Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 28, 2011

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/422/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207217165
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2011:2207217165.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci malol. N. N., L..

XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda a
matkou ako účastníčkou konania: N. N., L.. XX.XX.XXXX, J. T. T., Š. T. Č.. XXX proti odporcovi: O. O.,
L.. XX.XX.XXXX, J. K. D., L.. D. Č.. XXX o určenie otcovstva takto

r o z h o d o l :

Súd určuje,žeodporcaje otcommaloletejN.N.,L..XX.XX.XXXXzmatkyN.N.,O..N.,L..XX.XX.XXXX.
Súd malol. N., L.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky od 05.12.2002, ktorá bude
spravovať aj jej majetok.
Odporca je povinný platiť výživné na mal. N. , L.. XX.XX.XXXX mesačne za obdobie od 05.12.2002 do

31.12.2004 vo výške 26,55 € mesačne, za obdobie od 01.01.2005 do 31.12.2005 mesačne sumu
vo výške 66,38 €, za obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2008 mesačne sumu vo výške 30% zo sumy
životného minima za nezaopatrené, neplnoleté dieťa , za obdobie od 01.01.2009 sumu vo výške 90 €,
ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca predom matke.
Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 05.12.2002 do 28.02.2011 je suma vo výške 4.488,05 €.
Odporca je povinný zaplatiť matke dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach po 80 € spolu s
bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd styk odporcu s malol. N., L.. XX.XX.XXXX neurčuje.
O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Maloleté dieťa zastúpený opatrovníkom a matkou ako účastníčkou konania podali na tunajšom súde
dňa 11.12.2007 návrh o určenie otcovstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými listinnými
dôkazmi a to najmä obsahom spisu tunajšieho súdu 5C 112/2007, správou OO PZ Dunajská Streda
zo dňa 02.07.2008, zo dňa 16.7.2008, zo dňa 29.7.2008, správou ÚEVZ SR zo dňa 24.7.2008,

zo dňa 11.05.2010, správou Mestského úradu v Dunajskej Strede zo dňa 4.8.2008, výpisom zo
živnostenského registra odporcu ako na čl. 42 spisu, správou sociálnej poisťovne, správou Obecného
úradu v Holiciach zo dňa 25.10.2008, správou OR PZ SR zo dňa 03.12.2008, zo dňa 08.05.2009,
správou Daňového úradu v Dunajskej Strede zo dňa 30.12.2008, zo dňa 12.05.2010, uznesením
o ustanovení znalca zo dňa 27.4.2009 pod č. 10C 422/2007, uznesením tunajšieho súdu zo dňa
01.06.2009 ako na čl. 131, znaleckým posudkom znalca Doc. RNDr. Vladimír Feráka pod č. 92/09 zo
dňa 18.12.2009, písomným vyjadrením matky k znaleckému posudku zo dňa 28.01.2010, písomným

vyjadrením kolízneho opatrovníka k znaleckému posudku zo dňa 29.1.2010, uznesením tunajšieho
súdu zo dňa 02.02.2010, správou zo šetrenia výchovného prostredia zo dňa 19.03.2010, zárobkovými
výkazmi matky, daňovým priznaním odporcu a ustálil nasledovný skutkový stav veci:Matka maloletého dieťaťa v návrhu ako aj na ústnom pojednávaní uviedla, že s odporcom sa zoznámila
v roku 2001, nakoľko pracovali spolu v T. a začali spolu chodiť. Prvý pohlavný pomer mali v novembri
2001, pričom poukázala na tú skutočnosť, že do decembra 2001 brala antikoncepciu. Potom už nie.

V marci 2002 mali zásnuby a vtedy žili spolu u matky maloletého dieťaťa v T.. V apríli 2002 kúpila
tehotenský test a sa dozvedela, že je tehotná. Túto skutočnosť oznámila odporcovi a ten jej povedal,
že „ ďakujem N. “. Ďalej žili spolu a v lete mali mať svadbu, už mali pozvánky pripravené. Odporca
však v máji odišiel pracovať, vrátil sa domov v podnapitom stave, začali sa hádať a odporca sa správal
hrubo, preto jej sestra vyhodila ho z bytu. Asi tri mesiace sa nestýkali, potom odporca sa ohlásil, že

