Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, October 30, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/105/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106216225
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2006

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobkyne S. F., občianky
SR, bytom K. č. XXX,. práv. zast. JUDr. K. K., advokátkou so sídlom v P., Š. č. X proti žalovanému L. -D
s.r.o. so sídlom v B. N. B., P. č. XX,. IČO: XX. XXX. XXX,. práv. zast. JUDr. I. P., advokátom so sídlom
v D. N. V., F. č. XXX/X. o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 5.272,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, k rukám JUDr. I. P..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 7.7.2006 domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru
žalovaným okamžitým zrušením ku dňu 12.6.2006 je neplatné. Uviedla, že u žalovaného pracovala
ako predavačka od 1.12.2003 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.11.2003 a jej dodatkov o zmene

mzdových podmienok, ako aj dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 28.5.2004, ktorým pracovný pomer
na dobu určitú dňom 31.5.2004 končí a na základe vzájomnej dohody dňom 1.6.2004 vznikol pracovný
pomer na dobu neurčitú. Miesto výkonu práce boli P., U.. T. č. XX.. Dňa 12.6.2006 riaditeľ žalovaného
Ing. A. K. na pracovisku chcel doručiť žalobkyni žiadosť o náhradu škody spôsobenej zamestnancom
a zároveň sa slovne vyjadril, že má v úmysle s ňou skončiť pracovný pomer. Žalobkyňa si nebola
vedomá toho, že by svojím správaním porušila pracovnú disciplínu, resp. spôsobila škodu a tento

list od žalovaného neprevzala. Žalovaný v tomto liste požadoval úhradu škody 44.511,- Sk. Žalovaný
spísal o neprevzatí uvedeného listu zápis, pričom podpísaní svedkovia boli p. G. a zamestnanec
žalovanej spoločnosti priamo z B. N. B.. Neskôr jej bol predmetný list aj spolu s okamžitým skončením
pracovného pomeru doručený poštou. Ako svedkovia už boli podpísaní p. G. a H., ktorá v skutočnosti
pôvodný list, na ktorý sa žalovaný odvoláva, nepodpísala. Toto okamžité skončenie pracovného pomeru
považuje žalobkyňa za protiprávne a skutočnosti v ňom uvedené za nepravdivé. Žalobkyňa pracovala

u žalovaného od roku 2003 a počas odpracovanej doby nebola ústne ani písomne upozornená na
porušenie pracovnej disciplíny. Práve naopak, niekoľkokrát jej bol zvýšený mesačný príjem a z iniciatívy
žalovaného jej bol zmenený pracovný pomer na dobu neurčitú. Žalovaný v liste zo dňa 12.6.2006
uviedol, že žalobkyňa svojím konaním porušila základné povinnosti zamestnanca ustanovené v §
81 písm. a/ a § 178 Zákonníka práce a v pracovnej zmluve. Dňa 7.6.2006 došlo v predajni nábytku
žalovaného v P. ku krádeži. Neznámy páchateľ v čase, keď si žalobkyňa plnila povinnosti vyplývajúce z

pracovnejzmluvy,resp.zjejpracovnéhozaradeniapredavačky,t.j.venovalasazákazníčkeaprezentácii
predávaného tovaru, vylámal nožničkami skrinku a následne pokladničku, určenú na odkladanie
finančnej hotovosti, z ktorej odcudzil sumu 183.749,50,-Sk. Žalobkyňa spolu s kolegom, ktorý v tom čase
inštaloval na poschodí predávaný nábytok, zavolali políciu, ktorá vo veci začala konať. Žalobkyňa svojím
konaním nijako neporušila svoje povinnosti, venovala sa zákazníčke a uvedená finančná hotovosť bola
v tom čase zabezpečená obvyklým spôsobom, uzamknutá v skrinke na to určenej. Zamestnávateľ bol

povinný vytvárať riadne pracovné podmienky s cieľom predchádzať vzniku škody a robiť opatrenia naodstránenie zistených nedostatkov, čo v tomto prípade u žalovaného absentovalo. Išlo o viacpodlažnú
predajňu s nízkym počtom zamestnancov, nedostatočne zabezpečenú proti krádeži, či už tovaru alebo
finančnej hotovosti. Chýbali bezpečnostné zrkadlá, kamery, či pracovník SBS. Zabezpečenie hotovosti

