Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 21C/729/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104145460
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci navrhovateľky: B.. G. G., U.
armádneho generála M. E. XX, R., zast.: Ing. Ivan Matušík, bytom Láb 125, proti odporcom: 1. D. W., 2.
B.. H. Floreková, 3. A. X., 4. N.. O. R., 5. A.. H. K., všetci bytom U. armádneho generála M. E. XX, R.,
všetci zastúpení: JUDr. Ladislav Jonáš, advokát, Bajzova 1, Bratislava, o neplatnosť schôdze majiteľov
bytov a o neplatnosť uznesenia zo dňa 8. 12. 2004, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 21C 729/04-144 zo dňa 27. 2. 2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 27. 2. 2009, č.k. 21C

729/04-144 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom v 1. až 5. rade k rukám ich právneho zástupcu trovy
odvolacieho konania v čiastke 303,25 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobný návrh navrhovateľky v celom rozsahu a navrhovateľku
zaviazal zaplatiť odporcom v 1. až 5. rade trovy konania, každému v sume 218,40 Eur.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 14. 12. 2004 sa navrhovateľka
domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že uznesenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov
nehnuteľnosti na Nábreží armádneho generála Ludvíka Svobodu 56 v Bratislave, prijaté na schôdzi
dňa 8. 12. 2004, je nulitné a nemá žiadne právne účinky. Táto schôdza bola zvolaná dňa 5. 12. 2004

a realizovaná dňa 8. 12. 2004. Výsledky schôdze neboli zverejnené bezodkladne spôsobom v dome
obvyklým a obsah zápisnice je nepreskúmateľný. Zákon č. 182/93 Z.z. stanovil lehotu na zvolanie
schôdze 10 dní vopred a stanovil lehotu 15 dní na namietanie unesení schôdze. Pri zvolávaní schôdze
bol porušený zákon a preto sa navrhovateľka domáha jej neplatnosti. Uznesením zo dňa 6. 2. 2007 súd
pripustil zmenu návrhu v časti petitu tak, že predmetom konania bolo alternatívne určenie, že schôdza
majiteľov bytov a nebytových priestorov zo dňa 8. 12. 2004 neprijala platné uznesenie vo veci výkonu
správy nehnuteľnosti, alebo, že táto schôdza bola neplatná od začiatku a uznesenie na nej prijaté je

neplatné. Odporcovia namietli aktívnu legitimáciu navrhovateľky z dôvodu, že na tejto schôdzi nebola
prehlasovaná tak, ako to vyžaduje znenie zákona. V priebehu konania ako ďalší dôvod neplatnosti
uznesenia navrhovateľka uviedla, že za prijatie uznesenia nehlasovalo potrebné dvojtretinové kvórum
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schôdze sa osobne dňa 8. 12. 2004 zúčastnil aj
zástupca navrhovateľky, ktorý si písal poznámky o priebehu schôdze. Podľa poznámok sa okrem neho
na schôdzi zúčastnili odporcovia v 1. až 6. rade (pôvodne bol odporcom v 6. rade C., voči ktorému bolo
konanie zastavené, pretože zomrel). Odporca v 5. rade v čase konania schôdze nebol vlastníkom bytu,ale len nájomcom, a na hlasovanie nemal potrebnú plnú moc. V čase konania schôdze bolo v dome 12
vlastníkov bytov a na prijatie uznesenia bolo potrebných 8 hlasov. Pozvánky na schôdzu sa nedostali
všetkým vlastníkom bytov, pretože ju nedostala vlastníčka jedného z bytov I. Zástupca navrhovateľky

zastupoval svoju manželku na tejto schôdzi na základe plnej moci. Predmetom schôdze bolo určenie
spôsobu výkonu správy nehnuteľnosti po tom, ako Ministerstvo vnútra SR (ďalej len MV SR) vymazalo
spoločenstvospravujúcenehnuteľnosťzregistraspoločenstiev.Naschôdziboloprijatéuznesenie,podľa
ktorého mal v budúcnosti nehnuteľnosť spravovať správca. Zástupca navrhovateľky na tejto schôdzi
nehlasoval, pretože celú schôdzu považoval za nezákonnú.

