Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/181/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305217859
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu O. S. a.s., so sídlom

v B., P. X/A,. IČO XX. XXX. XXX. proti žalovanému Ľ. K., štátnemu občanovi SR, posledne bytom B., D.
X,. toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom Mgr. Z. P., vyššou súdnou úradníčkou
tunajšieho súdu o zaplatenie 18.639,50 Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 18.639,50 Sk s 12 % úrokom z omeškania od 24.12.2003
do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 930,- Sk, všetko do 15-ich dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 18.639,50 Sk s poplatkom z omeškania

vo výške 0,05 % ročne z dlžnej sumy od 24.12.2003 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že
zapožičal žalovanému na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní služieb G. dve mikroprocesorové
karty - SIM a predal mu 2 mobilné telefóny, a to Siemens C45 za podmienečne zníženú kúpnu cenu 9,-
Sk, pričom výška poskytnutej zľavy predstavovala sumu 6.791,- Sk a telefón Nokia 3510i za zníženú
kúpnu cenu 1,- Sk vrátane DPH, pričom výška zľavy činila 7.989,- Sk. SIM karty boli vložené do
mobilných telefónov za účelom užívania služieb žalobcu žalovaným. Pohľadávka žalobcu vznikla
neuhradením mesačnej faktúry od 3.9.2003 do 31.10.2003, čím žalovaný stratil výhodu poskytnutej
zľavy za akciový mobilný telefón. Žalovaná pohľadávka preto pozostáva z nedoplatku za mobilné

telefóny vo výške 14.780,- Sk z nedoplatku za poskytnuté služby vo výške 3.859,50 Sk. Keďže žalovaný
na pokus o pokonávku nereagoval, žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy cestou súdu.

Žalovanýsakvecinevyjadril,jehopobytnebolznámy,pretomusúdvzmysle§29ods.2O.s.p.ustanovil
opatrovníka. Ten sa tiež k veci nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením Zmlúv o poskytovaní služieb G. č. B0590004 dňa 21.3.2003
a č. B0681560 zo dňa 28.8.2003, dodatku k zmluve o poskytovaní služieb G. „L. P.“ súpisom hovorov
a zasielaných faktúr, pokusom o pokonávku zo dňa 16.12.2003, Všeobecných zmluvných podmienok
poskytovania služieb v systéme G. a ich dodatku a zistil nasledovný skutkový stav veci :Na základe Zmluvy o poskytovaní služieb G. č. A0419340 zo dňa 25.3.2002 vypožičal žalobca
žalovanému mikroprocesorovú kartu - SIM a v zmysle Dodatku k Zmluve o poskytovaní služieb G. „P.
Š. N. M.“ predal žalovanému jeden mobilný telefón značky Nokia 3510i za podmienečne zníženú kúpnu

cenu 499,- Sk, pričom výška podmienečne poskytnutej zľavy činila 8.301,- Sk. Túto sumu mal žalovaný
zaplatiť vtedy, ak by neplatil riadne a včas za žalobcom poskytnuté služby. SIM karte zapožičanej
žalovanému bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. za účelom užívania služieb
žalobcu.

Z predložených faktúr, rozpisu zasielaných faktúr a pokusu o pokonávku mal súd za preukázané, že
žalovaný nezaplatil žalobcovi riadne a včas cenu za poskytnuté služby za obdobie od 3.9.2003 do

31.10.2003 vo výške spolu 3.859,50 Sk. Žalovaný bol listom zo dňa 16.12.2003 vyzvaný k zaplateniu
tejto dlžnej sumy za hovorné a zároveň mu žalobca oznámil, že z dôvodu porušenia zmluvy je povinný
podľa čl.4, dodatku k zmluve doplatiť cenu za telefónne prístroje vo výške 14.780,- Sk. Žalobca
žalovanému súčasne oznámil, že ak nebude pohľadávka pripísaná na účet žalobcu, bude SIM karta
deaktivovaná a žalobca v zmysle všeobecných zmluvných podmienok ukončí platnosť zmluvy. Žalovaný

na pokus o pokonávku nereagoval a žalobcovi neuhradil ani pohľadávku za poskytnuté služby, ani
pohľadávku z nedoplatku za mobilný telefón.