(tržby) bolo zo strany žalovaného nedostatočné, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že páchateľovi stačili
na otvorenie skrinky na peniaze malé nožničky. V predajni nábytku, kde sú tržby, chýbal trezor. Na
všetky uvedené nedostatky žalobkyňa spolu s kolegom žalovaného permanentne upozorňovali, avšak
bezvýsledne. Žalovaný sa odvoláva na porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach,
o ktorých sa žalobkyňa dozvedela pri výkone zamestnania a ktoré nemožno oznamovať iným osobám.

Žalobkyňa ani v tomto smere svoju povinnosť neporušila, lebo o praktikách žalovaného informovala len
orgány činné v trestnom konaní a to v súvislosti s uvedenou krádežou. Po 12.6.2006 žalobkyňa chcela aj
naďalej pracovať pre žalovaného, čo jej nebolo umožnené, lebo žalovaný žalobkyňu do objektu nepustil.
Žalobkyňa poukázala na to, že ju o spôsobe pohybu po predajni nikto nepoučil, a o tom, že by nemala
mať v pokladni viac než 10.000,-Sk bolo rozhodnuté až po krádeži. Žalobkyňa poukázala na to, že ona už
nemá záujem pre žalovaného naďalej pracovať. Chce dosiahnuť, aby bolo očistené jej meno a súhlasila

by so skončením pracovného pomeru dohodou.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na rozpory žalobkyne vo výpovedi v konaní pred súdom a
napolícii.Predpolícioužalobkyňavypovedala,žekukrádežidošlovčaseod9,30hod.do11,30hod. Oni
zistili v rámci prešetrovania krádeže, že žalobkyňa opustila bez dovolenia predajňu, čo povedal druhý
zamestnanec, pán S.. Údajne mala žalobkyňa nejaké problémy so synom, potom bola čosi vybavovať

na mestskom úrade a bola nakupovať. V inkriminovanom čase nechala spolu s kolegom S. bez dozoru
prízemie, hoci v predajni boli dvaja a ak by prišiel zákazník, vždy jeden z nich mal byť na prízemí,
kde bola kasa s peniazmi. Skrinku s peniazmi nebolo vidieť, táto sa nachádzala vo výklenku a bola
pod stolíkom a pokladňa bola v stolíku. V deň, keď sa stala krádež, žalobkyňa oznamovala o 10,55
hod., že v pokladni má sumu cca 184.000,- Sk a o 1 hodiny už boli peniaze preč. Oni jej doručili na

pracovisku dňa 12.6.2006 žiadosť o náhradu škody a okamžité zrušenie pracovného pomeru. S oboma
dokladmi sa žalobkyňa oboznámila a odmietla ich prevziať, čo potvrdili písomne na oba doklady pani
H. a pani G.. Zamestnanci boli preškolení, akým spôsobom sa majú správať na predajni s tým, že ak sa
jeden venoval zákazníkovi, druhý mal byť prítomný pri pokladni. Žalovaný poukazoval na to, že takýmto
spôsobom nemuseli prísť v predajni len o peniaze, ale aj o tovar, nachádzajúci sa na prízemí, ktorí sa

dal odniesť v ruke. Porušenie pracovnej disciplíny žalovaný videl v tom, že v čase krádeže sa žiaden zo
zamestnancov na prízemí predajne nenachádzal a taká veľká suma nemala v pokladni čo hľadať. So
sumou nad 10.000,- Sk sa malo odísť do T. B. a vložiť ju na účet, ktorý bol za týmto účelom zriadený a
žalobkyňa o ňom vedela. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ žalobkyňa chcela opustiť predajňu, mala o
tom informovať jej nadriadeného Ing. P. a pokiaľ by tento nebol prítomný, tak priamo Ing. A. K.. Žalovaný

