Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/14/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105201220
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa Ľ. O.,

štátneho občana Slovenskej republiky, bytom B. N. B., S. XXXX/XX, v konaní zast. JUDr. I. N.,
advokátom, so sídlom T., J. X proti odporcovi L. S. R., v.o.s., so sídlom N., V. P. L., P. XX,. IČO XX.
XXX. XXX,. v konaní zast. JUDr. K. P., advokátkou, so sídlom B., N.. S. č.XX. o zaplatenie 400.000,-
Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 51.080,- Sk k rukám
JUDr. K. P., advokátky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 977,- Sk na účet tunajšieho
súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 400.000,-
Sk z dôvodu neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv. Uviedol, že pracoval ako pracovník
súkromnej bezpečnostnej služby v predajni odporcu v B. N. B.. Vedúcou tejto predajne bola R. M.,
s ktorou prišiel viackrát do konfliktu. Po jednom z takýchto konfliktov zvolala vedúca predajne všetky
predavačky, ktoré mali práve zmenu a vyzvala ich, aby povedali ako ich navrhovateľ sexuálne obťažuje.
Žiadna z predavačiek na túto výzvu nereagovala. Krátko po tomto verejnom obvinení zo sexuálneho
obťažovania bol s navrhovateľom rozviazaný pracovný pomer. Takéto ukončenie pracovného pomeru

bolo podľa jeho názoru spôsobené vznesenými obvineniami zo sexuálneho obťažovania. Poukázal na
to, že bol vzniknutou situáciou traumatizovaný. V dôsledku straty zamestnania sa mu zhoršil aj zdravotný
stav.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Namietal, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. Súčasne
poukázal na to, že konanie jeho zamestnankyne R. M. nebolo objektívne spôsobilé privodiť
navrhovateľovi ujmu, ktorú uvádza. Ak sa zamestnávateľ odporcu rozhodol ukončiť s ním pracovný
pomer, tak išlo o autonómne rozhodnutie tohto zamestnávateľa, na ktoré odporca nemá žiaden dosah
a preto zaň nemôže byť ani sankcionovaný. Poukázal na to, že ak by aj konanie jeho zamestnankyne

predstavovalo zásah do osobnostných práv navrhovateľa, tak by sa ako adekvátna satisfakcia pre
navrhovateľa javilo ospravedlnenie a nie náhrada nemajetkovej ujmy.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov G. D., R. M., Mgr. E. T., P.
S., M. D., M. K., D. Č., L. I., A. K., oboznámením trestného oznámenia navrhovateľa zo dňa
1.12.2004, vyjadrenia odporcu k návrhu, zápisu zo dňa 19.11.2004, vyjadrením navrhovateľa zo dňa

28.9.2005, zápisníc o výsluchu svedkov a poškodeného vyšetrovacieho spisu ČVS: O.-XXXX-T.-XXXX,.
vyjadrenia odporcu zo dňa 28.10.2005, ukončenia rozviazania pracovného pomeru s navrhovateľom
zo dňa 22.11.2004, pracovnej zmluvy navrhovateľa, dohody o vykonaní práce, mzdového výmeru
navrhovateľa, potvrdenia o zúčtovaných a vyplatených príjmov navrhovateľa, dodatku k pracovnej
zmluve navrhovateľa, potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľa o dĺžke trvania pracovného pomeru,

upovedomeniaGenerálnejprokuratúrySRzodňa25.8.2006,pracovnejzmluvyR.M.uodporcu,dodatku
k tejto pracovnej zmluve, popisom pozície vedúceho filiálky, zmluvy o poskytovaní detektívnych služieb,
smernice na výkon detektívnej služby a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ bol v období od 12.10.2004 do 22.11.2004 zamestnancom spoločnosti D., s.r.o., B. ako
samostatný bezpečnostný pracovník. Miestom výkonu jeho práce bola predajňa odporcu v B. N. B.,
nakoľko jeho zamestnávateľ na základe zmluvy zo dňa 19.8.2004 poskytoval odporcovi v zmluvne

dohodnutom rozsahu detektívne služby. Podľa čl. I bodu 4 uzavretej zmluvy mali byť tieto služby
poskytované podľa konkrétneho zadania zodpovednej osoby, ktorou boli vedúci predaja a regionálny
vedúci.Podľačl.II bodu11tejtozmluvymalodporcamožnosťvyjadriťsakosobám,ktorémalivykonávať
detektívnu činnosť, keď sa bývalý zamestnávateľ navrhovateľa zaviazal vylúčiť z výkonu činnosti osoby,
ktoré odporca označí ako nevhodné.