Podľa čl. XI „Všeobecných podmienok“ žalobcu si účastníci dohodli, že vzťahy, ktoré nie sú upravené v
Zákone o telekomunikáciách, platnej zmluve o pripojení alebo vo všeobecných podmienkach“ sa riadia
Obchodným zákonníkom. Účastníci si teda dohodli aplikáciu Obchodného zákonníka nie na celý ich

vzťah, ale iba obmedzene na tie časti, ktoré nie sú upravené v zmluve a v dohodnutých podmienkach.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné posúdiť o aké právne vzťahy medzi účastníkmi išlo
a akým hmotnoprávnym predpisom sa majú riadiť. Súd bol toho názoru, že vzťah medzi žalobcom a
žalovaným je potrebné posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu podľa

§ 52 a nasl. Obč. zák.

Podľa § 53 ods. 4 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Vzhľadom na toto zákonné ustanovenie je potrebné dohodu účastníkov o voľbe obchodného zákonníka
(v zmysle § 262 ods. 1 Obch. zák. ) v tomto prípade považovať za neprijateľnú podmienku. Použitím
obchodného zákonníka iba na časť záväzku sa totiž účastník záväzkového vzťahu (ktorým je aj
spotrebiteľská zmluva) dostáva do nevýhodnejšej pozície (napr. pri zodpovednostných nárokoch, či

premlčaní).

Preto súd považoval dohodu o aplikácii obchodného zákonníka iba na časť záväzkového vzťahu za
dohodu neplatnú v zmysle predtým citovaného § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Keďže dôvod
neplatnosti sa vzťahuje len na časť právneho úkonu, ktorú možno oddeliť od samotného obsahu zmluvy,
nestala sa absolútne neplatnou celá zmluva, ale v súlade s § 41 Občianskeho zákonníka iba tá časť,

ktorá sa týka dohody o aplikácii právneho predpisu pre prípad sporu.

S účinnosťou od 24.11.2004 práve § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 616/2004 Z.z. vymedzuje
pojem spotrebiteľské zmluvy v právnom poriadku SR, a to spôsobom zodpovedajúcim potrebe a
rozsahu transpozície Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľskými zmluvami sú podľa tohto zákona zmluvy uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickýmznakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ zmluvu podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Tento zákon upravuje aj tú skutočnosť, že na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka (§ 23a ods. 2 zák. č. 616/2004 Z.z.). Ustanovenia Občianskeho zákonníka,
týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, je teda nevyhnutné použiť aj v prípadoch, ak sa právny vzťah
účastníkov konania má spravovať Obchodným zákonníkom, či iným osobitným predpisom.

Podľa § 52 ods. 1 - 3 Obč. zák. spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť

obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej činnosti
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej činnosti.

Spotrebiteľské zmluvy nie sú zvláštnym zmluvným typom, ale ide o všeobecnú úpravu niektorých

vzťahov rôznych zmluvných typov, ktorá sa použije v prípade, že konkrétna zmluva spĺňa zákonom
určené podmienky. Charakteristickou črtou spotrebiteľských zmlúv

(§ 52 a nasl. Obč. zák.) je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené (na predtlačených formulároch)
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je najmä dodanie tovaru (veci) alebo vykonanie služby, prípadne kombinácia dodania tovaru

a vykonania služby.

