Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 7, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/128/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106217836
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricie Kepeňová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Patríciou Kepeňovou v právnej veci žalobcu P. D. V. N., so

sídlom N., D. XX, IČO XX. XXX. XXX,. v konaní zastúpeného JUDr. D. B., advokátkou, so sídlom T.,
P. XX. proti žalovanému I. G., občanovi S. R., bytom N., P. XX,. v konaní zastúpenému JUDr. M. M.,
advokátom, so sídlom N., J. P. XX/XX. o zaplatenie 27.441,- Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 5.764,- Sk, k rukám
právneho zástupcu žalovaného JUDr. M. M., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia 27.441,- Sk spolu so 6 % úrokom
z omeškania od 12.10.2005 do zaplatenia, a to titulom zaplatenia zmluvnej pokuty. Uviedol, že so

žalovaným mal uzatvorenú pracovnú zmluvu, v ktorej si okrem iného dojednali zmluvnú pokutu vo výške
trojnásobku priemerného zárobku, pre prípad porušenia povinností žalovaného ako zamestnanca, ktoré
by spočívalo v tom, že by žalovaný prestal riadne chodiť do práce bez udania dôvodu. K tejto situácii
došlo, keď žalovaný dňa 11.10.2005 prestal bez ospravedlnenia riadne chodiť do práce a žalobcovi, ako
jeho zamestnávateľovi, tak vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Podľa neho si účastníci nemohli platne dojednať v pracovnej zmluve
zmluvnú pokutu, nakoľko Zákonník práce takýto zabezpečovací inštitút nepripúšťa. Dojednanie o
zmluvnej pokute je preto pre rozpor so zákonom neplatné.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2002, žiadosti o

skončenie pracovného pomeru, odpovede na žiadosť zo dňa 17.10.2005, dokladov o mzde žalovaného,
okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 18.10.2005, písomných vyjadrení účastníkov a zistil
tento skutkový stav:

Dňa 31.05.2002 uzatvorili žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec písomnú pracovnú
zmluvu na dobu neurčitú. V tejto zmluve si okrem iného dojednali aj v čl. 16 zmluvnú pokutu pre
prípad porušenia povinností zamestnanca. Konkrétne mal zamestnanec v prípade, že neplatne rozviaže
pracovný pomer so zamestnávateľom a prestane riadne chodiť do práce, ako aj v prípade, že
neospravedlnene a bez právneho dôvodu nenastúpi do práce (zavinená absencia), povinnosť uhradiť

zamestnávateľovizmluvnúpokutuvovýšketrojnásobkupriemernéhozárobkuzakaždýajzačatýmesiac
touto skutočnosťou spôsobenej absencie.Podľa § 20 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov) práva a povinnosti z
pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením
záložného práva.

V zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), ak Zákonník
práce vo svojej prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na pracovnoprávne vzťahy Občiansky
zákonník.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných ustanovení Zákonníka práce a

Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy boli žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec
vo vzájomnom pracovnoprávnom vzťahu. V pracovnej zmluve si účastníci okrem iného dojednali pre
prípad porušenia povinností žalovaného ako zamestnanca zmluvnú pokutu. Súd je toho názoru, že v
pracovnoprávnych vzťahoch takýto inštitút zabezpečenia povinností použiť nemožno. Zákonník práce,

ako právny predpis upravujúci oblasť individuálnych a kolektívnych pracovných vzťahov, upravuje
zabezpečovacie inštitúty v § 20, v ktorom stanovuje, že práva a povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch
možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva. Uvedený
výpočet zabezpečovacích prostriedkov je pritom výpočtom taxatívnym, čo vyplýva z gramatického
výkladu ustanovenia § 20 Zákonníka práce. Keďže právne predpisy upravujúce pracovnoprávne vzťahy

majú zásadne kogentnú povahu, je aj ustanovenie § 20 Zákonníka práce ustanovením kogentným a
teda účastníci pracovnoprávnych vzťahov sa nemôžu od jeho úpravy odchýliť, či ju vylúčiť, a to ani po
vzájomnej dohode. Kogentnosť ustanovenia § 20 Zákonníka práce v spojení s taxatívnym výpočtom
zabezpečovacích prostriedkov pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov v tomto ustanovení tak robia
akékoľvek dojednanie iného zabezpečovacieho prostriedku, vrátane zmluvnej pokuty, zakázaným a teda

rozporným so zákonom. Pretože Zákonník práce neupravuje bezo zvyšku dôvody neplatnosti právnych
úkonov, je potrebné v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce v prípade rozporu právneho úkonu so zákonom
subsidiárneaplikovaťObčianskyzákonník,atokonkrétneustanovenia§39. Vzmysletohtoustanovenia
je potom potrebné dojednanie účastníkov o zmluvnej pokute v pracovnej zmluve zo dňa 31.05.2002
posúdiť ako neplatné pre rozpor so zákonom.

Na základe uvedených záverov súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému žalovanému
patrí náhrada trov konania. Preto súd žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému, ktorý bol v
konaní úspešný, náhradu trov konania v celkovej sume 5.764,- Sk, ktoré spočívajú v trovách právneho
zastúpenia za tri úkony právnej pomoci á 1.550,- Sk /prevzatie a príprava zastúpenia, písomné

vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní dňa 07.03.2007/ + 1 x režijný paušál á 164,- Sk, 2 x režijný
paušál á 178,- Sk, náhrada za stratu času za cestu právneho zástupcu zo sídla jeho kancelárie v N. na
pojednávanie v T. dňa 07.03.2007 a späť - 2 x začatá polhodina cesty po 297,- Sk = 594,- Sk. Výška
tarifnej odmeny za úkony právnej služby bola súdom určená podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
z hodnoty veci 27.441,- Sk a predstavuje sumu 1.550,- Sk. Režijný paušál za úkony právnej pomoci patrí

právnemu zástupcovi žalovaného podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky vo výške 1/100 výpočtového
základu, čo v roku 2006 predstavuje 164,- Sk a v roku 2007 178,- Sk. Náhrada za stratu času patrí
právnemu zástupcovi žalovaného podľa § 17 uvedenej vyhlášky, a to vo výške 1/60 z výpočtového
základu za každú aj začatú polhodinu cesty, čo v roku 2007 predstavuje 297,- Sk za každú aj začatú
polhodiny cesty.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného predpisu.