Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 24, 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 34Cb/52/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208232543
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: Mesto Košice,
Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice-Západ, IČO: 00691135, zastúpený JUDr. Vladimír Vrabeľ, advokát,
Priemyselná 7, 040 01 Košice, proti žalovanému: TJ ŠPORTOVÝROBA Košice, s.r.o., Rastislavova 104,
040 01 Košice, IČO: 36 197 181, zastúpený JUDr. Miroslav Vereb, advokát, Šoltésovej 5, 040 01 Košice,
v konaní o zaplatenie 23.978,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice II zo dňa 5.1.2010, č.k. 34Cb/52/2009-222 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 23.965,13

eur so 14,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 23.965,13 eur od 1.11.2008 do 31.12.2008, s 10%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 23.965,13 eur od 1.1.2009 do zaplatenia a vo výroku o náhrade
trov konania.

Žalovanýjepovinnýnahradiťžalobcovitrovyodvolaciehokonania vovýške488,55eurnaúčetprávneho
zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd konanie v časti istiny vo výške 13,90 eur zastavil.

Žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 23.965,13 eur so 14,25 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 23.965,13 eur od 1.11.2008 do 31.12.2008, s 10% úrokom z omeškania ročne zo sumy 23.965,13
eur od 1.1.2009 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2008 žiadal, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 722.362,- Sk, t.j. 23.978,03 eur s príslušenstvom spolu s náhradou
trov konania a trov právneho zastúpenia titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie parciel (bližšie
špecifikovaných v návrhu) na účel výkonu svojej podnikateľskej činnosti, ktoré žalobca žalovanému
vyúčtoval dňa 3.11.2008 v celkovej výške 722.362,- Sk, t.j. 23.978,03 eur za obdobie od 16.10.2007
do 31.10.2008.

V predmetnej právnej veci Okresný súd Košice II vydal dňa 9.2.2009 pod číslom konania
33Rob/261/2008-66 platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby do 15 dní odo dňa
doručeniaplatobnéhorozkazuzaplatilžalobcovižalovanúsumuspríslušenstvom,nahradiltrovykonania

a trov právneho zastúpenia alebo, aby v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením na súde.Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podaným odporom proti platobnému rozkazu doručeného
súdu dňa 8.3.2009 uviedol, že pokiaľ ide o parcelu č. 6993/26, tak táto sa nachádza mimo tenisového
areálu a naša spoločnosť ju nijako neužíva a ani neužívala. Zo samotnej žaloby nie je zrejmé, ako

žalobca dospel k jednotkovej cene za meter štvorcových vo výške 94,- Sk; resp. 1,- Sk a táto skutočnosť
nie je zistiteľná, ani z príloh žaloby, t.j. z vyúčtovania zo dňa 27.10.2007 a ani z Pravidiel prenajímania
majetku mesta Košice.

Okrem vyššie uvedeného je nutné tiež poukázať na to, že podľa citovaného listu vlastníctva je mesto
Košice vedené ako vlastník pozemkov zapísaných na danom liste vlastníctva, avšak vo veci vedenej

na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C/251/1994 bolo právoplatne rozhodnuté tak, že v dôsledku
nezákonného vyvlastnenia sú vlastníkmi Štefan Forrai a spol., pričom na označenom súde je vedených
ďalších 17 rovnakých sporov.