chce sa udobriť. Udobrili sa avšak spolu nebývali, len sa stretávali. Navrhovateľka ďalej poukázala na
tú skutočnosť, že odporca jej sľuboval, že po narodení dieťaťa budú žiť spolu. Maloletá N. sa narodila v
decembri 2002. Po narodení dieťaťa odporca ich navštevoval ešte dvakrát avšak neprispieval na výživu
dieťaťa. Odporca chcel uznať otcovstvo, išiel na matriku avšak keď sa dozvedel, že sestra navrhovateľky
zobrala rodné listy, naštval sa a otcovstvo neuznal. Vo februári 2003 odporca navrhovateľku spolu s mal.
dieťaťom zobral bývať do podnájmu v K. D. a vyhrážal sa rodičom navrhovateľky ktorý ho oznámili na

políciu a preto odporcu zobrali do väzby. O 6 týždňov sa vrátil. Vtedy obviňoval navrhovateľku, že ho
zatvorili, požíval alkoholické nápoje a fyzicky ju napadol. Z tohto dôvodu navrhovateľka uviedla, že v
septembri 2003 sa odsťahovala k rodičom. Potom sa niekoľkokrát udobrili s odporcom, avšak spolu už
nežili. Uviedla ďalej, že tvrdí, že odporca je otcom maloletého dieťaťa, nakoľko pohlavný pomer mali v
kritickej dobe a žiadnym iným mužom v kritickom období pohlavný pomer nemala. Poukázala ďalej na

tú skutočnosť, že je na predĺženej materskej dovolenke , nakoľko je dieťa choré a dostáva materský
príspevok na invalidné dieťa. Iné dieťa nemá. Žiadala, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, určil
výživné na maloleté dieťa. Na ústnom pojednávaní dňa 18.11.2010 matka maloletého dieťaťa poukázala
na tú skutočnosť, že dieťa teraz chodí do Špeciálnej školy do J., s tým, že v pondelok ju odnesie matka
a v piatok prinesie naspäť. Do tej doby kým nie je ukončený spor o určenie otcovstva podľa udania

matky maloleté dieťa môže zadarmo bývať na internáte avšak bola poučená v tom smere, že v prípade
ak súd určí otcovstvo k maloletému dieťaťu musí platiť mesačne na internát sumu vo výške 104 €. Na
stravu maloleté dieťa potrebuje mesačne okolo 106 €, na ošatenie má rôzne výdavky a na ošatenie
platí 60-100 € mesačne. S mal. dieťaťom pravidelne chodí k lekárovi. Poukazujúc na zdravotný stav
maloletého dieťaťa dieťa potrebuje masť na vyrážky za čo platí matka 20-30 €. Uviedla ďalej , že s

maloletým dieťaťom pravidelne chodí k endokrinológovi a v prípade ak dieťa dostane lieky za to platí
5-10 €. V prípade ak dieťa je v nemocnici ide s mal. dieťaťom taktiež čo by mala zaplatiť avšak keďže
na to žiadne finančné prostriedky nemá musela späť s dieťaťom v jednom posteli. Platí ďalej poistenie
na mal. dieťa vo výške 28 €, na telefón 9 € pre mal. dieťa. Mal. N. má nárok 2x do roka na rehabilitáciu
avšak to nemôžu si dovoliť nakoľko nemá na to finančné prostriedky. Uviedla, že je zamestnaná, žije s

rodičmi v trojizbovom byte. Z tohto dôvodu zvykla dávať jej matke mesačne sumu vo výške 50 € nakoľko
tam bývajú, niekedy nakupuje aj stravu. Cestuje z T. T. do K. D. s osobným motorovým vozidlom a
potrebuje mesačne na pohonné hmoty sumu vo výške 36 €. Na oblečenie už nemá žiadne financie,
pričom udáva, že stravuje u rodičov. V zamestnaní dostane stravné lístky za čo platí 20 €. Poukázala
ďalej na tú skutočnosť, že mala pôžičku vo výške 120.000,- Sk, ktorú jej strháva exekútor vo výške 59,90

€ mesačne. Iné výdavky podľa udania na maloleté dieťa nemá. Na ústnom pojednávaní dňa 7.2.2011
matka ďalej uviedla, že odporca od narodenia na výživné dal maloletému dieťaťu sumu vo výške 5000,-
Sk ( 165,96 € ). Žiadala určiť výživné na sumu 100 € mesačne.
Odporca na ústnom pojednávaní dňa 23.4.2009 poukázal na tú skutočnosť, že po narodení dieťaťa
chcel uznať otcovstvo, avšak celá rodina zo strany matky maloletého dieťaťa mu vytýkalo, že toto nie

je jeho dieťa a preto na matrike meno otca nenapísali, uviedli tam, že je neznámy. Poukázal na tú
skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa po 5-6 rokov došla na to, že on je otcom maloletého dieťaťa,
ktorý skutočnosť považuje za nezmysel. Otcovstvo k maloletému dieťaťu neuznal. Uviedol, že niekedy
pomohol matke maloletého dieťaťa vzhľadom na ich spoločnú minulosť, avšak výživné na dieťa nikdy
neplatil. S matkou maloletého dieťaťa pred narodením maloletého dieťaťa mali intímny styk. Uviedol