poprel, že by sa žalobkyňa domáhala vytvorenia osobitného prístrešku v predajni, ktorý by oddeľoval
priestory predajne od stolíka s pokladňou ani neupozorňovala na nedostatočné vybavenie predajne z
hľadiska jej bezpečnosti. Od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpila. Žalovaný uviedol, že nevidí
dôvod, pokiaľ by sa poukazovalo na vytvorenie prístrešku na predajni, prečo by sa takáto požiadavka
pri kontrole na predajni nezapísala a nezrealizovala. Poukázal ešte na to, že páchateľa krádeže polícia

doposiaľ nenašla.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, Ing. A. K., vypočul svedkov J. S., D. H., M. G.,
oboznámil spis O. P. v T. ČVS: ORP-2098/5-OSV-TT-2006, pracovnú zmluvu žalobkyne zo dňa
1.12.2003, dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 28.5.2004, dohodu o zmene mzdových podmienok z
30.1.2004, 27.2.2004 a 30.6.2004, žiadosť o náhradu škody zo dňa 12.6.2006, okamžité skončenie

pracovného pomeru zo dňa 12.6.2006, náhradné doručenie písomností žalobkyni zo dňa 13.6.2006,
písomné vyjadrenie žalobkyne z 21.6.2006, výpis z obchodného registra žalovaného, zistenia a návrhy
opatrení z fyzickej inventúry peňažnej hotovosti v M. P. zo dňa 8.6.2006 a zistil tento skutkový stav veci :

Žalobkyňa pracovala u žalovaného od 1.12.2003 na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 1.12.2003
akopredavačka,smiestomvýkonupráce vP., T. č.XX..Pracovnýpomermalauzavretýnadobuurčitú,

do 31.5.2004 so skúšobnou dobou do 29.2.2004. Dňa 28.5.2004 sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli
na pracovnom pomere na dobu neurčitú, s účinnosťou od 1.6.2004. Počas trvania pracovného pomeru
bol žalobkyni niekoľkokrát zvýšený plat, naposledy dňa 30.6.2004. Žalobkyňa pracovala v predajni v P.,
ktorá mala celkove 3 podlažia, spolu s kolegom, J. S..Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 1.12.2003 písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti podľa ust.
§ 182 a 183 Zákonníka práce. V dohode o hmotnej zodpovednosti sa žalobkyňa zaviazala, že preberá
hmotnú zodpovednosť za hodnoty, zverené na vyúčtovanie a to aj peniaze v hotovosti, nachádzajúce

sa v pokladni firmy, pričom jej povinnosťou bolo zverené hodnoty riadne a včas vyúčtovať. V čl. 5 dohody
sa žalovaný zaviazal zabezpečiť zamestnancovi také pracovné podmienky, aby mohol riadne plniť svoje
úlohy bez ohrozenia majetku aj hodnôt zverených na vyúčtovanie. V čl. 6 sa zamestnanec zaviazal,
že ak počas platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti sa na pracovisku vyskytne závada, ktorá mu
bráni v riadnom plnení pracovných úloh a sám nemôže závadu odstrániť, je povinný takúto závadu bez

meškania oznámiť svojmu nadriadenému. V čl. 7 dohody zamestnanec prehlásil, že bol oboznámený s
prácou vo svojej funkcii a s predpismi o svojej zodpovednosti za zverené hodnoty k vyúčtovaniu podľa
§ 182 Zákonníka práce.

