítať voči svojej inej pohľadávke vo výške 285.992,- Sk, t.j. 9.493,20
eur. Pohľadávky nie sú dostatočne špecifikované a nemôže byť z tohto dôvodu započítanie považované
za platné, považuje toto započítanie za ničotné z toho dôvodu, že žiadna pohľadávka navrhovateľa
voči odporcovi v sume 9.493,20 eur neexistuje a neexistovala. Naďalej má odporca voči navrhovateľovi
pohľadávku vo výške 3.276,24 eur a skutočná výška všetkých jeho pohľadávok voči navrhovateľovi je

ešte vyššia. V prípade, že u odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa názoru súdu, navrhol,
aby súd považoval odpor za započítanie uvedenej pohľadávky - odstupné za vypovedanie pracovného
pomeru u navrhovateľa výpoveďou zo dňa 9.8.2001 vo výške 3.276,24 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, výpismi z účtu navrhovateľa,

výzvou zo dňa 27.8.2008, pripojenými spismi OS Skalica sp. zn. 3C/181/1999, OS Senica sp. zn.
SI-5C/145/2001, 8Er/411/2005 a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ v konaní k namietanej pasívnej legitimácii odporcu uviedol, že majiteľom účtu, na ktorý

navrhovateľ vyplácal finančné prostriedky na základe rozhodnutia súdu nie je odporca, ale jeho
manželka. Odporca po celý čas trvania pracovného pomeru u navrhovateľa, ako aj po skončení tohto
pracovného pomeru nikdy navrhovateľa nepožiadal o zasielanie mzdy, ako aj finančných prostriedkov
vyplácaných navrhovateľom na základe uznesenia na iný účet, ako účet č. 37088835/0900, ktorého
majiteľom je jeho manželka. Podľa tvrdenia zamestnankyne navrhovateľa Anny Dusíkovej, odporca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal o zasielanie mzdy na uvedený účet, pričom
neuviedol, že sa jedná o účet jeho manželky. Navrhovateľ sa o majiteľovi účtu dozvedel až z výpisu z
banky. Odporca v exekučnom konaní v jeho prospech ako oprávneného uviedol sám, že je pravdou, že
platby od navrhovateľa ako povinného mu chodili na účet č. 3088835/0900, aj keď s názvom účtu je H.
Q., ide skutočne o ich spoločný účet s manželkou, čiže platby boli dôjdené od povinného na tento účet

a došli jemu. Poukázal na ustanovenie § 148 OZ, keď v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva,
s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia
osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o
reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva

alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Manželstvo odporcu
podľa informácií navrhovateľa naďalej trvá a ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nezaniklo.
Výpoveď daná navrhovateľom odporcovi z 9.8.2001, ktorá mu bola doručená dňa 15.8.2001 je na
základe rozhodnutia súdov platná a pracovný pomer skončil dňom 31.11.2001. Odporcovi bolo priznané
odstupné v sume 98.700,- Sk, ktoré mu navrhovateľ po odrátaní zákonných zrážok v netto sumu

66.695,- Sk zaslal na uvedený účet. Odporca listom zo dňa 27.12.2001 oznámil, že vyplatené odstupné
vracia naspäť navrhovateľovi. V období od 8.8.2001 do 7.8.2001 navrhovateľ vyplatil odporcovi bez
právnehotitulusumu285.992,-Sk.Prišlokstretudvochvzájomnezapočítateľnýchpeňažnýchnárokova
navrhovateľ započítal svoju pohľadávku v sume 285.992,- Sk voči pohľadávke odporcu v sume 98.700,-
Sk. V ďalšom poukázal na výpovedný dôvod pri skončení pracovného pomeru pre fikciu nadbytočnosti

na strane odporcu s použitím ustanovenia § 65 ods. 3 ZP /Zák.č. 65/1965 Z.z./ nárok na odstupné
odporcovi nevznikol. Odporca pri výplate časti mzdy na základe vydaného predbežného opatrenia mal a
musel vedieť o tom, že v prípade neúspechu v konaní mu nebude patriť. Návrh na vydanie predbežného
opatrenia podával s týmto vedomím a od počiatku musel vedieť, že vrátenie vyplatených súm závisí od
výsledku súdneho konania.

Odporca v konaní poukazoval na odstup času od konaní, ktoré boli vedené na súde a na ďalšie
konanie, v rámci ktorého navrhovateľ od neho požadoval zaplatenie sumy 60.000,- Sk a neskôr návrh
vzal späť s tým, že navrhovateľ sám nevedel čo má pýtať a čo má započítať. V časti plnenia v

jeho prospech zo strany navrhovateľa uviedol, že vzhľadom na to, že sa jedná o minulé obdobie
presne si už nepamätá dátumy, v súdnych konaniach sa rozhodovalo nielen o povinnostiach, ale
aj o nárokoch. Poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Skalica v spojitosti s rozhodnutím
Krajského súdu v Trnave, na základe ktorého bolo uložené navrhovateľovi zaplatiť mu sumu 608.000,-Sk s určenou lehotou na plnenie a podľa odôvodnenia rozhodnutia aj uložené povinnosti v súvislosti
s neplatným skončením pracovného pomeru. Navrhovateľ viedol súdne spory aj s jeho manželkou,
opakovane sa snažil zbaviť ich postavenia spoločníkov spoločnosti, spolu s rodinou boli v zlej finančnej