ďalej, že matka maloletého dieťaťa mu povedala, že čaká dieťa a vtedy mu oznámila, že on je otcom,
avšak po narodení maloletého dieťaťa mu povedala, že nie je otcom maloletého dieťaťa. Výživné na
maloleté dieťa matka nikdy od neho nežiadala. Z tohto dôvodu necíti sa byť otcom maloletého dieťaťa.
Na ústnom pojednávaní dňa 7.2.2011 odporca uviedol, že súhlasí so znaleckým posudkom pričom
uviedol, že nesúhlasí s výškou výživného ktorú sumu navrhla matka vo výške 100 € mesačne. Uviedol,

že nie je zamestnaný asi 2 roky avšak žiadnu podporu nepoberá. V zozname uchádzačov o prácu
je zahlásený asi 10 dní. Živia ho rodičia. Uviedol, že súhlasil by s určením výživného na sumu 20 €
mesačne.Kolízna opatrovníčka navrhla súdu návrhu v celom rozsahu vyhovieť a poukazujúc na výpoveď otca
vykonať znalecké dokazovanie.
Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto

zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. 1 cit. zákona ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa,
matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 ods. 2 cit. zákona za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo

nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že malol. N. N. sa narodila
XX.XX.XXXX. Na rodnom liste maloletého dieťaťa je označená matka a to navrhovateľka v 2. rade N.
N., rod. N.Á., nar. XX.X.XXXX. Z obsahu znaleckého posudku znalca Doc. RNDr. Vladimíra Feráka

CsC. č. 92/09 zo dňa 18.12.2009 súd zistil, že úlohou znalca bolo určiť metódou, založenou na analýze
genetického materiálu ( DNA ) zúčastnených osôb, či je možné biologické otcovstvo odporcu voči
maloletej N. N., L.. XX.XX.XXXX vylúčiť a ak nie stanoviť aká je pravdepodobnosť jeho otcovstva. Na
základe vykonaného dokazovania a súčastných poznatkov genetiky podľa zistenia znalca biologické
otcovstvo odporcu voči maloletej N., L.. XX.XX.XXXX nie je možné vylúčiť. Hodnota pravdepodobnosti

jeho otcovstva má číselnú hodnotu W= 99,999999 %, index paternity hodnotu Pl > 244 301 000, pričom
pravdepodobnosť , že odporca by bol vykonaným vyšetrením vylúčený z otcovstva, ak by nebol otcom
dieťaťa je Pv = 99,999999 %. Podľa zistenia znalca takýto výsledok značí, že na základe vykonaného
dokazovania, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky, treba pokladať otcovstvo
odporcu voči maloletému dieťaťu za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou,

ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou. Preto súd určil, že odporca je otcom maloletej N. N.,
L.. XX.XX.XXXX. Zároveň súd rozhodol o tom, že maloletú N. zveril od narodenia teda od XX.XX.XXXX
do osobnej starostlivosti matky, ktorá o maloleté dieťa sa riadne stará. Súd v tomto smere poukazuje
na správu zo šetrenia výchovného prostredia z ktorého súd zistil, že matka s maloletou žije u rodičov
v trojizbovom byte, zvlášť majú vyhradenú jednu izbu, ktorá je riadne zariadená a udržiavaná v čistote

a v poriadku. Maloleté dieťa je zdravotne postihnuté, je sledované kardiológom v J., užíva lieky na
štítnu žľazu, potrebuje plienky za ktoré matka platí mesačne 10 €, má mobilný telefón s mesačným
kreditom 9€. Zo správy zo šetrenia zo dňa 19.03.2010 súd ďalej zistil, že maloleté dieťa chodí do 1.
ročníka Špeciálnej základnej školy v K. D., kde ju matka denne vozí s osobným motorovým vozidlom.
Matka pracuje v obchodnom dome Y. ako predavačka. Čo sa týka výživného, matka žiadala aby súd

zveril maloleté dieťa od narodenia do jej osobnej starostlivosti, teda súd určil výživné od narodenia mal.
dieťaťa teda od 05.12.2002. Matka ďalej poukázala na tú skutočnosť, že odporca nikdy žiadnu sumu z
titulu výživného neplatil, túto skutočnosť dosvedčil aj sám odporca na ústnom pojednávaní. Na ústnom
pojednávaní dňa 7.2.2011 však matka maloletého dieťaťa uviedla, že od narodenia dieťaťa odporca
platil na mal. dieťa z titulu výživného spolu sumu vo výške 5000,- Sk ( 165,96 € ). Z výpovedi matky

