Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 6, 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 7C/137/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011899924
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Zakázané_Berec
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2008:3011899924.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trenčíne sudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci žalobcu A. F., bytom ČR, H.
L. X,. zastúpeného JUDr. M. F.,, advokátom so sídlom v T., J. XXXX. proti žalovanému F. L., bytom N., J.
P. XX/XX,. zastúpenému JUDr. S. Z., advokátom so sídlom v D. N. V., C. I. XX/X. o žalobe na zaplatenie
440.000,- Kč s prísl.

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 50.562,- Sk a zaplatiť ich
JUDr. S. Z., advokátovi, D. N. V., C. I.. XX/X. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Trenčín trovy konania štátu vo výške 19.876,-
Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 25.06.2003 sa žalobca domáhal zaplatenia 440.000,- Kč so 17.6 % úrokom od

01.01.2001 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o
pôžičke zo dňa 04.01.2000 požičal žalovanému 440.000,- Kč. Žalovaný mal požičanú sumu vrátiť do
31.12.2000, čo však do dňa podania žaloby neurobil. Nevrátením peňazí v dohodnutej dobe sa žalovaný
dostal do omeškania a preto je povinný zaplatiť mu aj úrok z omeškania vo výške 17.6 % od 01.01.2001.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.11.2003 v ktorom uviedol, že od žalobcu žiadnu sumu

peňazí neprevzal a zmluvu o pôžičke s ním neuzavrel.

Žalobca na pojednávaní vo výpovedi uviedol, že pôžička prebehla v deň ako je uvedené v zmluve. .
Bolo to v období, keď spolu zakladali s.r.o.. Kde bola zmluva podpísaná si už nespomína, či to bolo
v prenajatej kancelárii alebo niekde inde. Pri podpisovaní zmluvy boli len oni. Peniaze boli fyzicky
odovzdané žalovanému a bolo to asi v prenajatej kancelárii. Boli to jeho vlastné peniaze a doklady o
tom, že peniaze mal môže predložiť. Peniaze, ktoré požičiaval žalovanému mal doma a doma máva

väčšie alebo menšie sumy peňazí. Peniaze mal žalovaný použiť na podnikanie na realizáciu spoločného
podnikateľského zámeru.
Firma bola v tom čase v začiatkoch a zariadenie bolo na lízing a preto bolo potrebné do firmy vkladať
peniaze. Žalovaný použil peniaze na vklad do firmy, nakoľko bolo potrebné platiť splátku lízingu. Doklad
o vklade do firmy musí byť.

Na ďalšom pojednávaní žalobca uviedol, že v tom čase obaja opúšťali firmu a bežne sa robí, že keď
niekto odchádza z firmy na preklenutie doby si vybaví PN a spomína si, že v tom čase tiež maródoval.
Rozbiehali však aj spoločnú firmu a neboli tak chorí, aby nemohli vo firme robiť. Peniaze, ktoré mupožičal boli jeho vlastné a nespomína si v akých bankovkách boli. Či si žalovaný prepočítal peniaze
nevie, boli to peniaze z banky v balíčkoch pripravené po 100.000,- Kč. Kde peniaze odovzdal si
nepomína. Peniaze z banky nevyberal, tie mal nachystané doma, boli z pôžičiek a boli nachystané ako

z banky.

Žalovaný vo výpovedi uviedol, že zmluvu nepodpisoval a peniaze si nepožičiaval. Peniaze, ktoré tvorili
vklad do spoločnej s.r.o. vložil a vklad bol 490.000,- Kč. Nemal dôvod pýtať od žalobcu peniaze na
spoločné podnikanie, keď firma existovala a bola funkčná.

Čo sa týka podpisu na zmluve o pôžičke a znaleckého posudku ide o tri vlnovky a on podpisoval
množstvo dokladov. Firmu založili 19.11. a bol tam frmol z prevážaných strojov a 31.12. skolaboval,
bol na pohotovosti a 01.01. tam bol opäť. Dostal infúzie a k tomu sa pridružila diagnóza, na ktorú
predložil doklad a bol PN 4 mesiace. Nemal dôvod si požičiavať peniaze na chod firmy, keď tam bol
1 mil. Kč a ak peniaze vložil do firmy, musí byť o tom v účtovníctve doklad. Zo znaleckého posudku z

odboru písmoznalectva 105/2007 z 30.03.2007 mal súd za preukázané, že podpis na zmluve o pôžičke
z 04.01.2000 je žalovaného.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Z vykonaného dokazovania, z výpovede žalobcu, žalovaného, zmluvy o pôžičke zo dňa 04.01.2000,

znaleckého posudku z odboru písmoznalectva 105/2007 z 30.03.2007 mal súd za preukázané že
žalobca so žalovaným uzavrel dňa 04.01.2000 zmluvu o pôžičke na sumu 440.000,- Kč a žalovaný sa
zaviazal požičanú sumu vráti do 31.12.2000.

