Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/2/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209213755
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci navrhovateľa Ing. L. Z. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v K. na ulici E. č. 6 zastúpeného JUDr. Tatianou Vorobelovou advokátkou so
sídlom v M. na V. ulici č. 2 proti odporcovi Z. Z. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v M. na V. ulici č. 3
zastúpeného Y. Z. bývajúcou v M. na V. ulici č. 3 v konaní o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 8.9.2010 č.k. 13C 125/2009-118 takto

r o z h o d o l :

P o t v r dz u j erozsudok o zamietnutí návrhu do 11.10.2010.

Z r u š u j e rozsudok o zamietnutí návrhu od 12.10.2010 do budúcnosti, trovách konania a v rozsahu
zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh zamietol . O trovách konania rozhodol tak, že
navrhovateľ nemá právo na ich náhradu a odporcovi ich náhradu nepriznal. Vychádzal zo zisteného
skutkového stavu a konštatoval, že naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi
určená rozsudkom Okresného súdu Košice II z 29.11.2005 č.k. 26Cr 117/2003-65 vo výške 12.000,-
Sk mesačne počnúc dňom 29.12.2003 do budúcna. V tom čase bol odporca študentom 1. ročníka
Univerzity M. v P., Fakulta sociálních věd, býval na internáte, kde mesačne platil 2.700 Kč, mal
všeobecné náklady so stravovaním, MHD, zabezpečením všetkých školských potrieb, hygienických,
športových a kultúrnych. Navrhovateľ bol zamestnaný vo firme M. U. F. s.r.o. s priemerným čistým

mesačným zárobkom za obdobie posledných dvanásť kalendárnych mesiacov vo výške 80.000,- Sk.
Okrem vyživovacej povinnosti voči odporcovi mal vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére F. narodenej
z manželstva s matkou odporcu a to vo výške 10.000,- Sk mesačne, ktorá bola určená rozsudkom
Okresného súdu Košice II zo dňa 15.4.2005 č.k. 43C 10/2005-31. Matka odporcu bola v tom čase
zamestnaná vo firme T. s priemerným mesačným zárobkom 14.000,- Sk. Odporca býval spolu so svojou
matkou a v tom čase štrnásťročnou sestrou F. v 4-izbovom byte, za ktorý matka platila mesačné nájomné
a inkaso vo výške 6.000,- Sk. Konajúci súd vykonaným dokazovaním mal preukázanú tvrdenú zmenu

pomerov na strane navrhovateľa spočívajúcu vo vzniku dvoch vyživovacích povinností k maloletému
R. nar. X.X.XXXX a manželke F. Z., s ktorou uzavrel manželstvo dňa 10.11.2007 a ktorá vzhľadom na
osobnú celodennú starostlivosť o maloleté dieťa je na ďalšej materskej dovolenke a je len poberateľkou
rodičovského príspevku a prídavku na svojho maloletého syna Z. P. z jej prvého manželstva. Uviedol,
že z potvrdení zamestnávateľa navrhovateľa o výške jeho príjmov z pracovného pomeru zistil, že v roku
2009 mal čistý priemerný mesačný príjem 4.350,50 € (131.063,60 Sk) a v roku 2010 (01-08/2010) jeho
čistý priemerný mesačný príjem bol 4.264,32 € (128.466,79 Sk), čím mal preukázanú aj ďalšiu podstatnú

zmenu pomerov na strane navrhovateľa spočívajúcu v náraste jeho príjmov oproti roku 2005, keď súd
pri určení výživného zohľadnil dosahovaný príjem navrhovateľa 80.000,- Sk. Konštatoval, že mesačnépríjmy navrhovateľa vzrástli o sumu cca 1.660 € (50.000,- Sk), ktorú pri posudzovaní návrhu na zníženie
výživného, resp. úplné zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa je taktiež potrebné zohľadniť a
ďalej konštatoval, že na strane odporcu ani jeden z účastníkov žiadnu výraznú zmenu netvrdil. Súd

mal preukázané, že odporca je naďalej študentom Univerzity M. v P., Fakulta sociálních věd, odbor
ekonomickýavakademickomroku2009/2010bolštudentom5.ročníkabakalárskehoštúdia.Uviedol,že
nemal preukázané tvrdenie navrhovateľa, že odporca „už dvakrát opakoval ročník“, pretože z potvrdenia
Univerzity M. v P., Fakulta sociálních věd z 4.6.2010 vyplynulo, že odporca riadne piaty rok študuje
na FSV UK, nemal nikdy štúdium prerušené a ani neopakoval žiaden ročník a štúdium by mal ukončiť

