Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, October 18, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/247/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105233031
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2006

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa J. B.,
občana SR, bytom Č. č. XX. proti odporcovi T. Š. - N.-S., B. č. XX, T., IČO: XX. XXX. XXX,. práv. zast.
JUDr. D. B., advokátkou so sídlom v T., P. č. XX. o zaplatenie 200.342,- Sk náhrady mzdy a príspevku
v hmotnej núdzi takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 162.614,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti sa návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 11.809,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet
Okresného súdu v Trenčíne.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 14.2.2005 domáhal zaplatenia náhrady mzdy za obdobie
od 1.10.2001 do 31.3.2003 v sume 179.442,-Sk a zároveň sa domáhal náhrady príspevku v hmotnej

núdzi za obdobie od 1.8.2002 do 31.3.2003 vo výške 20.900,- Sk. Uviedol, že náhradu mzdy spolu s 2-
mesačnou výpovednou dobou žiada priznať za obdobie, kedy jeho pracovnoprávny vzťah s odporcom
trval a počas ktorého mu neposkytoval

mzdu a kedy sa nemohol riadne zamestnať, lebo s ním odporca neukončil zákonným spôsobom
pracovný pomer. Náhradu žiadal priznať z výšky priemerného hrubého zárobku, ktorý bude zistený z
hrubej mzdy. Príspevok v hmotnej núdzi musí vrátiť a tento by nebol poberal, keby odporca nekonal v

rozpore so zákonom. Navrhovateľ uviedol, že až do skončenia pracovného pomeru nikde nepracoval.
Naposledy bol v práci dňa 14.7.2001, odpracoval celú zmenu a potom ho zamestnávateľ poslal domov
s tým, že sa k jeho ďalšej práci vyjadrí a dá mu vedieť. On sa práce domáhal a tvrdili mu, že žiadnu
prácu pre neho nemajú. On mal v pracovnej zmluve dohodnutú mzdu a zvyšok sa platil ako prémie.
Na tieto mal nárok každý mesiac a dostával priem. mzdu od 10.000,- Sk do 12.000,- Sk mes. Presný
výplatný termín nemali dohodnutý a mali 8,5 hodinový pracovný čas. Od 14.7.2001 až do skončenia

prac. pomeru mu zamestnávateľ žiadnu prácu nepridelil.

Odporca žiadal návrh zamietnuť, vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že navrhovateľ má na náhradu
mzdy nárok len za predpokladu, že zamestnávateľovi oznámil, že trvá na ďalšom pracovnom pomere,
k čomu v tomto prípade nedošlo. Navrhovateľ sa nedomáhal u odporcu prideľovania práce a domáhal
sa len skončenia pracovného pomeru a vydania výstupných dokladov. Nárok na náhradu mzdy možnopriznať len odvtedy, ako bol rozšírený návrh na náhradu mzdy doručený odporcovi, a nie spätne, pretože
len takýto návrh možno považovať za uplatnenie nároku na náhradu mzdy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil mzdové listy za obdobie 1/01 do 9/01,

výplatné pásky navrhovateľa, potvrdenie z Úradu práce, soc. vecí a rodiny v N. zo dňa 10.2.2005, spis
tun. súdu 14C/162/2003 a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ pracoval pre odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.11.2000 až do 14.7.2001.
Mal dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú. Poslednú zmenu odpracoval dňa 14.7.2001 a potom
ho zamestnávateľ poslal domov s tým, že sa k ďalšiemu trvaniu pracovného pomeru vyjadrí. Odvtedy už
odporca žiadnu prácu navrhovateľovi neponúkol. K skončeniu pracovného pomeru došlo výpoveďou zo

strany navrhovateľa dňa 27.1.2003 podľa § 67 Zákonníka práce, ktorú odporca prevzal dňa 28.1.2003
a pracovný pomer sa skončil dňa 31.3.2003 uplynutím 2-mesačnej výpovednej doby. Za obdobie od
14.7.2001 do 31.3.2003 odporca navrhovateľovi nezaplatil žiadnu náhradu mzdy. Účastníci konania mali
dohodnutý 8,5 hodinový pracovný čas a priemerná hrubá mzda navrhovateľa sa pohybovala od 10.000,-
Sk do 12.000,-Sk mes. Presný výplatný termín nemali dohodnutý.

Zo mzdového listu navrhovateľa mal súd preukázané, že v mesiaci 4/2001 odpracoval navrhovateľ 19
pracovných dní a celkove 161,50 hodín a jeho hrubá mzda bola 12.342,-Sk a 2 dni bol sviatok. V mesiaci
5/2001 odpracoval navrhovateľ 21 pracovných dní a celkove 178,50 hodín a jeho hrubá mzda bola
14.478,-Sk a 2 dni bol sviatok. V mesiaci 6/2001 odpracoval navrhovateľ 20 pracovných dní a celkove
170 hodín a jeho hrubá mzda bola 10.871,- Sk a čerpal 1 deň dovolenky.

