Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 13, 2011

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 16C/87/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507207308
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v S. v senáte zloženom z predsedníčky senátu X.. U. E. a sudcov X.. X. E. a X.. I. S. vo veci

žalobcu Q. S., bytom O. XXX, zast. X.. Z. S., advokátkou, AK S., B. XX, proti žalovaným 1/ Q.. S. S., rod.
S., nar. XX.X.XXXX, 2/ H.. Q. S., nar. XX.X.XXXX, obidvaja bytom O. XXX, zast. X.. W. S., advokátkou,
AK S., B. 20, 3/ P. S., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom W. 5, S., zast. X.. I. B., advokátkou, AK S., B. XX,
4/ W. sporiteľňa, a.s., so sídlom W. mýto 4, O., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku XXC XX/XXXX-XXX z X.XX.XXXX R. súdu S. - okolie

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok,okremvýrokuonáhradetrovkonaniavovzťahumedzižalobcomažalovanými
v 1. a 2. rade. G. rozsudok vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými

v 1. a 2. rade a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

G. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

G. sa žalobou po úprave žalobného petitu domáhal určiť, že darovacia zmluva uzavretá medzi ním a
žalovanou v 3. rade dňa XX.X.XXXX, ktorej predmetom sú nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX, W.
katastra S. - okolie, okres S. - okolie, obec O., kat. úz. O. - bytu č. X v bytovom dome súp. č. XXX,
ležiacom na parcele č. XXX/XX a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu XXX/XXXX,
je neplatná, tiež, že je neplatná kúpna zmluva z XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalovanou v 3. rade
a žalovanými v 1. a 2. rade, ktorých predmetom sú vyššie uvedené nehnuteľnosti, ďalej žiadal určiť,
že je vlastníkom predmetných nehnuteľností a že je neplatná aj zmluva o zriadení záložného práva

k predmetným nehnuteľnostiam medzi žalovanou v 4. rade a žalovanou v 3. rade. G. navrhli žalobu
zamietnuť.

W. prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade
náhradu trov konania v sume XXX,XX € na účet ich právnej zástupkyne X.. W. S., zaplatiť náhradu
trov konania aj žalovanej v 3. rade v sume XXX,XX € na účet ich právnej zástupkyne X.. I. B. a
napokon zaplatiť aj žalovanej v 4. rade náhradu trov konania v sume XXX,XX €, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

B. zo žaloby, ktorú žalobca skutkovo odôvodňoval tým, že darovacia zmluva uzavretá so žalovanou

v 3. rade je neplatná pre absenciu vôle účastníkov uzavrieť darovaciu zmluvu, že žalovaná mu za
predmetné nehnuteľnosti zaplatila XXX.XXX,- Sk, čo dokazuje potvrdenie z XX.X.XXXX, že pre takýto
prípad R. zákonník stanovuje, že platí disimulovaný právny úkon, v tomto prípade kúpna zmluva, ak sú
splnené všetky jeho náležitosti. P. zmluva ako simulovaný právny úkon a kúpna zmluva neboli urobenévo forme, ktorú vyžaduje zákon, je preto absolútne neplatná a absolútne neplatná je aj kúpna zmluva,
ktorou žalovaná v 3. rade previedla nehnuteľnosti na žalovaných v 1. a 2. rade, pretože nikto nemôže
na druhého previesť viac práv ako sám má. G. v 3. rade zriadila zmluvou k týmto nehnuteľnostiam

záložné právo v prospech žalovanej v 4. rade, a keďže žiadny zo žalovaných sa platne nestal vlastníkom
nehnuteľností, nemohlo byť platne zriadené ani záložné právo, takže absolútne neplatná je aj záložná
zmluva, nakoľko odporuje zákonu. B. dokazovaním súd zistil, že ako vlastníci nehnuteľností na LV
č. XXXX, kat. úz. O., druh stavby bytový dom, súp. č. XXX v podiele X/X a tiež spoločných častí a
spoločných zariadení domu v podiele XXX/XXXX k celku, sú vedení žalovaní v 1. a 2. rade. V časti

„C“ pod ťarchami je zapísané záložné právo podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z. pod poradovým č. X - vklad
záložného práva v prospech W. sporiteľne a. s. O.. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej
v zmysle § 5 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zistil, že predávajúci
B. vodárenská spoločnosť, S. a kupujúci Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX sa dohodli na uzavretí
zmluvy, ktorej prevodom vlastníctva podľa tejto zmluvy je prevod vlastníctva bytu č. 2, teda predmetného
bytu. G. o prevode vlastníctva bytu okrem ďalších náležitostí bola uzavretá na strane kupujúceho

