Rozhodnutie – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, September 12, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 2T/13/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311010137
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Fitt
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2011:1311010137.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Romanom Fittom na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 12.09.2011 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. U., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v O., trvale bytom O. XX, O.

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu detí a výška
tejto povinnosti mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 25P 13/97 zo dňa
17.09.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2002, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu
svojho maloletého dieťaťa Q. U., nar. XX.XX.XXXX celkovou sumou 1.800,- Sk (59,75 €) mesačne k

rukám matky I. U. vždy do 15 - teda dňa v mesiaci, túto povinnosť si menovaný riadne neplnil v mieste
svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval od mesiaca september 2010 do marca 2011
vrátane, pričom za mesiac december 2010 uhradil 25 €, tak zostal dlžný na výživnom I. U. za uvedené
obdobie sumu v celkovej výške 393,25 €

napriek tomu, že bol Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 1T 101/2009 zo dňa
06.08.2009 uznaný za vinného a odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1 Tr. zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2009.

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplní úmyselne svoju zákonnú povinnosť vyživovať
iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona

Za to sa

odsudzujePodľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 a § 36 písm. l) Tr.
zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do Ústavu
pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Y. U., svedkyne I. U. ako
aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiály i celým spisovým
materiálom na vec sa vzťahujúcim.

Po otvorení hlavného pojednávania samosudca dotazom u OP BA III i obžalovaného zistil, že títo nemajú
záujem konať o dohode o vine a treste.

Obžalovaný Y. U. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po poučení o možnosti urobiť

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku, obžalovaný uviedol, že žiadne vyhlásenie učiniť nemieni.

K samotnému skutku vypovedal, že si je plne vedomý, že má výživné platiť k čomu je zaviazaný
rozsudkom súdu a však jeho situácia je taká, že momentálne nemá z čoho výživné platiť. Je
nezamestnaný.Spolusmanželkoupoberajúdávkuvhmotnejnúdzivovýške270€mesačne.Naposledy

bol trvalé zamestnaný v roku 2006. Obžalovaný ďalej vypovedal, že pracovať by mohol, ale nevie
zohnať prácu, vzhľadom na to, že chcel mať úpravu pracovného času kvôli tomu, aby sa mohol starať o
manželku a to je problém, preto žiadnu prácu zohnať nevie. Zároveň na doplňujúce dotazy obžalovaný
uviedol, že jeho manželka nevlastní žiadny preukaz zdravotne ťažko postihnutej osoby, pričom táto vec
sa údajne v tomto čase vybavuje. So synom sa nestretáva, pretože tento sa mu vyhýba, pred tým mu

dával dary k sviatkom, kupoval rôzne veci aj dával peniaze, ale roka pol dozadu je to bieda a syn s ním
nechce komunikovať.

Svedkyňa I. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným aj v minulosti boli problémy s tým
akým spôsobom výživné platil, pričom s obžalovaným majú dve deti a to Q. a U., pričom z týchto dvoch

sa týka výživné už iba Q., ktorý ešte navštevuje školu. V minulosti obžalovaný platil výživné nižšie ako bol
k tomu zaviazaný súdom a týmto spôsobom vznikol ešte väčší dlh na výživnom. Obžalovaný sa nikdy
nestaralotočijehodetipotrebujúnejakéveciresp.niečodoškoly.Onasamajeonkologickoupacientkou
po operácii, okrem toho, že má aj trvalý pracovný pomer musela prijať aj brigádnické zamestnanie, aby
deti uživila. Videla, že obžalovaný pracoval a teda určite mal zdroj nejakého príjmu, aby mohol výživné

platiť. Jej syn Q. momentálne je študentom strednej školy, pričom má záujem pokračovať v štúdium na
vysokej škole. Asi pred rokom dozadu videl obžalovaného pracovať aj jej syn Q., pričom vie o tom, že
pracoval ako taxikár a zhodou okolnosti, keď si raz zavolala taxík, došiel pre ňu práve obžalovaný.

Obžalovaný k výpovedi svedkyni sa vyjadril iba v tom, že asi rok dozadu mu bol odobratý vodičský

preukaz a teda už nejazdí, pričom zároveň požiadal súd, aby mu umožnil k nasledujúcemu hlavnému
pojednávaniu uhradiť zaostalé výživné, pričom súd odročil termín hlavného pojednávania s tým, aby
bolo možné obžalovanému poskytnúť tú možnosť, že uhradí dlžné výživné do momentu kým sa súd
odoberie na záverečnú poradu, pričom obžalovaný sa na ďalší termín hlavného pojednávania bez
ospravedlnenia nedostavil a nedostavil sa ani na ďalší termín, na ktorý riadne prevzal predvolanie,

preto súd procesným postupom podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku pokračoval v hlavnom pojednávaní v
neprítomnosti obžalovaného.