situácii, zabezpečovali svoje potreby a potreby dvoch detí, ktoré študovali na vysokej škole a zobrali
si pôžičky. Viedlo sa ďalšie súdne konanie a bolo vydané ďalšie predbežné opatrenie. Vzhľadom k
uvedenej situácii v domácnosti nevenoval pozornosť tomu, či navrhovateľ nejaké peniaze posiela,
pretože spolu neuzavreli žiadnu dohodu, finančnú otázku v domácnosti spravuje jeho manželka. Zo
strany navrhovateľa nebol vyzvaný, aby uviedol číslo účtu, na ktorý mu ako zamestnancovi má zasielať

plnenie. Nedohodli sa na tom, aby časť mzdy na základe uznesenia Okresného súdu Skalica č.k.
5C/145/2001 zo dňa 3.5.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2004 poukazoval na účet H. Q..
Odporca ju nesplnomocnil na prijímanie tejto čiastky jeho mzdy a rovnako nepožiadal navrhovateľa, aby
časť mzdy, ktorá mala byť vyplácaná na základe vyššie uvedeného uznesenia bola zasielaná na účet
H. Q.. Poukázal na ustanovenia § 130 ZP. V prípade tvrdenia, že na strane odporcu a jeho manželky
sa jedná o solidárny záväzok navrhovateľ nepreukázal, že by odporca splnomocnil svoju manželku

na preberanie mzdy, navrhovateľ teda neplnil v prospech odporcu a plnenie titulom mzdy sa stáva
predmetom bezpodielového spoluvlastníctva až jeho vyplatením. Navrhovateľ mal spory s manželkou
odporcu, v ktorých si uplatňovala a uplatňuje mzdové nároky a platby, ktoré jej zasielal navrhovateľ
na účet považovala za platby, ktoré jej navrhovateľ poskytoval v súvislosti s vedenými spormi. Na
základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 12.4.2000 odporca oznámil číslo účtu v peňažnom ústave a

špecifikoval, že plnenie na toto číslo účtu má byť titulom poukazovania čiastok v zmysle uznesenia
KS v Trnave č.k. 4Co 660/99. Započítanie zo strany navrhovateľa nie je jasné, určité a zrozumiteľne
špecifikované a preto nemohlo prísť k započítaniu. Namietal uplatnený nárok navrhovateľa na úrok
z omeškania, keď navrhovateľ uplatňuje svoj nárok titulom bezdôvodného obohatenia a povinný sa
dostane do omeškania až na základe výzvy na plnenie zo strany oprávneného. Navrhovateľ vyzval

odporcu na vrátenie žalovanej sumy výzvou, ktorá mu bola doručená dňa 2.9.2008 a lehota určená
navrhovateľom tri dni uplynula a do omeškania sa odporca dostal až nasledujúci, ktorý v danom prípade
pripadá na deň 6.9.2008. Počas konania vzniesol z opatrnosti námietku premlčania, bez bližšieho
odôvodnenia.

Výsluchom svedkyne O. A. mal súd preukázané, že je zamestnankyňou navrhovateľa od roku 1993,
kedy vykonávala prácu účtovníčky a od roku 1998 naďalej vykonáva funkciu ekonómky. Účtovala a
vyplácala odporcovi sumy v súvislosti s rozhodnutiami súdov. Nie je jej známe iné číslo účtu, než na ktoré
poukazovala vyplácanie mzdy odporcovi. Asi v roku 1998 prechádzal zamestnávateľ na systém výplaty

miezdzamestnancomnaichúčtyprevodom.Spôsobprechoduanahláseniečíslaúčtovboldohodnutýaj
v kolektívnej zmluve tak, že zamestnanci buď prostredníctvom svojho vedúceho alebo osobne nahlásia
účtovníčke číslo účtu, na ktorý žiadajú zasielať výplatu mzdy. Odporca bol vedúcim obchodno-právneho
úseku a myslí si, že číslo účtu, na ktorý žiadal zasielať výplaty súd od navrhovateľa nahlásil osobne. Túto
skutočnosť môže potvrdiť svedkyňa Svobodová. Všetky platby boli zasielané na nahlásené účty a nikto

nereklamoval ich výplatu. Pred prečíslovaním účtov sa nezobrazoval majiteľ účtu a po prečíslovaní sa
tento údaj zobrazoval, ale účty používali naďalej, pokiaľ nebola nahlásená zmena. Prečíslovanie účtov
nikto osobne nenahlasoval, peňažné ústavy pristupovali k prečíslovaniu účtov automaticky a to tak, že
určité obdobie sa zobrazovali obe čísla účtov. V roku 2000 vyzvali odporcu na oznámenie účtu, na ktorý
majú byť platby zasielané z dôvodu, že nebol už zamestnancom navrhovateľa a nemali vedomosť, či nie

je zamestnaný v inej spoločnosti a nemá založený iný účet. Potom, čo prišlo ďalšie predbežné opatrenie
súdu už nezisťovali iný účet, ale platby boli zasielané na už predtým oznámené číslo účtu.