Z vyšetrovacieho spisu O. R. P. Z. v T. ČVS: ORP-2098/5-OSV-TT-2006 bolo zistené, že dňa 7.6.2006 v
čase od 9,30 hod. do 11,30 hod. počas prevádzky došlo v predajni žalovaného na ulici T. č.XX. v P. ku
krádeži vlámaním, do uzamknutej skrinky stolíka, ktorý sa nachádzal v kancelárii predajne. Páchateľ

nezisteným predmetom prekonal uzamknuté dvierka na skrinke bez zjavného poškodenia a následne
z nej odcudzil uzamknutú plechovú kasu tmavomodrej farby s finančnou hotovosťou vo výške 184.000,-
Sk. V priebehu vyšetrovania boli vypočutí svedkovia A. K., žalobkyňa a J. S.. Na daktyloskopické
skúmanie boli zaslané stopy a tieto patrili len zamestnancom firmy - žalobkyni a J. S., ktorí sa v kancelárii
pohybovali. V priebehu vyšetrovania s a nepodarilo nájsť páchateľa, preto bolo uznesením zo dňa

12.7.2006 podľa ust. § 228 ods. 1 Trest. poriadku trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2
písm.s/, ods.3 písm.a / Trest. zákona prerušené.

Dňa 12.6.2000 boli žalovaným v prevádzke žalovaného v P. doručovaná žalobkyni do vlastných rúk
žiadosť o náhradu škody vo výške 44.511,- Sk a zároveň aj okamžité skončenie pracovného pomeru
podľa ust. § 68 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce, pričom porušenie pracovnej disciplíny zamestnávateľ

videl v porušení základných povinností zamestnanca stanovených v pracovnej zmluve a v § 81 písm.
e/ a § 178 Zákonníka práce. Porušenie pracovnej disciplíny spočívalo v tom, že dňa 7.6.2006 v
dopoludňajších hodinách v čase možnej krádeže pokladničnej hotovosti v predajni, mala žalobkyňa
svojvoľne opustiť predajňu N. L.-D s.r.o. v P.. Obe písomnosti žalobkyňa odmietla na pracovisku prevziať
a boli jej dňa 13.6.2006 zaslané poštou na domácu adresu. Od 13.6.2006 nebolo žalobkyni viac

umožnené u žalovaného pracovať.

Podľa § 68 ods.1 písm. b/, ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný
pomer,akzamestnanecporušilzávažnepracovnúdisciplínu.Zamestnávateľmôžepodľaods.1okamžite
skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom a musia ho v stanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.
Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 38 ods.1 veta prvá a tretia Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku,

zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca
vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Písomnosti
doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak
to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.

Podľa § 38 ods.4 posledná veta Zákonníka práce účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec

alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, ako sa mal pracovný pomer skončiť.

V danom prípade mal súd preukázané, že žalobkyňa pracovala v predajni nábytku žalovaného so sídlom
v P. na T. ulici č. XX. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.12.2003, ktorá sa písomným dodatkom
zmenila na pracovný pomer na neurčitú dobu. Žalobkyňa podpísala dňa 1.12.2003 dohodu o hmotnej
zodpovednosti, ktorej obsahom bolo aj to, že sa oboznámila so svojimi povinnosťami zamestnanca
vyplývajúcimi z dohody o hmotnej zodpovednosti pokiaľ ide o hodnoty (aj peniaze), ktoré jej boli zverené

a ktoré bola povinná riadne a včas vyúčtovať. O spôsobe narábania s pokladničnou hotovosťou bola
oboznámená pri prijímaní do pracovného pomeru svedkyňou M. G. a bola poučená o tom, že hotovosť
získanú z predaja tovaru treba priebežne ukladať na účet žalovaného vedený v T. B. P. a číslo tohto
účtu bolo žalobkyni známe, čo potvrdila aj svedkyňa D. H.. Až do 12.6.2006 neboli zamestnávateľom
žalobkynivytýkanéžiadnenedostatkypripráciacelkove3xjejbolzvyšovanýplat.Žalobkyňavykonávala
prácu v predajni ktorá mala 3 podlažia, pričom v predajni pracovali dvaja zamestnanci - žalobkyňa

a svedok J. S.. V predajni sa nachádzali 2 príručné pokladne, pričom väčšiu časť utŕženej hotovosti
obsahovala prenosná tmavomodrá pokladnička, uložená v stolíku v kancelárii predajne na prízemí
a kancelária nebola oddelená od ostatných priestorov predajne. Ďalšia pokladňa obsahovala v deň
krádeže sumu cca 14.000,- Sk a bola uložená pri osobných veciach žalobkyne a svedka S..