XX.X.XXXX a na strane predávajúceho XX.XX.XXXX za kúpnu cenu XX.XXX,- Sk. Z darovacej zmluvy
uzavretej XX.X.XXXX vyplynulo, že darujúcim je žalobca a obdarovanou žalovaná v 3. rade. R. toho
v zmluve darca vyhlasuje, že obdarovaná je dôkladne oboznámená s technickým stavom darovaného
bytu, ako aj celého domu, keďže v súčasnej dobe v byte býva a obdarovaná vyhlásila, že darovanú
nehnuteľnosť dôkladne pozná a dar s vďakou prijíma aj s vedomím jej technického stavu. V čl. X zmluvy

je uvedené vyhlásenie zmluvných strán, že zmluvu uzavreli na základe slobodnej vôle, že zmluva nebola
uzavretá v tiesni, že si ju podrobne prečítali a s jej obsahom súhlasili na znak čoho ju aj vlastnoručne
podpísali. Z výpovedí žalobcu mu vyplynulo, že žalobu podával z dôvodu, že žalovaná v 3. rade predala
byt, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy a získala tým peniaze, že jeho brat, bývalý manžel žalovanej
v 3. rade, týmto predajom nezískal žiadne peniaze a stal sa z neho bezdomovec, že v predmetnom byte

on nebýval minimálne dva až tri roky, že pri uzatváraní darovacej zmluvy si bol vedomý, že uzatváral
darovaciu zmluvu, že s týmto úmyslom uzavrieť darovaciu zmluvu prišiel za svojim bratom aj jeho
manželkou, teraz žalovanou v 3. rade on a že obidve strany s tým súhlasili, že uzavrú takúto darovaciu
zmluvu,ženaodkúpeniebytuodvodárnísiodbratapožičalpeniazeabratvyplatilajjehodlhyvprospech
vodární, ktoré boli spojené s užívaním bytu. Q. z jeho výpovede vyplynulo, že dostal XXX.XXX,- Sk ako

odmenu za uzavretie tejto darovacej zmluvy, že peniaze, ktoré dostal od brata bral tak, že on pomohol
bratovi a brat pomohol jemu. V čase, keď sa uzatvárala darovacia zmluva v byte nebýval, býval v S. na
W. ulici, kde býva aj v súčasnosti, že si bol vedomý, že tento byt nepotrebuje a taktiež bolo treba niečo
investovať do údržby bytu a keďže mal zabezpečené bývanie u svojej priateľky, tak z tohto dôvodu byt
prenechal bratovi a jeho manželke. Z výpovede žalovanej v 3. rade vyplynulo, že asi v roku XXXX sa

nasťahovali s manželom, bratom žalobcu, do predmetného bytu s tým, že v tom čase nemali kde bývať,
že na tento byt mal nájomnú zmluvu uzavretú žalobca, ktorý v tom čase v byte nebýval, pretože mal
zabezpečené iné bývanie, že na byte boli nedoplatky a dlhy a preto sa dohodli, že dlhy za neho zaplatia,
že jej bývalý manžel požičal žalobcovi peniaze na odkúpenie tohto bytu, pretože podmienkou na kúpu
bytu bolo zaplatiť existujúce dlhy, že pokiaľ ide o úmysel s akým uzatvárali darovaciu zmluvu a akú vôľu

mali pri uzatváraní tejto zmluvy, tak stále sa medzi nimi hovorilo len o darovacej zmluve a to najmä z
dôvodu, že jej vtedajší manžel mal nejaké problémy so súdmi, tak sa darovacia zmluva urobila iba na
jej meno. V čase, keď predmetný byt sa predával žalovaným v 1. a 2. rade boli s bratom žalobcu ešte
manželia, že celý predaj bytu zabezpečoval jej manžel a že za peniaze, ktoré získali z predaja bytu sa
vyplatili manželove dlhy a kúpilo sa osobné motorové vozidlo, že po odpredaní bytu sa presťahovali do

