Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 28C/35/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107205598
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsamosudkyňouJUDr.EvouVékonyovouvprávnejvecinavrhovateľkyH.M.,štátnej

občianky S. R., bytom B. N. B., N. XXXX/X, v konaní zast. J.. M. G., advokátkou, so sídlom B. N. B.,
A. H. XX. proti odporcovi J. M., štátnemu občanovi S. R., bytom B. N. B., N. XXXX/X. o zrušenie práva
spoločného nájmu bytu takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu č. XX,. nachádzajúcemu sa
v B. N. B., na ulici N. v B. D.. pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva.

Za ďalšieho nájomcu tohto bytu sa ako člen družstva u r č u j e odporca.

Navrhovateľka je p o v i n n á byt vypratať do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala zrušenia spoločného nájmu účastníkov k
družstevnému bytu č. XX,. nachádzajúcemu v B. N. B., na ulici N. s tým, že žiadala, aby bola určená za

ďalšiu nájomníčku tohto bytu. Uviedla, že jej manželstvo s odporcom, ktoré vzniklo dňa XX.XX.XXXX,.
bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 15C/57/2006-15 zo dňa 28.11.2006. Počas trvania
manželstva im bol rozhodnutím bývalého stavebného bytového družstva pridelený družstevný byt.
Dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu uzavreli dňa 1.2.1987. Z tohto dôvodu im vzniklo právo spoločného
nájmu bytu. Po rozvode manželstva sa s odporcom na ďalšom nájme nedohodli a byt užívajú spoločne.
Dochádza však medzi nimi ku konfliktom a preto je ich ďalšie spolužitie neúnosné. Platby spojené s
užívaním bytu platí odporca, neprispieva však na stravu a výživu ich dospelých detí.

Odporca súhlasil so zrušením nájmu. Žiadal však, aby bol určený za ďalšieho nájomcu on, nakoľko aj

po rozvode manželstva platí všetky poplatky spojené s jeho užívaním a pričinil sa o jeho nadobudnutie,
keď sa zaviazal odpracovať u svojho bývalého zamestnávateľa 10 rokov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn.
15C/57/2006, rozhodnutia o pridelení družstevného bytu, zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí
bytu, oznámenia B. D. B. N. B., zmluvy o poskytnutí stabilizačného príspevku na zloženie členského
podieludodružstva,prehľaduročnýchplatiebzaslužbyspojenésužívanímbytu,potvrdeniasoSociálnejpoisťovne, potvrdenia z ÚPSVaR, potvrdenia o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, výpisov z účtu
odporcu, výpisu z LV č. 754 pre k.ú. V. K. a zistil tento skutkový stav:

Účastníci boli od XX.XX.XXXX. do X.X.XXXX. manželmi. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn.

15C/57/2006 o rozvod manželstva účastníkov vyplynulo, že každý z účastníkov videl príčinu rozvratu
manželstva v tom druhom a súdu sa nepodarilo objektívne ustáliť, správanie ktorého z manželov viedlo
k rozvratu manželstva. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že sa k nej odporca správal ako ku
slúžke a vulgárne. V čase rozvodu manželstva boli obe deti účastníkov plnoleté.

Dňa 16.1.1987 vydalo O. S. D. T. rozhodnutie o pridelení trojizbového bytu, nachádzajúceho sa
na N. ulici v B. N. B., odporcovi ako členovi družstva. Členský podiel činil 29.000,- Kčs a táto

suma bola v čase vydania rozhodnutia splatená. Dňa 1.2.1987 bola spísaná Zápisnica o dohode o
odovzdaní a prevzatí predmetného bytu. Časť členského podielu vo výške 14.500,- Kčs účastníci
získali od vtedajšieho zamestnávateľa odporcu ako stabilizačný príspevok. Zmluvou o poskytnutí tohto
stabilizačného príspevku sa odporca zaviazal odpracovať u svojho zamestnávateľa 10 rokov a jeho
pracovný pomer sa zmenil z doby neurčitej na pracovný pomer na dobu určitú a to na 10 rokov.

