Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 24, 2010

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 8C/293/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507214079
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

E. súd v E. v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a sudcov JUDr. Jarmily

Čabaiovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcov 1. P.. S. T., bytom E., U. 2, 2. Z.. C. T., bytom E.,
U. 2, zast. JUDr. Ing. Deziderom Jančíkom, advokátom, Košice, Hlavná 119, proti žalovaným 1. Z. S.,
bytom Q., R. XX, zast. Z.. Monikou Dunčákovou, advokátkou, Košice, Pražská 4, 2. N. C., bytom E., T.
3, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku 8C 293/2007-72 z
20.11.2009 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalobcovia nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou z 3.12.2007 domáhali určenia, že parc. č. XXXX/XXX o výmere 148 m2 ako

záhrada, vytvorená Geometrickým plánom č. XX/XXXX geodeta Ing. Milana Seleckého z 21.9.2007
je titulom vydržania v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Naliehavý právny záujem na požadovanom
určení zdôvodňovali tým, že vo vzťahu medzi nimi a žalobcami trvá stav objektívnej právnej neistoty,
ktorý ohrozuje ich právne postavenie, keďže sa cítia byť vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, no nie sú
ako vlastníci vedení v Katastri nehnuteľností na LV a daný stav nie je možné odstrániť inými právnymi
prostriedkami právnej ochrany. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že predmetný pozemok priamo susedí
s pozemkom, ktorý bol žalobcom vyčlenení do užívania v roku 1982 pri zriadení novej záhradkárskej
osady „ZO - Bažantnica“, že právnym základom založenia tejto záhradkárskej osady bolo rozhodnutie

Okresného národného výboru Košice - vidiek (označené číslom a dátumom), ktorým bol prenechaný
ovocný sad parcelné číslo EN XXXX/X o výmere 1 78 22 m2 z JRD Sady nad Torysou na Okresný výbor
SZZ Košice v zmysle § 40 zák.č. 122/1975 Zb. a Zmluva o prenechaní pozemku do dočasného užívania
medzi JRD Sady nad Torysou a SZZ - základná organizácia Rozhanovce - Bažantnica z 15.12.1982, že
po prenechaní pozemku SZZ bola celá pôvodná parcela označená v EN ako parcela XXXX/X rozdelená
na 40 záhrad, ktorým boli pridelené parcelné čísla XXXX/X až XXXX/XX, pričom im bola pridelená
parcela EN č. XXXX/X, ktorá je dnes v KN vedená na LV č. XXXX ako záhrada XXXX/XX o výmere 239

m2 v ich vlastníctve, a že jednotlivým členom SZZ boli záhradky pridelené do dočasného užívania na
35 rokov, že zároveň s pridelením parcely 1379/3 im do dočasného užívania bola ponúknutá aj možnosť
prikúpiť k prenajatej parcele ďalšiu plochu o výmere 148 m2, čím by sa nimi obhospodarovaná plocha
priblížila k ploche ostatných záhradok, ktoré dosahovali výmeru cca 400 m2, že oni s kúpou súhlasili,
žiaľ kúpna zmluva bola neperfektná, nebola spôsobila zápisu do EN podľa vtedy platných predpisov,
že napriek vynaloženému úsiliu sa túto zmluvu nepodarilo v listinách ZO SOZZ nájsť, pravdepodobným
dôvodovom môže byť opakovaná výmena funkcionárov ZO, úmrtie viacerých jej členov ale i zmena

pravidiel súvisiaca so zmenou spoločenskej klímy existencie záhradkárskych osád. Parcela č. XXXX/
XXX, určenia vlastníctva ku ktorej sa domáhajú je evidovaná na mape určeného operátu ako parcelaregistra E č. XXXX/X, orná pôda o výmere 574 m2 vo vlastníctve žalovaných, že tento vlastnícky stav je
už len stavom formálnym, ktorý nezodpovedá skutočnému právnemu stavu, keďže sa cítia byť vlastníkmi
predmetnej parcely, ktorá vznikla odčlenením od parc.č. XXXX/X a to jej vydržaním majúc za to, že

podmienky vydržania podľa § 134 OZ sú splnené, nakoľko vstúpili do držby predmetnej nehnuteľnosti
dobromyseľne v roku 1982 a držba pozemku trvala pokojne a nepretržite až do polovice roka 2004, t.j.
22.rokov, keď dobromyseľnosť vyvodzujú od kúpy pozemku od SZZ. Zdôraznili, že o skutočnosti, že nie
sú vlastníkmi aj predmetnej parcely sa dozvedeli až v konaní v zmysle zák.č. 64/1997 Z.z., t.j. v priebehu
roka 2003 a že ostali prekvapení, že napriek kúpe tejto plochy nie sú v EN vedení ako vlastníci. Žalovaní

navrhli žalobu zamietnuť.

