Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 8, 2011

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 9Cb/77/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610201412
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a

členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Ivany Nemčekovej, v právnej veci žalobcu: Tibora Feketíka
SLOVEKON, s miestom podnikania 032 12 Dúbrava 313, IČO: 32 591 535, proti žalovanému: GEPARD,
s.r.o., so sídlom Ulica 1. mája 2066, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 369 896, v konaní o zaplatenie 2
156,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 9Cb/77/2010-58 zo dňa 29.11.2010, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/77/2010-58 zo dňa 29.11.2010 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.156,78 Eur s

9% úrokom z omeškania ročne a to z jednotlivých súm tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku
okresného súdu so stanovením konkrétnych dátumov, na trovách konania sumu 129 Eur, všetko v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení k procesnému postupu okresný súd uviedol, že
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal a pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie
neustanovil, hoci predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 9.9.2010 (č.l. 49 rub spisu). Svoju
neúčasť na pojednávaní v tejto veci neospravedlnil a najmä nežiadal o odročenie pojednávania. Na deň
29.11.2010 okresný súd vytýčil pojednávanie proti žalovanému aj v ďalších veciach sp. zn. 9Cb/99, 122,
150, 60, 195, 29, 92, 161, 151/2010, ale len v niektorých veciach pred začatím pojednávania žiadal

o odročenie pojednávania z dôvodu, že od 7.11.2010 je konateľ žalovaného na zahraničnej služobnej
ceste vo Vietname, kde rieši investičné záležitosti pre spoločnosť, s predpokladaným návratom na
konci decembra 2010 (sp. zn. 9Cb/122, 195/2010). Uviedol, že žalovaný je právnická osoba, ktorej
jediným spoločníkom a konateľom je Milan Palušák. Žalovaný bol riadne predvolaný na pojednávanie
tak, aby mal dostatok času na prípravu (§ 115 O.s.p.). Tým bola zabezpečená realizácia základného
práva účastníka na prejednanie veci v jeho prítomnosti podľa § 48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR. Súd
len z dôležitého dôvodu odročí pojednávanie, keď zváži, či mohla byť prekážka účasti na pojednávaní

predvídateľná a odvrátiteľná. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 9.9.2010,
napriek tomu si na deň 7.11.2010 rezervoval odlet na zahraničnú služobnú cestu. Pobyt v cudzine
v čase pojednávania určeného súdom bolo možné predvídať a aj odvrátiť zmenou termínu odletu.
Žalovanýžiadnymspôsobomnepreukázal,žeúčelcestykonateľažalovanéhosúvisívýlučnesčinnosťou
obchodnej spoločnosti. Okresnému súdu sú známe z jeho činnosti v senáte 9Cb aj iné konania proti
žalovanému (napr. 9Cb/29, 60, 64, 92, 99, 122, 138, 139, 150, 151, 161, 178, 180, 190, 195, 243/2010
a iné), z ktorých niektoré boli opakovane odročované pre dočasnú pracovnú neschopnosť konateľa

žalovaného v období od 13.5.2010 do 1.6.2010, od 14.6.2010 do 8.7.2010, či pre pobyt konateľa
žalovaného vo Vietname, ktorý preukazoval predložením elektronickej rezervácie letenky. Žalovanémuako účastníkovi bolo zo strany okresného súdu umožnené zúčastniť sa pojednávania tým, že mu
predvolanie na pojednávanie bolo doručené riadne a včas. Odročovanie pojednávania nemôže byť na
ujmudruhéhoúčastníkavkonaní.Žalovanýsabrániltým(vdôvodochodporuprotiplatobnémurozkazu),

že zákazky, ktoré boli predmetom fakturácie a ktoré požaduje žalobca zaplatiť, vybavoval výrobný
riaditeľ Peter Mrnčo, ktorý skončil spoluprácu v spoločnosti v jeseni 2009 s ostatnými spolupracovníkmi.
Následne inventúrou zistili chýbajúce materiály, ako aj obchodné dokumenty týkajúce sa predmetných
zákaziek a tieto doklady boli žalovanému k dispozícii až doručením žalobného návrhu. Do ukončenia
trestného konania nevie poskytnúť stanovisko, či je žalobca v práve.