Okrem vyššie uvedeného dokazovania súd vo veci vykonal aj dokazovanie oboznámením sa s listinnými

dôkazmizadokumentovanýmivspisovommateriályicelýmspisovýmmateriálomnavecsavzťahujúcim,
pričom ako dôležité pre posúdenie a rozhodnutie vo veci vyhodnotil najmä: rozsudok Okresného súdu
Bratislava III, čk. 25P 13/1997 - 52, ktorým bol obžalovaný zaviazaný k úhrade výživného a to tým, že súd
zvýšilvyživovaciupovinnosťobžalovanéhonamaloletéhoU.,nar.XX.XX.XXXXpočnúcprávoplatnosťou
rozsudku mal platiť sumu 2.000,- Sk mesačne a na maloletého Q., nar. XX.XX.XXXX má platiť 1.800,-Sk mesačne s tým, že táto vyživovacia povinnosť podľa výroku citovaného rozsudku mala začať plynúť
01.09.2000.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, čk. 3T 18/2010 zo dňa 18.05.2010 bol obžalovaný uznaný
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, pričom
mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka, pričom pre výkon trestu bol zaradený do
Ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, následne v odvolacom konaní bol rozsudkom
KrajskéhosúduBratislavasp.zn.1To113/2010zodňa08.09.2010oslobodenýspodobžaloby,vzhľadom

ku skutočnosti, že obžalovaný preukázal úhradu výživného.

Z ďalších listinných dôkazov súd poukazuje na kópiu rodného listu maloletého, potvrdenie o návšteve
školy, potvrdenie a oznámenia Sociálnej poisťovne, ako aj doklady z Úradu práce sociálnych vecí a
rodiny a Daňového úradu.

O osobe obžalovaného súd zistil z pripojeného oznámenia systému Avízo, Ministerstva vnútra SR, že
voči obžalovanému sa momentálne nevedie žiadne iné trestné stíhanie ani nebol v poslednej dobe
prejednávaný pre spáchanie priestupku čo dokladuje výpis z registra priestupkov. Obžalovaný bol
podľa odpisu z registra trestov súdne trestaný Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, zo
dňa 06.08.2009 pod sp. zn. 1T 101/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2009, pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov. Je teda zrejmé, že skutku, pre ktorý je momentálne stíhaný sa obžalovaný dopustil počas
plynutia skúšobnej doby z predchádzajúceho odsúdenia.

Na základe takto vykonaného dokazovania po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrnne
tak ako uvádza § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd dospel k záveru, že vina obžalovaného za žalovaného
skutku je jednoznačne preukázaná.

Vina obžalovaného je preukázaná nielen samotnou výpoveďou obžalovaného, ktorý v podstate

spáchanie skutku priznáva, ale aj výpoveďou svedkyne I. U. a taktiež aj nazhromaždenými listinnými
dôkazmi v spisovom materiály.

Obžalovaný tým, že neplní úmyselne svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a to najmenej tri mesiace
v období dvoch rokov, hoci v predchádzajúcich dvadsiatych štyroch mesiacoch odsúdený naplnil po

objektívnej stránke skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. c) Tr. zákona.

Zo subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako konanie v priamom úmysle v zmysle
§ 15 písm. a) Tr. zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom, ktorý popisuje Trestný zákona porušiť

alebo ohroziť záujem, ktorý Trestný zákon chráni a to v danom prípade záujem spoločnosti na riadnom
vyplácaní výživného voči osobám, ktoré sú na platení výživného závislé.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd zároveň zvážil aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti tak ako
sú tieto taxatívne vymedzené v § 36 a § 37 Tr. zákona, pričom dospel k záveru, že s poukazom na §

38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, že existuje poľahčujúca okolnosť a to, že obžalovaný spáchanie skutku
priznal, preto súd s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona upravil Trestnú sadzbu a to tak,
že znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Vtaktoupravenejtrestnejsadzbesúddospelkzáveru,ženaprevýchovuobžalovanéhobudepostačovať

uložiť trest odňatia slobody na spodnej hranici sadzby, ktorý súd vymeral v trvaní 1 (jedného) roka,
pričom vzhľadom na skutočnosť, že skutok obžalovaný spáchal počas plynutia skúšobnej doby z
predchádzajúceho odsúdenia tento trest musí byť trestnom nepodmienečným (§ 49 ods. 2 Tr. zákona)
a preto s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, zaradil obžalovaného pre výkon
trestu do Ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa názoru súdu trest, ktorý bol uložený obžalovanému je adekvátny k okolnostiam predmetnej veci
a splní svoj účel trestu tak ako má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zákona.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd
v Bratislave cestou Okresného súdu Bratislava III