bytu nevesty v S. na W. ulicu, kde spolu bývali skoro dva roky, pričom jej manžel ešte pred rozvodom v
mesiaci február zo spoločného bytu odišiel a zobral si auto. Y. boli právoplatne XX.X.XXXX. Z výpovede
žalovanej v 1. rade vyplynulo, že po uzavretí kúpno-predajnej zmluvy, ktorú zabezpečovala realitná
kancelária, byt im odovzdávali žalovaná v 3. rade spolu so svojim manželom. V konaní súd vyslúchol aj
žalobcom navrhovaného svedka H.. J. S., bývalého manžela žalovanej v 3. rade a zistený skutkový stav

následne posúdil podľa § 41a ods. X OZ a § 628 ods. 1, X OZ a uzavrel, že v konaní bolo preukázané,
že medzi žalobcom a žalovanou v 3. rade a jej bývalým manželom bola snaha si zabezpečiť bývanie
takým spôsobom, že žalobca bol pred uzavretím darovacej zmluvy nájomcom bytu, ktorý však dlhodobo
neužíval, preto z tohto dôvodu ho ponúkol na užívanie žalovanej v 3. rade s jej manželom, teda jeho
bratom. V čase, keď si ostatní nájomníci odkúpili byty do osobného vlastníctva od prenajímateľa, došlo

medzi žalobcom a žalovanou v 3. rade a jej bývalým manželom k dohode, na základe ktorej žalovaná
v 3. rade spolu s vtedajším manželom zaplatili za žalobcu dlhy spojené s užívaním bytu, aby žalobca
mohol od prenajímateľa odkúpiť byt, ktorý už v tom čase mal v úmysle previesť na žalovanú v 3. rade
a jej manžela, že po odkúpení bytu žalobcu so žalovanou v 3. rade a jej manželom sa dohodli o formeprevodu vlastníctva, pričom vylúčili kúpno-predajnú zmluvu z dôvodu, že vlastníkom tohto bytu by sa stal
aj manžel žalovanej v 3. rade, pretože byt by bol v ich O. a pre finančné problémy manžela žalovanej v
3. rade, mohol byť predmetom následnej exekúcie. V konaní bolo nesporné, že žalovaná v 3. rade a jej

bývalýmanželposkytližalobcovifinančnéprostriedky,avšaktietonikdynebolioznačenéakokúpnacena
bytu,alelenslúžilinasplneniedlhužalovanejv3.rade,ktoréhoprávnydôvodžalobcasúdunepreukázal,
pričomkuznaniudlhužalovanejv3.radedošloXX.X.XXXX.Zuvedenéhovyplýva,žekuznaniuzáväzku
žalovanej v 3. rade došlo skôr, ako bola uzavretá sporná zmluva a ak by to mala byť kúpna cena za byt,
ako to tvrdí žalobca, takéto uznanie dlhu nemohlo vzniknúť skôr, ako samotný záväzok na zaplatenie

kúpnej ceny z kúpnej zmluvy (podľa ust. § 558 OZ), pretože sa predpokladá, že tento dlh už trval. I.
z vyššie uvedeného potvrdenia o vyporiadaní záväzku nevyplýva, že v danom prípade išlo o kúpnu
cenu a sám žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že v čase uzatvárania darovacej zmluvy mal úmysel
uzavrieť len darovaciu zmluvu. B. na výpoveď žalovanej v 3. rade, ktorá tiež mala v úmysle uzavrieť len
darovaciu zmluvu tak uzavrel, že obaja účastníci v danom okamihu uzatvárania darovacej zmluvy mali
v úmysle uzavrieť len darovaciu zmluvu a nie inú, teda kúpnu zmluvu. Na základe toho dospel k záveru,

že v danom prípade nešlo o zastretý právny úkon, pretože vôľa žalobcu a žalovanej v 3. rade bola
jednoznačná - uzavrieť len darovaciu zmluvu. B. na tento záver treba považovať za platnú aj následnú
kúpnu zmluvu medzi žalovanou v 3. rade a žalovanými v 1. a 2. rade a aj uzavretú záložnú zmluvu.
O trovách konania rozhodol so zreteľom na výsledok podľa § X42 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého priznal
úspešným žalovaným náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorú v odôvodnení rozhodnutia špecifikoval.

