Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by Mgr. František Berec
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/21/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105200948
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Berec
ECLI:
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci navrhovateľa J. S., bytom
D. XXX,. zastúpeného JUDr. M. G., advokátkou, B. N. B., A. H. XX. proti odporkyni A. O., bytom D. XXX,.
zastúpenej JUDr. J. D., advokátom, T., Š. XXXX/X. o návrhu na vrátenie daru, vypratanie nehnuteľnosti
a náhradu škody s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania 50.102,- Sk a zaplatiť ich JUDr. J. D.,
advokátovi, T., Š. XXXX/X, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom zo dňa 31.12.2004 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vyslovil, že darovacia zmluva, uzavretá
medzi navrhovateľom a odporkyňou formou notárskej zápisnice č. NZ XX/XX. z 05.06.1995 zanikla,
odporkyňa je povinná vypratať nehnuteľnosti, darované navrhovateľom odporkyni, nahradiť mu škodu
108.800,- Sk a nahradiť mu trovy konania. Alternatívne žiadala, aby v prípade, že súd neuzná zánik
predmetnej darovacej zmluvy, nariadiť odporkyni vypratať predmet daru, nakoľko je oprávnená užívať
ho až po smrti darcu.
Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa niekoľkokrát naplnila skutkovú podstatu správania sa voči
navrhovateľovi v rozpore s dobrými mravmi a vôbec v rozpore so všetkými pravidlami morálky.
Naposledy sa domáhal vstupu do domu a na pozemky dňa 27.11.2003, neskôr 14.04.2004. V dome
sú v súčasnosti nasťahované deti odporkyne. Všetci sa mu vysmievajú, vyhrážajú sa fyzickými
útokmi a hrubo mu nadávajú. Má vážnu obavu o svoju bezpečnosť, keby sa do domu nasťahoval, i
keď mu odporkyňa povedala, že mu umožní bývanie v dome. Podľa darovacej zmluvy však má právo
predmet daru až do svojej smrti užívať sám a odporkyňa sa tam má nasťahovať až po jeho smrti.
Pretože nemôže bývať vo svojom dome, býva u cudzej osoby a tejto za opateru a stravu platí 6.800,-
Sk mesačne. Tieto náklady by mu nevznikli, keby býval vo svojom dome. Toto považuje za škodu
a požaduje zaplatiť náhradu škody v sume 108.800,- Sk za obdobie od 01.05.2002 do 01.01.2005.
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním zo dňa 20.04.2006, v ktorom uviedla, že návrh na
určenie zániku darovacej zmluvy považuje za právny nezmysel a neexistuje žiadny relevantný právny
úkon, ktorým by bolo spochybnené jej vlastníctvo. Vo veci zrušenia predmetnej darovacej zmluvy sa
už viedlo súdne konanie na Okresnom súde v Topoľčanoch sp. zn. 10C 230/96 a navrhovateľ v ňom
nebol úspešný. O vypratanie predmetnej nehnuteľnosti sa už taktiež viedol súdny spor na Okresnomsúde Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4C 322/97. Aj v tomto spore sa riešilo vrátenie daru a vypratanie
nehnuteľnosti a navrhovateľ bol neúspešný. Terajší návrh je o tom istom a z tých istých dôvodov.
Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že dňa 27.11.2003 bol v D. a pokúšal sa dostať do domu. Dostať sa
dovnútra nemohol, lebo mu nesedeli kľúče do zámku na vstupných dverách. Boli pri tom aj svedkovia
p. C., K. a G.. B., ale nikto mu neotváral, a preto odišiel. Dňa 14.04.2004 sa opäť pokúšal dostať do
domu v D., ale opäť sa nemohol dostať dnu. Dňa 15.04.2004 bol opäť v D., a keď bol uprostred dvora,
vyšla odporkyňa s palicou v ruke a pýtala sa, čo tam hľadá. Oplzlo mu nadávala a bila ho palicou. Na
krik dobehli deti odporkyne, A. a J., a títo ho začali ohrozovať päsťami. Bol pri tom aj manžel odporkyne.
Títo ho potom aj so svedkami vytlačili z dvora. V auguste 2004 stretol v D. náhodou manžela odporkyne,
a ten sa mu vyhrážal, že ho zavraždí. Predmetné udalosti žiadne orgány neriešili, lebo to nenahlásil.