Súd vychádzal zo znenia § 14 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 182/93 Z.z. v znení platnom ku dňu konania
spornej schôdze. V zmysle tejto právnej úpravy prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru
mal právo obrátiť sa do 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že zástupca navrhovateľky sa schôdze zúčastnil a
hlasovaniasazdržal.Pretožezákonposkytujeochranulenprehlasovanýmvlastníkom,lentítosúaktívne
legitimovaní na podanie žaloby na súd, pokiaľ sa návrh týka rozhodnutia prijatého na schôdzi vlastníkov

bytov, s ktorým prehlasovaní vlastníci nesúhlasia. V tomto konkrétnom prípade navrhovateľka nebola na
schôdzi prehlasovaná a preto nemohla podať návrh na začatie konania podľa zák. č. 182/93 Z.z. a na
podanie žaloby nie je aktívne legitimovaná. Zástupca navrhovateľky vôbec nebol oprávnený na schôdzi
hlasovať, pretože zrejme nemal potrebnú plnú moc na hlasovanie s overeným podpisom navrhovateľky,
ako to vyžaduje § 14 ods. 5 cit. zákona účinného v čase konania schôdze. Súd nevykonal dokazovanie

na preukázanie existencie takejto plnej moci, pretože osobitný zákon rovnako neposkytuje ochranu
ani osobám, ktoré nehlasovali, dokonca ani osobám, ktoré sa schôdze nezúčastnili. Súd skúmal, či
podaná žaloba nespĺňa náležitosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorú je možné podať,
ak navrhovateľ preukáže naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Podľa záveru súdu prvého
stupňa navrhovateľka takýto naliehavý právny záujem na podanej žalobe nepreukázala, pretože aj v

prípade, ak by bola v spore úspešná, nedošlo by k zmene jej právneho postavenia, čo sa pri určovacích
žalobách vyžaduje. Väčšina vlastníkov bytov sa dohodla na konkrétnom riešení problému správou
nehnuteľností, a všetci okrem navrhovateľky uzavreli zmluvu o výkone správy s konkrétnym správcom.
Na tomto stave nezmení nič ani rozhodnutie súdu, ktorým by sa jej návrhu vyhovelo. Z uvedených
dôvodov žalobný návrh navrhovateľky zamietol v celom rozsahu. Úspešným odporcom priznal právo na

náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc.

Rozsudok napadla odvolaním navrhovateľka prostredníctvom svojho zástupcu podaním doručeným
súdu dňa 1. 4. 2009. Predovšetkým namietla, že bolo porušené jej ústavné právo, aby sa jej
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov na súde a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Navrhovateľka a jej zástupca sa pred pojednávaním súdu prvého stupňa

ospravedlnili závažnými dôvodmi a preto je pojednávanie súdu a rozhodnutie vo veci protiprávne.
Navyše navrhovateľka predložila súdu včas doplnené dôvody svojho žalobného návrhu, ktoré sa opierali
o fakty potvrdzujúce, že namietaná schôdza vlastníkov sa nekonala na podklade zákona č. 182/93
Z.z.. Touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, nevykonal žiadne dokazovanie a ani
v odôvodnení sa so skutočnosťami zásadne vylučujúcimi platnosť namietanej schôdze nevyporiadal.

Preto žiada rozsudok v celosti zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Odvolanie doplnila aj ďalším podaním zo dňa 9. 4. 2009. Keďže sa ako navrhovateľka nemala možnosť
zúčastniť konania na súde prvého stupňa, doložila listinné dôkazy až k podanému odvolaniu. Namietaná
schôdza sa konala len na základe skutočností, že predchádzajúce spoločenstvo „SVB Nábrežie L.
Svobodu 56“ bolo rozhodnutím MV SR na základe protestu prokurátora zrušené a nadväzne vymazané

z registra spoločenstiev. Výmazom z registra stratil bývalý predseda legitimáciu na zvolávanie schôdze
podľa zákona č. 182/93 Z.z. vo vtedy platnom znení. Výmazom tohto spoločenstva vznikol právny
stav, že sa správcom bytového domu stala spoločnosť, ktorá správu vykonávala pred založením
spoločenstva, teda správcovská spoločnosť „Staromestská a.s.“. Len táto správcovská spoločnosť bola
oprávnená zvolávať schôdze vlastníkov, ktoré by boli mohli mať legálne dôsledky podľa zákona o

vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Schôdzu, ktorej uznesenie požaduje navrhovateľka vyhlásiť
za nulitné je možné kvalifikovať jedine ako schôdzu podľa zákona o združovaní občanov, kde však
na prvej schôdzi je možné jedine prijať uznesenie o založení združenia, schváliť stanovy a zvoliť
orgány. Z hľadiska zákona č. 182/93 Z.z. nemala sporná schôdza žiadne legálne dôsledky a tam prijaté
uznesenia sú neplatné a teda aj celá argumentácia súdu nemá oporu vo vtedy platnom práve. Pokiaľ