Žalovaný jednoznačne nepoprel pohľadávku žalobcu čo do dôvodu a výšky, nenavrhol žiaden dôkaz na
preukázanie svojich tvrdení. Žalobca uviedol, že žalovanému dodal ním objednaný tovar za zmluvne
dohodnutú cenu, so zmluvne dohodnutou splatnosťou a cenou dopravy, čo preukazoval aj predložením
fotokópií faktúr - daňových dokladov č. 290100223 zo dňa 28.10.2009, splatnou dňa 4.11.2009 na
sumu 1 223,07 Eur (tovar špecifikovaný vo faktúre), s tým, že dňa 12.11.2009 došlo k vzájomnému
započítaniu pohľadávky žalobcu voči pohľadávke žalovaného vo výške 397,80 Eur, to je pohľadávka

žalobcu vo výške 825,27 Eur, následne dňa 10.12.2009 zaplatil žalovaný na účet žalobcu 225,27 Eur,
t.z. pohľadávka žalobcu 600 Eur; faktúra č. 290100229 zo dňa 9.11.2009 splatná dňa 16.11.2009 na
sumu 472,07 Eur; faktúra č. 290100230 zo dňa 10.11.2010 splatná dňa 17.11.2009 na sumu 976,22 Eur,
faktúra č. 290100236 zo dňa 23.11.2009 splatná dňa 30.11.2009 na sumu 30,53 Eur (tovar špecifikovaný
vo faktúre a doprava tovaru); faktúra č. 290100259 zo dňa 17.12.2009 splatná dňa 24.12.2009 na sumu

46,34 Eur, faktúra č. 100100012 zo dňa 29.1.2010 splatná dňa 5.2.2010 na sumu 31,62 Eur (tovar
špecifikovaný vo faktúre a doprava tovaru). Celkom žalovaný dlhuje žalobcovi po započítaní a čiastočnej
úhrade 2 156,78 Eur (2 779,85 Eur - 397,80 Eur - 225,25 Eur = 2 156,78 Eur). Ďalej žalobca predložil
fotokópiu listiny zo dňa 14.1.2009 označenej ako inventarizácia pohľadávok ku dňu 31.12.2009, v ktorej
dňa 20.1.2010 žalovaný odsúhlasil pohľadávky žalobcu 600 Eur (faktúra č. 290100223), 472,07 Eur

(faktúra č. 290100229), 976,22 Eur (faktúra č. 290100230), 30,53 Eur (faktúra č. 290100236) a 46,34
Eur (faktúra č. 290100259). Podnikateľa zaväzuje konanie osôb, ktoré pri prevádzkovaní podniku poveril
určitou činnosťou, a to aj vtedy, ak táto osoba svojim konaním prekročila rozsah poverenia (§ 15
Obchodného zákonníka). Žalovaný netvrdil, že by niektorá z osôb poverená určitou činnosťou prekročila
rozsah svojho poverenia vo vzťahu k obchodno-záväzkovému vzťahu so žalobcom. Z uvedeného žalobe

vyhovel, keďže žalobca preukázal oprávnenosť svojho nároku. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 129 Eur, t.z.
súdny poplatok za žalobu.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že prvostupňový súd odňal
účastníkovi - žalovanému právo konať pred súdom, čím následne došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu

skutkového a právneho stavu v predmetnej veci. Prvostupňový súd rozhodol v neprítomnosti
žalovaného, napriek tomu, že sa riadne a včas ospravedlnil, pričom uviedol, že v čase vydania
napadnutého rozsudku sa bude nachádzať služobne v zahraničí, a preto sa pojednávania dňa
29.11.2010 nemôže zúčastniť. Odvolanie zaslal konateľ žalovaného prvostupňovému súdu niekoľko dní
pred pojednávaním, nakoľko tu existovala reálna šanca, že sa podarí posunúť termín odletu do Vietnamu