Z výpovedí svedka J. S. a žalobkyne bolo preukázané, že dňa 7.6.2006 prišli obaja zamestnanci do

predajne včas, pred začiatkom pracovnej doby. Žalobkyňa bola v ten deň predpoludním ešte vybavovať
pre zamestnávateľa záležitosť na mestskom úrade a potom bola nakupovať kancelárske potreby. Na
základe žiadosti Ing. A. K. mu telefonicky oznamovali hotovosť, ktorú mali v pokladni. Žalobkyňa o
09,30 hod. peniaze spočítala, zistila, že tam majú cca 184.000,-Sk, ktoré po prepočítaní žalobkyňa
uložila do kasy, ktorú uzamkla a túto vložila do kovovej skrinky, ktorá sa nachádzala v kancelári na

prízemí a túto taktiež uzamkla. Kľúče mala u seba. Zistený obnos oznámila Ing. A. K. telefonicky.
Potom so svedkom S. upratovali vo vstupnej časti predajne a o cca 11.00 hod. prišla zákazníčka,
s ktorou žalobkyňa išla obzerať tovar na poschodie a svedok J. S. bol v tom čase na II. poschodí
predajne, kde montoval zrkadlo. Po odchode zákazníčky žalobkyňa prišla na prízemie asi o 11,30 hod.
a zistila, že v kancelárii sú rozhádzané papiere, skrinka je pootvorená a kasa s peniazmi je preč.

Žalobkyňa so svedkom S. sa utekali pozrieť pred predajňu, kde nikoho podozrivého nevideli. O celej
veci informovali Ing. A. K. a políciu. Zamestnávateľ vykonal následne inventúru na predajni a vzniknutú
situáciu po krádeži riešil okamžitým skončením pracovného pomeru so žalobkyňou, ktorý jej doručil na
pracovisku dňa 12.6.2006. Žalobkyňa uvedený doklad odmietla prevziať, čo písomne a aj ústne potvrdili
svedkyne M. G. a D. H. a súd nemal dôvod o pravdivosti ich svedectva pochybovať. Účinky doručenia

okamžitého skončenia pracovného pomeru nastali už dňom odopretia prevzatia písomnosti žalobkyne
na pracovisku, t.j. 12.6.2006. Zamestnávateľ dodržal lehotu uvedené v ust. § 68 ods. 2 ZP a okamžite
skončil pracovný pomer so žalobkyňou v mesačnej lehote od udalosti, ktorú považoval za porušenie
pracovnejdisciplínyadôvodporušeniapresnešpecifikoval. Súdvrámcidokazovaniaskúmal, čidôvody,
ktoré zamestnávateľa viedli k takémuto právnemu úkonu aj skutočne existovali.

Je nepochybne preukázané, že ku krádeži muselo dôjsť dňa 7.6.2006 v čase od 10.55 hod. (telefonát
Ing. K. o výške hotovosti) do 11,30 hod a vtedy zamestnanci žalovaného, pracujúci v tejto predajni
zanedbali svoje povinnosti. Nedalo sa presne preukázať, kedy žalobkyňa bola na mestskom úrade a
na nákupe a či to bolo v čase keď sa stala krádež. Avšak obaja zamestnanci vypovedali zhodne, že
nechali prízemie predajne, kde sa nachádzal obnos cca 184.000,-Sk bez dozoru a to minimálne na dobu