najneskôr v roku 2011. Konajúci súd na základe zisteného skutkového stavu konštatoval, že sa nejedná
unavrhovateľaotakúpodstatnúavýraznúzmenupomerov,ktorábyodôvodňovalanavrhovanézníženie
výživného. Na základe posúdenia zistených majetkových pomerov navrhovateľa a to potvrdených
mesačných príjmov a navrhovateľom uvádzaných mesačných výdavkov mal za to, že možnosti a
majetkové pomery navrhovateľa ako výživou povinného neodôvodňujú s prihliadnutím na nezmenené
odôvodnené potreby výživou oprávneného odporcu, navrhované zníženie výživného od 7.5.2009, kedy

sa narodil maloletý syn navrhovateľa R. Z.. Konajúci súd poukázal aj na zákonný nárok odporcu (§ 62
ods. 2 veta druhá Zákona o rodine) podieľať sa na životnej úrovni navrhovateľa, ktorú objektívne s
prihliadnutímnapomerynaSlovenskujepotrebnévyhodnotiťprinímuvádzanýchmesačnýchnákladoch
vo výške 4.145 € za nadštandardnú. Z uvedených dôvodov nevyhovel návrhu na zníženie výživného
na sumu 199,16 € od 7.5.2009 do 4.10.2010. Konajúci súd ďalej uviedol, že od 5.10.2010 navrhovateľ

žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť voči odporcovi s odôvodnením dovŕšenia veku 25 rokov odporcom
a s tým spojenou povinnosťou odporcu zabezpečiť si živobytie vlastným pričinením. Zdôraznil, že v
danomprípadevzhľadomnariadnepokračovanieštúdiaodporcu,ktorébudeukončenépodľavyjadrenia
vysokej školy, na ktorej študuje, najneskôr v roku 2011, nemožno konštatovať, že odporca je schopný
sám sa živiť, keďže sa pri posudzovaní tejto schopností nezohľadňuje len samotná skutočnosť, že

dieťa je schopné zárobkovej činnosti. Uviedol, že dovŕšenie 25. roku veku odporcom dňom 4.10.2010
nie je dôvodom na zrušenie alebo zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nemu, pokiaľ sa
odporca naďalej riadne pokračovaním v štúdiu ďalej vzdeláva a pripravuje sa na budúce povolanie. Z
uvedenéhodôvoduzamietolnávrhajvčastizrušeniavyživovacejpovinnostinavrhovateľavočiodporcovi
od 5.10.2010 do budúcna. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom

ich náhradu nepriznal, keďže v konaní neúspešný navrhovateľ nemá právo na náhradu trov a úspešný
odporca žiadne trovy nepreukázal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Svoje odvolanie odôvodnil
odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa tak, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi zrušuje dňom

5.10.2010. Uviedol, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti odôvodnil tým, že odporca, ktorý je
jeho synom, dňom 4.10.2010 dovŕši 25 rok veku, pričom podľa doposiaľ zaužívanej praxe, kedy je dieťa
podľa sociálnych predpisov považované za zaopatrené, dochádzalo i k zrušeniu vyživovacej povinnosti.
Uviedol aj ďalší dôvod, ktorým bolo to, že odporca neštuduje riadne, nepripravuje sa systematicky na
budúce povolanie a už 5 rokov trvá jeho bakalárske štúdium, pričom o výsledkoch štúdia, prípadne s

akým výsledkom absolvuje skúšky, ho odporca neinformuje a dokonca na jeho dotaz odmieta mu podať
akúkoľvek informáciu o priebehu štúdia. Zdôraznil, že odporca, ktorý má trvalý pobyt v Košiciach pri
výbere štúdia v zahraničí ho neinformoval o svojom zámere, neinformuje ho o priebehu štúdia, odmieta
mu na jeho dotaz poskytovať informácie a napriek tomu trvá na tom, aby mu aj po dosiahnutí veku 25
rokovprispievalnavýživuvovýškevyššejakominimálnamzda.Uviedol,žepríjemzpracovnéhopomeru

dosahujesozvýšenýmvýpätímfyzickýchapsychickýchsíl,pracujedenne10hodínapracujeajvsobotu,
čo sa už prejavilo na jeho zdraví. Poukázal na to, že počas trvania práceneschopnosti pre zhoršený
zdravotný stav sa odporca ani raz neinformoval a ani raz ho nenavštívil. V tomto smere poukázal na
ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s
dobrými mravmi. Konštatoval, že podľa potvrdenia univerzity z 20.1.2010 odporca v akademickom roku