a pojednávania sa bude môcť zúčastniť. Keďže sa to však konateľovi nepodarilo a bolo nevyhnutné, aby
sa obchodných rokovaní osobne zúčastnil, musel odcestovať do zahraničia, čo dokladá kópiou letenky.
Mal za to, že poveriť zastupovaním jeho záujmov právnu kanceláriu by nebolo riešením, nakoľko konateľ
mánajlepšíprehľadoveciach,ktorésavjehospoločnostiudiali.Ďalejuviedol,ženemámožnosťvyjadriť
sa ku skutočnostiam uvádzaným žalobcom. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že okresný súd v danej veci rozhodol na
základežalobcompredloženýchdokladov,ktoréjednoznačnepreukazujúpovinnosťplneniaobchodných
partnerov. Zo strany žalobcu došlo k dodaniu tovaru, na základe čoho je žalovaný povinný v daných
lehotách uhradiť svoj záväzok. Nestotožnil sa so záverom odvolateľa o odňatí práva konať pred súdom,
ako aj o možnosti vyjadriť sa ku skutočnostiam, pretože svoje právo, ktoré mu súdom bolo dané, aby sa

vyjadrilavrámcidokazovaniapredložilnávrhynadokazovanie,nevyužil.Žalovanývodvolanínenapadol
výrok súdu, nenamieta predmet sporu, resp. neuviedol informácie, ktoré by mali za následok zmenu
povinnosti plnenia žalovaného voči žalobcovi. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
potvrdil.Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako

vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/103/2011-77 zo dňa 21.06.2011 a doručenie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
žalobcovi a žalovanému podľa doručeniek na č.l. 76 spisu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 25. augusta
2011, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v
Žiline.

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Na základe vyššie citovaného ustanovenia krajský súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu
odvolacích dôvodov, obsiahnutých v podanom odvolaní zo dňa 03.02.2011 (č.l. 63 - 64 spisu).

Žalovaný namietal, že prvostupňový súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, napriek tomu, že sa
riadne a včas ospravedlnil, pričom nebol vypočutý zástupca žalovaného - konateľ, a tým nemal možnosť
sa vyjadriť ku skutočnostiam uvádzaným žalobcom.

K posúdeniu odvolacieho dôvodu žalovaného, že vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti, sa krajský
súd oboznámil s obsahom spisu, podľa ktorého vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 24.5.2010
o 9,00 hod., a to pred okresným súdom (č.l. 31 spisu), ktoré predvolanie bolo žalovanému riadne
doručené dňa 29.04.2010. Žalovaný podaním zo dňa 13.05.2010 ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu
práceneschopnosti, ktorú fotokópiu potvrdenia zároveň pripojil. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na

deň 28.6.2010 o 8,15 hod., ktoré predvolanie bolo žalovanému doručené spôsobom podľa § 48 ods.
3 O.s.p.. Tretí termín pojednávania bol vytýčený na deň 20.9.2010 o 8,00 hod. (č.l. 44 spisu), ktoré
žalovaný riadne prevzal podľa doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 41 rub spisu. Žalovaný podaním zo
dňa 12.08.2010 (č.l. 47 spisu) ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní z dôvodu, že
od 15.08.2010 je na zahraničnej služobnej ceste vo Vietname, pričom jeho predpokladaný návrat na

Slovensko bude v novembri 2010 a súčasne pripojil elektronickú rezerváciu letenky. V spise na č.l. 50 sa
nachádza zoznam zrušených termínov pojednávaní na deň 20/9/2010 voči žalovanému z dôvodu pobytu
konateľa vo Vietname a za vzatia do úvahy žiadosti o odročenie pojednávania. Podľa upovedomenia o
odročení alebo odvolaní pojednávania zo dňa 6.9.2010 (č.l. 51 spisu) bol termín pojednávania určený
na deň 20.9.2010 o 8.00 hod. odročený na deň 29.11.2010, ktoré predvolanie žalovaný riadne prevzal

dňa 09.09.2010 podľa doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 49 rub spisu. Žalovaný svoju neúčasť na
pojednávaní konanom dňa 29.11.2010 neospravedlnil, a tým ani netvrdil a ani nepreukázal dôležitý
dôvod k tomu, aby bolo v konaní pred okresným súdom odročené pojednávanie nariadené na deň
29.11.2010.

Je potrebné zdôrazniť, že účastníkom konania na strane žalovaného je právnická osoba, ktorá podľa ust.