ZosprávyÚradupráce,soc.vecíarodinyvN.vyplýva,že navrhovateľpoberalod1.8.2002do31.5.2003
pomoc v hmotnej núdzi vo výške 2.440,-Sk za obdobie od 8 -12/2002, vo výške 2.900,- Sk
za obdobie od 1-4/2003 a v 5/2003 vo výške 1.410,-Sk, nakoľko od 2.4.2003 už bol zamestnaný.

Podľa § 17 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde v znení nesk. predpisov, účinný do 1.4.2002 priemerný zárobok
na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v

rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období. Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je
rozhodným obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu
nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Pokiaľ sa podľa pracovnoprávnych predpisov vychádza z priemerného mesačného zárobku, priemerný
zárobok zistený podľa prvej vety sa prepočíta na jeden mesiac podľa priemerného počtu pracovných

hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac. Podľa § 4 ods.2 cit. zákona mzdou sa rozumejú peňažné
plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty, za mzdu sa považujú plnenia poskytované podľa osobitných
prepisov v súvislosti so zamestnaním, najmä náhrady mzdy, odstupné, cestovné náhrady, príspevky zo
sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií a odmena za pracovnú pohotovosť.

Podľa § 130 ods.1 Zákonníka práce č. 65/1965 Z.z. v znení nesk. predpisov, účinného do 1.4.2002, ak

nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené
v predchádzajúcom ustanovení, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy vo výške priemerného
zárobku, pokiaľ predpisy uvedené v § 131 neustanovujú inú výšku náhrady mzdy.

Podľa § 132 zák.č. 311/2001 Zákonníka práce účinného od 1.4.2002 ustanovenia § 129 až 131 sa
vzťahujú rovnako aj na náhradu mzdy a na náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o ich splatnosť,

výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa § 129 ods.1 zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného od 1.4.2002 mzda je splatná pozadu
za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej
zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.Podľa § 134 ods. 1,2, 4 zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne
účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na
výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 135 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce priemerný zárobok zamestnanca za rozhodujúce
obdobie, ktoré predchádza dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa zistí z hrubej mzdy zúčtovanej

zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z času odpracovaného zamestnancom v
rozhodujúcom období zníženého o hodiny zodpovedajúce trvaniu prestávok na jedenie a oddych v
rozhodujúcom období. Rovnako sa na zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom rozhodujúcom období
zníži počet hodín odpracovaných zamestnancom od začiatku rozhodujúceho obdobia do nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, ak tento zákon nadobudne účinnosť v priebehu rozhodujúceho obdobia.

Podľa § 261 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Z.z. účinného do 1.4.2002 nárok sa premlčí, ak sa

neuplatnil na súde v lehote v tomto zákonníku ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa
ten, voči ktorému sa nárok uplatňuje, premlčania dovolá; v takom prípade nemožno premlčaný nárok
účastníkovi, ktorý ho uplatňuje, priznať.

Podľa § 262 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Z.z. účinného do 1.4.2002 lehota začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

Podľa § 263 ods.1 Zákonníka práce č. 65/1965 Z.z. účinného do 1.4.2002 ak nie je v tomto zákonníku
ustanovené inak, je lehota na uplatnenie peňažných nárokov tri roky.

Súd mal preukázané, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trval od 14.11.2000 do 31.3.2003
a skončil sa platne podanou výpoveďou zo strany zamestnanca podľa § 67 Zákonníka práce. Za
obdobie od 15.7.2001 až do skončenia pracovného pomeru odporca neprideľoval navrhovateľovi žiadnu

prácu a nič mu ani nezaplatil. Nárok navrhovateľa na náhradu mzdy v danom prípade nie je nárokom
z neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 61 Zákonníka práce č. 65/1965 Z.z. účinného do
1.4.2002 ani podľa § 79 ods.1 Zák. č. 311/2001 účinného od 1.4.2002 a preto sa navrhovateľ nemusel u
odporcudomáhaťprideľovaniapráce.Nároknavrhovateľavyplývazustanovenia§142ods.3Zákonníka
práce č. 311/2001 Z.z. ( § 130 Zákonníka práce č. 65/1965 Z.z.), pretože zamestnávateľ počas trvania

pracovného pomeru, t.j. od 15.7.2001 prestal prideľovať zamestnancovi prácu, hoci bol do skončenia
pracovného pomeru povinný mu ju prideľovať ( § 47 ods.1 písm. a./ zák. č. 311/2001). Takýto postup
zamestnávateľa charakterizuje Zákonník práce ako tzv. inú prekážku v práci na strane zamestnávateľa,
ktorá zakladá povinnosť poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Zamestnanec v takomto prípade nie je povinný sa práce domáhať, naopak zamestnávateľ má povinnosť

oznámiť zamestnancovi, kedy prekážky v práci na jeho strane odpadli a kedy má zamestnanec opätovne
nastúpiť do práce. V konaní sa nepreukázalo, že by odporca oznámil navrhovateľovi, kedy mu začne
prácuprideľovaťapretomalnavrhovateľnároknanáhradumzdyod15.7.2001doskončeniapracovného
pomeru dňa 31.3.2003.

Pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádzal súd z príjmov navrhovateľa za posledný

odpracovaný kalendárny štvrťrok, t.j. za mesiace apríl, máj, jún 2001. Čistý príjem navrhovateľa za tento
čas predstavoval sumu 29.906,- Sk, po odrátaní súm poistného na nemocenské a zdravotné poistenie
a dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti a daň z príjmu fyzickej osoby
(529 + 1509 + 2413 + 378 + 2956,- Sk). Čistá mzda bola vydelená počtom skutočne odpracovaných
hodín navrhovateľa znížených o 30 minút denne o prestávky na jedenie a oddych, ktoré sa podľa §

91 ods. 5 Zákonníka práce nezapočítavajú do pracovného času (160 + 168 + 152,- Sk) spolu 480
hodín. Takto súd zistil priemerný čistý hodinový zárobok navrhovateľa, ktorý predstavuje 63,20,- Sk
(29.906 : 480 = 62,30,- Sk). Následne priemerný hodinový zárobok bol vynásobený priemerným počtom
pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac (znížené o prestávky na jedenie a oddych),čo činí 174 hodín pri pracovnom fonde 8,5 hodiny na deň a z toho vychádza priemerný čistý mesačný
zárobok navrhovateľa 10.841,- Sk ( 62,30 x 174 hodín ).

Právo môže byť vykonané po prvý raz, až keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu.

Navrhovateľ mohol svoje právo na náhradu mzdy uplatniť po prvý raz v deň splatnosti jednotlivých
náhrad, postup je rovnaký ako výplate mzdy. Pokiaľ nemali dohodnutý konkrétny výplatný termín,
náhrada mzdy sa mala vyplatiť pozadu, t.j. za 7/2001 najneskôr do

konca 8/2001 a od 1.9.2001 tento nárok už bol žalovateľný na súde. Odvtedy začala plynúť 3-ročná
premlčacia doba podľa ust. 263 ods.1 Zákonníka práce č. 65/1965 Z.z. a uplynula dňa 1.9.2004. A
rovnaký bol postup u každej ďalšej splatnej náhrady mzdy za jednotlivý mesiac. Navrhovateľ uplatnil

nárok na náhradu mzdy po prvý raz na súde až 14.2.2005, kedy sa premlčal nárok na zaplatenie
náhrady mzdy splatnej do 14.2.2002 ( za mesiace august až december 2001). Odporca namietal
premlčanie pohľadávky ešte v konaní o určenie doby trvania prac. pomeru vedeného na tun. súde
v konaní 14C/162/2003. Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nemohol priznať nárok na
náhradu mzdy za žalované obdobie od 10/01 do 12/01. Takto súd priznal navrhovateľovi náhradu

mzdy za obdobie od 1/2002 do 31.3.2003, za 15 mesiacov v celkovej výške 162.614,-Sk v čistom. V
zostávajúcej časti súd návrh zamietol. Nárok na náhradu príspevku v hmotnej núdzi Zákonník práce
nepozná. Navrhovateľ sa mohol od zamestnávateľa v zmysle vyššie uvedených predpisov domôcť len
vyplatenianáhradymzdyazvymoženéhonároku bolpovinnývrátiťpríspevokposkytnutýúradompráce.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., v zmysle ktorého žiadnemu z účastníkov

náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ mal v konaní len čiastočný úspech.

Navrhovateľ nebol v konaní oslobodený od poplatkovej povinnosti, lebo osobné oslobodenie
navrhovateľa sa vzťahuje podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d/ zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch len
na nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru, čo nie je prípad navrhovateľa. Preto ho súd
zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za návrh zo sumy 20.900,- Sk vo výške 1.045,- Sk (pol. 1 písm.

a/ sadzobníka 5 % z uplatneného nároku dňa 14.2.2005 ) a zo sumy 179.442,- Sk vo výške 10.764,- Sk
(polož. 1 písm. a/ sadzobníka 6 % z uplatneného nároku, podľa zák. č. 621/2005 účinného od 1.1.2006)
uplatnenej dňa 8.3.2006. Súdny poplatok 11.809,- Sk bude navrhovateľ povinný zaplatiť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, na účet tun. súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.