ďalej súd zistil, že dieťa teraz chodí do Špeciálnej školy do J., s tým, že v pondelok ju odnesie matka
a v piatok prinesie naspäť. Do tej doby kým nie je ukončený spor o určenie otcovstva podľa udania
matky maloleté dieťa môže zadarmo bývať na internáte avšak bola poučená v tom smere, že v prípade
ak súd určí otcovstvo k maloletému dieťaťu musí platiť mesačne na internát sumu vo výške 104 €. Na
stravu maloleté dieťa potrebuje mesačne okolo 106 €, na ošatenie má rôzne výdavky a na ošatenie

platí 60-100 € mesačne. S mal. dieťaťom pravidelne chodí k lekárovi. Poukazujúc na zdravotný stav
maloletého dieťaťa dieťa potrebuje masť na vyrážky za čo platí matka 20-30 €. S maloletým dieťaťom
pravidelne chodí k endokrinológovi a v prípade ak dieťa dostane lieky za to platí 5-10 €. V prípade ak
dieťa je v nemocnici ide s mal. dieťaťom taktiež čo by mala zaplatiť avšak keďže na to žiadne finančné
prostriedky nemá musela späť s dieťaťom v jednom posteli. Platí ďalej poistenie na mal. dieťa vo výške

28 €, na telefón 9 € pre mal. dieťa. Mal. N. má nárok 2x do roka na rehabilitáciu avšak to nemôžu si
dovoliť nakoľko nemá na to finančné prostriedky. Je zamestnaná, žije s rodičmi v trojizbovom byte. Z
tohtodôvoduzvykladávaťjejmatkemesačnesumuvovýške50€nakoľkotambývajú,niekedynakupuje
aj stravu. Cestuje z T. T. do K. D. s osobným motorovým vozidlom a potrebuje mesačne na pohonnéhmoty sumu vo výške 36 €. Na oblečenie už nemá žiadne financie, pričom udáva, že stravuje u rodičov.
V zamestnaní dostane stravné lístky za čo platí 20 €. Má pôžičku vo výške 120.000,- Sk, ktorú jej strháva
exekútor vo výške 59,90 € mesačne. Iné výdavky podľa udania na maloleté dieťa nemá. Na ústnom

pojednávaní dňa 7.2.2011 matka ďalej uviedla, že odporca od narodenia na výživné dal maloletému
dieťaťu sumu vo výške 5000,- Sk ( 165,96 € ). Žiadala určiť výživné na sumu 100 € mesačne. Odporca
súhlasil so znaleckým posudkom pričom nesúhlasil s výškou výživného ktorú sumu navrhla matka vo
výške 100 € mesačne. Poukázal na tú skutočnosť, že nie je zamestnaný asi 2 roky avšak žiadnu podporu
nepoberá. V zozname uchádzačov o prácu je zahlásený asi 10 dní. Živia ho rodičia. Žiadal určiť výživné

na sumu 20 € mesačne. Zo zárobkového výkazu otca súd zistil, že v roku 2001 otec bol zamestnaný
od septembra do decembra 2001 kde mal priemerný mesačný zárobok vo výške 123,91 €, v roku 2003
odporca mal priemerný mesačný zárobok 153,44 € mesačne, v roku 2004 bol zamestnaný od augusta
do decembra 2004, kde mal zárobok priemerný vo výške 656,77 €, v roku 2005 mal priemerný mesačný
zárobok vo výške 270 €, v roku 2006 priemerný mesačný zárobok vo výške 249,92 €, v roku 2007
priemerný mesačný zárobok vo výške 91,67 € a v roku 2008 priemerný mesačný zárobok vo výške