§ 13 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka koná nielen štatutárnym orgánom, ale môže za ňu konať
zástupca. Súčasne aj z procesného práva a to ust. § 21 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že právnická osoba, ako
účastník súdneho konania, môže svoju účasť na súdnom pojednávaní zabezpečiť nielen štatutárnym
orgánom, ale aj zamestnancom, ktorý tým bol poverený štatutárnym orgánom. Na základe týchto
hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení, pokiaľ žalovaný mal záujem sa zúčastniť súdneho

konania, tak túto účasť mohol zabezpečiť aj prostredníctvom zástupcu, alebo zamestnanca k tomu
poverenému.Ďalšiaskutočnosť,ktorápristupujekzáverukrajskéhosúdu,žežalovanémuneboloodňaté
právo konať pred súdom bolo, že žalovaný mal dostatočný časový horizont, ktorý mu umožnil usporiadaťsi svoje povinnosti tak, t.z. aj prípadné služobné cesty, aby bol účastný nariadeného pojednávania pred
okresným súdom.

Okresný súd svojim postupom, a to vytýčením pojednávaní, vytvoril možnosť žalovanému, aby sa

osobne zúčastnil pojednávania, a pokiaľ žalovaný toto svoje právo nevyužil, nemožno konštatovať
odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom naviac, ak okresný súd v rámci svojho konania je
povinný aplikovať ust. § 6 O.s.p., podľa ktorého v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná v spojení s ust. § 114 ods. 1 O.s.p., v
zmysle ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla

na jedinom pojednávaní. Prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného neboli porušené jeho procesné
a ústavné práva byť prítomný na verejnom prerokovaní veci s možnosťou vyjadriť sa ku všetkým
vykonávaným dôkazom, s ohľadom aj k ust. § 125 O.s.p., podľa ktorého výsluch účastníka je len jedným
z dôkazných prostriedkov. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého právnej vety ...„výsluch účastníka konania je iba
jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom,

ktorýmsúdodňalúčastníkovimožnosťkonaťpredsúdompodľaust.§237písm.f)Občianskehosúdneho
poriadku."

Z dôvodu, že podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bol krajský súd rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
viazaný, pričom žalovaný okrem námietky odňatia možnosti konať pred súdom iné odvolacie dôvody
neuviedol, krajský súd podľa vyššie citovanej zákonnej úpravy nemal splnené podmienky k tomu, aby

vyhodnocoval vecno-právne závery rozhodnutia okresného súdu, viažuce sa k posúdeniu dôvodnosti
žalobcovho nároku, preto v tejto časti krajský súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu. Jedinou obranou, ktorú žalovaný uviedol v písomne podanom odpore zo dňa 19.04.2010 (č.l.
22 - 23 spisu), bolo tvrdenie, že zákazky, ktoré boli predmetom fakturácie žalobcu vybavoval v tom
čase výrobný riaditeľ p. Mrnčo, ktorý ukončil spoluprácu v jeseni 2009 a žalobca následnou inventúrou

zistil chýbajúce doklady, a teda nevie poskytnúť jednoznačné stanovisko, či žalobca je v práve. V tejto
súvislosti k žalobcom preukázanej dôvodnosti uplatnenej pohľadávky i krajský súd poukazuje na listinný
dôkaz - Inventarizácia pohľadávok ku dňu 31.12.2009 zo dňa 14.1.2009, v ktorom žalovaný pečiatkou
a nečitateľným podpisom potvrdil správnosť tohto zostatku, obsahom ktorého boli i žalobcom žalované
faktúry ako i ďalšie listinné dôkazy, a to vystavená faktúra č. 100100012; úkon započítania, čiastočná

úhrada zo strany žalovaného, ako i skutočnosť, že žalovaný v rámci podaného odporu a ani v rámci
podaného odvolania netvrdil prekročenie rozsahu oprávnenia poverenej osoby - výrobného riaditeľa, p.
Mrnču.

Na základe vyššie uvedeného bol preto rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi 2 156,78 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách prvostupňového konania

potvrdený podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1,
§ 151 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý v písomnom vyjadrení k odvolaniu
neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania a ani vznik takýchto trov nebol preukázaný,
preto krajský súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.