Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 28C/43/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4405211349
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa S.-S. a.s., so

sídlom N. M. N. V., P. XX,. IČO XX. XXX. XXX,. v konaní zast. JUDr. P. J., advokátom, so sídlom B.,
L. X proti odporcovi I.. R. G., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom T., L. XX/X. o zaplatenie
12.000,- Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 12.000,- Sk s 11 % ročným
úrokom z omeškania z tejto sumy od 11.4.2003 do zaplatenia a to titulom náhrady škody. Uviedol,
že odporca u neho v roku 2003 pracoval vo funkcii manažér útvaru predaja a marketingu. Vzhľadom

na toto pracovné zaradenie mal okrem iného na starosti záležitosti vydávania časopisu S.. V tomto
časopise bola v čísle 2/2003 na základe ústnej objednávky spoločnosti G. a.s., N. Z. zverejnená reklama
prípravku s názvom H. - K. T., H. S. - K. T. a H. S. P. - K. T.. Cena za zverejnenie vo výške 12.000,- Sk s
DPH bola objednávateľovi reklamy vyfakturovaná faktúrou č. 52003057 zo dňa 28.3.2003 splatnou dňa
11.4.2003. Táto faktúra nebola uhradená a preto jej zaplatenie bolo predmetom konania vedeného na
Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 14Cb/76/2005. Táto vec bola právoplatne skončená tak, že
návrh na zaplatenie istiny vo výške 12.000,- Sk s prísl. bol zamietnutý. Dôvodom neúspechu v spore bola
skutočnosť, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania existencie zmluvy, na

základe ktorej bola reklama zverejnená. Vzhľadom na uvedené žiadal zaplatenie tejto sumy od odporcu
ako jeho zamestnanca, ktorého povinnosťou bolo postupovať pri prijímaní objednávky takým spôsobom,
aby bolo možné pohľadávku vymôcť, napr. trvať na písomnej objednávke, resp. spísať písomnú
zmluvu. Keďže tak nespravil, pripravil navrhovateľa o možnosť domôcť sa svojho práva na súde a
tým mu spôsobil škodu, ktorej výška zodpovedá bežnej cene za zverejnenie obdobnej reklamy v jeho
časopise.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že u navrhovateľa pôsobil v období rokov 2001-2003 ako

manažér útvaru predaja a marketingu, ktorý tvorili tri strediská a ktoré bolo zodpovedné za celkový
predaj a marketing navrhovateľa. Vydávanie časopisu S. nebolo hlavnou náplňou činnosti navrhovateľa,
nakoľko tento sa zaoberal prioritne obchodnou činnosťou a tento časopis bol určený práve na podporu
tejto hlavnej podnikateľskej aktivity. Chod periodika nebol upravený žiadnymi internými predpismi. Jeho
oddelenie sumarizovalo objednávky a spracovávalo podklady do tlače. Z jeho pracovného zaradenia mu
nevyplývalo oprávnenie podpisovať a uzatvárať za spoločnosť zmluvy. Z tohto dôvodu boli objednávky,
ktoré boli prijímané rôznymi oddeleniami, dané na odsúhlasenie štatutárom. Títo mali vždy konečnéslovo a preto on necíti žiadnu zodpovednosť za neúspech navrhovateľa v spore so spoločnosťou G.,
a.s. Okrem toho si vôbec na túto konkrétnu zákazku nepamätá a nepamätá si ani na to, že by bol so
zástupcami tejto spoločnosti niekedy v kontakte.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením fotokópie zverejnenej reklamy v
periodiku S., faktúry č. 52003057, výzvy na uhradenie dlhu zo dňa 17.1.2005, podkladu pre fakturáciu
zo dňa 27.3.2003, pracovnej zmluvy odporcu u navrhovateľa, pracovnej náplne odporcu, dohody o
skončení pracovného pomeru zo dňa 18.7.2003, obsahu spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 14
Cb/76/2005 a zistil tento skutkový stav:

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.3.2001 pracoval odporca u navrhovateľa ako manažér útvaru

predaja a marketingu. Pracovný pomer bol pôvodne dohodnutý na dobu určitú do 31.3.2002. Dohodou
o zmene dojednaných pracovných podmienok zo dňa 25.3.2002 bolo dohodnuté, že bude na neurčitú.
Z pracovnej náplne odporcu nevyplýva žiadna konkrétna pracovná činnosť, resp. povinnosť týkajúca sa
vydávania časopisu navrhovateľa nazvaného S., resp. prijímania inzercie do tohto periodika. Pracovný
pomer účastníkov bol ukončený dohodou k 18.7.2003.