Výsluchom svedkyne T. I. mal súd preukázané, že je zamestnankyňou navrhovateľa od roku 1994

vo funkcii mzdovej a personálnej referentky doteraz. Podľa náplne práce spracúva mzdy, pracovné
zmluvy, dodatky, ukončenie pracovného pomeru. S odporcom bol prvý krát ukončený pracovný
pomer v roku 1999, neskôr si už nepamätá. Po jej nástupe do funkcie sa realizovala výplata mzdy
zamestnancom v hotovosti na pracovisku v pokladni zamestnávateľa. V roku 1998 bola uzatvorená
dohoda zamestnávateľa a odborov s vypracovaním dodatku o výplate mzdy zamestnancom na ich účty.

K zmene výplaty mzdy prišlo z bezpečnostných dôvodov pri prevoze finančnej hotovosti. Na základe
uvedeného každý zamestnanec oznámil číslo účtu, na ktorý žiada, aby mu bola mzda vyplatená a
toto jej oznámil osobne, mal ho napísané na lístočku alebo predložil kartičku z peňažného ústavu s
uvedením čísla účtu. Odporca taktiež osobne nahlásil číslo účtu, na ktoré sa mu majú poukazovaťplatby. Nepamätala si, či predložil kartičku alebo mal číslo napísané na papieri. Ním nahlásené číslo účtu
používala počas celej doby, čo mu boli platby zo strany navrhovateľa vyplácané. Ani v jednom prípade
sa nestalo, že by umožnila inému zamestnancovi nahlásiť číslo účtu na druhého zamestnanca. Odporca

nikdy nereklamoval, nerozporoval, že by mu nebola mzda vyplatená a ani neoznámil iné číslo účtu, na
ktorý by mu mali byť platby zasielané. Nevedela presne kto bol majiteľom účtu. Vie o tom, že sa jednalo
o jeden účet, na ktorý zasielala mzdu aj pre manželku odporcu, ktorý jej osobne nahlásila. V prípade, že
u navrhovateľa boli zamestnaní manželia, bolo bežné, že zasielala mzdy na ten účet, ktorý nahlásili. V
roku 2000 vyzývala odporcu na oznámenia čísla účtu a to v súvislosti s vydaným predbežným opatrením

súdu, pretože odporca už dlhšiu dobu nepracoval u navrhovateľa a chcela zistiť na aký účet má peniaze
zasielať. Po doručení ďalšieho predbežného opatrenia súdu už nežiadala odporcu o oznámenie čísla
účtu. Nevedela uviesť, či sa zobrazovali po prečíslovaní obe čísla účtov a nepamätá si, akým spôsobom
sa dozvedela, že má používať prečíslované čísla účtov.

Pripojeným spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. 3C/181/1999 mal súd preukázané, že rozsudkom
zo dňa 19.1.2001 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co 143/01-329 zo dňa 4. júla
2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2001 súd určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru
zo dňa 19.3.1999 medzi účastníkmi je neplatné.

Pripojeným spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. 3C/151/2001 mal súd preukázané, že rozsudkom zo
dňa 6. septembra 2002 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10 Co 2/03-220 zo dňa 27.
októbra 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.3.2004 bola uložená povinnosť zamestnávateľovi /
navrhovateľovi/ zaplatiť odporcovi náhradu ušlej mzdy za čas od 1.4.1999 do 31.7.2001 v sume

608.902,- Sk s úrokom z omeškania a vo zvyšku návrh zamietol.

Podľa pripojeného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 1C/25/2008 mal súd preukázané, že
navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 8.12.2005 domáhal uloženia povinnosti odporcovi

zaplatiť navrhovateľovi sumu 40.000,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia, keď na základe vydaného
predbežného opatrenia vydaného Krajským súdom v Trnave č.k. 4Co 660/99-173 z 13.10.1999 zaplatil
odporcovi sumu 100.000,- Sk titulom náhrady časti mzdy za obdobie apríl 1999 až január 2000 a od
1.2.2000 po 10.000,- Sk mesačne. Navrhovateľ si splnil svoju povinnosť vyplácaním pravidelných
mesačných splátok dňa 9.9.2003 a nedopatrením uhradil na účet odporcu ešte ďalších šesť mesačných

splátok bez právneho dôvodu. Žalovaná suma 40.000,- Sk predstavovala plnenie bez právneho dôvodu
zodpovedajúce mesačným splátkam po 10.000,- Sk od decembra 2003 do marca 2004. Odporca v
konaní poukázal na to, že v rozhodnutí o priznaní náhrady mzdy súd započítal vyplatené sumy za
obdobie od 1.4.1999 do 31.7.2001 a ostatnými platbami sa súd zaoberal v konaní, v ktorom sa domáhal
určenianeplatnostivýpovedevedenéhopodsp.zn.5C/145/2001.Predbežnýmopatrenímsúdrozhodolo

vyplácaníčastináhradymzdypo10.000,-Skrozhodnutímzodňa3.5.2004anárokzačasod1.9.2001do
28.2.2004zamietolzdôvodu,ženavrhovateľtútonáhraduvyplácal.Podľapripojenýchvýpisovzúčtuboli
sumy vyplácané na účet č. 37088835/0900 a ich prijatie odporca nespochybnil. Súd konanie uznesením
zo dňa 19. februára 2009 zastavil pre späťvzatie návrhu z dôvodu započítanie v rámci exekúcie.