Z výpovede svedkyne R. M., ktorá je vedúcou predajne odporcu v B. N. B. vyplynulo, že medzi ňou
a navrhovateľom vznikali konfliktné situácie, týkajúce sa riešenia pracovných záležitostí. Svedkyňa
kontaktovala nadriadeného navrhovateľa a žiadala jeho preloženie z dôvodu nespokojnosti s jeho
prácou. Poprela, že by pri tomto rozhovore spomenula iné ako pracovné problémy s navrhovateľom.
Uviedla, že okrem týchto nezhôd musela riešiť správanie navrhovateľa k predavačkám, keď sa p.

D. sťažovala na slovné sexuálne obťažovanie zo strany navrhovateľa. Vzhľadom na túto sťažnosť
zvolal p. T. - jej nadriadený, stretnutie, kde boli predavačky vyzvané na to, aby povedali, aké problémy
majú s navrhovateľom. Nikto na výzvu nereagoval. Pri tomto stretnutí nebolo použité slovo sexuálne
obťažovanie. Takýto priebeh zvolaného stretnutia potvrdil aj svedok E. T., ktorý je vedúcim regionálneho
predaja u odporcu.

Svedkyňa M. D. poprela, že by sa vedúcej predajne niekedy sťažovala na správanie odporcu.
Navrhovateľ mal podľa nej zlé vzťahy len s vedúcou predajne.

Svedkyňa M. K. uviedla, že na stretnutí zvolanom vedúcou predajne bola položená otázka, či má niekto
problémy s navrhovateľom. Svedkyne D. Č. a A. K. uviedli, že sa stretnutia nezúčastnili. Všetky tieto
svedkyne uviedli, že mali s navrhovateľom dobré vzťahy. Jedine svedkyňa G. D. uviedla, že na zvolanom

stretnutí bolo regionálnym vedúcim odporcu konštatované, že sa dopočul o sexuálnom obťažovaní,
ktorého sa mal dopustiť navrhovateľ a predavačky boli vyzvané, aby sa k tomu vyjadrili. Žiadna z
prítomných zamestnankýň odporcu však na túto výzvu nereagovala a tak bolo stretnutie ukončené.

Zo spisu OR PZ T., sp. zn. O.-XXXX/X-OSV-T.-XXXX. bolo zistené, že navrhovateľ podal trestné
oznámenie na R. M.. V rámci vyšetrovania bola vypočutá aj M. D., ktorá na rozdiel od svojej výpovede

pred súdom pripustila, že mala s navrhovateľom drobné nezhody a kvôli nim sa aj sťažovala vedúcej.
Tieto nezhody mali byť vyriešené na zvolanom stretnutí.

Zo svedeckej výpovede L. I., ktorý bol priamym nadriadeným navrhovateľa vyplynulo, že mu vedúca
predajne odporcu oznámila, že navrhovateľ sexuálne obťažuje ju aj predavačky. Požiadala o jeho
preloženie do inej predajne. Svedok nepreveroval pravdivosť týchto tvrdení, avšak pri osobnej návšteve

pracoviska zistil, že je tam napätie a tak došlo k ukončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom v
skúšobnej dobe.Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1, 2 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Obč. zák. výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Predpokladom pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti je to, že došlo k neoprávnenému
zásahu, pričom tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ust. § 11
a nasl. Obč. zákonníka. Obidva predpoklady musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého
obsahomjeprávodomáhaťsaochranypodľa§11Obč.zák.apovinnosťsúdomuloženésankcieznášať.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Navrhovateľ vykonával na základe určenia jeho zamestnávateľa činnosť bezpečnostného pracovníka
v predajni odporcu. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že mal s vedúcou predajne odporcu
spory týkajúce sa predovšetkým koordinácie jeho pracovnej činnosti s jej inštrukciami. V konaní nebolo
sporné, že vedúca predajne a oblastný vedúci zvolali stretnutie predavačiek a navrhovateľa, z dôvodu
riešenia problémov s navrhovateľom. Na výzvu vedúcich zamestnancov odporcu nikto z prítomných

neuviedol, že by mal s navrhovateľom akékoľvek nezhody pracovného alebo osobného charakteru.
Svedeckými výpoveďami predavačiek odporcu nebolo bez pochybností preukázané, že by na tomto
stretnutí bolo vyslovené v akejkoľvek forme tvrdenie o takom správaní navrhovateľa, ktoré by vykazovalo
znaky sexuálneho obťažovania. Samotná výzva, aby sa prítomní zamestnanci odporcu vyjadrili k osobe
navrhovateľa, nepredstavuje zásah do jeho osobnostných práv, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť

navrhovateľovi ujmu na jeho cti a dôstojnosti, najmä ak nikto z prítomných v nadväznosti na ňu neuviedol
žiadne tvrdenie o správaní navrhovateľa.