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žemedzižalobcomažalovanýmvznikoldvojstranný
záväzkovoprávny vzťah podľa ktorého žalobcovi, ktorý je oprávnený odplatne poskytovať dohodnuté
telekomunikačné služby, vznikla povinnosť predať žalovanému mobilný telefón za zvýhodnenú cenu
a umožniť prístup žalovanému do siete prevádzkovanej žalobcom ako aj poskytovať služby v rámci

zvoleného užívateľského programu vo verejnej mobilnej rádiotelefónnej sieti. Žalovaný akceptoval
jednotlivé ustanovenia zmluvy a dodatku (včetne všeobecných zmluvných podmienok) ich podpísaním,
a preto mu vznikla povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť dohodnutú zmluvnú odplatu a
platiť za poskytnuté telekomunikačné služby. V zmluve boli dohodnuté ceny a poplatky za poskytované
služby v súlade s platným cenníkom žalobcu a platobnými podmienkami.

Vzhľadom na povahu predmetu plnenia považoval súd tento záväzkový vzťah za zmluvu spotrebiteľskú
podľa § 52 a nasl. Obč. zákonníka. Jej predmetom bola kúpa a predaj mobilného telefónu a súčasne
vykonávanie a užívanie služieb zvoleného užívateľského programu vo verejnej mobilnej sieti za vopred
pripravených všeobecných podmienok na predtlačenom formulári. Dodávateľom v zmysle § 52 ods. 2,3
bol žalobca a spotrebiteľom žalovaný.

Z dokazovania v predmetnej veci teda vyplynulo, že žalobca si riadne plnil svoje zmluvné povinnosti,
ale za svoje plnenie nedostal zo strany žalovaného dohodnutú zmluvnú odplatu. Žalovaný nezaplatil
za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie od 3.9.2003 do 31.10.2003 vo výške 3.859,50
Sk. Žalobca ako dôsledok porušenia dohodnutých zmluvných podmienok ukončil platnosť zmluvy jej
vypovedaním v zmysle čl. 6 Všeobecných zmluvných podmienok. Tým vznikla žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu za zvýhodnenú kúpnu cenu mobilných telefónov vo výške 14.780,-
Sk (6.791,- + 7.989,-), ako aj povinnosť zaplatiť za služby (hovorné) vo výške 3.859,50 Sk.V časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia príslušenstva, úroku z omeškania vo výške 0,05% denne
z dlžnej sumy, súd čiastočne návrh zamietol, nakoľko bolo potrebné aj v tejto časti záväzkový vzťah
medzi účastníkmi posúdiť tiež podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to § 559 ods. 2 a § 517 ods.2.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka vedľa plnenia aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť aj poplatok
z omeškania, výšku úrokov z omeškania určí vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. podľa ktorého je výška úrokov z
omeškania dvojnásobkom diskontnej sadzby stanovenej NBS ku dňu vzniku omeškania. V čase vzniku

omeškania žalovaného, to znamená v dni nasledujúcom po dátume splatnosti uvedenej vo faktúre,
bola výška úrokov z omeškania 6 %. Preto súd žalobcovi priznal právo na úroky vo výške 12 %,
teda dvojnásobku diskontnej sadzby, nakoľko zákon neumožňuje v tomto prípade priznať poplatok z
omeškania.

S poukazom na zistený skutkový stav a uvedené právne posúdenie veci mal súd za to, že žalobca

preukázal všetky svoje tvrdenia. Žalovaný nepoprel pravosť, výšku ani právny dôvod vzniku žalobcovej
pohľadávky. Neuviedol žiadne skutkové alebo právne okolnosti, ktoré by nárok žalobcu spochybnili,
alebo vyvrátili. Preto súd v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti
vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu so žalobcom, a to k povinnosti zaplatiť 18.639,50 Sk s úrokom z
omeškania a vo zvyšujúcej časti (poplatku z omeškania presahujúceho výšku úroku) žalobu zamietol.

Lehotu na splnenie povinnosti - 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia - určil súd podľa § 160 ods.
1 O.s.p.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Úspešnému žalobcovi teda súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia priznal plnú náhradu trov

konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške

930,-Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.