Pripojeným spisom Okresného súdu Senica sp. zn. SI-5C/145/2001 mal súd preukázané, že rozsudkom
okresného súdu zo dňa 27. novembra 2007 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
23Co/30/2008-496 zo dňa 9. júna 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.7.2008 súd zamietol
návrh, ktorým sa zamestnanec - odporca domáhal určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru

výpoveďou zo dňa 9.8.2001, doručenou dňa 15.8.2001. Počas konania uznesením zo dňa 3. mája 2004,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2004 vydal predbežné opatrenie, na základe ktorého uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi titulom časti mzdy za mesiac marec 2004 sumu 10.000,- Sk
do troch dní od právoplatnosti uznesenia a naďalej od 1.4.2004 platiť po 10.000,- Sk mesačne vždy do
10. dňa toho ktorého mesiaca pozadu, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Podľa

odôvodnenia rozhodnutia si uplatnil odporca /v tom konaní navrhovateľ/ nárok od 1.9.2001 a v konaní
mal súd preukázané, že napriek právoplatnosti skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde
Skalica sp. zn. 3C/181/99 naďalej navrhovateľ vyplácal časť pracovnej odmeny v sume 10.000,- Sk ku
dňu vydania predbežného opatrenia.Pripojeným spisom Okresného súdu Senica sp. zn. 8Er/41/2005 mal súd preukázané, že na

základe návrhu odporcu ako oprávneného bola vedená exekúcia proti navrhovateľovi ako povinnému.
Predmetom exekúcie bolo vymoženie plnenia na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok
OkresnéhosúduSkalicač.k.3C/151/2001-79zodňa 6.9.2002. Uznesenímzodňa26.apríla2006,ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2006 a v časti vyhovenia námietkam povinného dňa 15.5.2006 súd
námietkampovinnéhoprotiexekúciičiastočnevyhoveltak,žejepotrebnévymôcťistinu48.902,-Sk,úrok

z omeškania a trovy exekúcie. Vo zvyšku súd námietky zamietol. Podľa odôvodnenia rozhodnutia bolo
preukázané,žepovinnýplnilnazákladevydanéhopredbežnéhoopatreniavkonanívedenompodsp.zn.
3C/181/1999 od septembra 2002 do marca 2004 celkom 19 x po 10.000,- Sk, spolu sumu 190.000,- Sk,
ktorú sumu započítal na plnenie povinného v prospech oprávneného. Vyššiu sumu nezapočítal s tým,
že zánik vymáhaného nároku zaplatením mohol nastať len po vzniku exekučného titulu, že po vyhlásení
rozsudku dňa 6.9.2002. V rámci tohto konania bol vypočutý oprávnený /odporca/, ktorý potvrdil, že platby

od povinného po 10.000,- Sk mesačne mu chodili na účet č. 37088835/0900 v Slovenskej sporiteľni, a.s.,
a aj keď názov účtu je Helena Langerová, ide o spoločný účet oprávneného s manželkou a platby, ktoré
došli od povinného na tento účet došli oprávnenému. Poukázal na to, že platby povinného na základe
rozhodnutia OS Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/145/2001 boli plnením na inú pohľadávku, než
na základe exekučného titulu. Podľa jeho názoru boli platené na pohľadávku náhrady mzdy z neplatného

rozviazania pracovného pomeru zo strany povinného a to na mzdu, ktorá oprávnenému patrila za
obdobie od 1.9.2001. Podľa pripojených výpisov z účtu povinného do januára 2001 bol označený účet,
na ktorý povinný zasielal sumu po 10.000,- Sk číslom 2021628189/0900, SŠ: 5551981, od februára 2001
číslom 37088835/0900 aj číslom 2021628189/0900 a uvedením mena H. Q., od marca 2002 s uvedením
oboch čísiel účtu, bez mena a od mája 2002 len s uvedením čísla účtu 37088835/0900.

Podľavýpisovzúčtunavrhovateľavprospechodporcunač.ú.37088835/0900zaslaldňa4.6.2004sumu
30.000,- Sk a naďalej každý mesiac po 10.000,- Sk do júla 2008 vrátane, celkom sumu 520.000,- Sk
vždy s uvedením variabilného symbolu 1452001.

Podľa správy Slovenskej sporiteľne, a.s. mal súd preukázané, že vedie účet č. 37088835/0900 s tým,
že celoplošne prečíslovala staré čísla novými. K uvedenému novému č. 37088835/0900 zodpovedá, t.j.
je totožné staré č. 2021628-189, SŠ: 5551981.

Prípisom zo dňa 12.4.2000 navrhovateľ vyzval odporcu na oznámenie čísla účtu v peňažnom ústave, na
ktorý budú poukázané čiastky podľa Uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 4Co 660/99-173 zo dňa
15.2.2000. Odporca prostredníctvom advokáta prípisom zo dňa 14.4.2000 oznámil navrhovateľovi číslo

účtu na poukazovanie uvedených súm: 2021628-189, 5551981 v Slovenskej sporiteľni pobočka Holíč.