Súd prvého stupňa (ďalej „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že
účastníkom ich náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, svedkov - D.
C., R. X. a N. O., ako aj listinami (zmluva o prenechaní pozemku do dočasného užívania z 15.12.1982,
Dohoda o prenechaní poľnohospodárskej pôdy do dočasného užívania z 23.2.1982, osvedčenie o

dedičstve v dedičskej veci po S. C. a N. C.) mal za preukázané, že žalobcovia už pri vstupe do držby
mali vedomosť, že nie sú oprávnení držitelia a vec alebo právo im nepatrí a že majú pozemok len
v dočasnom užívaní. O neoprávnenosti držby nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania museli mať
vedomosť z tej skutočnosti, že ide o susediacu parcelu s parcelou od žalovaných, žalobkyňa v 2. rade
pochádza z obce, kde sa parcela aj nachádza a ostatní záhradkári susediacich parciel si svoje parcely

od žalovaných riadne odkúpili a taktiež medzi účastníkmi prebiehala dohoda o odkúpení predmetnej
parcely ale bezúspešné, keďže sa nevedeli dohodnúť na kúpnej cene. Zistený skutkový stav súd
právne posúdil podľa § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, 2 a § 134 ods. 1, 2 OZ a uzavrel, že žalobcovia
nesplnili zákonné podmienky vydržania, a teda nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti vydržaním. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 s použitím § 151 ods. 1, 2

O.s.p. a neúspešných žalobcov zaviazal na zaplatenie náhrady trov úspešným žalovaným, zástupca
žalovaných však v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku náhradu trov nevyčíslil preto
im náhradu trov konania nepriznal.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia. Uviedli, že súd prvého stupňa z vykonaného
dokazovania nesprávne vec právne posúdil, ani nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, čím

dospelknesprávnymprávnymzáverom.Poukázalinato,žeichtvrdenie,žebolidobromyseľnípriužívaní
spornej nehnuteľnosti bolo založené na tej skutočnosti, že zo strany ZO - Bažantnica im táto parcela bola
ešte v r. 1982 odovzdaná s tým, že túto si môžu aj odkúpiť, že vzhľadom na čas, ktorý od tohto obdobia
uplynul, nevedia predložiť prvopis kúpnej zmluvy a vedia len to, že s kúpou súhlasili a všetky písomnosti
a administratívne úkony ponechali na ZO - Bažantnica s vedomím, že ZO - Bažantnica odpredanie po

právnej stránke zabezpečí v potrebnom rozsahu a to, že k zápisu a registrácii zmluvy nedošlo, dozvedeli
sa až v období, keď ZO bola vyporiadavaná v zmysle zák.č. 64/1997 Z.z.. Mali za to, že pokiaľ súd mal
pochybnosti o oprávnenej držbe a dobromyseľnosti žalobcov, mal vychádzať z ust. § 130 ods. 1 OZ, keď
pri pochybnostiach sa predkladá, že držba je oprávnená a naviac v konaní nebolo sporné ani uplynutie
10-ročnej vydržacej lehoty, preto splnili všetky predpoklady na vydržanie spornej nehnuteľnosti. Navrhli

zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaných na náhradu trov konania.

Žalovaní sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil vo výroku ako vecne

správny.

Aj keď žalobcovia v odvolaní neuviedli výslovne, ktorými odvolacími dôvodmi upravenými v § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodňujú svoje odvolanie, z obsahu odvolania možno vyvodiť, že uplatnili odvolací dôvod podľa
§ 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p., keďže vytýkajú súdu nesprávne právne posúdenie veci a tiež odvolací dôvodpodľa § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p., lebo namietajú, že súd „ani nevykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu“.