2009/2010 bol študentom 5. ročníka bakalárskeho študijného programu prezenčnej formy štúdia a to
odboru ekonómia. Bakalárske štúdium ako prvý stupeň vysokoškolského štúdia spravidla trvá tri roky.
Zdôraznil, že ak sa odvolával vo svojich vyjadreniach, že odporca už dvakrát opakoval ročník, mal na
mysli to, že v stanovených termínoch nerobí skúšky, prípadne skúšky opakuje, čím si predlžuje dobu
bakalárskehoštúdia,ktoréještandardnétrirokyavtejtodobebymalštudentriadneukončiťštúdium.Bol

toho názoru, že v prípade bakalárskeho štúdia, ktoré trvá viac ako je „spravidla“, prípadne, ak sa prekročí
štandardná doba bakalárskeho štúdia, nemožno hovoriť o tom, že študent v štúdiu riadne pokračuje,ďalej sa vzdeláva a pripravuje na budúce povolanie, tak ako to konštatoval v závere súd, pričom z
vykonaného dokazovania takýto záver nevyplynul. Na podporu svojho právneho názoru a ako dôkaz
pravdivosti jeho tvrdenia uviedol vyjadrenie Univerzity M. v P., Fakulta sociálních věd zo 17.8.2009, ktorá

potvrdila, že odporca študuje na fakulte 4. ročník odboru ekonómia od 14.9.2005 do 30.9.2009 vrátane a
žeštandardnádobaukončeniabakalárskehoštúdiajetriroky.Zdôraznil,žeodporcabakalárskeštúdium,
ktoré trvá tri roky, študuje v roku 2009/2010 už päť rokov a keďže bakalárske štúdium podľa zistenia
súdu v roku 2011 ukončí, študuje odporca 6 rokov, pričom odporcovi vzhľadom na jeho schopnosti,
zdravotný stav a celkovú telesnú spôsobilosť nič nebránilo ukončiť bakalárske štúdium v štandardnej

dobe troch rokov. Uviedol, že dĺžka štúdia pri príprave na budúce povolanie je v zákone o vysokých
školách stanovená tak (okrem doktorského štúdia, ktoré trvá šesť rokov), aby štúdium bolo ukončené
do 25. roku veku, preto bola aj zaužívaná súdna prax, že dosiahnutím 25. roku veku sa vyživovacia
povinnosť zrušila a výslovne vekové ohraničenia zaopatreného dieťaťa bolo uvedené v sociálnych
predpisoch - 25. rokom veku.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s návrhom na zrušenie výživného ako to požaduje

navrhovateľ nesúhlasí. Od 28.9.2010 je študentom VSBM v Košiciach a 11.10.2010 mu bolo na vlastnú
žiadosť ukončené štúdium na UK FSV IES. Poukázal na to, že štúdium si zvolil externou formou z
dôvodu, aby sa čo najskôr mohol zapojiť do pracovného procesu a nebol závislý na rodičoch. Doposiaľ
sa mu nepodarilo nájsť prácu aj napriek tomu, že si ju aktívne hľadá. Nevedel posúdiť, či jeho konanie
bolo najsprávnejšie alebo unáhlené, ale bolo podmienené aj tým, že už nevládze naďalej znášať výčitky

otca. Zdôraznil, že aj ku výberu školy sa mu navrhovateľ v SMS vyjadril, že ide o jednu z najúbohejších
škôl, kde chodia sami odpadlíci a má sa pripraviť na to, že bude súdnou cestou žiadať od neho späť
celé výživné. Uviedol, že je zaevidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o
zamestnanie odo dňa 13.10.2010. Jeho žiadosť o priznanie dávok v nezamestnanosti bola zamietnutá
avšak na základe nej má podľa úradných postupov požiadať prostredníctvom Sociálnej poisťovne o

dávky v hmotnej núdzi. Bol toho názoru, že sú dosť prekvapujúce tvrdenia jeho otca, že nejaví záujem o
jeho osobu, pričom práve to bol on so sestrou, ktorí sa snažili s ním skontaktovať, ale navrhovateľ nemal
čas, pričom ich informoval, že s ním nemôžu volať, ale len emailovať. Zdôraznil, že ak ku písomnému
kontaktu dôjde, často to končí urážkami a vyhrážkami a to nielen od otca, ale už aj od jeho terajšej
manželky. Považoval za zarážajúci fakt, že navrhovateľ nebol informovaný o tom, že ide študovať do