Predmetné nehnuteľnosti kúpil v roku 1985 a v roku 1986 ich začal renovovať. Býval v tom čase v H. u
pani K.. Na chalupu dochádzal každé ráno pracovať.
Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. O tom, čo sa deje, sa
dozvedela od starostu, za ktorým chodí navrhovateľ, aby dosiahol zrušenie darovacej zmluvy. Dňa
15.05.2004 nemohol byť navrhovateľ vo dvore, lebo by ho tam nepustil pes. Nevidí dôvod na to, aby
navrhovateľnehnuteľnostineužíval.Stačílen,abysasprávalslušne.Vdomenebýva,alebývatamstarší
syn, lebo sa treba o dom starať. Navrhovateľ v dome môže bývať, má tam svoju izbu, ktorú si sám určil.
Svedok G. vo výpovedi uviedol, že išiel s navrhovateľom do domu. Vošli do dvora, lebo bola odomknutá
bránka, a keď chceli odomknúť zámok na dverách, nemohli, lebo bol vymenený. Búchali na okno aj
dvere, potom vyšla odporkyňa a začala sa mu vyhrážať, zaháňať sa na neho päsťami a palicou. Potom
vyšiel aj manžel odporkyne a deti a tiež mu nadávali. Potom ho vysotili na ulicu. To všetko pozoroval
zvonku z ulice a trvalo to tak 10 - 15 minút. Potom išli preč. Toto sa odohralo niekedy v mesiaci august
alebo september 2004.
Svedok S. C. vo výpovedi uviedol, že 22.01.2002 chcel ísť navrhovateľ do chalupy, ale na bráne
bola reťaz, bolo zamknuté a na dvore bol pes. V máji 2003 sa navrhovateľ dostal do dvora,
lebo bránka bola odomknutá, ale do domu sa nemohol dostať, lebo bola vymenená fabka. Búchal na
okno a dvere a zdržal sa tam 10-15 minút. Dňa 27.04.2004 navrhovateľ vošiel do dvora a bol tam
napadnutý odporkyňou, ktorá mu nahrešila, že tam nemá čo robiť. Potom ešte vybehli syn a dcéra a
vytlačili navrhovateľa na ulicu.
Svedkyňa A. O. vo výpovedi uviedla, že v uvedených dňoch v D. nebola. Dňa 27.11.2003 bola v práci na
S. v N.. V súčasnosti býva v predmetnom dome spolu s bratom. Navrhovateľ má vstup do domu voľný,
má kľúče. V dome má vyhradenú miestnosť, ktorú má uzamknutú a má v nej svoje veci. Navrhovateľovi
dali kľúče, keď sa pokazil zámok a odvtedy tam nebol.
Svedok J. O. st. vo výpovedi uviedol, že s navrhovateľom sa naposledy stretol a bol k nemu bližšie ako
tri metre v roku 1999. Odvtedy s ním v blízkom kontakte nebol.
Svedok J. O. ml. vo výpovedi uviedol, že v dome býva a navrhovateľa naposledy stretol, keď sa
pokazil zámok a dávali mu kľúče. Nebol prítomný pri žiadnom konflikte s navrhovateľom. Odvtedy, čo
mu odovzdali kľúče, je vo dverách stále ten istý zámok.
Svedok L. C. vo výpovedi uviedol, že navrhovateľovi každý štvrťrok vystavuje potvrdenie, že žije, pre
účely dôchodku. Niekedy pri vystavovaní potvrdenia mu hovoril o darovacej zmluve. Nezaujíma sa však
o to a ani darovaciu zmluvu nevidel. Je starostom už 5 rokov a za svojho funkčného obdobia žiadny
spor medzi navrhovateľom a odporkyňou neriešil.Z pripojeného spisu 4C 322/97 Okresného súdu Bánovce nad Bebravou súd zistil, že predmetom
tohto konania bolo vrátenie daru podľa darovacej zmluvy s vecným bremenom zo dňa 05.06.1995 a
vrátenie motorového vozidla ŠPZ TOE XX-XX účastníkov J. S. a A. O.. Dôvodom vrátenia daru bolo
fyzické napádanie, štvanie psa na jeho osobu a ďalšie násilnosti. Rozsudkom č. k. 4C 322/97-139 zo
dňa 07.12.1999 bola odporkyňa zaviazaná vypratať nehnuteľnosti v k. ú. D., zapísané na LV č. 105 a
nahradiť odporcovi trovy konania 34.190,- Sk.
Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co 64/00-166 zo dňa 19.11.2001 bol rozsudok
prvostupňového súdu zmenený tak, že návrh sa zamieta a navrhovateľ bol zaviazaný k náhrade trov
konania 36.404,- Sk. Na dovolanie navrhovateľa Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 5Cdo 103/02 zo
dňa 29.04.2003 dovolanie navrhovateľa zamietol, keď konštatoval, že skutkové zistenia z vykonaného
dokazovania nepostačujúprezáver,žeodporkyňasahrubosprávavočinavrhovateľoviahruboporušuje
dobré mravy. Výmena zámku na dverách bez ďalšieho neumožňuje záver, že ide o správanie hrubo
porušujúce dobré mravy.
Zo spisu 10C 230/96 Okresného súdu Topoľčany súd zistil, že predmetom konania bolo zrušenie
darovacej zmluvy s vecným bremenom, vyhotovenej notárskou zápisnicou číslo N XX/XX,. NZ XX/XX.
a vrátenie daru. Rozsudkom č. k. 10C 230/96-32 zo dňa 12.05.1997 bol návrh zamietnutý.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa
obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Z vykonaného dokazovania, výpovedí účastníkov, svedkov, notárskej zápisnice N XX/XX,. NZ XX/XX.
zo dňa 05.06.1995, listu vlastníctva č. 105, k. ú. D. mal súd za preukázané a nesporné, že odporkyňa
predmetnou darovacou zmluvou získala vlastníctvo par. č. 375 o výmere 423 m2 zastavané plochy, parc.
č. 376 o výmere 515 m2 a dom súp. č. XXX na parc. č. 375 v k. ú. D..
Dôvodom pre vrátenie daru má byť podľa navrhovateľa správanie sa odporkyne a príslušníkov jej rodiny
voči nemu, ktorí mu neumožňujú predmet daru užívať a bývať v dome.
Keďže už v tejto veci bolo rozhodované v konaniach 10C 230/96 Okresného súdu Topoľčany a 4C
322/97 Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, súd posudzoval len skutočnosti ktoré nastali po
právoplatnosti posledného rozhodnutia vo veci samej, teda po 19.11.2001. (Súd rozhoduje podľa stavu
veci v čase vyhlásenia rozsudku, a teda o správaní odporkyne do vyhlásenia tohto rozsudku už bolo
rozhodnuté.)
V zmysle cit. § 630 OZ sa darca môže domáhať vrátenia daru. ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým porušuje dobré mravy.
Teda musí ísť o správanie sa obdarovaného k darcovi alebo členom jeho rodiny. Obdarovanou v
zmysle notárskej zápisnice N XX/XX. zo dňa 05.06.1995 je výlučne odporkyňa. Obdarovaným nie je
nikto iný, teda ani jej manžel, ani deti odporkyne. Musí ísť teda o správanie sa samotnej odporkyne,
hrubo porušujúce dobré mravy. Musí to byť správanie sa obdarovanej samotnej, a nie niektorých alebo
všetkých členov jej rodiny.
Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa vymenila zámky a neumožňuje mu vstup do dvora a do domu.
Svedkovia navrhovateľa i sám navrhovateľ potvrdil, že do dvora sa dostal, lebo bolo odomknuté. Tvrdil,
že do domu sa nedostal, lebo bol vymenený zámok. Túto skutočnosť však nepreukázal. Naopak,
bolo preukázané, že navrhovateľ obdržal od odporkyne kľúče za prítomnosti starostu obce. Ako už
konštatoval najvyšší súd vo svojom rozhodnutí o dovolaní navrhovateľa, samotná výmena zámku nie je
sama o sebe bez ďalšieho konaním hrubo porušujúcim dobré mravy.Fyzický útok odporkyne a verbálny útok na navrhovateľa preukázaný navrhovateľom nebol. Svedok G.,
ktorý mal byť svedkom tohto útoku, si vo svojej výpovedi odporuje, keď tvrdí, že bol s navrhovateľom vo
dvore, búchali na okno a dvere a vzápätí tvrdil, že incident sledoval spoza plota. Tvrdil, že odporkyňa
útočila na navrhovateľa palicou a päsťami. Ďalší svedok C. však tieto skutočnosti už nevidel a tvrdil, že
išlo len o verbálny útok. Súd preto túto svedeckú výpoveď ako i výpovede ďalších svedkov neakceptoval,
nakoľko boli nepreukazné, nekonkrétne a boli podané osobami, ktoré s účastníkmi konania nemajú
dobré vzťahy alebo sú príbuzní a členovia rodiny.