Podľa vyjadrenia B. D. B. N. B. zo dňa 31.5.2007 by mal byť za ďalšieho nájomcu bytu určený ten z
účastníkov, ktorému boli po rozvode manželstva zverené mal. deti, byt riadne užíva a platí platby za
služby spojené s jeho užívaním.

Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že aj po rozvode ich manželstva spoločne užívajú
predmetný družstevný byt. Spolu s nimi v byte bývajú aj ich dve plnoleté deti. Navrhovateľka potvrdila,

že odporca platil tak počas manželstva ako aj po rozvode všetky náklady spojené s užívaním bytu.
Uvedená skutočnosť vyplynula aj z predložených bankových výpisov a potvrdenia Bytového družstva
zo dňa 7.5.2007. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že medzi účastníkmi neexistovala nejaká
konkrétna dohoda o tom, kto bude platiť za služby spojené s užívaním bytu. Vzhľadom na to, že tak
odporca robil aj počas trvania manželstva, zostalo to tak aj po rozvode.

Podľa výpisu z LV č. 754 pre k.ú. V. K. je odporca spoluvlastníkom domu súp.č. 237 stojaceho na
pozemku parc.č. 299 a to v podiele 1/8. Účastníci zhodne uviedli, že ide o starý dom, ktorý obýva
brat odporcu. Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že navrhovateľka sa titulom dedenia stala
výlučnou vlastníčkou domu súp.č. 38 v obci O.. Tento dom navrhovateľka darovala svojej sestre. Podľa
jej vyjadrenia sa tak stalo z dôvodu, že sestra má viac finančných prostriedkov a je schopná dom opraviť.

Obaja účastníci zhodne tvrdili, že v prípade, ak budú určení za ďalšieho nájomcu bytu, ponechajú v byte
bývaťajichplnoletédeti.Taktiežobajatvrdili,žesúvrámcivyporiadaniaichzaniknutéhobezpodielového
spoluvlastníctva manželov schopní vyplatiť jeden druhého a to navrhovateľka z finančných prostriedkov
požičaných od svojej sestry a odporca v časti v hotovosti a zostatok ceny v pravidelných splátkach.

Podľa § 703 ods. 2 Obč. zák. ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na

uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné
členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a
nerozdielne.

Podľa § 705 ods. 1 Obč. zák. ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného
z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt

ďalej užívať ako nájomca.

Podľa § 705 ods. 3 Obč. zák. pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy
maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.Podľa § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný
vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.
Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníkom počas trvania ich
manželstva vzniklo právo spoločného nájmu k bytu č. XX nachádzajúceho sa na N. ulici v B. N. B.. Za
tento byt zaplatili pri jeho pridelení sumu 29.000,- Kčs, pričom polovica tejto sumy vo výške 14.500,-
Kčs bola získaná zo stabilizačného príspevku poskytnutého bývalým zamestnávateľom odporcu. Z tohto
dôvodu sa odporca zaviazal odpracovať u tohto zamestnávateľa dobu 10 rokov a jeho pracovná zmluva

sa zmenila tak, že pôvodne dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú sa zmenil na pracovný pomer
na dobu určitú v trvaní 10 rokov. Po pridelení bytu ho účastníci užívali spoločne a tento stav trvá doposiaľ.
V byte bývajú aj ich dve plnoleté deti. Všetky poplatky spojené s užívaním predmetného bytu platil počas
trvania manželstva odporca zo svojho účtu. Rovnako tak robil aj po rozvode manželstva. V konaní
nebolo preukázané, že by tak robil na základe výslovnej vzájomnej dohody s navrhovateľkou o rozdelení
úhrad v domácnosti (napr. že by mu za to navrhovateľka zabezpečovala stravu).