Podľa prípisu navrhovateľa zo dňa 27.8.2008 adresovanom odporcovi, navrhovateľ poukázal na
právoplatné rozhodnutie v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou vedenom na

OkresnomsúdeSenicastým,ževýpoveďzpracovnéhopomeruz9.8.2001,ktorámuboladoručenádňa
15.8.2001 je platná a bolo mu priznané odstupné v sume 98.700,- Sk. V období od 8.8.2001 do 7.8.2002
bola odporcovi bez právneho titulu vyplatená suma 285.992,- Sk a týmto započítal svoju pohľadávku
navrhovateľ v sume 285.992,- Sk voči odporcovej pohľadávke v sume 98.700,- Sk, čím dlh navrhovateľa
voči odporcovi predstavuje sumu 187.292,- Sk. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Skalica č.k.

5C/145/2001 v predbežnom opatrení vyplatil navrhovateľ odporcovi sumu 520.000,- Sk od júna 2004
do júla 2008. Vzhľadom k tomu, že predbežné opatrenie zaniklo v zmysle § 77 ods. 1 písm. b) O.s.p.
vyzval odporcu na zaplatenie sumy 520.000,- Sk do troch dní od doručenia výzvy na účet navrhovateľa.
Vyjadrením právneho zástupcu odporcu mal súd preukázané, že výzva bola odporcovi doručená dňa
2.9.2008.

Výzvou zo dňa 10.11.2008 odporca vyzval navrhovateľa na zaplatenie sumy 66.444,- Sk na účet č.
0037088835/0900 vedený v SSP pobočka Holíč, variabilný symbol 1452001 s tým, že uvedená sumaje rozdielom medzi jeho pohľadávkou v sume 487.744 a pohľadávkou navrhovateľa voči nemu v sume
421.300,- Sk, bez bližšieho špecifikovania pohľadávok, z čoho pozostávajú, za aké obdobie, akým
titulom.

Podľa § 77 ods. 1, písm. b), ods. 3 O.s.p., predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej
nevyhovelo. Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu
vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný

nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil
predbežné opatrenie.

V zmysle citovaného ustanovenia, ak sú splnené predpoklady v ňom uvedené, je navrhovateľ v konaní
o vydanie predbežného opatrenia povinný nahradiť tak odporcovi v tom konaní a prípadne i tretím

osobám všetky ujmy, ktoré im predbežným opatrením vznikli. Ujmou sa rozumie škoda, ktorá vznikla
účastníkom alebo i tretej osobe predbežným opatrením. Rozsah náhrady škody sa riadi ustanoveniami
§ 442 OZ. Znamená to, že sa hradí len majetková ujma z dôvodu, že zákon nemá na mysli napr.
zadosťučinenia podľa § 13 OZ, ktoré je len morálnou náhradou. Navrhovateľ v konaní o vydanie
predbežného opatrenia je povinný nahradiť skutočnú škodu. Spravidla ide o povinnosť navrhovateľa v

konaní o vydanie predbežného opatrenia, aby odporcovi v tom konaní vrátil čiastky, ktoré boli vyplatené,
pretože išlo o dočasnú úpravu a príjemca čiastky si musí byť vedomý toho, že ich poprípade bude musieť
vrátiť. Predpokladom povinnosti navrhovateľa v tom konaní je, aby predbežné opatrenie zaniklo alebo
bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že návrhu vo veci samej bolo vyhovené alebo preto, že právo
navrhovateľavtomkonaníbolouspokojené. Niejepretopotrebnékvznikunárokunanáhraduvzniknutej

ujmy predbežným opatrením, aby navrhovateľ túto ujmu zavinil. Uvedené vyplýva zo znenia zákona,
ktoré hovorí o povinnosti nahradiť ujmu opatrením vzniknutú, teda i nezavinenú. V danom konaní ide o
prípad zodpovednosti za výsledok. Poškodenej osobe stačí preukázať len, že medzi vzniknutou škodou
a predbežným opatrením je príčinná súvislosť, a že predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené
spôsobom uvedeným v ustanovení § 77 ods. 3 O.s.p. V zmysle citovaného ustanovenia o náhrade ujmy

rozhoduje súd, ktorý predbežné opatrenie nariadil a to uznesením, pretože nejde o rozhodnutie vo veci
samej. V prípade, že nebol uvedený návrh podaný u súdu, ktorý nariadil predbežné opatrenie, nie je
vylúčené, aby sa domáhal poškodený náhrady škody v samostatnom konaní podaným návrhom.

V danom konaní sa jedná o návrhové konanie a súd je viazaný navrhovaným petitom návrhu v konaní
a rozhodovaní, pretože sa nejedná o výnimky zakotvené v ustanovení § 153 ods. 2 O.s.p. Súd však nie
je viazaný právnou kvalifikáciou, o ktorú navrhovateľ svoj nárok opiera. Navrhovateľ sa v danom konaní
domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť žalovanú sumu s úrokom z omeškania titulom plnenia
z bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody však nárok, ktorého sa navrhovateľ

domáha je nárokom v súvislosti s nariadeným predbežným opatrením a má právo na náhradu ním
vzniknutej ujmy. Pod pojmom ujmy, ktorá vznikla v majetkovej sfére poškodeného, teda navrhovateľa,
treba rozumieť škodu vyjadriteľnú v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom. Súd preto uplatnený
nárok navrhovateľa posúdil ako nárok na náhradu škody v rozsahu ustanovenia § 442 OZ.

