Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19C/82/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210224043
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou v právnej veci

navrhovateľky: S., bytom H. zast. Mgr. Oľgou Sršňovou, bytom Ľanová 4, Bratislava, proti odporcovi:
U., bytom T., zast. Mgr. Máriou Argirovou, bytom Vlastenecké nám. 10, Bratislava, o určenie výživného
pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke sumou 150 EUR mesačne, splatnou
vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky od 01. 11. 2010.

Zročné výživné za obdobie od 01. 11. 2010 do 31. 03. 2011 v sume 750 EUR p o v o ľ u j
e súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 EUR, spolu s bežným výživným od 01. 04. 2011
pod stratou výhody splátok.

Súd n e p r i z n á v a navrhovateľke náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 29. 10. 2010 po jeho zmene zo dňa 02. 12.
2010 domáhala voči svojmu otcovi, t. j. odporcovi určenia vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa vo
výške 330 EUR mesačne od 01. 11. 2010, splatnej vždy do 15. kalendárneho dňa v danom mesiaci na
účet navrhovateľky ako aj náhrady trov konania.

Navrhovateľka svoj nárok odôvodnila tým, že manželstvo jej rodičov bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu H. č. k. XXC/XXX/XXXX - XX právoplatným dňa 13. 03. 2008. Od
tejto doby žije v spoločnej domácnosti len so svojou matkou. V súčasnosti je študentkou prvého ročníka
denného magisterského štúdia Fakulty I., pokračovania trojročného bakalárskeho štúdia na uvedenej

fakulte. Otec od rozvodu manželstva na jej výživu neprispieva a všetky náklady na štúdium, bývanie,

stravu a záujmy uhrádza výlučne jej matka. Vzhľadom na to, že sa štúdiom sústavne a nepretržite
pripravuje na povolanie, žiada aby súd vydal rozhodnutie, ktorým odporcu zaviaže uhrádzať
navrhovateľke výživné v sume 330 EUR mesačne.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 12. 2010
v ktorom uviedol, že dcéra je vlastníčkou X-izbového bytu v novostavbe, v ktorom nebýva. Žije so
svojou matkou v byte, ktorý je vlastníctvom odporcu, čo jej umožňuje svoj byt prenajímať a mať z neho
vlastný príjem. Dcére platí internet v sume 16,60 EUR mesačne. Pri príležitosti sviatkov je poskytoval

finančné plnenia, alebo prinášal darčeky, naposledy v auguste 2008. Dcéru zabezpečil peniazmi zvrátenia vyváženého rastového fondu vo výške 17.213,63 EUR (518.578,- Sk) a dynamického portfólia
vo výške 15.499,02 EUR (466.923,56 Sk), ktoré boli realizované v roku 2007. V mesiaci august 2010
dcéra predala druhý 1-izbový byt v novostavbe, ktorý mala vo svojom vlastníctve a z ktorého predaja

získala minimálne 50.000 EUR. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v mesiaci
september 2010 prenechal časť svojho podielu svojej dcére na štúdium. Od 01. 11. 2010 je povinný
uhrádzať aj náklady za byt, v ktorom jeho dcéra, t. j. navrhovateľka býva. S dcérou mal korektný vzťah
aj po rozvode, avšak toho času nemajú žiadny kontakt, hoci by to uvítal. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti má za to, že pokiaľ sú majetkové pomery dieťaťa podstatne lepšie ako rodiča a je schopné sa

živiť samo, nie je naliehavý právny záujem na tom, aby súd takúto vyživovaciu povinnosť rodičovi určil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu a oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu pričom zistil tento skutkový stav:

Z rozsudku Okresného súdu H. č. k. XXC/XXX/XXXX - XX súd zistil, že manželstvo rodičov
navrhovateľky bolo právoplatne rozvedené ku dňu 13. 03. 2008. Vyživovacia povinnosť k navrhovateľke
určená nebola.

ZpotvrdeniaUniverzityY.eonávšteveškolyvyplýva,ženavrhovateľkajekudňu07.09.2010študentkou
1. ročníka denného magisterského štúdia Fakulty I..

Z potvrdenia všeobecného lekára pre dospelých I.j vyplýva, že navrhovateľka trpí kožným ochorením,
ktoré sa prejavuje šupinatosťou pokožky vo vlasoch, a tvári. Je odkázaná na špeciálne prípravky, ktoré
sú finančne náročné.

Z potvrdenia členstva v medzinárodnej študentskej organizácii Z. má súd za preukázané, že
navrhovateľka je členkou menovanej študentskej organizácie, na ktorej činnosti aktívne participuje.
Výdavky spojené s účasťou na konferenciách v Slovenskej republike ako aj v zahraničí si hradia členovia
zvlastnýchfinančnýchprostriedkovavorganizáciipracujúnabázedobrovoľnostibeznárokunahonorár.

Z potvrdenia Univerzity Y. zo dňa 17. 03. 2010 vyplýva, že sa navrhovateľka v období od 08. 02. 2011

do 11. 07. 2011 zúčastní študijného pobytu na zahraničnej univerzite v Holandsku.