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že ju odporca počas trvania manželstva psychicky týral, čo
odporca poprel. Na preukázanie svojich tvrdení nenavrhla vykonať žiadne dôkazy a z pripojeného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 15C/57/2006 vyplynulo, že v konaní o rozvod takéto skutočnosti ako dôvod
rozvratu manželstva neuviedla. V rozvodovom konaní súd zistil, že manželstvo je dlhodobo rozvrátené,
nemohol však objektívne ustáliť, ktorý z manželov svojim správaním tento stav zapríčinil.

Obaja účastníci zdedili po svojich rodičoch nehnuteľnosti. Odporca je z tohto titulu stále spoluvlastníkom
domu vo V. K., pričom jeho spoluvlastnícky podiel je 1/8. V konaní nebolo sporné, že išlo o starý dom, z
nepálenej tehly, ktorý užíva jeho brat. Navrhovateľka bola výlučnou vlastníčkou domu v obci O., avšak
tento dom darovala svojej sestre.

Podľa ust. § 705 ods. 3 Obč. zákonníka súd pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme na zreteľ

najmä záujmy maloletých detí a vyjadrenie prenajímateľa. Podľa konštantnej judikatúry pri rozhodovaní
o určení, ktorý z rozvedených manželov, ktorí nemajú maloleté deti, bude byt ďalej užívať, súd prihliadne
vychádzajúc z okolností konkrétneho prípadu, napr. na okolnosti rozvratu manželstva, na sociálne a
zdravotné pomery rozvedených manželov ako i na to, kto sa z rozvedených manželov pričinil o to, že
nadobudli právo užívania bytu, komu z nich a z akých dôvodov bol byt pridelený a podobne.

Vzhľadom na dikciu § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd rozhodol tak, že ďalším nájomcom
družstevného bytu sa stane odporca. Z manželstva účastníkov v čase rozhodovania súdu nepochádzali
žiadne maloleté deti, a z tohto dôvodu súd prihliadal najmä na stanovisko prenajímateľa, podľa ktorého
by mal byť jeho ďalším nájomcom ten, kto byt riadne užíval a platil zaň všetky poplatky. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že byt užívali pred rozvodom manželstva ako aj po ňom obaja účastníci, pričom

pocelýtentočasplatilvšetkyúhradyspojenésjehoužívanímodporca.SúdvzmyslejudikatúryNajvyššie
súdu prihliadol aj na skutočnosť, že sa odporca vo výraznejšej miere pričinil o nadobudnutie práva
byt užívať, keď polovica ceny členského podielu bola uhradená zo stabilizačného príspevku od jeho
bývalého zamestnávateľa, za čo sa u neho zaviazal odpracovať 10 rokov. Pokiaľ ide o skutočnosť, že
odporca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti vo V. K., tak súd mal za to, že si takýmto spôsobom nemôže

zabezpečiť svoju potrebu bývania, keď je iba jeho spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom vo
veľkosti 1/8-ina. Podľa rozhodnutia všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti dom užíva brat odporcu. Súd
v tomto ohľade prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľka mala možnosť zabezpečiť si bývanie v
dome, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve a ktorý sa na rozdiel od nehnuteľnosti odporcu nachádzal
v blízkosti miesta jej terajšieho bydliska. Túto nehnuteľnosť však darovala svojej sestre. Pokiaľ ide

zohľadnenie dôvodov rozvodu manželstva, tak súd nemal za preukázané, že by zo strany odporcu
dochádzalo k fyzickému alebo psychickému násiliu voči navrhovateľke, keď toto nebolo zistené ani v
rozvodovom konaní ani v konaní o zrušenie spoločného nájmu bytu.Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že ďalším nájomcom bytu a členom družstva bude odporca a
navrhovateľku zaviazal byt vypratať po zabezpečení náhradného bytu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca trovy konania nevyčíslil, zo spisu žiadne trovy
nevyplynuli a z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník

nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.