Y. napadol včas podaným odvolaním žalobca odôvodňujúc ho odvolacími dôvodmi podľa § X05 ods. 2
písm. d/ a f/ O.s.p. a to voči všetkým výrokom. Q. za to, že rozhodnutie súdu ako aj jeho odôvodnenie
je v absolútnom rozpore s vykonaným dokazovaním, že z vykonaných dôkazov, predovšetkým z
predložených listinných dôkazov bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že predmet sporu bol v roku
XXXX kúpený jeho bratom a jeho manželkou za kúpnu cenu XXX.XXX,- Sk, že v tomto zmysle sa

vyjadrovala aj žalovaná v 3. rade až do začatia sporu, kedy vyjadrenie zmenila zrejme potom, čo
bola poučená svojou advokátkou. I. skutočnosti vyplývajú tak z potvrdenia o vysporiadaní záväzku z
XX.X.XXXX ako aj z vyjadrenia žalovanej v 3. rade z XX.X.XXXX adresované jeho právnej zástupkyni.
B. na uvedené je preto nepochybné, že pred uzavretím fiktívnej darovacej zmluvy došlo k predaju bytu
za kúpnu cenu XXX.XXX,- Sk, ktorá pozostávala zo sumy cca XX.XXX,- Sk, ktorú použil na odkúpenie

bytu a sumy XXX.XXX,- Sk. K., že s týmito dôkazmi a skutočnosťami sa súd vôbec nezaoberal. V. ide o
dôvody takéhoto postupu, z výpovedí ako aj listinných dôkazov vyplynulo, že následná darovacia zmluva
bola uzavretá na návrh nebohého X.. I. S., advokáta, ktorý poskytoval bratovi a jeho manželke právne
poradenstvo v tejto záležitosti. I. postup navrhol, pretože brat bol trestne stíhaný a hrozilo mu uloženie
trestu prepadnutia majetku. S. nemá právne vzdelanie, pre neho bolo najpodstatnejšie, že dostal za byt

peniaze, na ktorých sa dohodli. B. si boli vedomí, že byt predal za XXX.XXX,- Sk, bez ohľadu na to, čo
následne navrhol X.. S.. R. prvostupňového súdu o tom, že mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ale
neboli označené ako kúpna cena atď. je absurdné, chaotické, nezmyselné a ničím nepodložené. Ak má
byť zastretý právny úkon, aby účastník právneho úkonu o predmet úkonu uložením trestu neprišiel, je len
logické, že v žiadnych listinách sa nebudú uvádzať skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odhaleniu takéhoto

konania, najmä ak tieto listiny pripravuje advokát. V. súd ďalej uvádza, že finančné prostriedky slúžili na
splnenie dlhu žalovanej v 3. rade, ktorého dôvod on nepreukázal. V potvrdení o vysporiadaní záväzku
zo dňa XX.X.XXXX sa však výslovne uvádza, že peniaze boli vyplatené ako vysporiadanie za byt O. č.
XXX. V ďalšej časti odôvodnenia súd uvádza „Z uvedeného vyplýva, že uznanie záväzku žalovanej v 3.
rade došlo skôr, ako bola uzavretá sporná zmluva a ak by to mala byť kúpna cena za byt, takéto uznanie

dlhu nemohlo vzniknúť skôr, ako samotný záväzok na zaplatenie kúpnej ceny, pretože sa predpokladá,
že tento dlh už trval.“ I. tvrdenie okrem toho, že je špekuláciou len potvrdzuje ním tvrdené skutočnosti a
síce, že najskôr sa dohodli na predaji bytu a kúpnej cene, čím bola uzavretá kúpna zmluva a až následne
došlo„naoko“kdarovaniu. Vďalšejčastiodôvodneniaprvostupňovýsúduvádza,žeobajaúčastnícimali
v okamihu, keď uzatvárali darovaciu zmluvu, v úmysle uzavrieť len darovaciu zmluvu a nie iné zmluvu.

K. mali obaja úmysel uzavrieť darovaciu zmluvu, nie však v úmysle darovať, ale s úmyslom, aby zastreli
kúpnu zmluvu. V žiadnom prípade však darovacia zmluva nevyjadrovala jeho skutočnú vôľu, nemal
v úmysle darovať nehnuteľnosť žalovanej v 3. rade. V danom prípade sa simulácia právneho úkonu
musí posudzovať v kontexte všetkých okolností a nemôže sa obmedziť na necitlivé zisťovanie zo strany
súdu, aká bola vôľa účastníkov. B. presvedčenie, že každý človek bez právneho vzdelania na otázku,

či mal v úmysle uzavrieť simulovaný právny úkon odpovie áno, pretože nerozumie podstate simulácie
právneho úkonu a v konečnom dôsledku tam úmysel vždy je, pretože chce uzavrieť simulovanú zmluvu,aby zastrel zmluvu inú. V. je, či daný právny úkon vyjadruje vôľu konajúcich. K. považujem za potrebné
uviesť, že darovanie je bezodplatný právny úkon a ak bolo čokoľvek platené ako v tomto prípade, je
zrejmé, že nemohlo ísť o darovanie. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov prvostupňového
ako aj odvolacieho konania.