20 minút. Svedok J. S. vypovedal, že pokiaľ sa žalobkyňa venovala neznámej zákazníčke a chodila
s ňou po priestoroch predajne, on bol na II. poschodí predajne a montoval tam zrkadlo. Uvedený čas
postačoval komukoľvek, kto vedel, kde sa ukladajú firemné peniaze, aby prekonal jednoduchú prekážku
- slabo zabezpečenú, aj keď uzamknutú skrinku a odniesol z nej kasu s peniazmi. Tvrdenia žalobkyne
a svedka S., že sa ústne domáhali u žalovaného vykonania opatrení proti vzniku možnej krádeže v

dôsledku slabého zabezpečenia predajne sa nepreukázali, nakoľko žalovaný ich tvrdenia popieral a
písomné dôkazy súdu predložené neboli. Žiaden zo zamestnancov, pokiaľ neboli opatrenia, ktorých
sa údajne domáhali v predajni urobené, neodstúpil od dohody o hmotnej zodpovednosti. Žalobkyňa
poukazovala na to, že bola poučená zamestnávateľom o výške obnosu max.10.000,-Sk, ktorý sa maldenne v pokladni nachádzať až po predmetnej krádeži, dovtedy im nikto nepovedal, koľko môžu mať
v pokladni peňazí. Svedok S. potvrdil, že v pokladni mávali takéto obnosy často a že v minulosti sa s
veľkou tržbou chodilo do banky, avšak na príkaz zhora sa od toho upustilo a po peniaze si chodili osobne

poverení zamestnanci žalovaného. Žalovaný nepoprel, že jeho zamestnanci si chodili po hotovosť do
predajne žalobkyne, avšak poprel, že by bol vydaný príkaz o tom, že hotovosť sa mala nechávať v
predajni. Tvrdenia žalovaného potvrdila aj svedkyňa M. G., ktorá uviedla, že peniaze z tržby sa mali
pravidelne a priebežne ukladať do banky. Z vyššie uvedeného mal súd preukázané, že žalobkyňa a
svedok S. výraznou mierou prispeli k vzniku krádeže v predajni. Obaja pracovali v predajni dlhšiu dobu,

vedeliakésútamnedostatky avkonanísanepreukázalo,žebyzamestnávateľaonichinformovalialebo
by žiadali vykonať nejakú nápravu. Nevykonávali pracovné povinnosti takým spôsobom, aby aspoň
jeden z nich v čase vzniku krádeže bol prítomný na mieste, kde sa nachádzal väčší obnos peňazí,
patriacich zamestnávateľovi. Pokiaľ by si žalobkyňa plnila povinnosti uvedené v pracovnej zmluve v
čl. 8 (účelne a logicky hospodáriť so zverenými prostriedkami a tieto včas a riadne zúčtovať, dbať
na ochranu majetku zamestnávateľa) a zamestnávateľa včas informovala o vzniknutých nedostatkoch,

nemuselo ku krádeži vôbec dôjsť. Pokiaľ by sa hotovosť riadne a včas zúčtovala, rozložila napr. do
dvoch kás, nenechávala sa vždy na tom istom mieste, prípadne uložila včas na účet v banke, ak
by aj ku krádeži došlo, nebola by vznikla škoda tak veľkého rozsahu. Z vyššie uvedeného je zrejmé,
že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu spôsobom, ktorý možno charakterizovať ako závažný, lebo
svojím správaním prispela k vzniku škody na majetku zamestnávateľa a zamestnávateľ s ňou ukončil

pracovný pomer okamžite. Súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť okamžité skončenie
pracovného pomeru neplatné a preto žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Žalovanému, ktorý mal v konaní plný
úspech súd priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej
pomoci po 1.260,- Sk/úkon ( príprava a prevzatie veci dňa 21.9.2006, účasť na pojednávaní v dňoch

2.10.2006 a 30.10.2006) + 3 x 164,- Sk paušál a náhradu za stratu času po 250,- Sk/polhodina, za 4
polhodiny v sume 1.000,- Sk podľa § 11 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/, d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy konania v celkovej výške
5.272,- Sk bude žalobkyňa povinná zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho
zástupcu žalovaného JUDr. I. P..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi

má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny
nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu