Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/275/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209228100
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka vo veci starostlivosti súdu o mal. J. Y. nar. X.X.XXXX
bývajúceho v F. na H. ulici č. XX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v F. dieťaťa rodičov: V. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v J. na ulici H. č. XX zastúpeného JUDr.
Marcelom Jurkom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v F. na G. námestí č. XX a F. Y. nar.
X.X.XXXX bývajúcej v F. na H. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Melániou Knopovou advokátkou Advokátskej
kancelárie so sídlom v F. na Y. ulici č. XX v konaní o zníženie výživného o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Košice II z 4.6.2010 č.k. 25P 316/2009-46 takto

r o z h o d o l :

P o t v r dz u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom znížil výživné od otca pre mal. J. naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu Košice II z 25.3.2008 č.k. 25P 137/2008 z 1500,- Sk na 30,- € mesačne od
1.6.2010, ktoré je otec povinný platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe návrhu otca podaného 23.11.2009, ktorým žiadal, aby súd znížil výživné
pre maloletého od 1.12.2009 na minimálne výživné, pretože od poslednej úpravy výživného, ku
ktorému došlo v marci 2008 sa zmenili jeho pomery, pretože stratil zamestnanie a je poberateľom
iba dávky v hmotnej núdzi 62,50 €, z ktorej nie je schopný platiť doposiaľ určené výživné. Okrem

toho po podaní návrhu utrpel úraz, keď spadol z rebríka, pri ktorom si komplikovane zlomil nohu, v
dôsledku čoho sa pohybuje iba o barlách a jeho onemocnenie bude trvať asi pol roka, takže táto
okolnosť mu bráni, aby sa riadne zamestnal. Matka so znížením výživného nesúhlasila, pretože aj
doposiaľ určené výživné je nedostatočné potrebám maloletého, ktoré sústavne rastú a v súčasnosti
sú zvýšené potrebou kúpy zubného strojčeka. Kolízny opatrovník doporučil určiť výživné primerane
možnostiam otca a potrebám dieťaťa. Konajúci súd vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom
Okresného súdu Košice II z 25.3.2009 č.k. 25P 137/2008 bolo zvýšené výživné od otca pre mal. J.

z 1.500,- Sk na 2.500,- Sk od 1.5.2008 do 30.11.2008 a za obdobie od 1.12.2008 do budúcna bolo
určené pôvodné výživné 1.500,- Sk. V čase tohto rozhodnutia bol otec zamestnaný, pracoval v Prvej
personálnej a správcovskej spoločnosti vo Veľkom Krtíši ako linkový operátor a jeho vtedajší zárobok
umožňoval zvýšenie výživného. Od 1.12.2008 súd ponechal pôvodne určené výživné, pretože v tom
čase otec rozviazal pracovný pomer, ale poberal dávku v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne
4.848,- Sk mesačne, ktorá mu umožňovala takto určené výživné platiť. Z tých istých dôvodov návrh
otca na zníženie výživného rozsudkom z 25.3.2009 č.k. 27P 312/2008 zamietol, pretože otec až do

31.5.2009 bude poberateľom podpory v nezamestnanosti, preto návrh na zníženie výživného považovalza predčasný. Konajúci súd konštatoval, že situácia otca sa v podstate od posledného rozhodnutia
o výživnom nezmenila, pretože sa nezamestnal okrem obdobia v januári 2010, kedy pracoval u
pôvodného zamestnávateľa Prvá personálna správcovská spoločnosť s pracoviskom v Bratislave ako

usporiadateľ kamiónov pri zavedení mýta, ale z dôvodu posunu termínov na vyberanie mýta spoločnosť
s pracovníkmi, s ktorými uzavrela zmluvu pracovný pomer k 21.1.2010 ukončila. Za dva týždne práce
otec zarobil 100,- €, následne sa prihlásil opäť na úrade práce a bola mu priznaná dávka v hmotnej
núdzi 62,52 €, ktorú poberal aj v predchádzajúcom období t.j. od júna 2009 do konca r. 2009. Približne
3 mesiace býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v J. v jej rodinnom dome, na bývanie a stravu

prispieva 20,- €. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 78 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods.
1 Zákona o rodine a dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je dôvodný, pretože bolo
jednoznačne preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov u otca
spočívajúcej v tom, že z objektívnych dôvodov prišiel o zamestnanie a v súčasnosti je poberateľom iba
dávky v hmotnej núdzi. Otec v priebehu konania preukázal, že má snahu sa zamestnať, dokonca sa mu
to aj podarilo, ale opakovane nie z vlastnej viny bol s ním rozviazaný pracovný pomer. V súčasnosti je pri

výbere zamestnania obmedzený, pretože po komplikovanej zlomenine nohy sa pohybuje iba za pomoci
bariel a jeho vyliečenie predpokladá dobu minimálne pol roka. Za týchto okolností podľa názoru súdu nie
je schopný platiť výživné v pôvodne určenej výške, preto ho znížil na 30,- € od 1.6.2010 vzhľadom na to,
že otec k tomuto termínu pôvodne určenú výšku výživného vyrovnal a keďže spotrebované výživné sa
u maloletých detí nevracia, súd počiatok zníženia určil týmto dňom. O trovách konania rozhodol podľa

§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/
O.s.p. a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh otca zamietol. Vyjadrila
názor, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá

bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na sebe berie. Poukázala na to, že otec sa domáhal
zníženia výživného naposledy v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 27P 312/2008,
v ktorom súd zamietol jeho návrh 25.3.2009 s tým, že sa domáhal zníženia výživného z 1.500,- Sk na
738,- Sk od 5.12.2008 z dôvodu, že v dôsledku svetovej finančnej krízy prišiel o zamestnanie a doposiaľ

je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Súd vo veci zistil, že jeho posledným zamestnávateľom
bola Prvá personálna správcovská spoločnosť vo Y. F., s ktorým mal uzavretú pracovnú zmluvu na dobu
určitú do 31.12.2008. S touto spoločnosťou však uzavrel 21.11.2008 dohodu o skončení pracovného
pomeru a tak je zrejmé, že k skončeniu pracovného pomeru nedošlo zo strany zamestnávateľa v
dôsledku organizačných zmien ako tvrdil otec. Jeho čistý mesačný príjem bol 9.775,- Sk, čo mu zrejme

nevyhovovalo a po prevzatí odstupného sa radšej zaevidoval na úrade práce. Rovnako tak skončil
predchádzajúci pomer u zamestnávateľa B. F., kedy v exekučnom konaní uvádzal, že je mu vyplácaná
minimálna mzda a platenie výživného by ho zruinovalo. Aj v tomto prípade sa bez dôležitého dôvodu
vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku, pretože odišiel z vlastného rozhodnutia. Súdu prvého
stupňa vytkla, že v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že u otca nedošlo k zmene pomerov

okrem obdobia januára 2010, kedy uzavrel pracovnú zmluvu s Prvou personálnou správcovskou
spoločnosťou , pracovisko v L., ktorá s ním údajne rozviazala pracovný pomer k 21.1.2010, avšak v spise
sanenachádzažiadendôkazanipracovnázmluvaanidokladorozviazanípracovnéhopomeru.Vyjadrila
názor, že otec sa opäť vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku bez vážneho dôvodu v úmysle
ukrátiť uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, u ktorého súd neskúmal zmenu pomerov,

ktoré sa od poslednej úpravy výživného zmenili. Domnieva sa, že v konaní nebolo žiadnym objektívnym
dôkazom preukázané, že by otec prišiel o posledné zamestnanie v januári 2010 z objektívnych dôvodov
a tak tomu nebolo ani pri jeho predchádzajúcich zamestnaniach. Zdôraznila, že v tomto smere je záver
súdu prvého stupňa nepreskúmateľný, pretože súd prvého stupňa nemal k dispozícii žiaden objektívny
dôkaz o ukončení posledného pracovného pomeru a už vôbec nie o tom, že bol opakovane ukončený

nie z jeho viny, nakoľko aj jeho posledné dva predchádzajúce pracovné pomery boli ukončené jeho
zavinením. Ďalej namietala, že súd neskúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca a jeho
sociálnu odkázanosť podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pretože v januári 2008 mu bola vyplatená
titulomvyporiadaniazaniknutéhoBSMsuma285.000,-Sk,pričomtvrdil,žejehomesačnýpríjemtvoríiba
dávka v hmotnej núdzi 62,50 €, nemá vyriešenú bytovú situáciu a žije údajne iba z milodarov. Neuviedol,

čo urobil s týmito preukázateľne vyplatenými finančnými prostriedkami, keď do 31.5.2009 poberal dávkuv nezamestnanosti 4.848,- Sk, ktorá mu podľa názoru súdu dokonca umožňovala platiť výživné v určenej
výške 1.500,- Sk mesačne.

Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Matka na odvolacom pojednávaní trvala na podanom odvolaní ako aj dôvodoch v ňom uvedených a
navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh otca zamietnuť.

Otec na odvolacom pojednávaní navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Kolízny opatrovník sa na odvolacie pojednávanie nedostavil napriek tomu, že bol riadne a včas
predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, preto odvolací súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v jeho
neprítomnosti.

Odvolací súd na odvolacom pojednávaní nariadenom podľa § 214 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vykonal
dokazovanie oboznámením mzdového listu matky za r. 2009 č.l. 33, z ktorého vyplýva, že jej priemerný
čistý príjem bol 365,39 €, oboznámením správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
z 18.5.2010 č.l. 36, z ktorého vyplýva, že otec V. Y. je evidovaný od 2.2.2010 a evidencia trvá,

oboznámením správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach z 24.5.2010, z ktorej vyplýva, že
otec poberal dávku v hmotnej núdzi od júla 2009 do augusta 2009 60,43 €, od septembra do decembra
2009 62,50 € mesačne, v januári 2010 62,50 €, v marci a apríli 2010 62,50 € č.l. 37-40, oboznámením
listiny vydanej Prvou personálnou a správcovskou s.r.o. so sídlom vo Y. F. na L. ulici XX z 21.1.2010,
z ktorej vyplýva, že s otcom V. Y. bol skončený pracovný pomer uzavretý na základe pracovnej zmluvy

z 5.1.2010 s dohodnutou skúšobnou dobou v trvaní troch mesiacov, v skúšobnej dobe podľa § 72
Zákonníka práce dňom 21.1.2010 (č.l. 56), oboznámením opisu mzdového listu matky za r. 2010 č.l.
59, z ktorého vyplýva, že pracovný pomer bol ukončený 15.6.2010 a jej priemerný čistý príjem bol
381,80€,oboznámenímpotvrdeniaÚradupráce,sociálnychvecíarodinyKošicezo16.3.2011,zktorého
vyplýva, že otec V. Y. je v evidencii nezamestnaných od 2.2.2010 a evidencia trvá (č.l. 63), oboznámením

potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 16.3.2010, z ktorého vyplýva, že otec poberá
dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke (č.l. 64), oboznámením rozhodnutia Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach z 27.1.2010 o vyradení otca z evidencie uchádzačov o zamestnanie od
5.1.2010č.l.65,oboznámenímrozhodnutiaÚradupráce,sociálnychvecíarodinyvKošiciachz8.3.2010
o odňatí a zastavení výplaty dávky a príspevkov v sume 62,50 € mesačne od 1.2.2010 č.l. 66-67,

oboznámením potvrdenia o dobe zamestnania pre účely nemocenského poistenia vydaného Prvou
personálnou a správcovskou s.r.o. č.l. 69, z ktorého vyplýva, že otec bol zamestnaný od 5.1.2010 do
21.1.2010, oboznámením rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o zaradení
otca do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 2.2.2010 č.l. 70 a oboznámením potvrdenia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach z 27.1.2010 č.l. 71, z ktorého vyplýva, že otec bol vedený v

evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.12.2008 do 4.1.2010.

Z výpovede matky odvolací súd zistil, že matka po skončení pracovného pomeru v spoločnosti Z.
nastúpila 16.6.2010 k novému zamestnávateľovi C., kde pracuje s minimálnym príjmom 9.000,- Sk
s tým, že pracovný pomer v spoločnosti Z. ukončila z dôvodu dlhej pracovnej doby, pracovala večer
do 21.00 hod., kým prišla domov bolo 22.00 hod. a nevedela zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Ďalej

uviedla, že mal. J. je žiakom 7. ročníka základnej školy, okrem bežných výdavkov aké majú ostatné deti
v tomto veku, iné zvýšené výdaje na maloletého nie sú okrem potreby kúpy zubného strojčeka. Otec
na výživu maloletého prispieva 30 € mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý jej na
úhrady spojené s bývaním neprispieva. Z tohto vzťahu pochádza mal. F. nar. XX.X.XXXX a otec dieťaťasi plní vyživovaciu povinnosť k maloletému nákupom ošatenia a podobne. Jej partner je zamestnaný,
ale nevedela uviesť aký má príjem. Úhrady spojené s bývaním platí sama 160 € mesačne.

Z výpovede otca odvolací súd zistil, že je naďalej práceneschopný od 10.6.2010 doposiaľ a má

plánovanú operáciu, konkrétne extrakciu klincov z členka 7.4.2011. Predložil lekársku správu MUDr. K.
V. z 23.2.2011, z ktorej vyplýva, že utrpel viacnásobné zlomeniny predkolenia s tým, že je indikovaná
extrakcia klincov z členka 7.4.2011 a potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej
10.6.2010 všeobecným lekárom MUDr. E. H., z ktorého vyplýva, že jeho práceneschopnosť trvá, ďalšia
kontrola je stanovená na 15.4.2011. Otec vo výpovedi ďalej uviedol, že na výživu maloletého prispieval
30 € mesačne. Finančné prostriedky zo zrušeného BSM v roku 2008 obdržal za vyporiadanie bytu,

peniaze už nemá, pretože ich rozdelil rodine, pretože išlo o majetok jeho matky a ďalšie peniaze použil
aj na úhradu dlhov. Uviedol, že pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru v B. F., išlo o jeho najlepšie
zamestnanie, ale pracovný pomer musel skončiť z dôvodu, že na ňho stále chodili nejaké udania a
súdne exekúcie s tým, že výživné platil exekučne. Jeho posledný pracovný pomer pri vyberaní mýta bol
uzavretý na dobu určitú na osem mesiacov, avšak so všetkými zamestnancami bol ukončený pracovný

pomer po dvoch alebo troch týždňoch.

Právna zástupkyňa matky navrhla vykonať dokazovanie na zistenie, či spoločnosť, v ktorej bol otec
zamestnaný, zamestnáva na bývalej pozícií otca ďalších zamestnancov od doby skončenia jeho
pracovného pomeru, resp. či otec podal žiadosť o sprostredkovanie zamestnania po januári 2010.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 citovaného

ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ods. 4
citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd

prvého stupňa, že u otca došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu doterajšieho rozhodnutia ovýživnom, pretože posledný pracovný pomer v Prvej personálnej a správcovskej spoločnosti síce ukončil
skôr k 21.11.2008 napriek tomu, že pracovná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2008, avšak
uplynutím doby, na ktorú bola pracovná zmluva uzavretá by došlo k skončeniu pracovného pomeru bez

zavinenia otca, preto v tomto prípade bolo možné aplikovať ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine
len na obdobie od 21.11.2008 do 31.12.2008 s tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
II pod sp. zn. 27P 312/2008 už boli uvedené skutočnosti preukázané, súd na ne prihliadol a z dôvodu,
že otec po ukončení pracovného pomeru poberal podporu v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne,
súd jeho návrh na zníženie výživného rozsudkom z 25.3.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.5.2009

č.k. 27P 312/2008-42 zamietol. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec bol v evidencii o
uchádzačov o zamestnanie od 1.12.2008 do 4.1.2010, 5.1.2010 nastúpil do pracovného pomeru na
základe pracovnej zmluvy s Prvou personálnou a správcovskou s.r.o. s tým, že k 21.1.2010 s ním bol
ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe. Od 2.2.2010 je opäť evidovaný v evidencii uchádzačov
o zamestnanie a jeho evidencia doposiaľ trvá s tým, že poberá dávku v hmotnej núdzi a navyše od
10.6.2010 doposiaľ je práceneschopný, teda nemá možnosť sa o zamestnanie ani uchádzať. Vzhľadom

na to, že u otca došlo k prechodnej a krátkodobej zmene pomerov v období od 5.1.2010 do 21.1.2010
nástupom do zamestnania, ktoré skončilo v skúšobnej dobe možno uzavrieť, že aj tento pracovný
pomer otca bol ukončený z objektívnych dôvodov a na túto skutočnosť je potrebné pri určení výživného
prihliadnuť ako na okolnosť, ktorá mu bráni plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému v doposiaľ
určenom rozsahu. Odvolací súd nevykonal dokazovanie navrhnuté právnou zástupkyňou matky na

zistenie, či bývalý zamestnávateľ otca zamestnáva na jeho pracovnej pozícií iných zamestnancov, príp.
či sa otec uchádzal u bývalého zamestnávateľa o prácu, pretože uvedené dokazovanie považoval za
nadbytočnévzhľadomnaskutočnosť,žepracovnýpomerotcaskončilvskúšobnejdobe,tedazdôvodov,
ktoré nemožno považovať za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania a následná práceneschopnosť
otcovi bráni uchádzať sa o akékoľvek zamestnanie. Nepochybnou skutočnosťou je, že u maloletého

dieťaťa došlo tak isto k zmenám pomerov a zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb v súvislosti s vekom,
rastom a školskou dochádzkou, avšak uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované
možnosťami a schopnosťami rodičov t. zn., že odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len
do takej miery, ktorú umožňujú možnosti a schopnosti rodičov. Odvolací súd s prihliadnutím na vyššie
uvedené potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.