Z obsahu spisu Okresného súdu Nové Zámky, sp.zn. 14Cb/76/2005 vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal
od spoločnosti G., a.s., N. Z. zaplatenia sumy 12.000,- Sk ako ceny za zverejnenie reklamy prípravkov
rady H.. Z písomného vyjadrenia odporcu v tomto konaní, ako aj jeho výpovede pred súdom vyplynulo,
že navrhovateľ mal na základe ústnej dohody dodávať do lekární novo vyvinutý prípravok- K. T. H..
Z tohto dôvodu, na podporu svojho vlastného predaja, mal vo vlastnom periodiku zverejniť údaje o

tomto produkte. Odporca popieral skutočnosť, že by malo dôjsť z jeho strany k objednaniu reklamy.
Celá obchodná záležitosť bola dohodnutá ústne s Dr. J. F., ktorý bol v tom čase generálnym riaditeľom
navrhovateľa. Poprel, že by niekedy rokoval v tejto alebo inej veci s Ing. G.. Po zmene vlastníckych
vzťahov u navrhovateľa malo dôjsť k vystaveniu spornej faktúry, ktorá bola ihneď vrátená. Rozsudkom
č.k. 14Cb/76/2005, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č.k. 15Cob 219/2005-40

nadobudol právoplatnosť dňa 19.4.2006, bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Z odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal, že mu odporca odovzdal podklady, ktoré boli
použité za účelom ich zverejnenia ako reklamy a súčasne konštatoval, že konanie navrhovateľa
nebolo možné považovať ani za konanie podľa § 742 Obč. zákonníka. Z rovnakých dôvodov bolo toto
rozhodnutie potvrdené odvolacím súdom.

Vkonanínebolosporné,žeDr.F.bolvčase,keďdošlokzverejneniuinformáciíovýrobkuH.,generálnym
riaditeľom navrhovateľa a bol teda aj nadriadeným odporcu.

Taktiež nebolo sporné, že obvyklá cena za zverejnenie reklamy porovnateľnej so zverejnenými
informáciami o prípravku H. bola 10.000,- Sk bez DPH.

Podľa § 179 ods. 1, 2 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu

spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k
ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

Súd mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že žalobný návrh nebol podaný dôvodne.
Odporca bol v čase od 30.3.2001 do 18.7.2003 zamestnancom navrhovateľa, pričom pracoval
ako manažér útvaru predaja a marketingu. Podľa predloženej pracovnej náplne bola hlavnou
charakteristikou jeho pracovnej funkcie zodpovednosť za realizáciu predaja obchodného tovaru,
vykonávanie návštev odberateľov, oboznamovanie odberateľov s novinkami a propagácia predávaného

sortimentu. V rámci jeho pracovnej náplne nebola špecifikovaná žiadna jeho povinnosť vo vzťahu kperiodiku, ktoré navrhovateľ vydával. Medzi hlavné pracovné činnosti odporcu, ktoré s ním súviseli,
patrilo navrhovanie reklamnej činnosti na vybrané druhy sortimentu a navrhovanie koncepcie zmluvných
vzťahov k odberateľmi.

V dvojmesačníku pre lekárnikov z názvom S. v čísle marec-apríl pre rok 2003 boli zverejnené informácie
o prípravku H.. Na základe takéhoto zverejnenia navrhovateľ vystavil fa. č. 52003057 zo dňa 28.3.2003,
ktorej zaplatenia sa domáhal aj v súdnom konaní od spoločnosti G., a.s., N. Z.. Jeho návrh bol však
zamietnutý, nakoľko nebolo preukázané, že spoločnosť G., a.s. dala navrhovateľovi informácie o tomto
produkte za účelom ich zverejnenia ako reklamy. Podľa vyjadrenia zástupcu spoločnosti G., a.s. v danej

obchodnej záležitosti nikdy nerokovali s odporcom, ale s vtedajším generálnym riaditeľom navrhovateľa
Dr. F..

V konaní nebolo preukázané, že by bol postup prijímania inzercie a celkového vedenia vydávania
časopisu S. upravené nejakým interným predpisom. Súčasne s platnej pracovnej náplne odporcu
nevyplývala žiadna konkrétna povinnosť vo vzťahu k vydávaniu časopisu navrhovateľa, okrem
všeobecnej konštatácie, že do jeho kompetencie patrilo navrhovanie reklamy. Nebolo zistené, že by v

nejakom internom predpise alebo pracovnej zmluve a náplni bolo stanovené, že odporca zodpovedá za
celkové vedenie tohto časopisu a je aj kompetentný uzatvárať zmluvy o reklame s tretími osobami. Z
uvedeného dôvodu navrhovateľ nepreukázal, aké konkrétne povinnosti vyplývali pre odporcu v súvislosti
s týmto periodikom a že bolo v jeho kompetencii ako vedúceho zamestnanca v oblasti predaja
a marketingu uzatvárať zmluvy s jednotlivými zadávateľmi reklamy v tomto časopise. Okrem toho z

výsledkov dokazovania vykonaného v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.
14Cb/76/2005 vyplynulo, že spoločnosť G., a.s., ktorá poskytla navrhovateľovi podklady pre zverejnenie
informácií o výrobkoch H., nerokovala v danej veci nikdy s odporcom, ale s jeho nadriadeným Dr. F.,
ktorý bol v tej dobe vo funkcii generálneho riaditeľa. Toto tvrdenie nebolo kvalifikovaným spôsobom
spochybnené ani v tomto konaní. Za uvedeného skutkového stavu, keď navrhovateľ dostatočným

spôsobom nepreukázal, aké boli povinnosti odporcu vo vzťahu k vydávaniu jeho časopisu a nebolo
vyvrátené tvrdenie odporcu a zástupcu spoločnosti G., a.s., že záležitosti ohľadne výrobku H. neboli
dojednanéanisosamotnýmodporcomanižiadnoujemupodriadenouosobou,súdnávrhakonedôvodný
zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 O.s.p., podľa ktorého

účastníkovi, ktorý mal úspech vo veci, patrí náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v konaní plne úspešný, avšak
vzhľadom na to, že náhradu trov konania nežiadal, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).