Zo súhrnného rozpočtu študijného pobytu v Holandsku vyplýva, že náklady navrhovateľky na študijný
pobyt sú vo výške 2.884 EUR.

Zo zoznamu mesačných výdavkov navrhovateľky vyplýva, že jej mesačné náklady na bývanie sú vo
výške 88,74 EUR, náklady na stravu vo výške 231 EUR, cestovné vo výške 10,51 EUR, školské potreby

vo výške 25 EUR, náklady spojené s činnosťou AIESEC v sume 30 EUR, náklady na kultúru a šport
vo výške 30 EUR, mobil 16 EUR, zdravotné náklady v sume 91,83 EUR, hygienické potreby v sume
14 EUR, oblečenie 45 EUR, cestovné do H. 20 EUR, životné poistenie 25,36 EUR, vreckové 16 EUR
a poplatok za internet 16 EUR, t. j. spolu 660 EUR.

Z výpisu LV č. XXXX má súd za preukázané, že navrhovateľka je vlastníčkou bytu na W., katastrálne

územie C.. Byt získala darom.

Zo žiadostí o vyplatenie podielových listov vyplýva, že odporca banku požiadal o vyplatenie podielových
listov na účet navrhovateľky č. XXXXXXXXXX/XXXX. Podielové listy boli navrhovateľke vyplatené dňa
24. 09. 2007 vo výške 518.578,06 Sk a 466.923,56 Sk, t. j. spolu vo výške 32.712,66 EUR (985.501,62
Sk).Z výpisu z LV č. XXX má súd za preukázané, že navrhovateľka ku dňu 18. 02. 2009 vlastnila aj byt
na G., kat. uz. D.

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a p. G. ako kupujúcou dňa 30. 07.

2010 súd zistil, že navrhovateľka byt na G. XXA v Bratislave predala za 38.000 EUR.

Z čestného prehlásenia matky navrhovateľky M.yplýva, že si od svojej dcéry požičala hotovosť vo výške
35.000 EUR. Uvedenú čiastku bude splácať 10 rokov v štvrťročných splátkach po 875 EUR. Prvá splátka
bude uhradená v septembri 2013.

Z potvrdenia o príjme vydaného O. a.s. vyplýva, že čistý mesačný príjem matky navrhovateľky je 873,46
EUR.

Z potvrdenia príjmov odporcu vyplýva, že príjem odporcu za obdobie 1-11/2010 bol vo výške 10.793,91
EUR, čo je v priemere 981,26 EUR mesačne.

Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby vyplýva, že čistý príjem
odporcu za rok 2010 predstavuje sumu 19.017 EUR, t. j. v priemere 1.584,75 EUR mesačne.

Navrhovateľka v priebehu konania k veci uviedla, že v čase rozvodového konania bola plnoletá, preto

otec nebol rozhodnutím o rozvode manželstva zaviazaný na úhradu výživného. Má 22 rokov a jej
zdravotný stav je momentálne ustálený, avšak má problémy s pokožkou. Otec jej od rozvodu manželstva
na výživu nijako neprispieva. Má príležitostný príjem z brigád, na ktorých zarobí cca 2 až 3 EUR za
hodinu. Je pravdou, že predala byt na G., avšak išlo o garzónku a kúpna cena bola 38.000 EUR. Tieto
peniaze požičala matke, s ktorou má zmluvu o pôžičke na 15 rokov. Peniaze, ktoré jej boli vyplatené za

podielové fondy predstavujú dar a nie sú plnením vyživovacej povinnosti.

Odporca v priebehu konania zotrval na svojich písomných vyjadreniach. S návrhom navrhovateľky
nesúhlasí a žiada ho zamietnuť nakoľko navrhovateľka je majetná. Jeho čistý príjem za posledných 11
mesiacov bol vo výške 10.393,90 EUR čo je cca 900 EUR mesačne. Má i občasné nepravidelné príjmy
avšak nie je isté, že ich aj bude mať. Podielové fondy boli vyplatené už počas trvania manželstva a

jeho bývalá manželka ich vložila na účet navrhovateľky. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sa s bývalou manželkou dohodli tak, aby mala dostatok finančných prostriedkov hradiť dcére
štúdium a jej osobné potreby. Nemá iné vyživovacie povinnosti a ani majetok, z ktorého by mal príjem.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine sa výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a trvá do času, kým dieťa nie je
schopné živiť sa samo. Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitého veku a teda ani na
dosiahnutie plnoletosti. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné zabezpečiť všetky
svojeodôvodnenépotreby.Skutočnosť,žedieťanavštevujedennéštúdiumnavysokejškoleodôvodňuje
záver súdu o tom, že dieťa nie je schopné samostatne sa živiť a má nárok na výživné aj v čase po

dosiahnutí plnoletosti, nakoľko sa

sústavne pripravuje na budúci výkon povolania. Výšku výživného súd potom určí v závislosti od
odôvodnenýchpotrieboprávnenéhoamajetkovýchschopnostíamožnostípovinného.Výživnénemožno
priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Okolnosťou ovplyvňujúcou rozsah vyživovacej
povinnosti je i vlastný príjem oprávneného, resp. jeho majetok, ktorý mu prináša trvalý alebo dlhodobý

zisk. Účelom plnenia tohto druhu vyživovacej povinnosti je zabezpečiť rovnakú životnú úroveň rodičov
a detí.

Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľka má 23 rokov a je študentkou
prvého ročníka magisterského štúdia na Fakulte I. Jej zdravotný stav je uspokojivý, trpí však
kožnou chorobou, v dôsledku ktorej má zvýšené náklady na hygienické pomôcky. Zvýšené náklady

navrhovateľky predstavuje aj študijný pobyt v Holandsku, ktorého sa navrhovateľka zúčastňuje v období
od 08. 02. 2011 do 11. 07. 2011. Ostatné odôvodnené potreby navrhovateľky sú bežné a primerané
potrebám vysokoškolsky študujúcich dievčat v jej veku, t. j. náklady na stravu, cestovné, školské potreby,
ošatenie a pod. Navrhovateľka je vlastníčkou bytu na W., v ktorom toho času nebýva. Donedávna bola
vlastníčkou aj bytu na G. za ktorého predaj dňa 30. 07. 2010 utŕžila 38.000 EUR. Dňa 24. 09. 2007 jej

bolo vyplatených 32.712,66 EUR za podielové listy odporcu. Žije v spoločnej domácnosti s matkou.

Odporca je zamestnancom G. a jeho priemerný čistý mesačný príjem zo závislej činnosti je vo výške
981,26 EUR. Okrem príjmu zo závislej činnosti má odporca príjem aj zo živnosti, pričom v úhrne
predstavujú oba tieto príjmy priemerný mesačný zárobok odporcu vo výške 1.584,75 EUR. Matka
navrhovateľky, s ktorou navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti má príjem zo závislej činnosti vo

výške 873,46 EUR.

Z uvedeného vyplýva, že hoci je navrhovateľka stále odkázaná na vyživovaciu povinnosť svojich rodičov,
nie je nemajetná, čo jej umožňuje uspokojovať časť svojich životných potrieb zo svojho majetku a
jeho výnosov, majúc na mysli najmä vlastníctvo k bytu na W. v ktorom nebýva, peňažné prostriedky
z podielových listov v hodnote takmer 33.000 EUR a peňažné prostriedky v hodnote 38.000 EUR,

ktoré získala z predaja bytu na G. Bez významu pritom nie je ani skutočnosť, že navrhovateľka z tohto
majetku požičala svojej matke sumu 35.000 EUR, ktoré jej bude splácať 10 rokov. Berúc do úvahy
majetkové pomery navrhovateľky je teda rozsah vyživovacej povinnosti potrebné zúžiť, tak, aby aj
samotná navrhovateľka prispievala zo svojho majetku na vlastné životné potreby.

Pri určovaní výšky výživného, na ktorého platenie súd zaviazal odporcu, preto prihliadol jednak na

odôvodnené potreby navrhovateľky a jej majetkové pomery, jednak na majetkové pomery odporcu, jeho
schopnosti a možnosti a tiež majetkové pomery navrhovateľkinej matky. Hoci sa navrhovateľka domáha
určenia vyživovacej povinnosti len voči svojmu otcovi, t. j. odporcovi, súd nemôže opomenúť skutočnosť,
že aj matka je povinná prispievať na výživu svojej dcéry a to aj v prípade, že jej vyživovaciu povinnosť
súd neurčí. Príjmy odporcu možno označiť za mierne nadštandardné avšak také sú aj majetkové pomery

navrhovateľky. Nakoľko je však navrhovateľka stále študentkou a teda nemá stály príjem zozamestnania prípadne zo samostatnej zárobkovej činnosti, jej nárok na plnenie vyživovacej povinnosti
je nesporný a stále trvá. Výživné vo výške 150 EUR sa súdu javí ako primerané na jednej strane
odôvodneným potrebám navrhovateľky, ktoré sú vo výške bežnej potrebám vysokoškolsky študujúceho

dievčaťa v jej veku a na strane druhej preukázaným schopnostiam a možnostiam odporcu. Určením
vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke vo výške 150 EUR mesačne bude pritom zachovaná
aj zásada rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťa. Priznanie výživného bez ohľadu na nadštandardný
majetok navrhovateľky by bolo v rozpore s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky ako aj v
rozpore s dobrými mravmi.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh bol podaný čiastočne dôvodne, preto súd
berúc do úvahy vyššie uvedené právne závery rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Podľa § 160 ods. 1 OSP súd odporcovi povolil zročné výživné splácať v mesačných splátkach s
prihliadnutím na jeho zárobkové a majetkové pomery, ako aj výšku zročného výživného. O strate výhody
splátok súd rozhodol podľa § 565 Občianskeho zákonníka pri nesplnení niektorej zo splátok.

O trovách súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP. Nakoľko navrhovateľke v konaní, ktoré je zo zákona
oslobodené od súdnych poplatkov žiadne trovy nevznikli, súd navrhovateľke náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.