Žalovaný poukázal taktiež na rozhodnutie krajského súdu, ktorý svojím rozsudkom č.k.
5Co/363/2008-268 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 15C/805/1994-224. Ďalej uviedol, že
napriek nepriazni vo výsledku jedného zo súdnych sporov žalovaný bol ochotný uzatvoriť so žalobcom

vyváženú nájomnú zmluvu. Prílohou vyššie uvedeného odporu bolo aj stanovisko k vyúčtovaniu
bezdôvodného obohatenia.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu písomným vyjadrením k odporu doručeným Okresnému
súdu Košice II dňa 27.3.2009 uviedol, že podľa ust. § 12 Pravidiel prenajímania majetku mesta Košice -
je cena ročného prenájmu za pozemky pre podnikateľské subjekty stanovená vo výške 10% z hodnoty

pozemku podľa znaleckého posudku alebo 10% z hodnoty pozemku určenej podľa hodnotovej mapy
mesta Košice. Výška nájomného v lokalite tenisového areálu Anička bola stanovená podľa znaleckého
posudku znalca Ing. Nagyho č. 58/2006, ktorý určil hodnotu pozemku vo výške 31,07 eur/m2 (936,-
Sk/m2) z čoho 10% predstavuje 3,12 eur (94,-Sk). Podľa kritéria celkovej výmery pozemkov odporcom
užívaných, t.j. 19 903 m2 by mal ročný nájom prestavovať sumu 62.101,91 eur.

Komisia Mestského zastupiteľstva v Košiciach na zasadnutí dňa 19.10.2006 schválila zníženie nájmu
za pozemky, ktoré sú pod zeleňou, chodníkmi a objektmi o výmere 12 695 m2 po 1,- Sk/m2 ročne. Za
pozemky pod ihriskami, ktoré prinášajú nájomcom, resp. ich faktickým užívateľom zisk platí nezmenená
cena, t.j. 3,12 eur/m2 (94,- Sk/m2) ročne podľa § 12 Pravidiel prenajímania majetku mesta Košice.

Ďalej uviedol, že pre určenie výšky ceny nájmu pozemkov nie je rozhodujúce aký druh pozemku je

zapísaný na liste vlastníctva, ale akému účelu v skutočnosti pozemok slúži. Prílohou vyššie uvedeného
písomného vyjadrenia k odporu boli aj Pravidlá prenajímania majetku mesta Košice určovania minimálne
výšky nájomného, ako aj záznam zo zasadnutia komisie mestského zastupiteľstva na predaj a prenájom
majetku mesta Košice konaného dňa 19.10.2006.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním - Doplnenie vyjadrenia doručeného

Okresnému súdu Košice II dňa 25.9.2009 uviedol, že odporca bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosti
vo vlastníctve navrhovateľa nachádzajúce sa v katastrálnom území Severné mesto, zapísané na LV č.
11620, Správy katastra Košice.

Na pojednávaní konanom dňa 10.12.2009 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný spochybnil
užívanie časti parcely z parcely č. 6993/26 o výmere 1 944 m2, parkovisko o výmere 419 m2 v cene

13,90 eur, preto v tejto časti zobral žalobu späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti istiny zastavil.

Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.S poukazom na vyššie uvedené a § 96 ods. 1 O.s.p., súd konanie v časti istiny vo výške 13,90 eur
zastavil.

Na pojednávaní konanom dňa 10.12.2009 právny zástupca žalovaného nespochybnil užívanie

pozemkov bližšie špecifikovaných v žiadosti, spochybnil však mesto ako vlastníka a taktiež stanovenú
výšku nájomného 94,-Sk/m2. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu sp.zn. 5Co/11/2009-496,
v ktorom pri otázke zriadenia vecného bremena súd dospel k záveru, že vyvlastňovacie rozhodnutie
Obvodného národného výboru Košice I z roku 1984 pre výstavbu tenisového areálu TJ VSŽ je právne
neúčinné. Zároveň žiadal, aby súd pripojil 16 spisov Okresného súdu Košice I, konanie vedené

ohľadom nezákonného vyvlastnenia. Taktiež žiadal, aby Okresný súd Košice II konanie prerušil z dôvodu
viacerých konaní vedených na Okresnom súde Košice I.

Súd vyššie uvedenú požiadavku právneho zástupcu žalovaného neakceptoval z dôvodu, že
nepovažoval za potrebné riešiť otázku pripojenia spisov Okresného súdu Košice I, ani ako predbežnú
otázku, nakoľko spory vedené na Okresnom súde Košice I skutkovo nesúvisia so sporom vedenom na
Okresnom súde Košice II.

K otázke stanovenia výšky nájomného žalobcom mal súd preukázané Pravidlami prenajímania majetku
mesta Košice § 12, že cena ročného nájmu za pozemky pre podnikateľské subjekty stanovená je vo
výške10%zhodnotypozemkupodľaznaleckéhoposudku,alebo10%zhodnotypozemkuurčenejpodľa
hodnotovej mapy mesta Košice. Výška nájomného v lokalite tenisového areálu Anička bola stanovená
podľa znaleckého posudku znalca Ing. Nagy č. 58/2006, ktorý určil hodnotu pozemku vo výške 31,07

eur/m2 (936,- Sk/m2) z čoho 10% predstavuje 3,12 eur, t.j. 94, -Sk.

Z listu vlastníctva č. 11620 Správy katastra Košice mal súd preukázané, že vlastníkom nehnuteľností,
ktorých užívanie bez právneho dôvodu je predmet sporu, je mesto Košice.

K otázke vlastníctva si súd osvojil názor odvolacieho súdu, že ak štát na základe tohto neúčinného
vyvlastňovacieho rozhodnutia začal predmetné pozemky fakticky užívať na účel vyvlastnenia (investičná

výstava) chopil sa jej držby bez akéhokoľvek právneho titulu, išlo teda o prevzatie bez právneho
dôvodu, čo je jeden z reštitučnými zákonmi typizovaných dôvodov pre vydanie veci oprávnených
osobám podľa § 6 ods. 1 písm. p) zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku, keďže k prevzatiu došlo v rozhodnej dobe. Tento predpis rovnako ako aj
ostatné reštitučné predpisy vychádzali z domnienky, že vec prešla v rozhodnom období na štát, a to aj v

prípadoch jej prevzatia bez právneho dôvodu (aj tzv. okupáciou), pričom oprávnené osoby, ktoré uplatnili
nárok podľa týchto predpisov sa stali vlastníkmi veci až jej vydaním. Tento reštitučný predpis rovnako
ako aj ostatné reštitučné predpisy sú všeobecným predpisom akým je najmä Občiansky zákonník vo
vzťahu z špeciality.

Neuplatnením tejto možnosti došlo k zániku ich práva na obnovu ich vlastníckeho práva. Ak im teda

predmetné nehnuteľnosti neboli vydané podľa reštitučných predpisov, ako špeciálnej právnej úpravy,
nemohli nadobudnúť k nim vlastnícke právo lebo ich vlastníkmi by sa stali až ich vydaním.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 veta prvá, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný nehnuteľnosti bližšie špecifikované v žiadosti a v článku
I. žalovaného návrhu užíva na účely výkonu svojej podnikateľskej činnosti (túto skutočnosť žalovaný
nespochybnil), a to bez právneho dôvodu, čím sa na úkor práv navrhovateľa bezdôvodne obohatil.

Žalovaný si svoj záväzok voči žalobcovi vyúčtovaný dňa 3.11.2008 v sume 23.978,03 eur v súlade s
ust. § 12 Pravidiel prenajímania majetku mesta Košice nesplnil voči žalobcovi doposiaľ. Skutočnostiam
uvedeným v odpore právny zástupca žalovaného súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili
vlastníctvo mesta k nehnuteľnostiam a taktiež ani, k stanovenej výške nájomného za m2.

Súd výpisom z účtu vlastníctva č. 11620 mal preukázané, že vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré žalovaný

užíva je Mesto Košice. Taktiež k otázke stanovenia výšky nájomného za m2 mal súd Pravidlami
prenajímania majetku Mesta Košice, ako aj znaleckým posudkom znalca Ing. Nagyho č. 58/2006
preukázané, že výška nájomného je v súlade s pravidlami.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam podľa názoru súdu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, preto
s poukazom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia, z vyjadrenia právneho zástupcu
žalobcu, z výsluchu zákonného zástupcu žalovaného, z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného a z

predloženýchlistinnýchdôkazovsúddospelkzáveru,ženárokžalobcujedôvodný,pretožalobevyhovel
a rozhodol tak, ako je to vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V dôsledku porušenia povinností žalovaným vznikol žalobcovi nárok podľa § 365 a § 369 Obchodného
zákonníka.

Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,

a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzkualebojehočastijedlžníkpovinnýplatiťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniaurčenévzmluve
inak o 10% vyššie než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatnená pred prvým
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Súd pri posudzovaní výšky úroku z omeškania za obdobie od 1.11.2008 do 31.12.2008 mal preukázané,
že základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska bola vo výške 4,25%, preto žalobe aj v tejto
časti žalovaného príslušenstva vyhovel.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Zb. z ., výška úrokov z omeškania je 8 percentuálnych bodov

vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Pri posudzovaní výšky úroku z omeškania od 1.1.2009 mal súd preukázané, že základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky je vo výške 2%, preto súd žalobe aj v tejto časti žalovaného
príslušenstva vyhovel a rozhodol, tak ako je vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p..Proti tomuto rozsudku - výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 23.965,13 eur s
príslušenstvom, a proti výroku o náhrade trov konania, podľa odvolanie žalovaný.

Odvolanie odôvodnil tým, že súd pochybil v prvom rade v základe žalovaného nároku, ak vychádzal iba

z listu vlastníctva č. 11620 a nedoplnil dokazovanie v rozsahu navrhnutom žalovaným. Základom nároku
na bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobca požadoval je preukázanie vlastníckeho práva k pozemkom,
ktoré sa mali užívať bez právneho titulu. Žalobca síce založil so súdneho spisu citovaný list vlastníctva,
ale podľa § 70 ods. 1,2 zák. č. 162/1995 Z.z., v platnom znení sú údaje katastra hodnoverné a záväzné
len dovtedy, kým sa nepreukáže opak.

Navrhovaným pripojením súdnych spisov Okresného súdu Košice I by okresný súd v danej veci bol

zistil opak. Okresný súd Košice I totiž vo veci sp.zn. 15C/792/1994 rozsudkom zo dňa 7.8.2008 zriadil
v treťom výroku vecné bremeno v tam uvedenom rozsahu na ťarchu žalobcov ako spoluvlastníkov
pozemkov, za ktoré v danom konaní žalobca požaduje bezdôvodné obohatenie. Uvedený rozsudok
Okresného súdu Košice I bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/11/2009-496
zo dňa 2.4.2009, pritom v tomto odvolacom rozsudku sa výslovne uvádza, že nie Mesto Košice,

ale tam uvedení žalobcovia sú vlastníci pozemkov a k tomuto záveru dospeli obidva súdy na tom
základe, že vyvlastňovacie rozhodnutie z roku 1984 je právne neúčinné od počiatku a pritom od
tohto vyvlastňovacieho rozhodnutia mesto Košice odvíja svoje vlastnícke právo k pozemkom, za ktoré
požaduje bezdôvodné obohatenie. Predmetná vec bola právoplatne skončená, mesto Košice bolo
účastníkom konania, takže v rozsahu zriadeného vecného bremena naveky stratilo vlastnícke právo.

Žalovaný považuje za potrebné uviesť, že Mesto Košice bolo v minulosti vedené ako vlastník ďalších
pozemkov v danom areáli, avšak vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C/251/1994
bolo právoplatne rozhodnuté tak, že v dôsledku nezákonného vyvlastnenia sú vlastníkmi Štefan Forrai
a spol. a tieto osoby boli následne zapísané na LV ako vlastníci.

Z pripojených spisov sa okresný súd mohol oboznámiť i so znaleckým posudkom Ing. Hačka, z ktorého

vyplýva, že pri výstavbe tenisového areálu došlo k jeho vyoseniu, takže užívací stav nezodpovedá
výmerám parciel podľa citovaného LV, čo takisto má podstatný vplyv na celkový výpočet bezdôvodného
obohatenia.

Naďalej žalovaný tvrdí, že zo samotnej žaloby nie je zrejmé, ako žalobca dospel k jednotkovej cene
za meter štvorcový vo výške 94,- Sk, resp. 1,- Sk a táto skutočnosť nie je zistiteľná ani z príloh

žaloby, t.j. z vyúčtovania zo dňa 27.10.2007 a ani z Pravidiel prenajímania majetku Mesta Košice.
To, že citované Pravidlá sú len formálnym dokumentom svedčí ten fakt, že žalobca pozemky na
realizáciu a prevádzkovanie golfového ihriska v lokalite Alpinka prenajíma z 1,20 Sk/m2/rok, čo je
informácia, ktorú nám musel poskytnúť samotný žalobca na základe zákona o slobodnom prístupe k
informáciám. O formálnosti a nezáväznosti Pravidiel svedčí i návrh uznesenia predloženého poslancom

MsZ a Oddelením správy majetku na mimoriadne rokovanie Mestského zastupiteľstva v Košiciach dňa
29.1.2008 o prenájme pozemkov mesta pre MFK Košice a.s. na 50 rokov za 1,- Sk a rok, pritom tento
potencionálny nájomca je takisto obchodnou spoločnosťou s takým predmetom činnosti ako žalovaného
spoločnosť.

Z posudku Ing. Nagyho je zrejmé, že sa týka iba tenisovej dvojhaly a pozemkov pod ňou a nie pozemkov,

za ktoré sa požaduje bezdôvodné obohatenie, takže uvedený posudok nie je použiteľný, čo žalovaný
vyjadril tým, že k cene za jeden meter štvorcový vo výške 94,- Sk, resp. 1,- Sk, nie je možné dospieť
na základe toho, čo žalobca predložil.

Hoci žalobca žalobou požadoval bezdôvodné obohatenie, tak z celého odôvodnenia vyplýva akoby súd
rozhodoval o nájomnom, takže z tohto pohľadu je napádaný rozsudok nepreskúmateľný a arbitrárny.Pokiaľ okresný súd uzatvára, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na spochybnenie výšky
„nájomného“, tak asi ušlo jeho pozornosti, keď žalovaný poukázal písomne i ústne na to, že Pravidlá
prenajímania sú nezáväzné a teda nepoužiteľné na výpočet bezdôvodného obohatenia, pretože

nájomné a bezdôvodné obohatenie sa nerovná nájomnému, ktoré v sebe zahŕňa kalkulovaný zisk a
podobne.

Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovaného sa podrobne vyjadril žalobca, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a žalovaného zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu podľa § 212

ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné uviesť:

Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 23.965,13 eur s príslušenstvom, titulom

bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov žalovaným v období od 16.10.2007 do 31.8.2008.
Užívanie pozemkov žalovaným bolo v konaní riadne preukázané.

Výška bezdôvodného obohatenia bola stanovená v súlade so súdnou praxou (Sou R NS č. C314-NS
sp.zn. 25 Cdo/845/99) vo výške, ktorá sa odvíjala od výšky nájomného zodpovedajúceho obvyklému
nájomnému v danom mieste a čase. Bezdôvodné obohatenie vo výške, ktoré požaduje žalobca od

žalovaného zodpovedá obvyklej výške nájomného za užívanie pozemkov v lokalite Anička kat. úz.
Severné mesto a jeho výška je v súlade s Pravidlami prenajímania majetku Mesta Košice.