Zmluva o pôžičke bola uzatvorená písomne a v súlade s citovaným § 657 Občianskeho zákonníka bola

dohodnutá doba, dokedy má žalovaný požičané peniaze vrátiť. Úrok dohodnutý nebol.

Podstatnou a bezpodmienečne nutnou náležitosťou pôžičky v zmysle § 657 OZ je prenechanie vecí
určených podľa druhu najmä peniaze. Skutočnosť o odovzdaní peňazí je však medzi účastníkmi sporná
a žalovaný popiera prevzatie predmetných peňazí.

Z vykonaného dokazovania však nebolo preukázané, že k odovzdaniu peňazí skutočne došlo. Tvrdenia
žalobcu ohľadne odovzdania peňazí si odporujú. Nevie uviesť kde boli peniaze odovzdané, akým
spôsobom, v akých bankovkách a v akej forme. Súd je toho názoru, že suma pôžičky nie je bagateľná a
preto aj tvrdenia o tom, že si žalobca nespomína ako k odovzdaniu peňazí došlo a v akých bankovkách.

Navyše keď tvrdí, že peniaze boli v balíčkoch z banky a následne tvrdí, že v balíčkoch ako z banky,
ktoré sám chystal. Keď však sám takúto sumu chystal do balíčkov je nanajvýš nepravdepodobné, aby
si nepamätal aké bankovky do balíčkov balil. Taktiež tvrdenie žalobcu, že peniaze žalovaný vložil do
spoločnej s.r.o. na splátky lízingu zostalo vo verbálnej rovine, keď nedoložil súdu ako tvrdil doklady z
účtovníctva o vklade peňazí žalovaným do firmy.

Žalovaný predložil súdu potvrdenie S. P. o dočasnej práceneschopnosti v čase od 03.01.2000 do
15.04.2000 s diagnózou K 51, potvrdenie o poberaní nemocenských dávok v období od 03.01.2000 do
14.04.2000 a potvrdenie o gastroenterologickom vyšetrení, z ktorých bolo preukázané, že žalovaný bol
v čase od 03.01.2000 do 14.04.2000 práceneschopný z dôvodu choroby označenej kódom K51, čo

je podľa zoznamu diagnóz ulcerózna kolitída. Táto choroba má vo všeobecnosti akútny priebeh, ktorý
nedovoľuje cestovanieadlhodobejšípobytmimomiestabydliska..Jepretonanajvýšnepravdepodobné,
aby žalovaný v tomto stave cestoval za žalobcom. Taktiež to vyvracia tvrdenia žalobcu o formálnom
vybavení práceneschopnosti na preklenutie určitého obdobia.

Na základe týchto dôkazov mal súd za preukázané, že k fyzickému odovzdaniu peňazí žalobcom
žalovanému nedošlo,tedanebolisplnenépodmienkystanovenév§657OZ atoodovzdaniuaprevzatiu
peňazí. Súd mal taktiež za preukázané, že k podpísaniu zmluvy síce došlo avšak nie tak ako je uvedené
a nie v uvedený deň, nakoľko žalovaný sa dňa 04.01.2000 určite nenachádzal v H. L..Taktiež účel pôžičky, i keď nejde o náležitosť zmluvy o pôžičke, nebol preukázaný, keď tvrdenia žalobcu,
že peniazepoužilžalovanýnapodnikanie,tedanavkladdofirmynasplateniejejzáväzkov.Žalobcaikeď

tvrdil, že doklady o vklade peňazí do firmy žalovaným predloží do dňa vyhlásenia rozsudku nepredložil.
Aj táto skutočnosť potvrdzuje, že k odovzdaniu peňazí žalobcom žalovanému nedošlo.

Na základe týchto skutočností preto súd dospel k záveru, že k pôžičke medzi žalobcom a žalovaným
nedošlo a preto žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. keď úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov konania, ktoré spočívali v trovách právneho zastúpenia advokátom za 3 úkony po 10.277,- Sk
(prípravaaprevzatieveci,vyjadreniekžalobe,účasťnapojednávaní17.11.2004,kurzNBSk18.11.2003
1 Kč - 1,279 Sk), 1 úkon po 10.650,- Sk (účasť na pojednávaní 03.06.2008), 1 úkon po 5.325,- Sk ( účasť
na vyhlásení rozsudku), 2 krát paušálna náhrada po150,- Sk, 2 x paušálna náhrada po 190,- Sk, strata

času za 2 polhodiny po 625,- Sk, a za 4 polhodiny po 317,- Sk cestovná náhrada 3 x D. N.- T. a späť
na pojednávania 558,- Sk, spolu 50.562,- Sk.

Súd zároveň zaviazal žalobcu zaplatiť Okresnému súdu Trenčín trovy konania štátu, nakoľko odmena
znalca bola platená z rozpočtových prostriedkov a žalobca nemal v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného predpisu.