súd tvrdí, že neexistuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení, navrhovateľka považujetento záver za nepravdivý. Protiprávnym konaním a rozhodovaním nelegálnych subjektov došlo ku
škode rádovo vo výške tisícov Eur, napríklad v oblasti vykurovania. Po riadnom založení súčasného
spoločenstva a podpisom nových zmlúv klesli platby za dom približne o 3.000,- Eur za rok. Preto je

potrebné podľa názoru navrhovateľky napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť to súdu prvého stupňa na nové
konanie, alternatívne vydať rozsudok v súlade so žalobou navrhovateľky. K tomuto podaniu doložila
navrhovateľka výpis z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov z 9. 11. 2004,
podľa ktorého bolo spoločenstvo vlastníkov bytov „SVB Nábrežie L. Svobodu 56“ zrušené rozhodnutím
MV SR zo 17. 9. 2004. Ďalej bol doložený protest prokurátora z 20. 3. 2003, rozhodnutie MV SR zo 17.

9. 2004 o zrušení rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I, ktorým bola zapísaná do registra združení
právnických osôb spoločnosť s názvom „SVB Nábrežie L. Svobodu 56“.

Voči odvolaniu navrhovateľky podali vyjadrenie odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním doručeným súdu dňa 4. 3. 2011. S obsahom odvolania nesúhlasia a napadnutý rozsudok
považujú za skutkovo aj právne správny a dôvodný. Poukázali aj na to, že odporca D. medzitým byt, na
ktorý sa viaže súdne konanie predal. Žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť.

Na pojednávanie pred odvolacím súdom zástupca navrhovateľky riadne prevzal predvolanie dňa 24. 2.
2011. Neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila navrhovateľka aj jej zástupca podaním doručeným
súdu dňa 22. 3. 2011. Žiadali o odročenie pojednávania z dôvodu, že právny zástupca má približne v
tom čase pojednávanie v trestnej veci v Rakúsku. Vzhľadom na to, že na prvé pojednávanie v tejto veci
sa obvinený nedostavil, nepovažuje za vhodné zmariť nové konanie svojou neprítomnosťou ako svedka.

Ďalejuviedli,žesadlhšienebudúzdržiavaťnaSlovenskuažiadajústanoviťnovýtermínažnaseptember
2011, prípadne ďalšie mesiace. Čo sa týka merita veci zotrvali na prezentovanom stanovisku, že zákon
vlastníctve bytov a nebytových priestorov nepozná spôsob zvolania schôdze vlastníkov inými osobami
aké sú tam uvedené. Úkony tretích osôb sú nelegálne. Jediným podstatným faktom je skutočnosť, či
zákon konajúcej osobe zveril danú právomoc. Preto v danej veci môže vzniesť námietky akákoľvek

dotknutá osoba, teda aj vlastník, keďže predmetná schôdza sa nekonala v režime zákona o vlastníctve
bytov. K tomuto predložia aj doplňujúce odborné vyjadrenia. K ospravedlneniu nedoložili žiaden dôkaz
o tom, že sa má zástupca navrhovateľky zdržiavať v čase pojednávania súdu na inom pojednávaní
v trestnej veci v Rakúsku. Súd preto na ospravedlnenie neprihliadal a vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľky a jej zástupcu.

Zástupca odporcov na pojednávaní uviedol, že hlavným motívom podanej žaloby podľa ich názoru
je to, aby sa navrhovateľka ako dlhodobá neplatička vyhla plateniu nedoplatkov, ktoré za ňu musia
platiť vlastníci iných bytov v dome. Na spornej schôdzi nedošlo k nejakému zásadnému rozhodnutiu,
pretože účastníci sa zhodli len na tom, že v ďalšom období bude správu domu vykonávať správcovská
spoločnosť,avšakbeztoho,abybolorozhodnutékonkrétnektosastanesprávcom.Totovlastnícivyriešili

až na ďalšej schôdzi. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, podľa § 14 zák. č. 182/93 Z.z.,
ten kto je prehlasovaným vlastníkom na schôdzi má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby podľa § 14
ods. 3 tohto zákona. Teda je to podľa ich názoru ten vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ktorý sa
schôdze aktívne zúčastnil a hlasoval iným spôsobom ako väčšina prítomných účastníkov. Nie je vlastník,
ktorý sa zdrží hlasovania, alebo ktorý sa na schôdzi vôbec nezúčastní.