Súd mal v konaní preukázané, že v rámci konania o určenie neplatnosti výpovede medzi účastníkmi na
návrh odporcu súd uznesením č.k. 5C/145/2001-133 zo dňa 3.5.2004 uložil povinnosť navrhovateľovi
vyplácať časť pracovnej odmeny po 10.000,- Sk mesačne. Navrhovateľ preukázal, že celkom za čas
od júna 2004 do júla 2008 vyplatil odporcovi sumu 520.000,- Sk, t.j. 17.260,84 eur a to v júni 2004

sumu 30.000,- Sk a naďalej každý mesiac sumu po 10.000,- Sk. Navrhovateľ zasielal uvedené sumy
na účet č. 37088835/0900 v Slovenskej sporiteľni, a.s. Súd mal v konaní preukázané, že uvedené číslo
je totožné po prečíslovaní účtov v peňažnom ústave s číslom účtu 2021628-189. Výsluchom svedkýň
a listinných dôkazov mal súd preukázané, že sa jedná o číslo účtu, ktoré odporca nahlásil pri prechode
výplaty mzdy v hotovosti na účty a číslo účtu aj po prečíslovaní bolo používané navrhovateľom pri

výplate akýchkoľvek plnení v súvislosti s pracovnoprávnymi nárokmi odporcu. S použitím ustanovenia §
251 ZP /Zák.č. 311/2001 Z.z./ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré
vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovení inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony
urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Súd preto spôsob výplatymzdy /náhrady miezd/ navrhovateľa v prospech odporcu posúdil s použitím ustanovenia § 120 ods.
5 ZP /Zák.č. 65/1965 Zb., keď na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ povinný pri výplate miezd /
náhrad miezd/, prípadne iných peňažných plnení v prospech zamestnanca po vykonaní prípadných

zrážok zo mzdy podľa príslušných právnych predpisov poukázať sumu určenú zamestnancovi na jeho
účet v slovenskom peňažnom ústave. Navrhovateľ potom, čo odporca nahlásil číslo účtu v peňažnom
ústave plnil odporcovi v súlade so zákonom. Plnenia v súvislosti s nariadeným predbežným opatrením
označil variabilným symbolom, ktorý sa zhoduje s číslom konania nariadeného predbežného opatrenia
v číslach 1452001. Vzhľadom na hore uvedené prebiehajúce súdne konania v súvislosti so skončením

pracovnéhopomerumedziúčastníkmiodroku1999nikdynebolosporné,odporcatotonenamietal,žeby
si navrhovateľ voči nemu neplnil povinnosti uložené rozhodnutiami súdov a všetky plnenia navrhovateľ
zasielal vždy na to isté číslo účtu označené odporcom. Odporca aj v exekučnom konaní vedenom v jeho
prospech ako oprávneného potvrdil, že plnenia zo strany navrhovateľa ako povinného boli zasielané na
ním označený účet s tým, že sa jedná o účet spoločný s jeho manželkou, ktorý spoločne používali a prijal
plnenia zo strany navrhovateľa. Od roku 1999 až do prebiehajúceho konania o vrátenie zaplatených

súm na základe vydaného predbežného opatrenia nikdy nepopieral prijatie vyplatených súm zo strany
navrhovateľa a podľa ich vzájomnej korešpondencie potvrdil prijatie súm s tým, že sa domáhal ďalšieho
plnenia, ktoré nebolo bližšie špecifikované. Neobstojí obrana odporcu, že s finančnými prostriedkami
nakladala jeho manželka, boli v zlej finančnej situácii, čerpali pôžičky na zabezpečenie potrieb rodiny,
pretože ak boli v zlej finančnej situácii je nepochybné, že sledovali každú finančnú hotovosť, ktorá prišla

na označený účet, aby túto mohli použiť za financovanie potrieb rodiny. Odporca sám označil číslo účtu,
na ktoré má navrhovateľ plniť a to opakovane aj na základe výzvy navrhovateľa a v prípade, že mal
záujem na zasielanie plnení na iné číslo účtu v roku 2003 po nariadení predbežného opatrenia druhého v
poradí,navrhovateľakozamestnávateľbybolpovinnýpoukázaťčasťmzdynaodporcomurčenýúčet,ak
by o toto odporca požiadal alebo sa dohodol s navrhovateľom na takomto postupe v zmysle ustanovenia

§ 130 ods. 8 ZP. Navrhovateľ všetky plnenia v prospech odporcu v súvislosti s výplatou mzdy, časti
mzdy, náhrad vyplácal po celé obdobie na odporcom označené číslo účtu a odporca sa nikdy nedomáhal
výplaty plnení z dôvodu, že neboli poukázané jemu alebo na ním označený účet. Odporca prípisom zo
dňa 10.11.2008, teda aj po skončení pracovnoprávneho sporu medzi účastníkmi vyzýval navrhovateľa
na zaplatenie sumy 66.444,- Sk a to na číslo účtu: 0037088835/0900 vedený v SSP pobočka Holíč, teda

totožné číslo účtu, na ktoré navrhovateľ zasielal odporcovi všetky plnenia a ktoré sám navrhovateľovi
oznámil. Súd má z uvedených dôvodov za to, že námietka odporcu v konaní o jeho nedostatku vecnej
pasívnej legitimácie preto nie je dôvodná.