Žalobca stanovil výšku bezdôvodného obohatenia v súlade s § 12 Pravidiel prenajímania majetku Mesta
Košice tak, že u pozemkov, ktoré prinášajú zisk (tenisové ihriská) je výška bezdôvodného obohatenia
3,12 eur/m2 ročne, čo predstavuje 10% z hodnoty pozemkov stanoveného znaleckým posudkom Ing.

Nagyho č. 58/2006 (§ 12 Pravidiel) a u ostatných pozemkov, ktoré neprinášajú zisk (zeleň, chodníky,
pozemky pod budovami) bola podľa rozhodnutia majetkovej komisie zo zasadnutia dňa 19.10.2006
stanovená výška bezdôvodného obohatenia 0,033 eur/m2 ročne, čo je v podstate zníženie ceny
bezdôvodného obohatenia oproti obvyklej cene nájomného za pozemky v lokalite Anička.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 15C/792/1994 bolo zriadené vecné bremeno v prospech

žalovaného k jeho stavbe na parc. 6993/41 o výmere 24 m2. Vecné bremeno k stavbe na parc.
č. 6993/28 podľa citovaného rozsudku sa netýka žalovaného, ale žalobcu a parc. č. 6993/28 nie
je ani predmetom tohto konania. Žalobca za bezdôvodné užívanie parcely č. 6993/41 o výmere
29 m2, ku ktorej je zriadené vecné bremeno vo výmere 24m2 až dňom právoplatnosti rozsudku
sp.zn. 15C/792/1994 dňa 19.5.2009 vyúčtoval žalovanému minimálnu náhradu vo výške 0,79 eur za

obdobie pred právoplatnosťou rozsudku č.k. 15C/792/1994. Všetky ostatné rozsudky č.k. 15C/817/1994,
15C/289/1994,15C/258/1994,15C/313/1994,15C/790/1994a15C/806/1994niesúprávoplatné,pričom
z týchto rozsudkov sa rozsudky č.k. 15C/289/1994, č.k. 15C/806/1994 a rozsudok č. 15C/251/1994
vôbec netýkajú parciel, ktoré sú predmetom tohto konania. V podstate žalovaný bez relevantných
dôkazov vyčíta žalobcovi neopodstatnenosť celého uplatneného nároku hoci v skutočnosti sa námietka

budúcichnárokovnepriamotýkaiba24m2vcene0,79eur.Žalovanýnepreukázalrelevantnýmidôkazmi,
že v čase rozsudku prvostupňového súdu je nárok žalobcu čo i len v časti 24 m2 v cene 0,79 eur za
užívanie parcely č. 6993/41 neopodstatnený.Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v tomto konaní nebolo potrebné vykonávať
ďalšie dokazovanie prerušením konania, resp. obstarávaním rozsudkov uvádzaných žalovaným v
odvolaní z dôvodu, že konajúci súd predbežnou otázkou mal preukázané vlastnícke právo žalobcu k

pozemkom na základe vykonania iných dôkazov predložených žalobcom, a to výpisom LV č. 11620
Správy katastra, z ktorého vyplýva, že v čase vyhlásenia rozsudku je žalobca v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník pozemkov, ktoré bezdôvodne užíva žalovaný.

Súd prvého stupňa správne zistil, že žalobca v čase vyhlásenia rozsudku je vlastníkom pozemkov, ktoré
užíva bez právneho dôvodu žalovaný.

Z horeuvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdil rozsudok v napadnutej časti o

povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 23.965,13 eur so 14,25 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 23.965,13 eur od 1.11.2008 do 31.12.2008, s 10% úrokom z omeškania ročne zo sumy 23.965,13
eur od 1.1.2009 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p..

Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto je neúspešný žalovaný povinný nahradiť žalobcovi
trovy odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z odmeny za zastupovanie žalobcu advokátom podľa §
10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej pomoci, písomné vyjadrenie odvolania zo dňa
8.2.2010 v sume 403,34 eur, režijný paušál 7,21 eur, 19% DPH 78,- eur, spolu trovy odvolacieho konania
predstavujú sumu 488,55 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.