Súd upozornil zástupcu odporcov na možnosť iného právneho posúdenia veci vo vzťahu k namietanej
aktívnej legitimácii navrhovateľky. Výklad ustanovenia § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z., v znení
platnom ku dňu konania spornej schôdze, takým spôsobom, že aktívnu legitimáciu má iba vlastník,
ktorý sa schôdze zúčastnil a hlasoval inak ako väčšina ostatných vlastníkov, je neprimerane intenzívny.
Nasvedčuje tomu aj novela tohto ustanovenia v znení zákona č 325/2007 Z.z., podľa ktorej má aktívnu

legitimáciu aj vlastník, ktorý sa nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť. Nasvedčuje to úmyslu
zákonodarcu poskytnúť súdnu ochranu aj tým vlastníkom, ktorí sa na schôdzi vlastníkov nezúčastnili.
Zástupca navrhovateľky uviedol, že svoju manželku na spornej schôdzi nezastupoval, len chce vedieť
jej priebeh. Odvolací súd tak dospel k záveru, že navrhovateľka má v spore aktívnu legitimáciu.

Zástupca odporcov k inému právnemu posúdeniu uviedol, že sporná schôdza podľa ich názoru nebola

ani schôdzou v zmysle zákona o bytoch, ale išlo len o stretnutie vlastníkov, z ktorého sa síce urobilazápisnica, ale právne účinné rozhodnutie bolo prijaté až na ďalšej schôdzi. Súčasne si uplatnil aj
náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon spojený s účasťou právneho zástupcu na pojednávaní
v rovnakej výške, ako im priznal súd prvého stupňa.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212
ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu a ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového
súdu.

V podanom odvolaní navrhovateľka predovšetkým namietala, že jej postupom súdu prvého stupňa
bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď neprihliadal na jej ospravedlnenia a prejednal vec v jej
neprítomnosti. Po podaní žaloby sa navrhovateľka prostredníctvom svojho zástupcu k veci vyjadrovala

v podaní zo dňa 2.12.2005 a zúčastnila sa pojednávania dňa 6.2.2007, na ktorom súd pripustil
ňou navrhnutú zmenu žalobného petitu. Na pojednávania súdu prvého stupňa v dňoch 12.2.2009
a 27.2.2009 sa navrhovateľka opakovane ospravedlnila pre neodkladné služobné povinnosti alebo
pracovnú zaťaženosť. K tomu nedoložila žiadne doklady. Takéto ospravedlnenie nemožno považovať
za dostatočné a preukazujúce, že existujú vážne dôvody znemožňujúce účasť navrhovateľky na

pojednávaní pred súdom. Súd prvého stupňa pri prejednaní veci v neprítomnosti navrhovateľky a jej
zástupcu preto postupoval v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. .

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie predovšetkým z hľadiska splnenia podmienok pre
prejednanie merita veci. Predmetom konania je určenie neplatnosti schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov bytového domu na U. zo dňa 8.12.2004, alternatívne vyslovenie neplatnosti

prijatých uznesení na tejto schôdzi. Predmet sporu sa vzťahuje na všetkých vlastníkov v tomto bytovom
dome a rozhodnutie súdu by ich malo zaväzovať všetkých rovnako. Podľa § 91 ods. 2 O.s.p. preto
ide o nerozlučné procesné spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu.
Podľa ustálenej judikatúry súdov ak nie sú účastníkmi konania všetci do úvahy prichádzajúci nerozluční
spoločníci, rozhodnutie súdu nemôže byť účinné voči tým, ktorí sa účastníkmi konania nestali, čo je

dôvodom na zamietnutie žaloby. V čase konania schôdze bolo v bytovom dome 12 vlastníkov, pričom
navrhovateľa podala žalobu pôvodne len voči 6 vlastníkom, ktorí sa zúčastnili spornej schôdze. Neskôr
bolo konanie voči odporcovi C. zastavené z dôvodu jeho úmrtia.

V priebehu konania bolo ďalej preukázané, že odporca v 5. rade A.. H. v čase konania schôdze nebol
vlastníkom bytu, ale len jeho nájomníkom. Byt, v ktorom býval, už v tomto čase patril vlastníčke I. Tento

odporca preto nemá v spore pasívnu legitimáciu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne
správny, aj keď z iných dôvodov ako uviedol súd prvého stupňa.

Odporcoviabolivočinavrhovateľkeúspešníajvodvolacomkonaní.Súdimpriznalnároknanáhradutrov
odvolacieho konania spojených s účasťou ich právneho zástupcu na pojednávaní dňa 29.3.2011. Výšku

odmeny určil podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení vo výške 1/13 výpočtového základu,
t.j. 57 Eur, s paušálnou náhradou 7,41 Eur a 20 %-tnou DPH v sume 11,40 Eur, spolu v sume 75,81 Eur.
Keďže šlo o spoločné zastupovanie 5-tich účastníkov, súd podľa § 13 ods. 2 vyhl., znížil tarifnú odmenu
o 20 %, a každému z účastníkov priznal náhradu za 1 úkon v sume 60,65 Eur, spolu 303,25 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.