Y. napadli včas podaným odvolaním aj žalovaní v 1. a 2. rade, a to vo výroku o trovách konania.
T., že prvostupňový súd po zamietnutí žaloby im priznal náhradu trov konania v sume XXX,XX €,
je však zrejmé, že pochybil, zrejme nedopatrením, keď im priznal trovy len vo výške XXX,XX €,

lebo oni uplatňovali samostatným podaním XX.XX.XXXX, teda v rámci zákonnej lehoty, trovy konania
samostatne, a to v jednom podaní žalovaná v 1. rade vo výške XXX,XX € a samostatným podaním
žalovaný v 2. rade vo výške XXX,XX € a súd im priznal trovy len vo výške XXX,XX €, teda zrejme
nedopatrenímsinevšimolajdruhépodanieaztohtodôvoduimtrovynepriznal.Q.zato,žemajúzákonný
nárok na tieto trovy tak ako boli vyčíslené v podaní žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade, preto
navrhli zmeniť rozsudok čo sa týka trov konania a priznať im vyčíslenú náhradu trov.

G. v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že súd prvého stupňa po obsiahlom dokazovaní
vyhodnotil správne všetky dôkazy a správne vec posúdil aj po právnej stránke. G. v odvolaní neuviedol
nijaké nové skutočnosti, ktoré by súdu prvého stupňa neboli známe pri jeho rozhodovaní a preto
odvolanie považuje za neodôvodnené. Je evidentné, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy skutočne
existovala vôľa medzi účastníkmi túto darovaciu zmluvu uzatvoriť, ktoré skutočnosti boli potvrdené aj

svedeckými výpoveďami a inými dôkazmi. R. toho mali za to, že žalobca nepreukázal v konaní naliehavý
právny záujem na vyslovení neplatnosti tejto zmluvy. K. potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

G. v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca ako dôvod na zmenu rozsudku
uvádza, že neexistuje dôkaz, ktorý by bol podkladom pre právny záver súdu prvého stupňa v tom, že
žaloba je nedôvodná a že poukazuje na listiny, ktoré sa v spise nachádzajú a to darovaciu zmluvu,

potvrdenie o vyporiadaní záväzku z XX.X.XXXX a podrobne rozoberá genézu, ako došlo k uzatvoreniu
tejto zmluvy. B. tieto dôvody ako aj ďalšie uvedené v odvolaní sú podľa jej názoru účelovými dôvodmi,
pretože žalobca sám na pojednávaní na trikrát opakujúci sa dotaz súdu, či mal on v úmysle predmetnú
nehnuteľnosť darovať svojej švagrinej a ona tento dar výslovne prijať prehlásil, že je to tak a podrobne
aj odôvodnil prečo tak konal, v rámci čoho uviedol, že na byte boli dlhy, že hrozilo, že byt prepadne v

prospech majiteľa bytu, ak nedôjde k vyplateniu dlhov a obnoveniu nájomného vzťahu, pričom on nemal
finančné prostriedky na vyplatenie dlhu a musel si tieto vypožičať. Q. akékoľvek vyjadrenia žalobcu boli
účelové, keď bol poučený zo strany svojho právneho zástupcu, že táto výpoveď nesmeruje k tomu,
aby zmluva mohla byť považovaná za neplatnú. V. jej názoru súdom vykonané dokazovanie správne
viedli k záveru o opodstatnenosti pre zamietnutie žaloby, pretože v čase uzatvorenia darovacej zmluvy

skutočne existovala vôľa medzi účastníkmi túto darovaciu zmluvu urobiť a zdôraznila, že naviac žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti zmluvy, pretože pokiaľ sa ho súd pýtal,
prečo túto žalobu podal, uviedol jedinú skutočnosť, že ona sa s jeho bratom rozviedli a tento je podľa jeho
tvrdenia dnes bezdomovec. G., že finančné prostriedky, ktoré žalobca obdržal si ponechal a jeho brat
finančné prostriedky z odpredaja prevzal a použil na vykrytie dlhov a za zbytok sumy si kúpil motorové

vozidlo.