Uvedené odvolacie dôvody odvolací súd po prejednaní odvolania nezistil.

K odvolaciemu dôvodu, že „súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu“ treba uviesť, že tento
dôvodnemôžeobstáťpredovšetkýmpreto,ževodvolanížalobcovianeuviedlidôkazy,ktorébolonasúde
potrebné vykonať „na spravodlivé rozhodnutie vo veci samej“ a ktoré súd nevykonal. Uvedený odvolací
dôvod (neúplnosť zistenia skutkového stavu - § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p. totiž vyžaduje, aby účastník v
odvolaní označil dôkaz, ktorý v konaní na súde prvého stupňa navrhol vykonať a ktorý nebol vykonaný
a súčasne musí uviesť v odvolaní, ktorá právne významná skutočnosť mala byť týmto nevykonaným

dôkazom zisťovaná. Z obsahu odvolania je však zrejmé, že nič z toho, čo je vyššie uvedené v ňom nie je.

Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Ani tento
odvolací dôvod nebol zistený, lebo súd na skutkový stav veci použil správny právny predpis a správne
ho aj vyložil.

Podľa ustálenej súdnej praxe vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou

nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Samotná
detencia (držba) k vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
musí byť v sporovom konaní zhodnotené objektívne; nestačí iba posudzovanie subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobromyseľnosť (dobrá viera) držiteľa musí byť posudzovaná z hľadiska, či držiteľ v konkrétnej
veciprizachovanínáležitejopatrnostimalalebomoholmať,alebonemalresp.nemoholmaťpochybnosti

podľa okolností konkrétneho prípadu, že užíva i pozemok, ku ktorému vlastníctvo nenadobudol. Za
okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, treba považovať také okolnosti, ktoré
sa týkajú právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčia o poctivosti nadobudnutia. Tvrdenie držiteľa
o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou musí byť podložené takými okolnosťami, že
toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.

Žalobcovia za okolností svedčiace o ich dobromyseľnosti pri vstupe do oprávnenej držby predmetného
pozemku a následného dlhodobého a dobromyseľného užívania považovali kúpnu zmluvu, ktorou
pozemok od SZZ kúpili. Uvedená kúpna zmluva, odhliadnuc od dôvodov, pre ktoré ju v konaní nemohli
žalobcovia predložiť, nemohla aj podľa názoru odvolacieho súdu založiť dobromyseľnosť žalobcov
predovšetkýmzdôvodu,žeSZZnebolvlastníkompozemku,ktorýžalobcovia„malikúpiť“,alebolibajeho

užívateľom, o čom žalobcovia mali nepochybne vedomosť už z listín týkajúcich sa zriadenia záhradok
a záhradkárskej lokality. Rovnako žalobcovia mali vedomosť, že SZZ, ktorý podľa ich tvrdenia mal
„odkúpenie zabezpečiť po právnej stránke“, počas celej doby užívania „odkúpenie nezabezpečil“. Za
týchto okolností uvažovať o dobrej viere žalobcov pri prichodilo iba, ak by tvrdenie „svojho záujmu o
kúpu“ predmetnej časti nehnuteľnosti preukázali skutočnosťou, že za kúpu zaplatili či už vlastníkom

alebo inému v tom čase oprávnenému držiteľovi. Iba takáto právne relevantná skutočnosť by vzhľadom
na vyššie uvedené okolnosti mohla v nich vyvolať opodstatnenosť presvedčenia o dobromyseľnosti
založenej kúpnou zmluvou. Takúto skutočnosť však žalobcovia v konaní ani netvrdili. Zo všetkých
skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo je zrejmé aj to, že žalobcovia pozemok mienili od vlastníkov
(žalovaných) odkúpiť v súčasnosti, čo už samo osebe vylučuje, že mohli byť vlastníkmi resp. sa cítiť

vlastníkmi doposiaľ tohto pozemku.

Žalobcovia nemali ani v odvolacom konaní úspech, preto im náhrada trov konania nebola priznaná a
žalovaní náhradu trov konania neuplatnili, preto o nej nebolo potrebné rozhodnúť (§ 224 ods. 1, § 151
ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.