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ na základe
nariadeného predbežného opatrenia odporcovi plnil v žalovanej sume a medzi predbežným opatrením a
plnením bola preukázaná príčinná súvislosť. U predbežného opatrenia išlo o dočasnú úpravu pomerov
a to do právoplatného skončenia konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a sumy, ktoré boli
odporcovi ako zamestnancovi vyplácané na základe predbežného opatrenia, ktoré zaniklo nevyhovením

návrhu vo veci samej, je odporca ako príjemca vyplácaných súm tieto vždy vrátiť. Odporca si musel byť
vedomý toho, že ide o dočasnú úpravu pomerov a bude musieť v prípade neúspechu vyplatené sumy
vrátiť ( R 26/1975).

Súdvyčíslilujmuakoskutočnúškodu,ktoránavrhovateľovivzniklaspoužitímustanovenia§442OZ,keď
podľa predložených výpisov z účtu bolo preukázané, že odporcovi zaslal v mesačných splátkach celkom
žalovanú sumu s tým, že pri každej sume bol uvedený variabilný symbol 1452001, totožný s časťou
spisovej značky konania, v ktorom bolo nariadené predbežné opatrenie /5C/145/2001/. Vzhľadom na
prebiehajúce iné konania, plnenia navrhovateľa na základe nariadeného predbežného opatrenia prvého

v poradí a vedenú exekúciu mal súd preukázané, že žalovaná suma nebola započítaná v žiadnom z
uvedených konaní.

K vznesenej námietke premlčania právnym zástupcom odporcu v záverečnej reči bez odôvodnenia, súd

tútoposúdilspoužitímustanovenia§106ods.1OZ,kedysaprávonanáhraduškodypremlčízadvaroky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V konaní bolo preukázané,
že navrhovateľ plnil na základe nariadeného predbežného opatrenia, ktoré zaniklo právoplatným
rozhodnutím vo veci samej, keď súd návrh zamietol a to dňom 29.7.2008, kedy sa navrhovateľ dozvedelo vzniknutej ujme a prestal odporcovi plnenia na základe nariadeného predbežného opatrenia vyplácať.
Nasledujúcim dňom 30.7.2008 preto navrhovateľovi začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia
doba, ktorá by skončila dňom 20.7.2010. Navrhovateľ podal návrh vo veci dňa 29.6.2009, teda v rámci

plynutia premlčacej doby a jeho nárok nie je premlčaný.

Námietku odporcu v rámci obrany v konaní týkajúcu sa započítania súd posúdil s použitím ustanovenia
§ 580 OZ, keď veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú

započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci
k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Suma na
započítanie zo strany odporcu oproti uplatnenému nároku navrhovateľa predstavuje nárok na odstupné
v súvislosti so skončením pracovného pomeru výpoveďou, ktorého platnosť bola predmetom konania
vedeného na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 5C/145/2001. Na základe rozhodnutia súdu bol návrh
na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi zamietnutý a pracovný pomer

skončil dňom 30.11.2001. Pracovný pomer medzi účastníkmi skončil z dôvodov uvedených v § 65 ods.
3 ZP /Zák.č. 65/1965 Zb./ a to, že v dôsledku organizačných zmien bol zrušený obchodno-právny
úsek, odporca bol odvolaný z funkcie, bola mu ponúknutá iná funkcia, zodpovedajúca jeho kvalifikácii
a odmietol ponúknuté miesto. V zmysle vtedy platného ustanovenia § 65 ods. 3 tretia veta ZP, ak
zamestnávateľ nemá pre zamestnanca takú prácu alebo zamestnanec ju odmietne, je daný výpovedný

dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. c) /fikcia nadbytočnosti/; odstupné poskytované zamestnancom pri
organizačných zmenách patrí len v prípade rozviazania pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v
súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny. V zmysle vtedy platného ustanovenia § 1 Zák.č.
195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru /zrušený Zák.č. 311/2001/
sa tento zákon vzťahuje na pracovníkov organizácií, u ktorých dochádza pri organizačných zmenách

alebo racionalizačných opatreniach k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou danou organizáciou z
dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce alebo dohodou z tých istých dôvodov, a
na ženy, u ktorých dochádza k rozviazaniu pracovného pomeru v dôsledku uplatnenia zákazu niektorých
prácapracovískpreženy,(ďalejlen„uvoľňovanýpracovník“).Pracovnýpomersodporcombolskončený
v zmysle ustanovenia § 65 ods. 3 vtedy platného Zákonníka práce a nejednalo sa o prípad, kedy mu

vznikol nárok na odstupné, pretože nebol s ním rozviazaný pracovný pomer po odvolaní z funkcie v
súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny, ale po tom, čo odmietol inú pre neho vhodnú
prácu. Súd má za to, že pohľadávku odporcu na započítanie takto nie je pohľadávkou spôsobilou na
započítanie proti pohľadávke navrhovateľa uplatnenej v návrhu.

