Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 4, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 45C/243/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210228608
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci navrhovateľky:

O. proti odporcovi: S. N. o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 220,- Eur mesačne vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počínajúc dňom 21.12.2010.

Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 21.12.2010 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým
by súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke sumou 300,-Eur. Navrhovateľka vo svojom
návrhu uviedla, že manželstvo jej rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp.
zn. XXC/XX/XXXX. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou R. u jej starej matky

M. Navrhovateľka vo svojom návrhu ďalej uviedla, že navštevuje Odborné učilište a praktickú školu na
S. ulici v N. odbor pekár. Okrem bežných ochorení, trpí chronickým zápalom močového mechúra s čím
súvisí dodržiavanie špeciálneho zdravotného preventívneho režimu, ktorý spočíva v užívaní rôznych
výživových doplnkov. Matka má čistý mesačný príjem 649,-Eur. Z tejto sumy prispieva starej mame z 2/3-
tín na náklady spojené s bývaním a financuje všetky jej výdavky spojené so štúdiom a voľno časovými
aktivitami. Odporca, ktorý je otcom navrhovateľky s ňou a jej matkou v spoločnej domácnosti nežije a
na jej výživu prispieval po vzájomnej dohode sumou 300,-Eur mesačne.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil a žiadal, aby súd určil výživné v sume maximálne 150,-

Eur mesačne, nakoľko v septembri bol zbavený funkcie ktorú zastával a bol preradený na podstatne
menej platené miesto.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu, výsluchom svedkyne
R. oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXC/
XX/XXXX zo dňa 08.04.2010, rodného listu navrhovateľky, potvrdenia o príjme odporcu, potvrdenia o
príjme matky, potvrdenia o návšteve školy, a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti spolu s matkou a
starou matkou. Navštevuje tretí ročník praktickej školy na S. učí sa za pekárku ale chcela by ešte ísť
študovať záhradnícku školu.Z výsluchu odporcu súd zistil, že s matkou navrhovateľky sa rozviedol približne pred rokom. Odporca
uviedol, že vyživovacej povinnosti sa v žiadnom prípad nechce zbaviť, naopak je si vedomý toho,
že o navrhovateľku sa bude musieť finančne starať takmer celý život nakoľko si myslí, že nebude

schopná viesť samostatný život a zamestnať sa. Vzhľadom na jej zdravotný stav je veľmi zneužiteľná a
pravdepodobne to bude treba riešiť obmedzením spôsobilosti na právne úkony. Dcéra má od narodenia
zdravotné problémy, má silno poškodenú jemnú motoriku, mentálne je na úrovni približne 10-ročného
dieťaťa. Pokiaľ ide o prácu má slabú pracovnú výkonnosť, treba na ňu dávať pozor a odporca si nevie
predstaviť, že by sa niekde zamestnala. Má svoj vlastný svet, nemá pojem o hodnote peňazí, treba jej

pomáhať napr. aj s oblečením.

Odporca ďalej uviedol, že po rozvode manželstva sa ústne s manželkou dohodol, že bude prispievať na
dcéru sumou 300,-€ mesačne a taktiež bude prispievať aj na ďalšie výdavky ako napr. na dovolenky.
Túto dohodu aj plnil a plní, situácia sa však zmenila v tom, že mu značne klesol príjem. V tom čase bol
jeho čistý príjem cca 1.700,-Eur mesačne + príspevky na reprezentačné výdaje a odmeny. V septembri
2010 bol však z funkcie odvolaný a jeho čistý príjem klesol na sumu 1.061,-Eur mesačne. V spoločnej

domácnosti žije spolu so svojou súčasnou partnerkou s ktorou majú spoločne 6 mesačné dieťa,
partnerka má okrem toho ešte 3 ročného syna na ktorého prispieva otec sumou 100,-Eur mesačne.
Odporca uviedol, že s dcérou sa pravidelne stretáva, majú spolu pekný vzťah, pokiaľ mu to finančné
prostriedky dovoľujú, prispieva aj na dovolenky, výlety a pod. Jeho mesačné výdavky predstavujú sumu
300,-Eur nájomné, energie, telefón, televízor, 20,-Eur mesačne poistka na navrhovateľku, hypotéka

120,-Eur mesačne, 250,-Eur mesačne spotrebný úver + bežné výdavky. Odporca kúpil 30 km od
Bratislavy pozemok kde plánuje stavať dom pričom stavbu by realizoval z predaja bytu. Vlastní 2,5
izbový byt na D.lici ako i garáž, vlastní 4 ročné motorové vozidlo Rangr Rover, iné hnuteľné veci
väčšej hodnoty nevlastní. Odporca prejavil ochotu platiť aj nad rámec výživného ak mu to jeho finančná
situácia dovolí.

Z výsluchu svedkyne R. súd zistil, že odporca platil výživné po dohode 300,-Eur mesačne pričom v
septembri ju poprosil, nakoľko klesol jeho príjem, či by nemohol platiť menej a že neskôr to doplatí.
Nakoľko je neisté, koľko bude platiť, chcú mať s dcérou všetko na papieri. Svedkyňa uviedla, že si myslí,
že odporca si žije veľmi dobre, kúpil si auto, garáž, ide stavať dom, s novou partnerkou bol na dovolenke
v Egypte. V súčasnosti žije spolu s dcérou a jej matkou v 2,5 izbovom byte. Jej mesačný netto príjem

je cca 650,-Eur. Mesačne prispieva sumou 140,-Eur na nájomné, 110,-Eur na nájomné na byt v T. ktorý
práve zariaďuje, cca 200,-Eur mesačne minú na potraviny, vitamíny + výživové doplnky cca 50,-Eur
mesačne, 150,-Eur mesačne spláca spotrebný úver na byt. Svedkyňa vlastní 1 izbový byt v čiernej vode
a kúpila si menšie auto z peňazí ktoré dostala v rámci vyporiadania BSM. Svedkyňa ďalej uviedla, že
dcére sa asi nepodarí nájsť si prácu s pravidelným príjmom, má

ľahký diparetický syndróm, čo je ľahšia mozgová disfunkcia. Táto porucha jej neumožňuje zaradenie
do bežných zamestnaní, do úvahy prichádza zamestnanie v záhradníctve alebo v chránených dielňach.
Samostatnú domácnosť by dcéra viesť nemohla, nevedela by technicky zabezpečiť chod domácnosti.
Podľa názoru svedkyne, odporca si životnú úroveň udržuje a nemyslí si, že dcéra by mala doplácať na
jeho životný štýl.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 08.04.2010 súd zistil, že
manželstvo matky navrhovateľky s odporcom bolo týmto rozsudkom rozvedené. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2010.

Z potvrdenia o príjme odporcu súd zistil, že priemerná čistá mesačná mzda navrhovateľa predstavovala
v roku 2010 sumu 1.643,- Eur.

Z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že navrhovateľka je v školskom roku 2010/2011 študentkou
tretieho ročníka Odborného učilišťa na S. ulici v Bratislave.Z potvrdenia o príjme matky navrhovateľky súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem v roku 2010
bol 779,76 Eur.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 65 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z., výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Zákonná povinnosť rodičov plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom vzniká narodením a trvá do
času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť teda nie je ohraničená dosiahnutím
určitého veku dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné
samo sa živiť a uspokojovať svoje potreby. Vyživovacia povinnosť spravidla zaniká vtedy ak dieťa ukončí
prípravu na budúce povolanie.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporca, ktorý je otcom navrhovateľky, v
súčasnosti s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti nežije a navrhovateľka je študentkou 3.ročníka
Odborného učilišťa v N. Navrhovateľka sa teda v súčasnosti pripravuje na svoje budúce povolanie a tak
vyživovacia povinnosť odporcu voči nej stále trvá.

Z uvedeného je zrejmé, že došlo k naplneniu všetkých podmienok predpokladaných Zákonom o

rodine na to, aby bol rozsah vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke určený súdom.
Spôsob určenia výšky vyživovacej povinnosti je obsiahnutý v úst. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Tieto
kritériá predstavujú všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti. Treba ich posudzovať
v súvislosti so špeciálnymi kritériami platnými pre jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti, v tomto
prípade napr. s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd pri rozhodovaní o návrhu

navrhovateľky skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, ako aj odôvodnenosť potrieb
a majetkové pomery navrhovateľky. Suma 220,-Eur zodpovedá potrebám primeraným veku dieťaťa,
pričomzohľadňujezdravotnýstavnavrhovateľky,jejpotreby,príjemmatkynavrhovateľkyakoajmožnosti
a schopnosti odporcu plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.

Odporca je v súčasnosti zamestnaný na O., okrem vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, má ešte

jednu vyživovaciu povinnosť voči 6 mesačnej dcére. Partnerka s ktorou žije v spoločnej domácnosti je
na rodičovskej dovolenke a má ešte jedno maloleté dieťa. S poukazom na súčasné príjmy odporcu, súd
pri aplikácii pravidiel obsiahnutých v § 75 ods. 1 zákona o rodine dospel k záveru, že výška vyživovacej
povinnosti v sume 300,- Eur by bola aj s ohľadom na majetkové pomery odporcu neprimerane vysoká.
Na druhej strane určenie rozsahu vyživovacej povinnosti v sume 150,-Eur tak, ako to žiadal odporca by

bola neprimerane nízka a nezodpovedala by majetkovým pomerom a životnej úrovni odporcu a to ani
pri zohľadnení skutočnosti, že odporca spláca úver a má ešte jedno maloleté dieťa.Odporca si už pred vydaním tohto rozhodnutia dobrovoľne plnil svoju vyživovaciu povinnosť, keď
poukazoval navrhovateľke 300,-Eur mesačne, žiadne zročné výživné teda nevzniklo.

Na základe uvedeného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže však
navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná žiadne trovy nevznikli a ani o ich úhradu nepožiadala, súd
jej právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, písomne. ( §
204 ods. 1 O. s. p.)

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s.
p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120
ods. 2 O. s. p.