G. v 4. rade k odvolaniu žalobcu uviedla, že dôvody odvolania sú v celom rozsahu neopodstatnené, že
trvá na doterajších svojich vyjadreniach a navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

R. súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania (§ X14 ods. 2 O.s.p. - v ostatných
prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania)

za dodržania ust. § 156 ods. X O.s.p, keď na úradnej tabuli S. súdu v S. bolo oznámené miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku v lehote najmenej X dní pred jeho vyhlásením, t.j. X.X.XXXX) v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. X,X O.s.p. a po preskúmaní rozsudku z hľadiska žalobcom uplatnených
odvolacích dôvodov, t.j. § X05 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny,
preto ho potvrdil podľa § XXX ods. X O.s.p..V. § X19 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

R. súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých
poukazuje.

R. dôvod podľa § X05 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami

skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. W.
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. K. sú i také
skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. H. o situáciu, keď je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo
inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo keď

výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §
132 až § 135 O.s.p..

R. súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové
zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

V. posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho
predpisuanesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav
(skutkovézistenie).Omylnúaplikáciuprávnychpredpisovide,aksúdpoužilinýprávnypredpis,nežktorý
mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na

daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

W. prvého stupňa správne skutkové zistenia podradil pod v zásade správne hmotnoprávne predpisy a
vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

V. žalobcom vymedzeného predmetu žaloby (opisom právne rozhodujúcich skutočností a žalobným

petitom), darovacia zmluva uzavretá XX.X.XXXX medzi ním a žalovanou v 3. rade je pre nedostatok
vôle zmluvných strán simulovaným právnym úkonom, teda od začiatku neplatným právnym úkonom. B.
na uvedené vymedzenie, úlohou súdu prvého stupňa bolo v konaní predovšetkým posúdiť (po zistení,
že žalobca má na požadovaných určeniach naliehavý právny záujem, keďže ide o určovaciu žalobu -
§ 80 písm. c/ O.s.p.), či je darovacia zmluva so žalobcom tvrdeného dôvodu neplatná. Ak by bol súd

urobil záver o jej neplatnosti ako simulovaného právneho úkonu, následne to predpokladalo skúmať, či
je neplatná tvrdená kúpna zmluva medzi nimi ohľadne tých istých nehnuteľností, ako tzv. disimulovaný
právny úkon a následne tiež posúdiť aj tvrdenú neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou v
3. rade a žalovanými v 1. a 2. rade a zmluvu o zriadení záložného práva medzi žalovanými v 3. a 4. rade
a tiež uzavrieť, či žalobca je alebo nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností.

V. § 37 ods. X OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.V. úkon nie je urobený vážne (skutočne) vtedy, ak je podľa okolností konkrétneho prípadu zrejmé, že
účastníci nechceli svojimi prejavmi vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy
občianskeho práva spájajú. B. vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti

neexistuje, resp. existuje ale v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria aj
tzv. simulované právne úkony. W. je konaním „na oko“, keď účastníci predstierajú, že uzatvárajú právny
úkon aj keď nechcú uzavrieť žiadny úkon (simulácia absolútna) alebo predstierajú uzavretie určitého
právneho úkonu, aby zakryli iný právny úkon (simulácia relatívna - § 41a OZ). W. (predstieraný) právny
úkon je absolútne neplatný; disimulovaný (zastretý) právny úkon môže byť platný, ak to zodpovedá

vôli účastníkov a spĺňa všetky náležitosti predpísaný pre zastretý právny úkon. V. dvojstrannom alebo
viacstrannom právnom úkone ide o simuláciu vtedy, ak všetci účastníci spoločne prejavujú niečo iné,
než v skutočnosti chcú. V sporovom konaní dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno na preukázanie
spočíva na žalobcovi.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania vyvodil skutkový záver, že žalobca
a žalovaná v 3. rade v okamihu, keď uzatvárali darovaciu zmluvu mali úmysel uzavrieť len darovaciu

zmluvu (a nie kúpnu zmluvu) a keďže žalobcom tvrdený dôvod neplatnosti darovacej zmluvy, t.j.
simuláciu (predstieranie) nezistil a skúmaním ex offo neplatnosť zmluvy z iných dôvodov tiež nezistil,
vyvodil právny záver o platnosti tejto zmluvy a neexistencii kúpnej zmluvy (zastretej) medzi žalobcom
a žalovanou v 3. rade.

V. názoru odvolacieho súdu odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

týchto skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa. V rámci vyporiadania sa s dôvodmi
odvolania, odvolací súd považuje predovšetkým za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa skutkové
závery nevyvodil len z listinného dôkazu - darovacej zmluvy, ale aj z vyhodnotenia výpovedí žalobcu,
žalovanej v 3. rade a svedka H.. L. S., z ktorých predovšetkým zistil okolnosti uzavretia darovacej zmluvy.
I. zdôrazniť obsah prednesov týchto osôb, z ktorých nepochybne vyplynula rovnaká skutočnosť, a to, že

chceli - teda mali vôľu - uzavrieť darovaciu zmluvu. V., či motivácia, ktoré ich viedli k uzavretiu konkrétnej
darovacej zmluvy nemajú pre posúdenie právny význam. Q. tak uzavrieť, že ak žalobca za situácie, že
na svojho brata (manžela žalovanej v 3. rade) nemohol tiež previesť predmetné nehnuteľnosti, vedome
a slobodne si zvolil určitý spôsob vyriešenia známej mu situácie, preto musí niesť aj dôsledky tohto
riešenia.

U. odvolacia námietka žalobcu, že súd prvého stupňa sa nesprávne vyporiadal s listinným dôkazom
- potvrdením z XX.X.XXXX, nepovažuje odvolací súd za náležitú. I. listinným dôkazom podľa tvrdenia
žalobca mala byť preukázaná skutočnosť, že od žalovanej v 3. rade prevzal sumu XXX.XXX,- Sk titulom
vyporiadania za predaný byt, čo svedčí súčasne o tom, že nehnuteľnosti od neho žalovaná v 3. rade s
manželom odkúpila, a to ešte pred uzavretím (fiktívnej) darovacej zmluvy.

Z uvedenej písomnosti totiž nevyplýva len to, že „žalovaná v 3. rade zaplatila ako vyporiadanie za byt
O. č. XXX sumu XXX.XXX,- Sk“, ale tiež to, že „žalobca prevzal celkovo v rámci vyporiadania sumu
XXX.XXX,- Sk, čo je v súlade so zmluvou z XX.X.XXXX o uznaní dlhu a jeho vyporiadaní uzavretej
medzi žalobcom a manželmi H.. L. S. a D. S. (žalovaná v 3. rade)“. Za stavu, že zmluvu o uznaní
dlhu z XX.X.XXXX žalobca nepredložil, možno akceptovať záver súdu prvého stupňa, že z „potvrdenia“

nevyplýva, že išlo o kúpnu cenu, keď súčasne podľa obsahu potvrdenia je zrejmé, že išlo o vyporiadanie
dlhu medzi nimi.

P. je odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom
a nimi . R. súd zo spisu v predmetnej veci zistil, že tak ako na to žalovaní v odvolaní poukazujú,
XX.XX.XXXX bolo podané osobne do podateľne súdu aj podanie týkajúce sa žalovanej v 1. rade, v

ktorom zástupkyňa vyčíslila trovy právneho zastúpenia tejto žalovanej a to vo výške XXX,XX €. T.
podanie však netvorí súčasť spisu, zrejme - ako to vyjadruje v odvolaní aj zástupkyňa týchto žalovaných
- nedopatrením, preto súd pri rozhodovaní o trovách toto podanie zjavne nevzal do úvahy. So zreteľom
na uvedené nemožno rozhodnutie o náhrade trov vo vzťahu medzi žalobcom a týmito žalovanými
považovať za dôvodné, preto prichádzalo do úvahy podľa § X2X ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. ibazrušenie rozhodnutia ohľadne výroku o trovách konania medzi týmito účastníkmi a vrátenie veci súdu
prvého stupňa na opätovné rozhodnutie o výške náhrady trov.

G. v odvolacom konaní, pokiaľ ide o vec samú, nemal úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov

a žalovaným náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, lebo do vyhlásenia rozsudku vo veci
žalovaní vo svojich podaniach nenavrhli rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1,
§ 142 ods. 1, § XXX ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.