Nárok navrhovateľa na priznanie úroku z omeškania súd posúdil s použitím ustanovenia § 517 ods. 2
OZ, kedy ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Pri omeškaní ide o objektívnu

zodpovednosť dlžníka za tento stav, jeho zavinenia sa nevyžaduje. Súd nárok navrhovateľa posúdil ako
náhradu ujmy - škody a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka pri nároku na náhradu škody nie je
ustanovenýčassplnenia,treba spoužitímustanovenia§563OZvychádzaťztoho,žeškodcajepovinný
škodunahradiťprvýdeňpotom,čohoveriteľosplneniepožiadal,pretožečassplnenianeboldohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí. Navrhovateľ pred podaním návrhu vyzval

odporcu na vrátenie žalovanej sumy výzvou zo dňa 27.8.2008 do troch dní od doručenia výzvy. Prevzatie
výzvy odporca potvrdil dňa 2.9.2008 a teda mohol plniť do troch dní, t.j. do 5.9.2008. Keďže odporca v
tomto termíne dobrovoľne neplnil, dňom 6.9.2008 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej
NB Slovenska v zmysle Nar.vl. č. 87/1995 Z.z. k prvému dňu omeškania a to vo výške 8,5 % ročne

do zaplatenia. Z uvedených dôvodov potom súd návrh navrhovateľa na uplatnené úroky z omeškania
zamietol.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania s použitím ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. ako

pomerne úspešnému účastníkovi konania, ktorých priznanie navrhol v súlade s ustanovením § 151
O.s.p. Navrhnutá náhrada trov konania predstavuje zaplatený súdny poplatok z návrhu v sume 1035,50
eur, tarifnú odmenu za poskytnuté právne služby a to za 6 úkonov (prevzatie a príprava, podanie
návrhu, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaniach v dňoch 2.12.2010, 3.2.2011, 24.3.2011) po336,94 eur /§ 10 Zák.č. 955/2004 Z.z./ pri hodnote výšky plnenia v sume 17260,84 eur, štvrtinová
odmena v sume 84,24 eur za účasť na pojednávaní, na ktorom bol len vyhlásený rozsudok, paušálna
náhrada 3 x 6,95 eur v roku 2009, 1 x 7,21 eur v roku 2010, 3 x 7,41 eur v roku 2011, 19%

DPH z odmeny v sume 1347,76 eur a paušál 28,06 eur do 31.12.2010 v sume 261,41 eur a do
14.4.2011 z odmeny v sume 758,12 eur a paušál 22,23 eur DPH vo výške 20% v sume 156,07 eur,
spolu náhrada za poskytnuté právne služby v sume 2.573,65 eur a náhrada trov konania celkom
predstavuje sumu 3.609,15 eur /2.573,65 + 1.035,50 eur/. V zmysle citovaného ustanovenia, ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z

účastníkovnemánanáhradutrovprávo.Navrhovateľsavkonanípodanýmnávrhomdomáhalzaplatenia
žalovanej sumy 17.260,84 eur a súčasne priznania úrokov z omeškania ročne z jednotlivých súm ich
vyčíslením vždy odo dňa nasledujúceho po ním realizovanom plnení. Navrhovateľ takto uplatnil úrok z
omeškania za čas od 10.7.2004 do zaplatenia. Súd pri výpočte uplatneného úroku z omeškania zistil,
že celkom tento nárok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia predstavuje sumu 6.645,24 eur, teda navrhovateľ
sa celkom domáhal zaplatenia sumy 23.906,08 eur /17.260,87 + 6.645,24/. Súd rozhodnutím priznal

navrhovateľovi zaplatenie sumy 17.260,84 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 6.9.2008, ktorý
predstavuje sumu 3.790,19 eur ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, teda spolu priznal navrhovateľovi sumu
20.115,89 eur. Navrhovateľ mal takto v konaní čiastočný úspech v 84,15% a odporca neúspech v
15,85%, čo predstavuje čistý úspech navrhovateľa v konaní 68,30%. S poukazom na ustálenú prax
súdov sa nejedná o nepatrný neúspech vo veci tak, ako to má na mysli ustanovenie § 142 ods. 3

O.s.p., ktorý je vymedzený hranicou najmenej 95% čistého úspechu a nejedná sa vo veci ani o závislosť
rozhodnutia o výške plnenia od znaleckého posudku či od úvahy súdu. Súd preto priznal navrhovateľovi
pomernú časť náhrady trov konania vo výške čistého úspechu 68,30% z navrhovanej sumy trov konania
3.609,15 eur a to v sume 2.465,05 eur.

Súd rozhodol o náhrade trov konania štátu v sume 24 eur Okresnému súdu Skalica s použitím
ustanovenia § 148 O.s.p. Trovy štátu predstavujú fakturovanú sumu nákladov Slovenskej sporiteľne,
a.s. fakturovanú súdu za podanie správy v zmysle ustanovenia § 91 ods. 4, písm. a/ Zák.č.. 483/2001
Z.z. v súvislosti s údajmi o majiteľovi účtu, prečíslovaní a zhodnosti účtov v súvislosti s vykonaným

dokazovaním v konaní o účte, na ktorý zasielal navrhovateľ plnenie v prospech odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej
viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.(§ 251 ods. 1 O.s.p.)