V konaní bolo taktiež preukázané, že vedúca predajne odporcu žiadala zamestnávateľa navrhovateľa
o jeho preloženie do inej predajne. Zo zmluvy o poskytovaní detektívnych služieb uzavretej
medzi odporcom a zamestnávateľom navrhovateľa vyplynulo, že odporca mal právo vyjadrovať

sa k osobám jednotlivých zamestnancov a dokonca mohol žiadať vylúčenie konkrétnej osoby z
výkonu detektívnych služieb. Podľa pracovnej náplne vedúcej predajne patrilo medzi jej pracovné
povinnosti kontrolovanie a organizácia externých zamestnancov. Ak vedúca predajne odporcu oznámila
zamestnávateľovi navrhovateľa výhrady voči jeho pracovnej činnosti a týmto spôsobom zo svojej
pracovnej pozície hodnotila, či jeho pracovná činnosť zodpovedá zmluvne dohodnutému medzi

odporcom a zamestnávateľom navrhovateľa, tak takéto jej správanie nie je možné považovať za zásah
do osobnostných práv navrhovateľa, ktoré by znížilo jeho česť u iných ľudí a ohrozilo jeho vážnosť v
spoločnosti. Vzhľadom na rozpornosť svedeckých výpovedí p. M. a p. I. ohľadne obsahu ich rozhovoru
nie je možné bez pochybností zistiť, či bolo zo strany p. M. tvrdené aj to, že sa navrhovateľ dopúšťa
sexuálneho obťažovania voči jej osobe ako aj predavačkám odporcu. Pokiaľ by z jej strany skutočne

došlo k uvedeniu takýchto tvrdení ohľadne osoby navrhovateľa, tak by podľa názoru súdu išlo o
prezentáciu jej vlastných hodnotiacich úsudkov o správaní navrhovateľa. Je zrejmé, že za takýchto
okolností by takéto jej správanie predstavovalo vybočenie z realizácie činnosti odporcu ako právnickej
osoby, zamestnávateľa a preto by nezaložilo zodpovednosť odporcu, ale samotného zamestnanca.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal

vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vzhľadom na to, že bol odporca v konaní plne úspešný,
súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 51.080,- Sk, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.
Odporca bol v konaní zastúpený advokátkou, ktorá prevzala právne zastúpenie dňa 16.8.2005. Podľa §10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. je hodnota jedného úkonu právnej pomoci 8.650,- Sk. Právnej
zástupkyni odporcu potom patrí odmena za zastupovanie za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a
príprava veci, spísanie písomného vyjadrenia k návrhu zo dňa 16.8.2005, účasť na pojednávaniach dňa

14.3.2006, 6.6.2006, 28.9.2006) v celkovej hodnote 43.250,- Sk (5 x 8.650,- Sk). K uvedenej tarifnej
odmene je podľa § 16 ods. 2 vyhl. č. 455/2004 Z.z. nutné pripočítať režijný paušál v sume 150,- Sk za
každý úkon právnej služby, teda spolu 750,- Sk (5 x 150,- Sk). Súčasne patrí právnej zástupkyni odporcu
cestovné za cestu zo sídla advokátskej kancelárie právnej zástupkyne (B.) do sídla súdu a to za tri cesty
(pojednávania dňa 14.3.2006, 6.6.2006, 28.9.2006) v celkovej hodnote 1.080,- Sk (pri preukázanej cene

cestovného lístka za cestu z B. do T. a späť á 180,-Sk) a podľa § 17 ods.1 vyhl. aj náhrada za stratu
času vo výške 250,- Sk za každú aj začatú polhodiny cesty. Vzhľadom na to, že cesta z B. do T. a späť
trvá maximálne 4 hodiny, tak náhrada za stratu času predstavuje pri troch takto vykonaných cestách
celkovo 6.000,- Sk (12 x 250,- Sk).

Súd nepriznal odporcovi náhradu trov právneho zastupovania za vypracovanie plnomocenstva pre
právnu zástupkyňu, nakoľko takýto úkon nie je úkonom právnej služby v zmysle vyhl. 655/2004 Z.z.

Taktiež nebolo dostatočným spôsobom súdu preukázané, že právna zástupkyňa odporcu vykonala
7.3.2006, 6.6.2006 a 19.6.2006 poradu s odporcom a preto za tieto uplatnené úkony nebola odporcovi
priznaná náhrada trov konania.

Súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal navrhovateľa, ktorý v konaní nebol úspešný na náhradu trov
konaniaštátu,spočívajúcuvosvedočnomvcelkovejvýške977,-Sk,ktorébolovyplatenézrozpočtových

prostriedkov súdu.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník
nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.