Prahy, pričom po maturite bol prijatý na dve vysoké školy a to TU v Košiciach a KU v Prahe. Vyjadrenia
jeho rodičov boli také, že mama tvrdila, že vysokú školu by mu odporučila v Košiciach, lebo štúdium v
Prahe finančne nezvládne a otec Košice razantne zamietol a nechal sa počuť, že nesúhlasí, aby jeho
syn študoval v meste, do ktorého nevedie ani diaľnica.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
zákonného ustanovenia obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4

citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne opodstatnené. Odvolací súd poukazuje

na to, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma
je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby ako aj potreby súvisiace so zdravotným

stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu,
pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov
a pokiaľ ich životná situácia umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard
umožnia svojmu dieťaťu a to formou výživného. Výdavky odporcu, ktorými odôvodňoval nesúhlas so

znížením výživného požadovanom navrhovateľom, súvisiace so štúdiom na vysokej škole nevybočujú
z rámca potrieb iných študentov, ktoré možno považovať za všeobecne známu skutočnosť, preto o
výške týchto nákladov nemal odvolací súd pochybnosti a zároveň je potrebné zdôrazniť, že tvoria
len časť odôvodnených potrieb odporcu, pretože ďalšie náklady má nepochybne na zabezpečovanie
stravy, ošatenia a bývania. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy

výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k záveru, že na strane
navrhovateľa došlo k zmene pomerov spočívajúcich vo vzniku dvoch nových vyživovacích povinností a
to voči jeho maloletému synovi R. nar. X.X.XXXX a voči manželke F. Z., s ktorou uzavrel manželstvo dňa
10.11.2007 a ktorá vzhľadom na osobnú celodennú starostlivosť o maloleté dieťa je na ďalšej materskej
dovolenke a poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na svojho maloletého syna Z. P. z jej

prvého manželstva. Zároveň na strane navrhovateľa došlo aj k podstatnej zmene pomerov spočívajúcich
v náraste jeho príjmov oproti roku 2005, keď súd pri určení výživného zohľadnil jeho dosahovaný príjem
80.000,- Sk, pričom čistý mesačný príjem navrhovateľa v roku 2009 bol 4.350,50 € (131.063,60 Sk) a
roku 2010 za obdobie mesiacov január až august jeho čistý mesačný príjem bol 4.264,32 € (128.466,79
Sk) čo znamená, že jeho mesačné príjmy vzrástli o sumu 1.660 € (50.000,- Sk). Na strane odporcu oproti

poslednej úpravy výživného nedošlo k žiadnej výraznej zmene pomerov. Odvolací súd po posúdení
pomerov účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho
rozhodovania dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dôvody na zníženie výživného zo sumy 398,33
€ (12.000,- Sk) na sumu 199,16 € (6.000,- Sk) mesačne, pretože takéto zníženie by nezodpovedalo
reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam navrhovateľa a nezohľadnilo by odôvodnené potreby

odporcu. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok vo
výroku o zamietnutí návrhu do 11.10.2010.

Odvolací súd vychádzajúc z odvolania navrhovateľa a vyjadrenia odporcu k odvolaniu dospel k
záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa na zníženie
výživného, resp. zrušenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi od 12.10.2010 do budúcna,

pretože po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa došlo k zmene pomerov u odporcu, ktorý podľa
potvrdenia Univerzity M. v P., Fakulta sociálních věd, ukončil štúdium na uvedenej fakulte na vlastnú
žiadosť k 11.10.2010, čo potvrdil aj sám odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu taktiež uviedol, že od 28.9.2010 externe študuje na Vysokej
škole bezpečnostného manažérstva v M.. Pretože skutkový základ zistený súdom prvého stupňa sa

v odvolacom konaní zmenil tak, že právne posúdenie súdu prvého stupňa už nemožno aplikovať od
12.10.2010 je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie za účelom zistenia úplného
nového skutkového základu od uvedenej doby do budúcna a následným právnym posúdením výsledkov
tohto dokazovania rozhodol o návrhu navrhovateľa, preto odvolací súd zrušil rozsudok v tejto časti podľa
§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutím odvolacieho
súdu o návrhu navrhovateľa na úplne novom skutkovom základe by účastníkov konania zbavil možnosti
domáhať sa preskúmania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov a zároveň by
porušil princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, čím by podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie v naznačenom smere, preskúmať
dôvod ukončenia štúdia odporcom na Univerzite M. v P., Fakulte sociálních věd, prípadne vykonať
dokazovanie v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebné so zameraním na zistenie, či vyživovacia

povinnosť navrhovateľa voči odporcovi trvá aj po 12.10.2010, rozhodnúť o návrhu navrhovateľa a o
trovách konania účastníkov a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby
bolo spätne preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.