Za týchto skutkových okolností dospel súd k záveru, že zo strany navrhovateľa ide o opakované pokusy
domôcť sa vrátenia daru s menšími obmenami oproti predchádzajúcim tvrdeniam.
Navrhovateľ sa domáhal aj vypratania predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, že odporkyňa je oprávnená
predmet daru užívať až po jeho smrti.
Z článku 3 notárskej zápisnice N XX/XX. z 05.06.1995 jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ má právo
bezplatného doživotného užívania celého predmetu daru, zaväzuje obdarovanú doopatrovať darcu a
celé vecné bremeno zanikne smrťou darcu.
Z uvedeného článku darovacej zmluvy nevyplýva, že popri darcovi nesmie predmet daru užívať aj
obdarovaná. Ako vlastníčka musí mať totiž právo s predmetom daru nakladať, má právo i povinnosť si
ho udržiavať. Z tohto vylúčená žiadnou dohodou nebola, a preto nie je možné zakázať jej predmet daru
užívať alebo dokonca vypratať ho v prospech navrhovateľa.
Navrhovateľ požadoval v návrhu aj vyplatenie náhrady škody v sume 108.800,- Sk, ktorá mala spočívať
v škode, spôsobenej odporkyňou navrhovateľovi tým, že nemôže predmet daru užívať a musí platiť za
bývanie, stravu a opateru inej žene.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Ide o porušenie buď zákonnej alebo zmluvnej povinnosti, teda povinnosti stanovenej zákonom alebo
zmluvou. Zo strany navrhovateľa však v konaní nebolo preukázané žiadne porušenie zmluvných alebo
zákonných podmienok. Navrhovateľ má právo predmet daru bezplatne užívať až do smrti, a teda je na
jeho vôli, či toto právo využije alebo ho využíva. Ak ho nevyužíva a platí niekde nájomné, je to jeho
dobrá vôľa, ale nezapríčinená navrhovateľkou. Úhrada stravy a opatery taktiež nie je škodou, ktorá by
bola vznikla porušením právnej povinnosti odporkyne. Opatera navrhovateľa v darovacej zmluve nie
je dohodnutá ako bezplatná. Je dohodnutý záväzok doopatrovať navrhovateľa. Nie je však dohodnuté,
že by to bolo na náklady odporkyne. Na základe týchto skutočností navrhovateľ nepreukázal, akým
porušením právnej povinnosti zo strany odporkyne došlo ku škode, a preto súd návrh aj v tejto časti
zamietol.
Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§142ods.1 O.s.p.,keďúspešnejodporkyni priznalplnúnáhradu
trov konania, nakoľko mala vo veci plný úspech. Priznal jej trovy konania, ktoré spočívali trovách
právneho zastúpenia advokátom za jeden úkon po 11.950,- Sk (za vrátenie daru 6.650,- Sk, vypratanie
nehnuteľnosti 3.325,- Sk, náhrada škody 1.975,- Sk), teda 4 úkony po 11.950,- Sk (príprava a prevzatie
veci, písomné vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní 11.07. a 19.09.2006), 4-krát paušálna náhrada
po 164,- Sk, cestovná náhrada za použitie vlastného motorového vozidla BMW 318D, ŠPZ TO-XXXAX.
na trase T. - T. a späť dvakrát po 100 km 1.646,- Sk (spotreba 5,6 l/100 km, cena nafty 41,- Sk/l, náhrada
za 1 km 8,23 Sk), spolu 50.102,- Sk.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2
O.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.