557,15 €. V roku 2009 odporca daňové priznanie nepodal. Z potvrdenia jeho zamestnávateľa za obdobie
od 08.12.2008 do 13.03.2009 ako na čl. 271 spisu súd zistil, že za toto obdobie odporca mal čistý príjem
spolu na 4 mesiace 56,86 €. Od tej doby odporca je bez pracovného pomeru, avšak nie je zahlásený do
zoznamu uchádzačov o prácu. Na ústnom pojednávaní dňa 7.2.2011 odporca sa vyjadril v tom smere,
že sa zahlásil do zoznamu o uchádzačov o prácu pred 10 dňami. Čo sa týka zárobku navrhovateľky tá

bola na predĺženej materskej dovolenke poukazujúc na zdravotný stav mal. dieťaťa. Z potvrdenia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že navrhovateľka poberala rodičovský príspevok za rok 2003
vo výške 33.320,- Sk ( 1.006 € ) teda mala priemerný mesačný príjem v roku 2003 vo výške 83,83 €, v
roku 2004 vo výške 46.760,- Sk ( 1.552,14 € ) teda mala priemerný mesačný príjem vo výške 129 €, v
roku 2005 vo výške 49.800,- Sk ( 1.653,05 € ), teda mala priemerný mesačný príjem vo výške 137 €, v

roku 2006 vo výške 51.600,- Sk ( 1.712,80 € ), teda mala priemerný mesačný príjem vo výške 142,66
€, v roku 2007 vo výške 53.760,- Sk ( 1.784,50 € ), teda mala priemerný mesačný príjem vo výške
148,66 €, v roku 2008 vo výške 55.600,- Sk ( 1.845,58 € ), teda mala priemerný mesačný príjem vo
výške 153,79 €. Čo sa týka roku 2008 navrhovateľka bola v pracovnom pomere za obdobie od 03-12/08
kde mala priemerný mesačný zárobok vo výške 348 €, v roku 2009 mala podľa zárobkového výkazu

priemerný mesačný zárobok vo výške 332,42 € a v roku 2010 priemerný mesačný zárobok vo výške
293,35 €. Poukazujúc na zárobok odporcu a matky mal. dieťaťa ako aj na výdavky matky na mal. dieťa
ako to už hore citoval súd, preto zaviazal odporcu nakoľko to matka žiadala platiť výživné od narodenia
dieťaťa teda od 01.12.2002. Súd preto poukazujúc na zárobok odporcu keďže ten mal v roku 2001
kedy pracoval od septembra do decembra mesačný zárobok vo výške 123,91 €, v roku 2003 priemerný

mesačný zárobok vo výške 153,44 € určil výživné za obdobie od 5.12.2002 do 31.12.2004 mesačne vo
výške26,55€,ďalejzaobdobieod01.01.2005do31.12.2005,keďžeodporcamalvroku2004priemerný
mesačný zárobok od augusta do decembra 2004 vo výške 656,77 € mesačne vo výške 66,38 €. Za
obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2008 súd určil výživné zo strany odporcu na mal. dieťa vo výške 30
% zo sumy životného minima na maloleté dieťa poukazujúc na tú skutočnosť, že odporca mal v roku

2005 priemerný mesačný zárobok podľa daňového priznania vo výške 270 €, v roku 2006 priemerný
mesačný zárobok vo výške 249,92 € a priemerný mesačný zárobok v roku 2007 vo výške 91,67 €. Čo
sa týka obdobia od 01.01.2009 súd určil výživné poukazujúc na tú skutočnosť, že odporca sám vyhlásil,
že je bez pracovného pomeru, avšak nie je len od 29.1.2011 zahlásený do zoznamu o uchádzačov o
prácu, preto súd určil výživné od 01.01.2009 vo výške 90 € mesačne. Z tohto dôvodu vyplýva, že otec

má dlh na zročnom výživnom vo výške 4.654,01 €. Matka mal. dieťaťa vyhlásila pred súdom, že od
narodenia dieťaťa otec mal. dieťaťa t.j. odporca platil spolu pre mal. dieťa výživné vo výške 5000.- Sk
( 165,96 € ), odporca opak preukázať nevedel. Túto sumu súd odpočítal z dlhu na zročnom výživnom,
teda dlh na zročnom výživnom po odpočítaní tejto sumy je suma vo výške 4.488,05 €. Poukazujúc však
na zárobok a príjmy otca, súd mu povolil zaplatiť dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach po

80 € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozsudku. Nakoľko účastníci konania sa vyjadrili v tom smere, že sa vedia dohodnúť ohľadne styku otca
s mal. dieťaťom, súd rozhodol tak, že súd styk odporcu s mal. dieťaťom neurčil.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 151 ods. 3 veta prvá O.s.p. podľa ktorého v zložitých
prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov

uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije. V danom prípade odporca podal odvolanie
proti uzneseniu o zložení zálohy a preto súd rozhodol o trovách podľa § 151 ods. 3 O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).